OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Dokonalý Klam - 20. kapitola

25.08.2016 (09:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 686×

Sedela som v aute s tmavými oknami a nechala sa viezť mestom. Bola už noc. Popravde ma to trochu prekvapilo. V poslednom čase som prestala vnímať či je svetlo alebo tma. Všetko sa mi zlievalo do jednej machule. Moja hlava nechcela ďalšie spomienky, myšlienky ani nápady. Proste to všetko filtrovala a odhadzovala. Bolo to pre mňa pohodlnejšie. Vždy to takto bolo pohodlnejšie.

Vystúpila som z auta a pozrela na sa na podnik. Bol stred týždňa, no rady boli dlhé pred vstupom. Nespokojne som mľaskla jazykom a zobrala si kabelku. Zamierila som k vyhadzovačom v oblekoch, ktorí ma poznali. Nebol to len hocijaký podnik. Bol to jeden z top desať podnikov v našom meste. A preto som im kývla, jedného som pobozkala na líce ako pozdrav a už som kráčala do vnútra. Chrbát ma pálil od zástupu ľudí, ktorí ma chceli upáliť pohľadom. Nevnímala som preplnené priestory ani zvodnú hudbu.

Kráčala som po pamäti do personálnych priestorov. Veľa sa toho tu nezmenilo. Zaklopala som na tmavé dvere a až keď sa ozvalo pozvanie, stlačila som kľučku a pri vstupe ma ovanula známa vôňa. Bolo to takmer nostalgické. Na tvári som mala obrovský úsmev, zreničky rozšírené a veľmi dobrú náladu.

„Vôbec som netušila, že z teba bude taký biznismen,“ povedala som so smiechom a po veľmi dlhom čase som ho uvidela. Bol stále rovnaký. Možno trochu prepracovaný a strhaný, ale stále to bol on.

David sa vystrel v kresle a dlho sa na mňa zahľadel. Neviem či vôbec registroval nejaký šok, len sedel a díval sa na mňa.

„Zásielka,“ zašvitorila som sladko a položila mu na stôl svoju kabelku.

Nepohol sa len sa na mňa stále pozeral. Možno ma to trochu znervózňovalo, že stále neprehovoril alebo že vôbec neprejavil city. Zobrala som to hlavne kvôli tomu, aby som videla jeho reakciu.

Po chvíli sa pozrel do kabelky, všetko si prepočítal a pekne uskladnil v sejfe. Nedal mi žiadne peniaze pretože tak znela dohoda. Denise s Davidom boli rodina. Všetko bolo vybavené dopredu. Jedno tajomstvo za druhým. Človeka by z toho kleplo.

Aj mňa, ale už som bola nadopovaná utlmovacími liekmi a taktiež nejakou tou tabletkou na dobrú náladu.

„Ako dlho sa už takto ničíš?“ spýtal sa pokojne, keď zavrel sejf a vrátil mi kabelku.

„Mal by si to už dávno vedieť. Predsa sa na mňa stále pýtaš svojej maminky,“ pokrčila som sarkasticky plecami a zamierila k dverám. Nálada mi začala klesať a už to nebolo tak vtipné, ako na začiatku.

„Amelle, prestaň s tým. Toto nie je svet pre teba,“ povedal, keď som stála medzi dverami.

Šklblo mnou, keď sa mi vrátila ozvena spomienok. A všetky. Aj tie horké.

Mykla som plecom ani som na neho nepozrela.

Potrebujem ďalšie tabletky.

Kostrč ma bolela ešte od toho pádu vo vchode a preto sa mi veľmi zle sedelo u Denise v kancelárii hoci tie sedačky boli mäkké.

Po strnulom obede, kedy som do seba napasovala nejaké jedlo a zapila to troma pohármi vína, mi Denise oznámila, že by sa so mnou chcela porozprávať o dôverných veciach. Chcela som ju veľmi slušne odmietnuť a pratať sa kade ľahšie.

„Je mi jasné, že si vystrašená, ale ver mi, že to, čo ti chcem povedať, ťa bude veľmi zaujímať,“ pousmiala sa na mňa vševediacimi očami.

Cítila som sa lapená v sieti.

„Okrem toho, chránim ťa a nemám v pláne ti ublížiť,“ pokrčila plecami a vypýtala si účet.

Nevedela som, čo jej mám na to povedať. Ak som to dobre pochopila, Denise ma vytiahla z dvoch prúserov. Jeden bola nafingovaná krádež kabelky a druhá bola vyrovnávačka s Jamesom. To som stále nechápala.

„Čo sa vlastne stalo tej noci, čo so mnou došiel James? Ako to súviselo s tým, ž potrebujem byť chránená?“ spýtala som sa jej, keď mi podala pohár s niečím tvrdým a sadla si oproti mne do kresla. Nesadla si za stôl, ale ku mne. To vo mne umocnilo pocit pohodlia.

„Amelle, niektoré veci sú za hranicami chápania človeka, ktorý žije svoj pohodlný život. Toto sú dlhé a zložité vzťahy, ktoré siahajú roky dozadu. A okrem toho, ja tiež nedávam informácie zadarmo,“ pousmiala sa nad pohárom a odpila si z neho.

„A aké veci mi chceš povedať, keď sa za tvoje informácie platí?“ spýtala som sa jej trochu agresívnejšie ako som chcela. Preto som sa stiahla do kresla a odchlipla si z tekutiny. Nepríjemne mi to stiahlo hrdlo a snažila som sa nekašľať.

„Možno rozumieš základnému princípu a ja ti preto ponúkam niečo za niečo.“

„Nepáči sa mi to,“ vyhŕkla som okamžite.

„Ver mi múdra hlavička, to čo ti ponúkam sa nedá odmietnuť,“ pousmiala sa znovu a jej oči ma mali celú prečítanú.

Vtedy som tomu ešte nechápala prečo sa na mňa toľko usmieva a prečo sa mi zdá, že vie o mne všetko. Nielenže vedela, vedela čítať moje myšlienky v rámci možností a predvídať moje reakcie. Vedela, kam zatlačiť a vedela koľko stačí povedať. 

„Dobre, dajme tomu, že budem chcieť vedieť, čo mi povieš, ale ako si ty môžeš byť istá, že ti viem ponúknuť na oplátku niečo ja?“ spýtala som sa jej úprimne zvedavo. Nikdy som v ničom nevynikla. A v špehovaní ľudí už vôbec nie.

„Keby si mi nemala, čo ponúknuť, nikdy by som nesúhlasila s tým, že ťa budem ochraňovať,“ odfrkla si pobavene a naliala si druhý pohár.

„James si od teba vyberal jednu službu. Nebolo by nepekné odmietnuť mu oplatiť láskavosť?“ spýtala som sa udivene.

„James zabudol na hodnoty láskavosti,“ prehodila rukou, ale aj tak som tomu nepochopila.

„Dobre, dajme tomu, že tomu stále nechápem a ani nepochopím. Ale prečo ja? Prečo chceš niečo odo mňa? Mám len sedemnásť, som z bohatej rodiny a nemám nič iné na starosti ako riešiť frajerov a školu.“

„Nie moja zlatá, to nie je len o tom. Bolo to o zbabelosti môjho syna, že ťa opustil a o nerozvážnych činoch Nortona, že ťa ukázal ako obeť,“ pokrútila hlavou v predstieranom pohoršení.

Len som ostala sedieť skoro bez dýchania. O zbabelosti...

„David?“ vydýchla som všetok vzduch, ktorý mi ostal v pľúcach.

„Áno, môj nepodarený synáčik. Skôr synovec, ale to je vlastne jedno,“ mávla rukou nad veľmi nepodstatnou informáciou, z ktorej sa mi zahmlievalo pred očami.

„Ide o to Amelle, že Nortonovci majú príliš veľa nepriateľov. Ako každá skupina, ktorá má moc. Preto starší Michael a mladší James boli pre noviny tabu. Informácie o nich sú zlatý dol. A zrazu sa objaví mladé a nevinné dievča, ktoré je spájané vo vzťahu s Jamesom. Myslíš si, že ak by si nebola pod ochranou, bola by si ešte stále tu so mnou v tejto kancelárii?“ spýtala sa ma s nie príliš milým úsmevom.

Zo všetkých jej slov mi behal mráz po chrbte. Bodali ma do tela a vystavovali moju hlavu panickej hrôze.

„Myslíš si, že ťa vzťah s Jamesom zachráni? Že sa vrátiš do reality?“ pýtala sa ďalšie a ďalšie prekliate otázky. „A vieš vlastne o tom, že James bol od mala zasľúbený niekomu inému? Vieš ako, posilnenie vzťahov medzi dvoma organizovanými skupinami. A ten niekto dnes prešiel cez hranice Spojených štátov.“

Nastalo ohlušujúce ticho. Netušila som či to bolo tým prívalom informácií alebo tým, čo z toho vlastne vyplývalo. Ticho aj pohľad Denise, ktorý len čakal na moje zrútenie ma týralo. Moja hlava nedokázala spracovať také množstvo informácií. Nedokázala som si spočítať dva a dva, ale pri tom som v tom mala príliš jasno.

„Čo mám robiť?“ spýtala som sa jedinú otázku, ktorú som sa spýtať mala. So zúfalstvom v očiach aj s panickými myšlienkami na tú osobu, ktorá sa má objaviť v našom živote. Ktorá by mohla všetko zničiť. Moju jedinú záchranu.

„Tvoj život bude vyzerať nasledovne“ Tvoja matka to všetko vie, čo sa týka mladého Nortona a Eleny, preto sa bude snažiť, presvedčiť ťa, aby si to vzdala. Poverí tým tvojho brata, aby ti tým otravoval život. Dohovorí tvojej nevlastnej sestre, aby ti prehovorila do duše. James bude vo veľmi zložitej situácii pretože o Elene mu nikto nepovie až kým ju nestretne. Tvoj kamarát Liam z toho bude podráždený a tvoja kamarátka Mona nadšená, že sa jej vrátila najlepšia kamarátka z detstva. V tvojom prípade by som chodila na tie posedenia so psychológom a zahrala to na psychickú labilnosť. Nechala sa previezť do nejakého pekného zariadenia ďaleko od tohto mesta. Potom si ťa vyzdvihnem a nechám, aby si si zariadila nový život. Či už s Davidom alebo bez neho.“

Celý jej predslov sa niesol v sebaistom tóne, pri každej vete sa vo mne búrali všetky zábrany a viera. Ohromila ma množstvom informácií, ktoré vedela, ktoré mi predniesla akoby sa to naozaj malo stať. Pomaly zo mňa strhávala všetky moje náplaste pomaly a bolestivo až ma nechala doslova psychicky nahú a rozhodenú. Zdalo sa mi, že som prešla cez pekelné brány a mala som podpísať zmluvu s diablom. Desilo ma koľko toho vie o mne a mojom okolí. Nezmohla som sa ani na slovo. Len som vyskočila na rovné nohy a utekala k dverám. Chcela som sa odtiaľto dostať preč. Utiecť. Od všetkého. Od nej. Hlavne od nej.

Utiekla som domov, kde som sa zamkla v izbe. Pustila som si nahlas hudbu a otvorila okná dokorán. Fajčila som jednu od druhej a tancovala ako besná po posteli. Popol z cigariet som mala na podlahe aj na perinách. Špaky som hádzala von oknom. Vždy som ich pozorovala ako si bezstarostne letia dolu cez xy poschodí. V mysli mi skrsla myšlienka na samovraždu. Na to som sa rozrehotala, ale hudba môj bláznivý smiech úplne pohltila.

Nie, že by som neverila Denisiným slovám, ale mala úplnú pravdu. O tri dni som mala tú česť spoznať Elenu. 

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalý Klam - 20. kapitola :