OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Dokonalý Klam - 15. kapitola

25.05.2016 (13:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 792×

Prechádzala som sa pred zrkadlom a nespúšťala zo seba oči. Bola som ako rozzúrený tiger v klietke. Nielenže ma štvali všetci novinári a naša romanca, ktorá sa točila celým mestom, ale aj Mona s Liamom, ktorí na všetko reagovali opačne. Zatiaľ čo Mona výskala od nadšenia, Liam nad všetkým pretáčal oči.

„Niekam ideš?“ ozval sa matkin hlas, keď som si pripínala náušnice.

Nadskočila som od prekvapenia a náušnica mi vypadla z rúk. Zhlboka som sa nadýchla a zohla sa po ňu.

„Len na oslavu,“ prehodila som nenútene a pripla si aj druhú.

„Len oslava?“ ozvala sa pobavene a prešla moje šaty a líčenie. „To vyzerá na pekný večierok. Premeškala som nejakú pozvánku?“

„Moja spolužiačka má narodeniny a bola som pozvaná,“ pokrčila som plecami a úporne sa vyhýbala jej pohľadu.

Náš vymyslený zamilovaný príbeh brázdil novinami. Zrazu som bola celebrita mesta. Chodili mi ponuky na fotenie a taktiež všetci chceli interview. Dokonca mi chodili otázky, aby som vedela, čo sa ma chcú pýtať. Liezlo mi to na nervy a myslím, že matke tiež. Alebo skôr jej sekretárke, ktorej stále vyzváňal telefón. Ale celý týždeň matka nepovedala ani slovo na ďalšie titulky. Alebo skôr nemohla, keďže som sa jej vyhýbala ako čert krížu.

Raz to muselo prísť.

„A ktorá spolužiačka?“ spýtala sa zaujato a oprela sa o rám dverí.

„Mona,“ precedila som medzi zubami a predstierala som, že si kontrolujem mejkap.

„Myslíš Nortonovcov,“ ozvala sa a keď som len prikývla, znovu prehovorila. „A ako je to s tebou a s mladým Jamesom? Povedala si, že noviny klamú, ale stále si v jeho blízkosti.“

Konečne som sa prinútila, pozrieť sa na mamu. Opierala sa o dvere a nevyzerala príliš nadšene.

„Tak trochu sme si blízki, ale to je všetko. Ani jednému z nás sa nechce hádať s novinármi.“

Prižmúrila oči a odrazila sa od dverí ku mne.

„Vieš, čo všetko sme si preskákali a som rada, že si si našla kamarátov. Mala som ťa trochu pripraviť na dotieravcov, ale myslím, že to zvládneš. Si silná,“ usmiala sa na mňa a chytila ma za ramená.

Spomenula som si na svoje dva výpadky ovládania. James mi tiež povedal, že som silná. Ale ako obaja môžu niečo také vedieť?

„Nie som silná,“ vzdychla som si a snažila sa zhlboka dýchať.

„Si v poriadku?“ spýtala sa ma a pozorne si ma obzerala. Zdalo sa mi, že som prehľadná ako sklo. Akoby videla všetko. Do očí sa mi znovu zbiehali slzy.

Spomaľ dievča. Žiadne hysterické výkriky do tmy.

„Ak by som bola, nerobila by som toľko problémov, no nie?“ zazubila som sa hrane a vymanila sa z jej zovretia. Otočila som sa, aby som si zobrala kabelku a klipkala som očami ako besná, len aby som zahnala slzy.

„Už nie si malé dieťa a chápeš následky,“ ozvala sa za mojim chrbtom matka a pohladila ma po hlave. „No, bola by som rada, ak by si sa nepokúšala nadviazať žiadny vážny vzťah s mladým Nortonom.“

Zarazene som na ňu pozrela a uvidela jej vážnu tvár. Vedela som, že skôr či neskôr sa bude hrať na sudcu a rozhodovať o prijateľnosti môjho partnera, ale toto ma znepokojilo. James mal predsa skvelú reputáciu.

„Kvôli čomu? James je predsa v pohode,“ pokrčila som plecami a skontrolovala si obsah kabelky.

„Povedzme tomu materský inštinkt.“ Usmiala sa na mňa a nechala ma stáť samú v izbe.

Jej úsmev bol rovnako hraný ako môj. A to ma znepokojovalo snáď najviac. Nikdy sme spolu nestrávili toľko času, aby sme vedeli, ako druhá rozmýšľa. Ale dokonale som poznala ten istý klamlivý úsmev, ktorý som používala aj ja. Bola som predsa jej dcéra.

Vykročila som z izby a mierila k výťahu. Bol najvyšší čas nasadnúť do auta, ktoré ma čakalo dole v garážach. A malo ma doviesť na súkromnú oslavu Mony.

Keď som sa na seba pozerala do zrkadla, znovu som sa usmiala. Tým hnusným a klamárskym úsmevom. Ako matkin. Vo vnútri som sa triasla, akoby som šla na popravu. Keď som nasadla do auta, ruky som mala ľadové od nervozity. Z nášho rozhovoru s matkou, ale aj s prichádzajúcim večerom. Rozmýšľala som nad tým, čo tým moja matka myslela. Prečo sa ma snaží ťahať od Jamesa?

Pozerala som sa na okoloidúce autá. Spomenula som si na tú noc pred podnikom. Keď som videla Jamesa úplne iného.

Čo moja matka vie?

Čo by tak mohla vedieť? Uškrnula som sa na svoj odraz v skle a oprela sa o sedadlo. Mohlo mi to byť jedno. Už som v tom bola namočená až po uši. Aj keď som ešte stále nechápala ako.

„Vitaj,“ povedal James, keď mi podal ruku, aby som mohla vystúpiť.

Dávala som si pozor na spodok šiat, aby som si ich neprišliapla.

„Tak fajn. Nikde ma nenecháš samotnú a hneď po oficiálnej gratulácii mi zoženieš odvoz,“ povedala som nervózne a pozerala na veľké sídlo na kraji mesta.

Jamesovi myklo pobavene kútikmi a nastavil mi rameno, aby som sa na neho mohla zavesiť, čo som s radosťou urobila. Nohy sa mi triasli a mala som sto chutí ujsť.

„Vyzeráš nádherne,“ povedal, kým ma viedol cez záhradu okolo domu.

„Nepretvaruj sa,“ odbila som ho a zovrela kabelku ešte tuhšie.

Keď mi Mona oznámila, že sa bude konať hlavne s rodinou, bola som schopná to predýchať. Ale keď som vystúpila z auta, všetko to na mňa doľahlo. Že vstupujem do mafiánskeho sídla, že James je schopný stlačiť spúšť, že som jeho priateľka.

A do toho tie krásne fotky.

Hanba za to všetko so mnou mlátila do všetkých strán. A len pomyslenie na to, že mám vidieť jeho matku, ma stálo úsilie ostať pri vedomí.

A to nie si skutočná priateľka.

„Amelle, trasieš sa,“ ozval sa a zastal.

Prebrala som sa z úvah a zistila som, že sa naozaj trasiem. A zimou to nebolo. V mysli som napočítala do troch a zhlboka dýchala. Nie, že by to nejako zaberalo.

„Bojíš sa mojej rodiny?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím a primkol si ma bližšie, ako by som sa chystala omdlieť.

„Určite,“ odfrkla som dotknuto za tom, že sa trafil a odvrátila sa od neho.

Čo na tom nebolo na poriadku? Veď som sa rútila do mafiánskeho sídla!

„Snáď si nemyslíš, že moji rodičia si vykladajú zbrane na stôl a keď sa im znepáči tvoja odpoveď, tak po tebe vypália?“ hovoril pobavenejšie zatiaľ, čo ja som sa len viac a viac mračila.

To som bola naozaj až tak priehľadná?

„Ste predsa mafiáni, nie?“ zasyčala som, aby nás nebolo počuť naokolo načo povytiahol obočie a vybuchol do hlasného smiechu.

Poobzerala som sa po okolí či nás niekto nepozoruje, a potom ho buchla kabelkou po hlave.

„To nie je smiešne!“ vybuchla som, ale neprestával sa smiať.

„Ale je,“ povedal ešte napoly v smiechu, „okrem toho, nemusíš sa báť. Mona nie je súčasťou tohto života.“

A znovu ma potiahol okolo domu do záhrady, kde už bolo všetko pripravené na oslavu. Kapela hrala a ľudia sa motali okolo.

„Rodinná?“ spýtala som sa ironicky, keď sme minuli prvý hlúčik ľudí.

„Moja rodina je trochu väčšia,“ odpovedal mi vyhýbavo a vo mne sa znovu zrodila nervozita.

Ktorú hneď odpálkovala Mona, len čo ma zbadala. Vrhla sa na mňa, vyobjímala ma a doslova ma vytrhla Jamesovi z rúk.

„Trochu ťa tu uvediem,“ povedala žiarivo a vnútila mi prvý pohár, ktorý zobrala čašníkovi z tácky.

Obzrela som sa dozadu za Jamesom a hodila na neho prosebnú tvár, no len pokrčil plecami a zodvihol pohár na znak prípitku.

„Mona, ty si dnes hviezda večera, tak ma tu nemusíš vláčiť,“ zahovárala som, no úplne zbytočne.

„Viem, že by si sa chcela túliť k bratrancovi, ale chvíľu bez seba vydržíte,“ uškrnula sa na mňa a ocitli sme sa medzi stolmi.

Obávam sa, že práve teraz bez neho nevydržím!

„Michael, Michael!“ volala na jedného mladého muža, ktorý stál v obleku a s niekým sa rozprával.

Chcela som Monu pribrzdiť, aby zbytočne nevyvolávala nechcenú pozornosť, ale už bolo neskoro. Všetky páry očí, ktoré boli na okolí sa k nám obrátili aj spolu s menovaným.

„To dievča som už niekde videl,“ povedal Mone, keď ju pobozkal na líce.

„Samozrejme,“ mávala vzrušene Mona rukami a potiahla ma k nim, „to je predsa Amelle. Jamesova priateľka!“

Michael na mňa prekvapene pozrel a prezrel si ma od hlavy k pätám.

„Áno, už si spomínam,“ usmial sa a podal mi ruku, „všetky noviny boli zaplavené tou aférkou pred hotelom.“

Práve som mu podávala ruku, ale pri tej zmienke som so sebou trhla. Trochu zdráhavo som mu stihla ruku a uhla pohľadom pred jeho pobaveným úsmevom.

„Takže takéto dievča si James schováva pred rodinou,“ vzdychol si naoko závistlivo načo ho Mona štuchla pod rebrá.

„To je Michael, Jamesov starší brat,“ predstavila ho Mona a mne skoro vyklepla brada dolu.

Boli si podobní, ale nevedela som, že James má staršieho brata. Ktorý zrejme nečíta príliš noviny, keďže ma nespoznal na pohľad.

V duchu začala svitať nádej, že jeho rodičia sú podobní.

„James mi nespomínal, že by mal brata,“ vyhŕkla som trochu zarazene a ospravedlňujúco sklopila zrak.

„Z toho si nič nerob. James bol vždy tak trochu tajnostkár,“ pokrčil Michael plecami a potom ho niekto stiahol na privítanie.

Mona ma znovu schytila a začala ukazovať na rôznych ľudí a hovorila, aký vzťah majú s ich rodinou.

„Moja mamka s tatkom niečo riešia vo vnútri so strýkom, ale inak ostatní sú aj rodinní známi, ktorí sa v dome vyskytujú často,“ pokrčila plecami Mona a porozhliadla sa.

Vedela som si predstaviť, kto tí rodinní známi môžu byť.

„Bingo!“ zvolala Mona a začala ma ťahať ďalej.

Začala som mať pocit, že má už dosť upité, ale inak to bola Mona. Bola rozmarná, túžila po pozornosti a z ničoho si nerobila veľké starosti. To som na nej mala rada, ale teraz ma tým vytáčala. Chcela som ísť späť k Jamesovi a držať sa v bezpečí bez všetkými, no Mona mi nedala dýchať.

Dovliekla ma medzi stoly k jednej dáme, ktorá si práve sadala a väčšinou som si všímala, že ľudia sa začali zbiehať k hlavnému stolu. Mona objala dámu a potom mi kývla, aby som sa priblížila. Pred tým som jej nevenovala pozornosť, ale teraz som si všimla, že ju odniekiaľ poznám. Ten pocit sa mi nepáčil.

„Amelle, predstavujem ti tetu Carlu, Jamesovu maminku,“ povedala Mona natešene a objímala pani Carlu cez ramená.

Jamesova matka na mňa pozrela pekne upravená s tmavými vlasmi v drdole a uprela na mňa tmavé oči. Ten nepríjemný pocit silil a mozog mi pracoval naplno, ako sa snažil vyhrabať informáciu o nej.

„Teší ma, Amelle. Konečne sa vidíme aj inde ako v nemocnici,“ usmiala sa na mňa s profesionálnym úsmevom. Cítila som, ako mi z tváre vyprchala všetka farba a moje telo stuhlo.

„Aj mňa,“ vykoktala som a snažila sa nesklopiť rovno k jej nohám.

Len spomienka na nemocnicu mi okamžite došlo, odkiaľ mi je známa. Pani Carla bola primárka v nemocnici v ktorej som stále končila. A poznala moju kartu veľmi dobre.

Keď máš konexie, starajú sa o teba tí najlepší.

„V nemocnici?“ ozvala sa zmätene Mona, čím sa vytrhla z pokraja bezvedomia.

„To nič,“ mávla Jamesova matka rukou a usmiala sa na nás. „Dúfam, že James ti nerobí problémy.“

Len som mlčky pokrútila hlavou a bola rada, keď mi Mona oznámila, že bude slávnostné gratulovanie a prípitok.

„Amelle,“ oslovila ma Carla, keď sa Mona vzdialila.

„Áno?“ Otočila som sa k nej hoci som tak strašne chcela rozbehnúť preč.

„Minulý týždeň si zmeškala povinnú kontrolu. Ohlás sa u mňa tento týždeň,“ hovorila mi neutrálne, ale jej oči ma prepaľovali.

Netušila som, či sa ma snaží zabiť za to, že si neplním svoje povinnosti alebo za to, že na nich zbytočne pútam pozornosť.

„Úplne som na to zabudla. Samozrejme, tento týždeň prídem,“ pípla som ospravedlňujúco a ťahala som čiaru preč.

James stál neďaleko a celú scénu pozoroval trochu stuhnuto. Kráčala som k nemu a snažila sa upokojiť, aby som k nemu nebežala. Chcela som odtiaľto vypadnúť, rozbehnúť sa krížom cez dvor a už sa tu v živote neukázať.

Vedela som, že táto oslava bude pre mňa úplnou katastrofou, ale nemyslela som sa, že práve v tomto merítku. Ako som sa mohla pozrieť jeho mame do očí, či už za tie titulky, alebo kvôli mojim pobytom v nemocnici? James možno bol syn mafiánskej rodiny, ale nespôsoboval škandály a zlé meno svojej rodine. Vlastne až dokým sa nezaplietol so mnou.

„Úspešne si prežila Monin krst ohňom,“ snažil sa ma rozveseliť, keď si všimol, že som bledá ako smrtka. „Čo sa stalo?“

„Netušila som, že tvoja mama je lekárka,“ vypadlo zo mňa a vytrhla som mu pohár z ruky. Prevrátila som ho celý do seba a znechutene sa rozkašľala. Bolo to horké a hnusné.

„Máš tu niečo tvrdé a známe? Ako tekilu?“ spýtala som sa a striaslo ma, keď som bojovala, aby som nehodila tyčku.

„Bolo to zoznamovanie také zlé?“ spýtal sa  udivene a kývol na jedného čašníka, čo šiel okolo.

„Nechcem o tom hovoriť,“ odbila som ho so zúfalstvom v hlase a vyklopila do seba ďalší pohár.

„Brzdi,“ povedal upokojujúco a objal ma okolo pásu.

Chcela som sa od neho odtrhnúť a utiecť preč, ale zistila som, že sme obklopení ľuďmi. Zhlboka som sa nadýchla a oprela sa o neho. Nepáčila sa mi myšlienka, že by som sa na neho mala spoliehať a vôbec, bola som nahnevaná sama na seba, že som mu nezatrhla toto divadlo. Mala som toho už plné zuby.  Aj tak toto celé vzniklo kvôli mojej tuposti a aj keď som mala byť Jamesovi vďačná, stále som netušila, čo sa mi vlastne stalo. Netušila som, aký dopad to malo mať na mňa a ani aké miesto v podzemí znamenal ten idiot, s ktorým som sa spoznala pri bare.

Pri tej myšlienke ma zamrazilo. Ak by nebolo Jamesa, bohvie, čo by sa s mnou stalo. Možno som sa ešte stále nezmierila s tým, čo urobil a kto je, bolo mi jasné, že ma určite zachránil pred tým týpkom. Vtedy mi to pri bare prišlo ako kohútie zápasy, ale za ten malý čas, ktorý som strávila s Jamesom, mi to prišlo, že sa ma snažil ochrániť. Možno bol mafiánsky syn, ale bol čestný. Pozastavila som sa nad svojim zmýšľaním. Prestávalo sa mi páčiť, kam moje myšlienky smerovali. Snažila som sa z neho urobiť môjho hrdinu?

Strhol sa potlesk, ktorý ma zachránil z môjho rozpoloženia a s prekvapením som si uvedomila, že nejaký starší muž stál pri Mone a skončil svoj príhovor. Musel to byť jej otec podľa toho, ako ho vrelo objala a vybozkávala na tvári. Doniesli jej tortu a Mona bola ako malé dieťa, ktoré sa tešilo, aby mohlo sfúknuť sviečky.

Ten pohľad na ňu mi vyčaril úsmev na tvári a na chvíľu som zabudla na svoje okolie.

„Vyzerá to, že si to užívaš,“ ozval sa pri mojom uchu James až som so sebou nepatrne trhla. Ani som si neuvedomila, že som ho objala rukou okolo pása a opierala sa o neho.

„Prepáč,“ zamrmlala som a chcela ho pustiť, ale jeho stisk zosilnil.

„Mne to neprekáža,“ prehlásil, ale uhol sa môjmu pohľadu.

Obaja sme tam stáli ako idioti, držali sme sa a obchádzali rozpaky.

„Tu mám môj obľúbený pár,“ ozval sa mne už známy hlas a Michael sa pri nás pristavil.

„Prestaň s rýpaním,“ odbil ho James nepríjemne a cítila som, ako stuhol.

Bol to zvláštny pocit, stáť vedľa neho ako jeho priateľka a byť na rodinnej oslave. Cítila som sa stále neisto a chvíľami ma chytala panika, ale jeho teplá dlaň na mojom boku ma upokojovala. Pripísala som to alkoholu, ktorý konečne začal pracovať a uvoľnila som sa.

„Pripijeme si, nie?“ ozval sa znovu starší brat a nevšímal si Jamesovu reakciu. Kým Mona krájala veľkú tortu, dostali sa k nám poháre.

„Na čo si pripijeme?“ spýtal sa James a ja som nenápadne pričuchla k poháru. Aperitív.

Pokojne to mohlo byť niečo tvrdšie.

„Na Amelle,“ povedal Michael a zodvihol pohár.

„Na mňa?“ spýtala som sa prekvapene a James zaletel pohľadom ku mne.

„Si jeho prvá priateľka, ktorú oficiálne predstavil rodine,“ prehodil len tak medzi rečou starší brat a odpil si.

„Bol to matkin nápad. Nedala mi spať, kým som nesúhlasil,“ zamrmlal podráždene a pritiahol si ma bližšie, akoby som pri ňom nebola aj bez tak blízko.

Zacítila som jeho voňavku a do tváre sa mi nahrnula krv.  Aj cez to ich doťahovanie však atmosféra bola uvoľnená. Zdalo sa, že James sa snaží vyhnúť všetkým otázkam na mňa.

„Ale no tak, ukrývaš ju akoby to bol najväčší poklad sveta.“ Štuchol Michael hravo do Jamesa.

„Je to proste zlatíčko,“ uškrnul sa James načo som ho chytila pod rebrá, aby som mu to dala vyžrať.

„Cítim tam iróniu?“ spýtala som sa ho s úsmevom, keď sa mi snažil chytiť druhú ruku, aby som mu nemohla robiť zle.

„To by som si nikdy nedovolil,“ precedil pomedzi zuby a venoval mi nevinný pohľad.

Michael sledoval naše doťahovanie so zle skrývaným pobavením.

„To by ma vážne zaujímalo, čo sa muselo stať, aby môj malý brat prehodnotil svoje priority,“ povedal Michael pobavene.

„Stačilo len zamávať zbraňou a padla som mu k nohám,“ prehodila som ironicky a Jamesovi zabehlo. Zazrel na mňa načo si Michael taktne odkašľal.

„To neznie ako od Pilcherovej,“ podotkol a vypil pohár do dna.

„Ale kdeže, romantickejšiu scénu si už ani neviem predstaviť,“ usmiala som sa na Michaela a taktiež do seba otočila celý pohár.

„Ty máš rada adrenalín, čo?“ zamrmlal James a do tretice aj on otočil pohár do dna.

„Adrenalínové zážitky sú moje najobľúbenejšie,“ usmiala som sa na neho zatiaľ, čo mi drvil ruku za chrbtom.

„Myslím, že vás nechám osamote,“ vyhlásil po chvíli, čo sme s Jamesom bojovali pohľadmi a pomaly od nás vycúval k ďalším známym. Po ceste stihol odtiahnuť Monu, ktorá sa k nám hrnula.

„Amelle, nemala by si už toľko piť,“ oznámil mi decentne James, ale v očiach sa mu blýskalo.

Ten pohľad ma vytrhol z protivnej nálady. Uvedomila som si, že som, že som asi nemala toľko rozprávať.

„Potrebujem ísť na toaletu,“ zamrmlala som a uhla pred ním pohľadom. Zacítila som zahanbenie za ten výkon, čo som predviedla pred Michaelom.

„Ukážem ti cestu,“ povedal James úsečne a potiahol ma smerom k domu.

Ako sme opustili ľudí, pustil ma a ja som kráčala za ním. Vedela som, že je nahnevaný a bola to moja chyba.

Kedy sa naučím nevytáčať nesprávnych ľudí?

Zaviedol ma do domu a prešli sme cez vkusne zariadenú obývačku. Vyšli sme hore po schodoch a James mi otvoril dvere.

„Počkám ťa dole. Môžem ti zavolať odvoz, ak chceš odísť,“ povedal bez toho, aby na mňa pozrel a vykročil späť.

Moja ruka vystrelila k jeho a chytila som ho za rukáv. Chvíľu sme len tak stáli, keď som sa začala znovu triasť. Bolo mi ľúto môjho správania a z nejakého mne neznámeho dôvodu som tu nechcela ostať bez neho.

„Prepáč, že som ťa prinútil sem prísť, keď ti to je proti srsti,“ povedal potichu, no len som pokrútila hlavou. Nebola to pravda. Aj cez všetok ten stres a nepríjemné zoznámenie s jeho mamou, som zistila, že som bola rada, že ma zavolal.

„Prepáč,“ zamrmlala som.

Alkohol mi prúdil žilami, všetka hanba zo stretnutia s jeho matkou a aj napätie z celého večera, ktoré som v sebe držala, vyplávali na povrch. Tu, v neznámom dome, kde som bola ukrytá pred zrakom ostatných.

Potiahla som nosom a zaťahala ho za rukáv. Bez slova sa ku mne otočil a potiahol si ma do náručia.

„Je mi to naozaj ľúto, že som ťa stiahol so sebou,“ prehovoril po chvíli, keď som mala hlavu zaborenú v jeho košeli. Pokrútila som hlavou, ale nebola som schopná ďalšieho slova. Toto bol prvý raz, čo sa k tejto téme po celom týždni vrátil.

Pred tým som si myslela, že to proste prestal riešiť. Že to zobral ako vedľajší efekt svojho života a nemal s tým problém. No teraz, v jeho objatí, keď som mala plnú hlavu vône jeho pokožky a v prítmí, mi to vyrazilo dych.

„Bol som hajzel,“ zamrmlal mi do vlasov zatiaľ, čo mne začalo byť horúco.

Chcela som, aby s tým prestal pretože som veľmi rýchlo strácala sebakontrolu. A to bolo asi to najhoršie. Pretože som sa zaprisahala, že sa ho už nikdy nedotknem. Nechcela som sa s ním zapliesť kvôli tomu, kto je. Lenže od ďalšieho rána som trávila čas v jeho spoločnosti. A hoci som mala tú nočnú spomienku vypálenú v hlave, James bol jediný človek, u ktorého som sa mohla skryť pred Monou, novinármi a mojou rodinou.

Vedeli sme svoje a to nám stačilo. Prekvapilo ma, aký James dokáže byť samotár. James bol skvelý rozprávač a mal rozhľad, čo som si všimla už v ten večer v hoteli. Vo viacerých smeroch sa veľmi nelíšil od svojej masky, ale bol tam výrazný rozdiel. Neusmieval sa často. Jeho úprimný úsmev bol vzácny.

Prekvapene som zistila, že mám tohto Jamesa oveľa radšej. A že ho mám rada.

„Chcem ísť domov,“ zašepkala som a pobozkala ho na krk.

Zacítila som, ako mu stuhlo celé telo.

„Amelle,“ ozval sa varovným hlasom a trochu sa odo mňa odtiahol.

Vyzeral byť prekvapený a dokonale zmätený.

„Ja viem, viem, nesmiem,“ mrmlala som nesústredene, keď som prechádzala pohľadom po jeho tvári.

„Nesmieš?“ spýtal sa zmätene, ale nepustil ma. Zrejme ani nevedel, čo má robiť. A ten pohľad bol na nezaplatenie.

„Je mi to jedno,“ povedala som takmer nečujne a pritiahla som si ho za okraje saka k sebe, aby som ho mohla pobozkať.

Chvíľu mi bozky oplácal len meravo, no potom sa asi prestal kontrolovať. Pritiahol si ma k sebe a vrazil so mnou do steny. Medzi bozkami sa ma snažil nasmerovať ďalej do tmavej chodby, kde ma zatiahol do nejakej izby. Bolo mi to všetko jedno pretože jediné, čo som vnímala boli naše telá a vzdychy. Bolo to zvláštne a svojim spôsobom veľmi fascinujúce. Už sme sa po tejto stránke poznali, ale cez to všetko to bolo skoro ako po prvýkrát.

Dotýkal sa ma zvláštnym spôsobom a po jeho dotykoch mi zanechával na tele slastné mravčenie. Jeho bozky mi zatemňovali myseľ a miešali sa vo mne protichodné pocity. Užívala som si každú jednu sekundu v jeho náručí a v jeho blízkosti.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalý Klam - 15. kapitola :