OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Dokonalý Klam - 14. kapitola

18.05.2016 (19:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 782×

Zdalo sa mi alebo sa naozaj na strope začali zjavovať prvé tiene?

Potočila som hlavu a zaškúlila. Áno, boli čoraz jasnejšie.

Slnko konečne vychádzalo. Prevrátila som sa na bok a sledovala ako sa od sklenených stien mrakodrapov začína odrážať slnečné svetlo. Každým dňom sa skracovalo svetlo cez deň a mne to strašne prekážalo. Z nejakého dôvodu som nemala rada tmu.

Dobre, možno nie z nejakého, ale presne z jedného dôvodu.

Od tej noci som sa necítila bezpečne. Tiene ma prenasledovali a vkrádali sa mi pod kožu. Akoby mohol niekto z tieňu vykročiť bez toho, aby som si ho všimla. Akoby mi mohol niekto ublížiť pred tým, než by som ho vôbec mohla vidieť. Neznášala som svoju fantáziu a jej neexistujúce hrozby.

Otriasla som sa a pomaly sa posadila na posteli. Mala som dostatok času na raňajky a prípravu do školy. Vlastne som mala dostatok času už od včerajška. Už tretí deň som sa poriadne nevyspala. Mohla som hádať prečo, ale nedávalo mi to zmysel. Nebola som traumatizovaná. Nemala som nočné mory. Netrhala som sa pri každom prudkom pohybe.

Len som nemohla spať.

Pretože sa mi to všetko prehrávalo pred očami. Aj keď som si to poriadne nepamätala, pretože som bola opitá. Ale v tme sa vynárali pocity z tej noci a nemilosrdne ma dusili. A ja som netušila, čo s tým chcem urobiť.

Spovedať sa mame? Ísť s tým za psychiatrom?

Som si istá, že tam by som skončila len, čo by som o tom cekla.

Vyčerpane som sa postavila na nohy a pozrela sa na seba do zrkadla. Začali sa mi robiť kruhy pod očami.

Krása.

Pozorne som sa prezerala a skonštatovala, že mám nejaký psychický problém. Niečo mi je a ja neviem či z toho vyviaznem bez ujmy. Mávla som nad sebou rukou a zamierila do kúpeľne. Ľahko som sa triasla chladom odkedy som opustila vyhriatu posteľ, ale zaťala som zuby a vyzliekla sa, aby som si dala horúcu sprchu. Verila som, že mi pomôže nabudiť moju zmorenú myseľ a že do seba napracem aj nejaké raňajky. Potom som to zamietla. Pretože to bola dobrá cesta k úplnému unaveniu.

Žiadne kalorické jedlo, žiadna energia rovná sa spánok, no nie?

Sedela som nad jogurtom a rozmýšľala či môj žalúdok bolí, pretože som hladná alebo mám nábeh na vredy. Pohľad na jogurt mi nič nerobil, ale keď som zacítila jeho vôňu, žalúdok mi stiahlo od znechutenia. Hlasno som si vzdychla a podráždene šmarila lyžičkou a stôl.

„Ranný záchvat hnevu na celý svet?“ ozval sa hlas pri mne až ma trhlo.

Vôbec som si neuvedomila, že Aaron už dvakrát popri mne prešiel, keď si šiel pre raňajky. Nemala som chuť mu nič odvrknúť tak som ho len zdatne ignorovala. Popravde sa mi nechcelo ísť ani do školy.

„Dobré ráno, som rada, že som vás zastihla,“ ozval sa ďalší hlas a ja som si v duchu zaumienila, že budem naozaj rada, keď sa domácnosti ešte aspoň týždeň budem vyhýbať.

„Dobré ráno,“ zašomrala som a zodvihla sa na odchod. Matka sa zastavila pri Jane, aby si od nej zobrala zabalené raňajky, čo som chcela využiť, aby som nepozorovane zdrhla.

„Už odchádzaš? Však si nič nejedla,“ ozvala sa Jane, ktorej, kurva, samozrejme, nič nemohlo ujsť.

„Nie som hladná,“ odpovedala som monotónne a otočila sa na odchod.

„Amelle,“ ozvala sa moja matka potichu, načo som zastala. „Volali mi zo školy. Priťahuješ pre nich príliš nežiaducej pozornosti a pri tom tam ani nechodíš.“

„Dobré ráno,“ ozvala sa Misha, ktorá dohopkala do kuchyne a nevšimla si atmosféru. Keď však prebehla kuchyňu jedným pohľadom, okamžite spozornela. „O čo som prišla?“

„Začína nová telenovela Amelle a záškoláctvo,“ ozval sa ironicky Aaron.

No, samozrejme, veľký brat sa hlási k slovu. Zhlboka som sa nadýchla a rozmýšľala, ako odtiaľto vypadnúť bez toho, aby som zbytočne kurvila náladu.

„Aaron, nehovor do toho dnes nič. S tebou sa chcem taktiež porozprávať,“ ozvala sa matka odmeraným hlasom, načo v kuchyni nastalo strašidelné ticho.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa zvedavo, pretože toto bol neočakávaný obrat, ktorý ma vzpružil. Ešte nikdy som totiž nevidela matku, aby nesúhlasila s niečím, čo robil Aaron. On bol totiž dokonalý.

„No nie, to ťa všetci videli s tou problémovou modelkou, ktorá sa vrátila z odvykačky, ako spolu vymietate bary,“ zaškerila sa Misha a s úsmevom sa oprela o barový pult.

Na to som sa prekvapene otočila k nemu. Nikdy som totiž nevidela, že by Aaron vyviedol nejaký prúser.

Koľko toho o ňom nevieš?

„Do ničoho som ju nenútil,“ zaznel jeho chladný hlas.

„Chcem sa s tebou porozprávať v súkromí,“ odbila ho matka a znovu sa otočila ku mne. „Prečo vynechávaš školu? Stalo sa niečo?“

Užívala som si pohľad na rozladeného Aarona, že som na chvíľu úplne zabudla na to, že som bola v muške prvá.

„Taktiež chcem mať súkromnú debatu,“ ohradila som sa pobavene a schmatla tašku. „Napíš mi kedy máš konzultačné hodiny, aby som sa stavila.“ Zamávala som im a rýchlo plachtila k výťahu.

„Som si istá, že berieš drogy!“ zaznel Mishin ironický hlas, načo ju matka vystrašene zahriakla a len som pretočila očami.

Ešte nech jej zbytočne tlačí kaleráby do hlavy a ja to potom budem musieť počúvať. Prekvapilo ma, že sa ma nepokúšala zastaviť a netušila som či to mám brať ako dobré znamenie alebo predzvesť búrky. Nezaoberala som sa s tým viac, pretože som sa dostala do školy, kde sa mi sťahoval žalúdok od všetkých pohľadov.

Už ma prešiel hnev, podráždenie a dokonca aj zmierenie z toho, že každý striehne na môj ďalší krok. Akoby boli všetci podstrčení z novín a len čakali na moje zakopnutie, aby to mohli hodiť na internet. Začala som z toho mať nepríjemný pocit, že by z toho mohol aj niekto iný ťažiť.

Denise predsa povedala, že som zlatý dol.

Ničomu v ich debate som nerozumela, ale teraz som si začala uvedomovať, že každý môj pohyb je videný. Možno aj zaznamenaný. Ak by mi naozaj hrozilo nejaké ďalšie nebezpečenstvo, bola som tak skurvene ľahký terč.

Z toho mi tak skrútilo žalúdok, že som prestala kráčať medzi presunom do inej triedy cez prestávku. Podvedome som hľadala hajzle, kam by som zaliezla a ukryla sa. Keď som ich konečne našla, pomaly som tam bežala. Boli tam baby pri zrkadle, ktoré sa spoločne smiali a okamžite stíchli, keď som vrazila do vnútra. Odvrátila som od nich pohľad a zabuchla dvere v záchode Zaklapla som dosku a položila si tam tašku. Sama som sa oprela o studenú kachličkovú stenu a snažila sa upokojiť roztrasené nohy.

Netušila som, kde sa vo mne nabrala táto bezduchá panika, ale zdalo sa mi, že sa moje srdce snaží dostať z hrudného koša.

Doriti, upokoj sa!

Ozvalo sa zaklopanie a myklo ma tak strašne až ma pichlo v šiji, keď mi hlava vystrelila k dverám.

„Amelle si v poriadku?“ ozval sa z druhej strany Monin hlas.

„Hej,“ ozvala som sa po chvíli a keď som si bola istá, že sa neklepem, spláchla som a vyšla von. „Čo je špehúň?“

„Nie som špehúň,“ odula sa Mona a chytila ma za ruku, „len som ťa videla, ako si sa zrazu doslova začala predierať k záchodom tak som prišla, aby som sa uistila, že tu niekde neblváš na dlážku.“

„Prečo ťa napadlo práve to?“ spýtala som sa prekvapene a strčila ruky pod ľadovú vodu, aby som si schladila rozpálené líca.

„Vážne? Dokedy to predo mnou budeš schovávať?“ ozvala sa Mona ironicky a oprela sa o stenu pri umývadlách.

Vyvalila som na ňu oči a bola som si istá, že mi z tváre zmizla všetka farba. Šla v tom aj ona? Vie o tom? Čo sa okolo mňa deje?

Tieto otázky však prestali, keď sa na mňa nevinne usmievala s nadšením. Niečo je zle.

„Čo presne pred tebou schovávam?“ spýtala som sa opatrne a rozmýšľala nad tým, čo za kravinu ju mohlo napadnúť.

„Nemám rada hádanky! Schudla si, máš amatérsky zamaskované kruhy pod očami a neješ! Vážne ti mám hovoriť, čo sa snažíš tak veľmi skryť?“ pýtala sa ma s väčším a väčším nadšením zatiaľ, čo mne padala sánka. „Vôbec sa nedivím, že ťa James vyhlásil ako oficiálnu priateľku!“

„Mňa jebne,“ vzdychla som si a sadla si k umývadlám. „Nie som tehotná.“ 

„Akože nie,“ zarazila sa Mona a zamračila sa. „Pozri sa, dve dievčatá v mojej rodine sú tehotné a ja viem presne, aké mali začiatky. Alebo,“ pricapila si ruky na ústa a vyvalila na mňa oči, „ty sama netušíš, že v tom si?“

Jej opatrný tón ma na chvíľu vyviedol z rovnováhy. Samotná myšlienka, že by som naozaj bola práve teraz tehotná ma tak vydesila, že som skoro zabudla dýchať.

„Čo ti šibe?“ vybehla som na ňu hystericky.

„Všetko bude v poriadku! Budem svoje krstniatko milovať,“ začala ma zrejme upokojovať tým najhorším spôsobom.

„Mona!“ okríkla som ju načo hneď sklapla. „Nie som tehotná. Tvoj bratranec nie je idiot a vie, čo treba používať pri sexe.“

Dala by som ruku do ohňa, že sme nič nepoužili.

Chcela sa mi otrieskať si hlavu o stenu. Prečo práve takúto kravinu musela vytiahnuť?

Bože, ja som krava a on je idiot.

„Takže ste už spolu spali,“ zaškerila sa Mona a potom sa znechutene zamračila. „Prečo sa môj mozog snaží vyprodukovať nejakú predstavu.“

„Nehovor, že veríš na to, že deti nosia bociany,“ prevrátila som očami nad jej prekrúteným zmýšľaním.

„Nerob zo mňa idiota. Len som si tak nejako teraz vlastne uvedomila, že na deti treba dvoch,“ znechutene sa otriasla a znovu sa na mňa pozrela. „Tak teda, čo ti je ak to nie je tehotenstvo?“

Jej pohľad pálil. Asi ako moje vnútro, ktoré bolo naplnené žeravými slovami a snažili sa dostať von. Tak strašne som jej chcela povedať, čo sa stalo, ale zahryzla som si do jazyka. Toto neboli dievčenské tajomstvá pri ktorých sa budeme chichotať.

Zošuchla som sa dolu a zobrala si tašku. Keby šlo len o to tajomstvo. Začalo mi kvapkať na mozog a ja som si nebola istá či je to neškodné.

„Poď so mnou do lekárne. Potrebujem tehotenský test,“ zamrmlala som a schmatla ju za ruku.

Nebrala som dve čiarky za možnú budúcnosť, ale Mona mi nasadila ďalšie zasrané kaleráby do hlavy.

Lekárnička a moje koktanie bolo veľmi zábavné. Pre Monu. Ja som nikdy netušila, ako sa tieto veci kupujú a ktorý test je najpresnejší. Preto som len vyhabkala nejakú odpoveď a modlila sa za to, aby na mňa lekárnička prestala zízať. Keď sme sedeli v aute, napadlo ma, že som mala radšej poslať Monu. Snažila som sa zistiť či nás nikto nesleduje, ale v dnešnej dobe foťákov s kilometrovým zoomom to bolo asi nemožné.

„Prečo sme tu?“ spýtala som sa priam vystrašene, keď ma Mona strkala von z výťahu priamo do Jamesovho bytu.

„Pretože idiot nie je v škole a doma taktiež nie. Takže si požičiame jeho súkromie,“ usmiala sa na mňa nevinne.

Prepálila som ju pohľadom.

„Pretože len chcem, aby si naozaj zistila, že mám pravdu,“ povedala so širokým úsmevom a pošúchala ma po ramenách.

„Nepomáhaš mi,“ vyštekla som na ňu v panike a otočila sa na odchod. Cestou na záchod som ju začala upodozrievať, že je viac vychcanejšia, než nevinná.

Tie stresy, spotené ruky a rozklepané nohy nemusím spomínať, keď som držala tehotenský test a čakala na výsledok.

„Môžem ťa teraz zabiť?“ zvolala som napoly rozzúrene a napoly s nekonečnou úľavou, keď som vyšla zo záchodu aj s celou krabičkou.

Zastala som v strede chôdze, keď som zbadala zamračeného Jamesa a previnilo sa tváriacu Monu, ako stoja pri výťahu.

„Čo sa tu deje?“ spýtal sa podráždene, keď si nás obe premeral. Vyzeral naozaj v zlej nálade a ja som bola s emóciami na hojdačke.

„Ona...“ začala som a spomenula si, ako som bola v panickom rozpoložení, že život som si nemohla viac posrať. Začala som habkať a zrazu sa mi nedostávalo vzduchu.

Slzy sa mi začali valiť po lícach a James na mňa vyvalil oči.

Nedokázala som to zastaviť. Tú úľavu z toho, že nie som tehotná. Tú paniku, ktorá sa ma držala celý čas. Z toho, ako som si nedokázala spomenúť pri všetkých tých myšlienkach okolo či naozaj použil kondóm a kedy som naposledy mala menštruáciu.

„Je v tom!“ zvýskla Mona radostne a výťah cinkol.

„Mona, mohla by si, prosím ťa, odísť?“ spýtal sa jej James a vykročil ku mne.

Snažila som sa to zastaviť. Utierala som si slzy a snažila sa upokojiť, ale len som to zhoršila. Naozaj som sa rozrevala.

Do pekla s tebou, Mona! Do pekla aj s tebou, James! Prestaň už revať!

Bojovala som sama so sebou, že som si ani nevšimla, kedy ma objal, aby som sa nezložila na zem a kedy som ho tak pevne schytila za sako, aby som sa v jeho náručí schovala pred Monou. Nepočúvala som ani ich výmenu názorov, len ich zvýšené hlasy a zrazu bolo ticho. Svet sa so mnou rozhojdal až som zjajkla.

„Všetko je fajn,“ ozval sa jeho tichý hlas a keď som si pretrela znovu oči, sedeli sme na sedačke.

Okamžite som ho pustila, keď som si uvedomila, že sa ho držím ako kliešť. Všetko vo vnútri vo mne kričalo, aby som to nerobila, ale musela som. Bol to James. Ten, ktorý na mňa mieril zbraňou.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa po chvíli, keď som sa konečne upokojila. Pozrela som na neho, ako hypnotizuje krabičku v mojej ruke. Muselo mu byť jasné o čo sa jedná. Opieral sa jednou rukou o opierku telom natočený ku mne. A jeho biela košeľa bola znovu zasraná mojou špirálou.

„Bože, ja som naozaj neuveriteľný tupec,“ vzdychla som si trhane a vložila si tvár do dlaní. Nedokázala som sa mu pozrieť do tváre.

„Prečo Mona vykrikuje hovadiny a ty mi beháš s tehotenským testom po byte? Ušlo mi niečo?“

„Ale nie,“ zašomrala som a pokrútila hlavou. „Len som uverila tej blbke, že by som mohla byť tehotná. Netuším, ako mi to dokázala vsugerovať do hlavy.“

„Toho sa nemusíš báť. Nie som idiot,“ ozval sa jeho povzdych.

Sedačka sa pri mne pohla a zacítila som, že vstal. Okamžite som na neho pozrela, čo robí.

„Idem sa len prezliecť. Hneď som späť,“ upokojil ma, keď zbadal milión otáznikov v mojich očiach.

Zahanbene som sklonila znovu hlavu a snažila sa vzchopiť. Bytostne som nechcela, aby odišiel. Nevedela som si vpratať do hlavy, že je to tak lepšie. Pravdou bolo, že sa mi veľmi uľavilo, keď James Monu vykázal z bytu. Mona tomu nerozumela. Mne a jemu. Našej situácii. Ale on áno. Mohol možno pochopiť moje slzy. A to z neho robilo všetko, čo som potrebovala v blízkosti, keď som potrebovala oporu.

Bola som v keli.

Vrátil sa po chvíli aj s vlhčenými obrúskami, aby som sa mohla odmaľovať. A s teplým čajom. Bola som mu vďačná. Až sa mi z toho chcelo plakať. Pretože bolo úplne jedno, koľko logických dôvodov som mala na to, aby som sa držala z jeho dosahu.

Stačilo mi pár týchto okamihov, aby som zistila, že tu je moja psychika ako-tak zlepená dokopy. A čo chýbalo, to jeho tiché činy a upokojujúce slová zatmelili.

Čuduj sa svete, ale keď zapadalo slnko, obaja sme sa uškŕňali pri pohľade na tehotenský test.

Bol to veľmi nepodarený vtip. Tento môj život.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalý Klam - 14. kapitola :