OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Dokonalý Klam - 22. kapitola

26.09.2016 (10:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 986×

Hanna mala pravdu. Ďalší týždeň som preležala v posteli s teplotami a nočnými morami. Nebolo to príliš príjemné. Keď sa mi v hlave odohrávali momenty s osobami, ktoré som milovala alebo sa ich stránila.

A Elena cez to všetko jasne žiarila.

Vedela som, že tam bude. Pretože to bola posledná ťažko emotívna vec, ktorú som zažila, kým som sa znovu zosypala z horúčky.

Misha pri mne sedávala, keď prišla zo školy a čítala mi z jej obľúbených kníh. Boli to romantické sračky, ktoré mi zanechávali horkosť v ústach viac ako antibiotiká. Ale cez to všetko som ju nechala nech mi číta a sem tam som sa pousmiala nad tým, ako veľmi sa v hrdinkách spoznávam. Bolo to ironické. Až na to, že som vedela, že ja svoj šťastný koniec so svojou životnou láskou nemám.

Pff, ani som žiadnu životnú lásku teraz nemala.

Keď som sa konečne vyvliekla z horúčiek a mohla pokojnejšie spať, prišla za mnou návšteva.

Stála som zababušená v župane pri terase a vychutnávala si cigaretu, ktorá mi vôbec nechutila. Ale bolo mi to jedno. Hlavne, že som bola von z izby a bola na chladnom vzduchu.

„Zahoď to, kým ťa niekto neuvidí,“ ozval sa za mnou mierne pobavený hlas až mnou trhlo.

Okamžite som sa obrátila a zočila Elenu, ako sa opiera o kuchynskú linku a pozoruje ma.

„Čo tu chceš?“ spýtala som sa ostro a zahasila cigaretu do črepníku. „Tu nie si vítaná.“

„To ja dobre viem,“ zasmiala sa neveselým smiechom a pozrela sa na mňa. „Chcela som sa len ospravedlniť. Za tú noc, keď ste sa dostali do nemocnice.“

„Trochu neskoro nemyslíš?“ odvrkla som jej a naliala si čerstvý čaj. Hoci som ho mala už plné zuby, potrebovala som sa zamestnať.

Nebolo to tak, že by som Elenu z duše nenávidela, ale po tých všetkých veciach som sa stali, som sa už s nikým necítila úplne bezpečne. A nedôverovala som jej.

„Hej, princezná, ak si myslíš, že som vás tam nechala len tak z haluze a doteraz som si vyvaľovala šunky niekde na pláži, tak si na omyle,“ povedala podráždene a odrazila sa od kuchynskej linky.

„No, davaj nejakú tú výhovorku. Aj tak ti to nezožeriem,“ odfrkla som si povýšenecky načo zaškrípala zubami, no po chvíli sa len nadýchla a znovu bola pokojná.

„Pozri, dobre viem, že si sa zaplietla s Jamesom a ten idiot to celé posral. Nebudem ti vešať na nos veci, ktoré nie sú pre tvoje uši. Nevieš si predstaviť, koľko ľudí okolo teba má dokurvený život alebo sa narodil do nesprávnej rodiny. Tak sa láskavo nesprávaj akoby tebe v živote bolo ublížené najviac,“ prehovorila chladným hlasom.

Možno to bolo jej tónom alebo jej slovami, z ktorých som trochu vytriezvela.

„Mne je jedno, čo si urobila mne. Ide mi o Jennu,“ povedala som s pokojom, hoci som sa cítila urazene a pozrela sa na ňu. „Chcem, aby si sa jej ospravedlnila.“

„To sa musí ešte postaviť do rady. Ešte stále som sa nedovolala Mone, ktorá je na mňa nehorázne nasraná,“ povzdychla si a pozrela na telefón.

„A divíš sa jej? Keď si myslela, že si preč a ty si žúrovala pár blokov od nej?“ spýtala som sa jej ironicky.

Potom som si uvedomila, že je to stále tá istá Amy, akurát, že sa volala Elena a bola to strašná pizda. Uvedomila som si, že tie dva roky s ňou v mojom živote znamenalo veľa a nedá sa to tak ľahko vymazať. A aj keď som na ňu pred týždňom kričala skoro v amoku schopná jej ublížiť, teraz stála vedľa mňa a konverzovali sme. Urobila strašne veľa kravín, zranila pár ľudí, ale bohvie, čo bolo jej motívom.

Ani na môj rozchod s Davidom som sa nepozrela z jeho strany. Bolelo ho to?

Mohla by som sa ho to spýtať. Mám ho predsa na dosah.

„Nemohla som len tak odísť a nedávať na ňu pozor. Poznám ju od mala,“ ozvala sa Elena a vytrhla ma z myšlienok. „Pozri, nie som bezcitná kurva. No, možno v niektorých ohľadoch hej, ale nič z toho, čo som urobila, nebolo naschvál.“

„To povedz jej osobne, mne do toho hovno,“ odvrkla som jej.

„Hej, čo sa týka teba a Jamesa,“ začala váhavo a pozrela znovu na mňa.

Prosím, nevyťahuj to.

„Viem o čo ide. Myslím, že pre mňa bude najbezpečnejšie, ak sa vás budem strániť. Teba aj Jamesa,“ povedala som a odvrátila sa od nej.

O tom som už dlho rozmýšľala. Že to bude najlepšie. Nebolo mi to príjemné, už som si kvôli tomu posmrkala do vankúša, ale bolo to kurva rozumné rozhodnutie.

Aspoň si myslím.

„Hm, nerada to hovorím, ale asi to bude pravda,“ zašomrala Elena. „Bála som sa ako zareaguješ s Jamesom, lebo vtedy s Davidom...“

„Nechcem sa o tom baviť,“ skočila som jej rázne do reči. „Som unavená, idem si ľahnúť.“

Kým som vyšla po schodoch hore, počula som prísť výťah a Elena odišla. Zhlboka som sa nadýchla a oprela sa o dvere svojej izby. Bolelo ma to zistenie, že si musím odcudziť dvoch ľudí, ktorí v mojom živote mali miesto. Aj keď Elena bola taká aká bola, jej slová boli pravdivé. A to ma na tom sralo najviac. Aj keď som dobre vedela, že ich neodstavím na dobro. Zdalo sa, že aj Elena začala chodiť na tú istú školu a všetci patrili do tej istej partie.

Porazenecky som zaliezla do sprchy a poriadne osprchovala. Najradšej by som zo seba zmyla všetky myšlienky, ktoré sa mi preháňali hlavou. Ak by to bolo tak ľahké. Keďže to však nešlo, musela som sa pred ďalšou situáciou udržiavať v pokoji. S mokrými vlasmi som sa posadila na posteľ a napísala správu Jamesovi. Že sa s ním chcem stretnúť. Na moje prekvapenie odpovedal takmer do minúty. Preto som si vysušila vlasy a trochu sa namaľovala. Už som sa na seba nemohla pozerať, aká som bola špatná.

Cestou k podniku som v rukách nervózne zvierala kabelku. Zrazu mi prišlo veľmi hlúpe mu to povedať osobne. Mohla som sa s ním rozísť aj cez telefón. Aspoň by som sa nemusela pozerať na jeho tvár, pre ktorú som mala slabosť.

Pozeral na mňa kým som prišla k nášmu stolu a objednala si víno. Tabletky som už dobrala takže som si aspoň jeden pohár zaslúžila. A hneď ako som ho dostala, šiel na tri hlty.

„Som rád, že už ti je lepšie,“ usmial sa na mňa a chytil ma za ruku.

„Necítim sa dobre,“ priznala som sa pochmúrne a objednala si ďalší pohár vína. „A taktiež viem, že som ti zbytočne narobila starosti a je mi to veľmi ľúto.“

Bola som si vedomá svojich činov. Zatiaľ, čo ja som sa utápala v depkách a v pochybnostiach, zbytočne som do toho zaťahovala Jamesa, ktorý sa určite divil, prečo mu neodpovedám na telefonáty.

„Ak ťa niečo trápi, počúvam,“ navrhol a trpezlivo čakal všimla som si, že on sa svojho pohára ešte stále nedotkol. Jemne som si z jeho zovretia vymanila ruku.

Nemal chuť alebo bol nervózny? Spojila som svoje ruky a zhlboka sa nadýchla. Nebolo mi to príjemné. Vôbec. Mala som ho rada. Prepadla som mu. Vedela som to a jasne som si to uvedomovala. Na chvíľu som uvažovala, že si znovu dupnem a zas sa na všetko vyseriem. Budem sa ho držať zubami nechtami a nevzdám sa ho. Lenže stálo mi to za to? Denisine slová mi rezonovali v ušiach. Medzi nás sa raz postaví niečo viac ako „láska“. Jeho povinnosť. Jeho sľuby.

„Vieš to oveľa lepšie ako ja, že sa musíme rozísť,“ vychrlila som to zo seba a čakala na jeho reakciu.

Očividne čakal všetko možné len nie to, čo som mu povedala. Párkrát zaklipkal očami, pozeral na mňa v údive a nakoniec konečne otvoril ústa.

„To je veľmi nečakané,“ povedal opatrne a pozoroval ma.

Pozorovala som ho aj ja a preto ma zalialo sklamanie, že nezačal hneď protestovať. Potvrdil mi tým Liamove slová a aj keď som si to nechcela pripustiť, ranilo ma to. Vložila som si hlavu do dlaní a rozmýšľala, či sa mám začať znovu smiať. Potom som to zavrhla a upila si z vína.

„Viem, že tak či tak sa raz dáš dokopy s Elenou, takže my dvaja nemáme význam,“ povedala som stroho a pozerala do pohára.

„Odkiaľ vieš o Elene?“ spýtal sa vykoľajene.

Jej meno z jeho úst znelo bolestivo.

„Nemáš to jedno? Hlavné je, že chcem ukončiť to, čo medzi nami niekedy bolo.“ Tá smiešna narážka vzťahu, ktorý som si vysnívala. James, môj princ na bielom koni. Chcelo sa mi vážne smiať.

„Si v poriadku, Amelle?“ spýtal sa ma vážne so starosťou v očiach. Odvrátila som od neho zrak. Už to tu bolo zas. Tá jeho časť povahy, ktorú som teraz nenávidela pretože mi to robil ťažším.

„Sám dobre vieš, že nie,“ mávla som rukou a dopila pohár vína. „Ale viem, čo musím urobiť a to je teraz hlavné, nie?“ spýtala som sa s úsmevom.

Nič nehovoril len krútil svojim pohárom a vyzeral, že rozmýšľa. Na jednu stranu ma jeho pokojná povaha vždy dostávala do kolien, ale práve v týchto momentoch ma to na ňom nehorázne vytáčalo.

„Nevedel som, ako ti to mám povedať. Vypustil som to z mysle, keď som proste videl, že si nešťastná a že chceš niečo viac. Kriste, ja som taký zlý vo vzťahoch,“ hovoril porazenecky a pošúchal si unavene tvár. „Nikdy som ti nechcel ublížiť.“

Vedela som, že hovorí pravdu.

„Ja viem, že nie. Viem, že okrem toho, čo som videla si naozaj dobrý človek. A nebyť tvojej rodiny, vážne by som sa ťa nevzdala. Urobila by som všetko pre to, aby si mi po strednej nasadil prsteň a strážila si ťa celý život. Ty máš príliš dobrú povahu a ja som príliš vypočítavá,“ povedala som pobavene.

„Tak to sa postav do rady, bejby,“ zaparodoval James Liama a obaja sme sa rozosmiali.

Nečakala som, že to vážne urobí. Bolo to nečakané, ale smiala som sa úprimne.

„Nie som taký dobrý ako si myslíš. A ty vôbec nie si vypočítavá. Je to presne naopak,“ usmial sa na mňa a ja som už vážne mala, čo robiť, aby som nepustila slzy.

Viem, prečo som sa do neho zamilovala. Vážne som ho ľúbila. A preto ma strašne bolelo, keď som vstávala od stola, berúc si od neho posledný bozk. Samozrejme, najväčšia chyba celého večera.

„Áno?“ ozvalo sa v telefóne.

„Hej, máš doma fľašu vodky, rumu... hocičoho, čo ma dostane do kómy?“ povedala som zachrípnuto, keď som sa pomedzi vzlyky dokázala nadýchnuť.

„Mám doma všetko možné, kde ťa mám vyzdvihnúť?“

„Som pred tvojím komplexom,“ smrkla som a na druhej strane sa ozvalo zloženie.

O dve minúty stál Liam dolu a už som zavíjala v jeho náručí. Mohla som zavolať Mone. Mohla som zavolať... komu? Potrebovala som Liama. Vedela som, že čo sa týka dneška, potrebovala som práve tohto blbca, aby ma nechal spiť sa do nemoty a ustrážil ma.

Hej, tí chlapci sú niekedy neuveriteľní. Nesnažil sa ma utešovať ani na mňa neprehovoril. Vedela som, že to s babami vie a preto som sa ním nechala obskakovať, kým som sa neupokojila.

A potom sme rozbehli najväčšiu párty v mojom živote. Vážne bola najväčšia, pretože posledné, čo si pamätám bolo, že som vracala pri hraniciach s Kanadou.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalý Klam - 22. kapitola :