OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Dokonalý Klam - 7. kapitola

14.03.2016 (11:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 745×

James Norton a Liam Gates. Dve esá medzi mladou vrstvou stáli predo mnou a obaja sa so mnou rozprávali. Nemohla som povedať, že ich nepoznám. Podľa mien som ich poznala dokonale. James Norton bol synom Michaela Nortona. Pozostatok z talianskej mafie, ktorá už nefungovala tak ako kedysi. Norton nebolo talianské meno a nikto nevedel, aká história sa k nemu viazala. Zahorela vo mne túžba, vypáčiť to z neho. Liam Gates bol zas synom Jordana Gatesa, tabakového magnáta.

Zatiaľ, čo James bol v novinách za toho slušného, Liam si vyslúžil povesť chronického sukničkára. Prečo som sa nikdy nepozrela na fotky?

„To je pekné, že poznáte moje meno, aj keď neviem odkiaľ, keďže na tieto nafúkané akcie neleziem,“ prehodila som ľahostajne, možno hlasnejšie, ako som mala. Liam sa uškrnul a zašepkal niečo Jamesovi do ucha. Ten len s úsmevom kývol a Liam sa od nás odpojil bez pozdravu.

Pozorovala som ho, ako sa vytrácala v zadnej časti salóna. Možno cítil môj pohľad pretože, keď sa otočil, žmurkol na mňa. Odvrátila som rýchlo zrak a uprela pozornosť na Jamesa.

„Dnes nepiješ?“ spýtal sa ma James a kývol na barmana.

„Nemôžem sa predsa sťať na prvej akcii. To by som mala peknú povesť hneď pri nástupe na školu,“ zamrmlala som ironicky a pridala sa k tlieskaniu ostatných, keď matka dohovorila. Nevedela som či sa noviny dostali k môjmu excesu, ale nevyzeralo to, že to vedel.

„Tak potom dovoľ, aby si si o svojich spolužiakoch vytvorila mienku aj mimo školy,“ povedal s úsmevom a ponúkol mi rameno. Chvíľu som si ho premeriavala.

„Nemusíš sa ma báť,“ zasmial sa.

 Zavesila som sa na neho a nechala sa viesť. Stále mnou lomcovalo trochu nervozity. Noví spolužiaci, nová šanca začleniť sa. Zabudnúť na Davida, Amy, ale nie na Jennu. Na tú nie.

Nech už sú hocijakí, neposielaj ich do prdele skôr než ich úplne spoznáš, hovorila som sama sebe v duchu a prekročila prah súkromných boxov.

Akonáhle sa za mnou zavreli dvere, obalila ma tlmená hudba a vôňa trávy. Boxy boli plné mladých ľudí a všetci sa hlasito zabávali. Mierili sme k jednému z nich. Dlane sa mi spotili, keď som zbadala kopu mladých a neznámych ľudí v mojom veku ako sa medzi sebou bavia. James ma potiahol a potom zakýval na box.

Na moje prekvapenie sa jedna z nich zodvihla a šla nám naproti.

„Amelle,“ oslovila ma príjemným hlasom a prekvapivo ma pobozkala na obe líca. Bolo to útle žieňa s veľkými očami a čiernymi vlasmi.

„Toto je moja sesternica Mona,“ predstavil nás James načo sa Mona zasmiala.

„Nepočúvaj ho, s ním nemám nič spoločné,“ mávla rukou, v ktorej držala pohár šampanského. Divila som sa s akým šťastím to na nikoho nevyliala. Druhou ma chytila a oprela sa o mňa bokom. Stála som zarazene a snažila sa spracovávať toto rýchle a nenútené začlenenie. Mala som pocit, ako by sa dohodli dopredu. Len som netušila, ako mohli vôbec vedieť, že prídem.

„Začneme s malým predstavovaním,“ kývla na partiu, kde som už spoznala Liama. Sedel v strede sedačky obklopený dievčatami. Kútik úst mi vystrelil dohora a ťažko som skrývala pobavenie z jeho „bohémskeho“ štýlu.

„Audrey a Mariah,, tvoje nové spolužiačky,“ ukázala na dievčatá na druhej sedačke. Obe mi zakývali a usmievali sa na mňa s rozšírenými zreničkami. Nafúknuté pery sa nedali prehliadnuť a rovnaký odtieň vlasov tiež nie. Okamžite sa vo mne zodvihla nesúhlasná vlna a na jazyk sa mi drali ironické poznámky, no zahryzla som si do neho.

„To je Deborah, že?“ spýtala som sa a ukázala na hnedovlásku v objatí Liama. Poznala som ju z časopisov. Bola to typická modelka. Až nato, že ju všetci žrali. Skoro dokonalé miery. „Vedela som, že je to retuš,“ vyprskla som a zízala na jej plochý hrudník. Vedela som, že nemôže mať také kozy pri jej vychrtlosti.

Mona spustila hurónsky rehot, ktorý prerušil skoro všetku debatu pri stole.

„Zoberieme to z kraja,“ zapojil sa do toho James a ukázal smerom k chlapcom. „Liama poznáš. To je Jamie, Brandon, Jesse a... je toho veľa,“ snažil sa prekričať ich hlasné pozdravy. Všetci boli tmavovlasí, všetci vyzerali podobne. Možno nie tvárou, ale vizážou určite.

„To sú asi najdôležitejší ľudia, ktorých by si mala poznať,“ utrela si slzy Mona a potiahla ma k sedačke. Kývla dievčaťu, ktoré mi nikto nepredstavil a ono sa bez slova zodvihlo a ostalo stáť kým sme si my sadli. Chcela som sa spýtať, prečo sme jej zabrali miesto, ale Monin pohľad ma od toho odradil.

„Boscotová, čo piješ?“ ozval sa Jesse...Jamie...bohvie, ktorý z nich. Vedela som, čo sa odo mňa očakáva, ale nechcela som do toho skĺznuť. Len som na nich pozerala a desila sa toho, ako ma niekoľko pohľadov premeriava a hodnotí.

„Dnes nič,“ ozval sa za mňa James a sadol si na operadlo ku mne, akoby sa ma snažil ochrániť pred udivenými a posmešnými pohľadmi, ktoré však neprišli.

„Tak fajn,“ pokrčila Mona plecami a doliala si vodku do šampanského.

Aj keď som nevypila ani pohár šampanského, cítila som sa skvele. Neviem, prečo som sa toľko bála chodiť na večierky. Bolo to úplne iné, ako som si predstavovala. Mona, mierne podnapitá, bola skvelá zabávačka a zjavne si užívala byť stredobodom pozornosti. James si u nás našiel miesto na sedenie a pomaly upíjal zo svojho pohára. Často som sa s ním dávala do debaty, keďže veľa ľudí už neostalo triezvych a prekvapilo ma, aký ma rozhľad vo veciach. Búral moje predsudky rýchlosťou svetla až som sa nestačila diviť. A k tomu mu stačil len jeho nevinný kukuč a úsmev.

Musela som si odskočiť na záchod, aby som sa trochu prevetrala a zhrnula si dnešný večer. Pozerala som na seba do zrkadla a nespoznávala sa. Bola som šťastná, bavila sa, moje oči svietili nadšením. Moje vnútro bolo trochu znepokojené. Starosti o Jennu zatlačené spolu s Davidom dozadu a Jamesova prítomnosť ma zamestnávala. Taktiež som pociťovala ten pálčivý pohľad, ktorým ma prepaľoval Liam oproti.

Nevedela som či sa mám cítiť previnilo, že sa bavím po posledných dňoch.

„Stačilo premýšľania,“ zamrmlala som si pod nos a namočila si servítku. Prešla som si po lícach, aby som sa trochu schladila a vyšla z toaliet.

„Slečna, čo dnes nepije, ha?“ ozvalo sa vedľa až som naskočila od ľaku. Liam sa opieral o stenu pri pánskych záchodoch a ten prechádzal ma röntgenovým pohľadom.

„Chlapec, čo sa nechá obskakovať kostrami a botoxom, čo?“ vrátila som mu to posmešne, ale vyznelo to skôr pobavene. Prižmúril oči a uškrnul sa.

„Pozor na jazyk, mladá dáma. V našom svete ľudia rýchlo padnú na hubu,“ ozval sa pobavene a odlepil sa od steny.

„Vyrástla som v ňom tiež,“ odvrkla som mu a oprela sa o zábradlie. Aby som sa ubránila jeho pohľadu, vytiahla som si cigaretu. Bola len druhá za tento večer a ja som si ju chcela užiť. Raz za čas si predsa zapáliť môžem, nie?

„Nebol by som si tým tak istý,“ povedal mi a zapálil mi ju.

„To mi hovorí ten, čo si myslí, že jeho póza je ešte v móde?“ odfrkla som si a vyfúkla mu dym do tváre.

Nechcela som, bolo to automaticky. Kým niečo stihol povedať, začuli sme dievčenský chichot a z pánskych toaliet sa vyrútila dvojica. Jesse/Jamie/Brandon a... bohvie kto.

„Sorry, za zdržanie, už je tam voľno,“ povedal kým si upravoval košeľu. Otvorila som ústa, no rýchlo ich zavrela. Nevedela som či mám protestovať alebo som to len zle pochopila.

„Ideme?“ spýtal sa Liam a jeho pohľad pálil.

„Vráť sa k svojmu háremu,“ odsekla som mu a vybehla ku schodom.

„Poznám ten trik s dymom,“ začula som jeho hlas.

Potriasla som hlavou a vracala sa k boxom. Nepotrebovala som si ani vypiť, aby som si robila bordel vo vlastnej hlave. Zočila som hodinky na telefóne a zmeškané hovory. Uvedomila som si, že je najvyšší čas, vrátiť sa domov.

Nechcelo sa mi, ale práve teraz som nemala náladu sa hneď po prebudení hádať s Aaronom alebo matkou, kde som bola.

„Odchádzam,“ povedala som Jamesovi a zobrala si veci. Prekvapene zodvihol obočie, ale nenamietal.

„Odprevadím ťa,“ ponúkol sa a nechal tam posledných preživších.

Kráčali sme po poloprázdnej sále a nevidela som nikoho z rodiny. Dokonca som si uvedomila, že som úplne zabudla na Mishu. Chcelo sa mi otrieskať si hlavu o najbližšiu stenu. Nervózne som sa porozhliadla ešte raz po sále, keď som ju nakoniec zbadala. Sedela neďaleko baru a rozprávala sa s nejakým starším chlapcom. Zatvárila som sa skepticky nad jej chabým flirtovaním, ale na jej gestách mi niečo nesedelo.

„Počkaj chvíľu,“ zastavila som Jamesa a urýchlene kráčala k nej. Musela som ju dostať domov skôr než mi niekde zmizne.

„A moja podarená sestrička,“ zvolala veselo Misha a zbesilo na mňa mávala rukami. Bola opitá. Kuurva.

„Misha,“ precedila som pomedzi zuby a postavila ju na nohy. Oprava, bola sťatá pod obraz boží.

„Všetko v pohode?“ spýtal sa za mnou James.

„Potrebujem odvoz a hneď. Ak takto uvidí Mishu niekto zo známych, zajtra si to vyžeriem,“ zamrmlala som naštvane a prehodila si Mishinu ruku cez krk. „Kto ju tak opil?“ zavrčala som nepriateľsky na chlapca a premerala som si ho.

„Neviem, našiel som ju takto pred chvíľou,“ ohradil sa podráždene a zodvihol sa.

„Zoženiem odvoz,“ ponúkol sa James a podal mi kabát. Svoj kabát. „Aby ti nebola zima,“ dodal a vytratil sa.

„Pomôž mi s ňou,“ zavrčala som na chlapca a o chvíľu ju už niesol na rukách. Šla som naštvane k dverám, keď sa roztočili a James ma schmatol za ruku.

„Malý problém. Pár fotografov tu ešte stále číha,“ povedal a pozrel sa cez plece na Mishu.

„Kriste,“ zastonala som a pozrela sa okolo seba. Nadávala som sama sebe za to, že to takto dopadlo. Vedela som, že si za to môžem sama. A taktiež ma napadlo, objednať si tu izbu, čo som rýchlo zamietla. Matka by mi kvôli Brianovi nikdy neodpustila, že som sa nevrátila s Mishou do bytu.

„Mám malý nápad,“ ozval sa James a vytrhol mi kabát. „Zakry ju kabátom a choď cez druhý východ poza ich chrbát,“ pokynul chlapcovi a hodil kabát na Mishu.

„To nebude stačiť,“ zaprotestovala som, ale to už ma chytil za ruku a potiahol cez dvere von.

„Paparazzi milujú škandály, nato si zvykni,“ povedal veselo a pritiahol si ma k sebe.

Vyvalila som na neho oči, ale bol rýchlejší. Zmocnil sa mojich pier a chytil ma za zadok. Ťahal ma von z dverí a ja som začula hluk na okolo. Začula som šťukanie fotoaparátov a blesky ma oslepovali aj cez zavreté viečka. Nevedela som či sa mi nohy trasú z jeho dotykov alebo z neistoty, že nevidím, kam šliapem. Po chvíli, keď som sa v tom stratila, zrazu ma pustil a ja som nejakým zázrakom sedela v aute. Videla som ešte jeho úsmev a potom zavrel dvere.

Srdce hralo s infarktom ruletu a tlak sa ma snažil zabiť. Videla som všetko rozmazane a na jazyku som cítila ešte chuť rumu. Misha vedľa mňa niečo zamrmlala zo spánku a hlava jej padla na moje rameno. Rýchlo som ju skontrolovala a potom sa pohodlne oprela do sedačky. Vyhodnotila som jednu vec. Neskutočne som sa tešila do školy. Tešila som sa na Nortona.

Bola som ako tínedžerka, čo sa práve platonicky zamilovala do prvého chlapca, aby zleptala dieru na srdci.

A ďalej to nebolo vôbec ružové. Misha sa mi povracala ešte v taxíku, bola úplne roztrieskaná. Mala som strach či nemám zavolať sanitku, ale bála som sa matky. Len pred chvíľou som z nej prišla a teraz tam budem niesť ďalšieho člena rodiny?

Zaplatila som taxikárovi navyše za čistenie pretože vyzeral, že ma zavraždí pohľadom a vliekla Mishu domov. Nebolo to vôbec ľahké. Bola pri zmysloch, triezvejšia ako v hoteli, no nohy sa jej podlamovali, že sme ledva došli k výťahu.

„Zabijem ťa,“ vrčala som na ňu, keď som jej vo výťahu vyzúvala topánky kým sedela na zemi.

„Je to tvoja vina,“ zašomrala namrzne.

„Aspoň, že vieš zliepať vety dohromady,“ zamrmlala som a zodvihla ju zo zeme.

Do bytu som vstúpila tak potichu ako nikdy v živote. Vedela som, že ak by našli Mishu opitú, matka by bola tak naštvaná ako nikdy v živote. Keby som prišla ja, vykecala by som sa z toho. Vždy som sa vykecala.

Na ceste po schodoch k jej izbe sa Misha začala hihňať, keď som nabrala zábradlie a bolestne zaskučala.

„Ticho!“ zasyčala som vyľakane a na chvíľu zastala, aby som sa uistila, že nikto nás nepočul.

 Nakoniec sa mi ju podarilo doniesť do izby. S ťažkosťami som ju vyzliekla a prinútila ísť pod studenú sprchu.

„Nenávidím ťa!“ mrnčala pod sprchou, ale držala ako hluchý dvere.

„To si nechaj na ráno,“ povedala som škodoradostne a nevedela sa dočkať, ako si ju vychutnám v opici.

Ťažila ma vina za jej stav, bola som za ňu zodpovedná, ale svoj trest som si už odpykala. Celú cestu s ňou. Ona si svoj trest zažije ráno.

Keď som ju ukladala do postele, všetka veselá nálada zmizla.

„Prečo si sa preboha tak opila?“ spýtala som sa, keď som ju pozorovala, ako si k sebe pritiahla druhý vankúš.

„Tešila som sa, ale on si ma ani nevšimol. Akoby som bola vzduch. Jediný chlapec, ktorého chcem...šaty som si navrhovala sama....“ Na konci už plakala. Schúlila sa do klbka objímajúc vankúš.

Prekvapene som ju pozorovala. Misha zažívala práve zlomené srdce. Potiahla som si ju k sebe a objala ju. Potrebovala podporu. Potrebovala, aby ju niekto podržal. To som vedela veľmi dobre. Bez váhania okolo mňa omotala ruky a pevne ma stisla. Moje šaty boli mokré od jej kúpania, ale nezdalo sa, že jej to vadí.

„Jeden idiot ti nestojí za takú pekelnú opicu, akú ráno budeš mať,“ povedala som potichu a pohladila som ju o vlasoch.

Ja som kvôli jednému skončila v bezvedomí. Mohla by som poeticky povedať, že mi zlomil srdce až prestalo biť.

Alebo to bolo kvôli kokaínu?

„To sklamanie bolí,“ vytlačila zo seba medzi vzlykmi. Len som nemo prikývla. 

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalý Klam - 7. kapitola :