OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ďaleko od domova 27.

18.08.2018 (18:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 674×

Z nemocnice sa dostala až po takmer týždni. Za ten čas jej vždy niekto robil spoločnosť, Eddie s Andrewom boli pri nej takmer nonstop a zabávali ju s rôznymi nezmyslami, len aby ju rozveselili a prinútili myslieť na niečo iné. Vždy jej ukazovali nejaké zábavné videá, fotky, doniesli stolnú hru, karty... proste čokoľvek.

Daniel ju taktiež navštevoval každý deň, avšak nikdy sa nezdržal dlho, čo ju mrzelo. No pri tých dvoch si našťastie ani neuvedomovala, ako rýchlo išiel čas.

Bála sa vrátiť na miesto, ktoré jej pripomínalo Margo. Nevedela si to predstaviť. Mala niekoľko dní na vyrovnanie sa s jej smrťou, no nedokázala to. Stále jej chýbala.

„Takže, spravili sme dosť veľké organizačné zmeny,“ upozornil ju Daniel, keď otvoril dvere na ich byte a pridržal ich, aby mohla vojsť.

„Dobre, o čo ide?“ Mala sa báť? Prekvapenia absolútne nemala rada a on vyzeral tak, že pre ňu má nejaké prichystané. Dokonca vyzeral veľmi nadšene a umieral túžbou jej to hneď povedať, to vysvetľovalo prečo sa usmieval a zároveň si zahryzol do pery. Len kývol hlavou smerom dovnútra a rozsvietil svetlo.

Zvedavo nakukla dovnútra a zbadala Eddieho a Andrewa, sediacich na pohovke. Obaja boli vyškerení od ucha k uchu.

„Otec sa úplne odsťahoval do svojho bytu, takže sme tu mali veľkú a nevyužitú izbu. Navrhol som chalanom, že sa tu môžu presťahovať. Aspoň nám tu bude veselšie.“

Nevedela, čo na to povedať. Bola neskutočne rada za tento nápad.

„Wau, to je...“

„Skvelé, že?“ dodal Eddie. „Jeremyho rodina potrebuje nejaký čas osamote, aby sa vedeli vyrovnať s...“ Na chvíľu sa odmlčal. Každý vedel, čo tým myslel. „Tak som súhlasil s Danielom a Andrew sa ku mne tiež nejako prikmotril,“ povedal a zazubil sa na čiernovlasého kamaráta vedľa seba. 

Pozrela na Daniela vďačne sa usmiala. Bol to ten najlepší nápad na svete. Uvítala by, keby vo svojom živote boli už len takéto druhy prekvapení.

Veľmi rýchlo zistila, že tento skvelý nápad mal aj odvrátenú stránku. Keďže mala jednu ruku v sadre, potrebovala pomôcť takmer každú chvíľku a chalani sa pomaly predbiehali, len aby jej pomohli. Zo začiatku jej to prišlo vtipné, no po pár hodinách pochopila, že to je akurát tak otrava. Bála sa, či sa tak budú biť aj o to, aby s ňou šiel niekto do sprchy.

Celý deň sa vyhýbala svojej izbe, mala zlý pocit, ak by tam mala stráviť osamote dlhšie ako pár sekúnd. Aj preto sa rozhodla, že si pôjde ľahnúť k Danielovi. Vždy, keď vstúpila do tej miestnosti čo i len na moment, čakala, že sa jej prihovorí veselý hlas, že bude vidieť Margo sedieť na stoličke, pospevovať si a česať vlasy. Bolo tam bez nej tak prázdne.

Dva páry očí jej venovali významné pohľady. Len si nad nimi povzdychla, obaja museli dobre vedieť, aký vzťah spolu majú. No aj tak by nedala ruku do ohňa za to, že by Eddie nenabehol do Danielovej izby a nedal mu jednu do nosa. Po posledných dňoch by sa mu ani nečudovala.

Zatvorila za sebou dvere a keď sa otočila, uvidela Daniela sediaceho na posteli s laptopom na stehnách. Dúfala, že ju nepošle preč, pretože v tomto momente by si nevedela predstaviť, ak by mala byť sama. Už si ani poriadne nepamätala, kedy naposledy spali pri sebe.

„Musím dopísať jeden email, nedajú mi z roboty ani dýchať,“ povzdychol a znova presunul svoj pohľad k obrazovke. Neprekvapovalo ju to. Mala chuť mu na to niečo povedať, no radšej si zahryzla do jazyka a posadila sa vedľa neho.

Popri tom, ako jednou rukou písal, druhou ju chytil za tú jej a priložil si ju k perám. Vtisol jej bozk na vonkajšiu stranu dlane.

Netúžila po ničom, len po jeho prítomnosti.

„Nemôžeš spať?“ spýtal sa, keď pokladal laptop na stôl.

„Dan, ja tam nemôžem byť. Všetko mi ju pripomína. Stále čakám, že odniekadiaľ príde a bude si z teba robiť srandu. Že sa budeme večer rozprávať, až kým nezaspíme. Že keď sa ráno zobudím a nachystám jej raňajky, tak jej ich aj tak budem musieť neskôr zohriať, lebo jej trvá, kým sa dostane z postele. Že s Jeremym bude mať nádhernú svadbu a dieťa, ktoré je už teraz milované...“ Keď si uvedomila, že hovorí v prítomnom čase, zlomil sa jej hlas. Daniel ju pevne objal a tentokrát ju pobozkal na vrch hlavy. Stiahol si ju do náruče a zakryl ich perinou.

Počula, ako jeho dýchanie sťaželo. Nehovoril nič, no cítil minimálne to isté, ak nie viac. Nevedela si predstaviť, ak by stratila jedného z bratov, to by asi neprežila ani ona.

„Ja si stále myslím, že to nie je pravda, len nejaký zlý sen, z ktorého sa prebudím. Neverím, že je svet taký krutý a berie nám ľudí, ktorí sú nevinní a majú pred sebou ešte veľa krásnych chvíľ.“

„Kiežby to bol len sen, Ellie. Veľmi to bolí,“ povedal nakoniec hlasom plným bolesti. „No tu,“ ukázal na svoje srdce, „bude stále s nami. Musíme sa pohnúť vpred a naučiť s tým žiť. Nič na tom nezmeníme.“

Jeho slová boli pravdivé, avšak... nedokázala sa pohnúť vpred bez toho, aby sa s ňou nerozlúčila.

„Daniel, mohol by si ma vziať k jej hrobu?“

Prikývol. „Samozrejme.“

***

„Ani náhodou!“ Pri tom kriku so sebou trhla a okamžite sa postavila. Svojho brata nepočula kričať už pekne dlho. Obišla Eliasa sediaceho na zemi pred televíziou a takmer pribehla do kuchyne.

Eddie a Daniel sedeli každý na jednom konci stola a jej brat pozeral naňho akoby ho mal v tom momente aj zabiť.

„Bol to len návrh, Edward, nemusíš sa rozčuľovať. Chcem sa jej to spýtať, len som ťa o tom chcel informovať.“

„O čo ide?“ spýtala sa. Domyslela si isto dobre, že sa to týka jej osoby, takže by mala byť do toho rozhovoru právom zatiahnutá. „Aký návrh?“

„Ak sa nemýlim, tak už raz sa vás tam pokúsili zabiť. Nedovolím, aby sa jej niečo stalo. Som si istý, že svoju prácu si zvládaš skvelo aj sám a nepotrebuješ dávať pozor na sestru dvadsaťštyri hodín denne. Okrem toho, je tam náš otec. Nie je to dobrý nápad, Daniel.“ Eddie nesúhlasne pokrútil hlavou a pozrel na ňu.

„Máš pravdu, ale...“

„Keby ste ma tak o tom nechali rozhodnúť samu a nehádali sa tu zbytočne?“ prerušila ich nikam nevedúcu debatu.  

Daniel len rezignovane zdvihol ruky a odsunul sa od stola. „Chcem, aby si sa vrátila do práce. Nemyslím, že je fér držať ťa medzi štyrmi stenami a okrem toho, v Babylone to je bezpečné.“ Otočil sa k jej bratovi. „Tým nechcem povedať, že to tu v byte nie je, ale nechcem vás tu držať ako vo väzení. I keď priznávam, veľmi rád by som to spravil, aby ste boli v poriadku. Váš otec sa tam zdržiava, no vyhýba sa kontaktu s kýmkoľvek. Situácia sa po kolapse banky a náhrade škôd upokojila.“

Daniel neznel veľmi presvedčivo, akoby tým chcel uistiť  aj sám seba, že to tak je. Netušila, čo sa deje, no plánovala to zistiť skôr, než bude neskoro. Už dlhšie mala pocit, že niečo nie je v poriadku, a to špeciálne po tom incidente s bankou.

„Rada sa tam vrátim.“

„To nemôžeš myslieť vážne, Eleanor. Počula si, čo som povedal a aj tak sa tam chceš vrátiť?“ spýtal sa jej a nechápavo na ňu hľadel.

„Čo mám robiť v byte? Bude lepšie, ak sa nejako zamestnám. Musíme sa tu predsa nejako prispôsobiť, Eddie. Možno by Daniel pre teba mohol nájsť tiež nejakú prácu.“

„Tak v Babylone teda určite nie,“ odvrkol a trucovito si založil ruky na hrudi. Videla, ako jeho ego trpí, nerád prehrával hádky.

Trochu ju bolelo, že obaja jej neveria natoľko, aby sa rozhodovala sama a museli to riešiť bez nej. Eddie by možno zareagoval inak, ak by ho postavila ona pred hotovú vec.

„Budem predsa stále pri Danielovi, všetko bude v poriadku.“

Nadvihol obočie a prezrel si ho od hlavy po päty. „Trochu o tom pochybujem.“

„Čo si...“

„Stačilo!“ skríkla a rukou tresla po stole, nech jej obaja venujú pozornosť a sú ticho. Nevedela o tom, že by mal Eddie ťažké srdce na Daniela, no nemala v pláne to rieši s nimi. Keď sa pozrela na oboch, aby sa uistila, že jej venujú plnú pozornosť, prehovorila: „Vrátim sa do práce, braček, či sa ti to páči alebo nie. Som dospelá a za svoje rozhodnutia si viem niesť zodpovednosť. Okrem toho, s otcom dobrovoľne hovoriť nebudem, tak o to sa báť skutočne nemusíš.“

Chcel jej odporovať, no nakoniec len zatvoril ústa a rezignovane vzdychol. „Ako chceš, Ellie. Dúfam, že máš pravdu.“ Odsunul sa na stoličke, postavil sa a šiel k Eliasovi.

Musela sa párkrát zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť, len aby sa upokojila. Nevedela, či by sa rozplakala alebo by naňho začala ziapať. Bolo to jej rozhodnutie a nemá sa do toho čo starať, aj keď jej chcel len dobre.

Možno si nebola úplne istá tým, že tam skutočne chce ísť, ale potrebovala zistiť, čo sa v práci dialo. Nič jej nedávalo zmysel.

Daniel sa opäť posadil vedľa nej a prisunul sa čo najbližšie. Ruku jej položil na tú jej, ktorú mala ešte stále položenú na stole.

„Nemusíš ma počúvať, netrvám na tom, aby si sa vrátila. Chcem len aby si sa rozhodla sama. Musím však povedať, že tvoj brat má pravdu. Pracujem teraz na prípade, ktorý je dosť komplikovaný a nechcem, aby ťa to akokoľvek ovplyvnilo. Pomoc potrebujem, no ak si to rozmyslíš, nejako sa zariadim.“

„Na akom prípade pracuješ? Prečo je okolo toho toľko problémov?“ spýtala sa ho potichu. Chcela zistiť, prečo je preňho na jednej strane také dôležité, aby sa tam vrátila, ale zároveň si tým on sám nie je istý. Všimla si, že sa za posledné dni veľmi zmenil. Prišiel jej vystrašený, akoby stále čakal, že niekto ublíži jemu alebo niekomu inému.

„Je to len náročnejší prípad,“ odvetil pokojne a pousmial sa. Nie, nenaletela mu. Bola to len pretvárka, už ho poznala dosť dlho na to, aby poznala jeho pohľad. Po vyslovení toho tvrdenia jej nebol schopný pozrieť do očí a radšej len hľadel na ich spojené ruky.

„Dan, pracuješ na niečom, čo sa týka môjho otca?“ Sama neverila, že vypustila tieto slová s úst. Potrebovala sa však presvedčiť, že nepracuje na ničom nebezpečnom. Ak by sa mu niečo stalo, nevedela by, ako pokračovať v živote na tomto kontinente. Jej otec jej prišiel ako jasná definícia tohto rizika.

Prekvapene vydýchol a zasmial sa. „Na to si ako prišla, prosím ťa? Tvojho otca som dokopy videl asi dvakrát a pri každom stretnutí si bola. Môžem ťa ubezpečiť, že nič také sa netýka mojej práce. Mám z neho husiu kožu a ak by som s ním spolupracoval, musel by ma niekto vymeniť. Nie je sa čoho báť, Ellie.“

„Som rada.“

Zahryzla si do jazyka, aby nepovedala niečo viac. Tlačili sa jej slzy do očí a musela sa od neho odvrátiť. Silený úsmev a oči odhalil viac, ako si prijal. Len dúfala, že sa jej to všetko iba zdalo a odpovedal jej na otázku pravdivo.

Zistí Ellie sama, čo pred ňou Daniel tají, alebo sa jej prizná sám? 

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ďaleko od domova 27.: