OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Chameleónka - 18. časť

13.06.2015 (12:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 633×

Pre Boha! Prečo?! Prečo som ho musela znova stretnúť? Prečo??! Všetko šlo tak dobre! Chameleónka sa ku mne vráti! Prečo to musel byť on! Prečo som súhlasila so stretnutím?! Asi takto by som zhrnula svoje myšlienky, keď som uvidela perve69rta. Z piatich miliónov ľudí to musel byť práve môj jediný mužský milenec spred dvoch rokov! Šialené. Nevedela som, čo mám robiť. 

Perve69rt, alebo teda Robo je... kokos, ani ho neviem opísať! Veď ho ani poriadne nepoznám... Každopádne... zoznámili sme sa v bare, keď som sa pokúsila zapiť svoj žiaľ. Chameleónka ulovila Slnko a ja... som stratila nádeje. Končila som prvý ročník, dobré známky... no bola som zombie. Na priateľov som zvysoka srala. Ani jeden nevedel, čo sa so mnou robí. Až na kamoša v bare, ktorý mi nie veľmi ochotne nalieval.

Ron ma oslovil so sebaistým, nacvičeným úsmevom. Podľa toto som hneď vedela, že je ukážkový sukničkár. Nebola som príjemná, vrčala som naňho a neprestala som ani potom, čo sme na seba narazili druhý raz. Pozval ma na kávu, znova a znova, hoci som odmietala. Mal vytrvalosť a musím priznať, že to mi bolo sympatické. Pozýval ma na pohárik, všade možne. Kamoš v bare nás neúprosne sledoval, nuž ma potom zval inam. Využívala som ho. Bolo príjemné dobre sa najesť, vypiť niečo zadarmo. A popritom jeho márna snaha... Užívala som si, ako ma chce, ale ja som nejavila záujem. Myslela som, že to vzdá, ale čím hnusnejšia som bola, tým viac sa snažil a pri tom som vedela, že od Barmana vie, že nemá šancu. Vyhýbala som sa kontaktom s ním. Nikdy som mu nepovedala priezvisko, adresu, ani len číslo na mobil, či mail. Každé stretko sme si dohodli ústne a keď aj nie, vďaka Barmanovi vedel, kde ma nájde. Musím uznať, že bolo vtipné ako sa predo mnou náhle zjavil. Nadskočila som od ľaku a on sa na tom kruto zabával. Mal výdrž a nakoniec ma zlomil pozvaním na premiéru Hobita. Milujem fantasy a Pán prsteňov je moja srdcovka. Netuším odkiaľ to vedel. Potom sme načali témy o filmoch a nevoľky som ho začala mať rada. Možno to bola otvorenosť s akou sa rozprával o sexe a iných chúlostivých témach. Chameleónka je v tomto totálny opak a neskutočne mi to liezlo na nervy. V jeho rozprávaní bolo aj niečo viac. Akoby za tou tvárou borca bolo niečo viac. Lepšie, ako si vôbec pripúšťal.

Nakoniec som si ho obľúbila a vykľul sa z neho dobrý rozptyľovač. Mal zaujímavé názory, ktoré sme často rozoberali. Samozrejme, najviac ho fascinovalo, prečo som lesbička. Rýchlo sa však zmieril, že to nemienim rozoberať. To je na dlho. Flákali sme sa spolu dva týždne. Nádherné týždne. Ešte nikdy som sa tak nenasmiala a úprimne, s Chameleónkou sme nemali práve rovnaké postoje. Nie vždy. S Robom áno a to ma... miatlo? Prekvapilo? Očarilo? Neviem. Bolo to nové a zaujímavé. A bola som zvedavá, čo bude ďalej.

Keď triedna zahlásila školský výlet na posledný týždeň do Ždiaru, pozval ma k sebe. Jeho mama bola lekárka a doma mala zopár pečiatok. Viete, kam tým mierim. Doma som vravela, že idem preč, v škole, že ostávam doma a nakoniec som doniesla ospravedlnenku od lekára. Triedna si ani nevšimla, že mesto je Žilina a nie Prešov. Bol predsa posledný deň! Stačilo jej, že videla to, čo chcela.

Ten týždeň bol... nezabudnuteľný. Padla mi zmena prostredia. Stal sa zo mňa iný človek. Akoby som všetko nechala doma. Každú starosť a bolesť. S Robom, perver69tom, som sa nikdy nenudila a čím viac som ho spoznávala, mala som ho radšej. Možno preto, že už sa nemohol hrať na pána Úžasného, lebo jeho kamaráti mi pri tých krátkych stretnutiach povedali dosť a to trúsili len poznámky. A tie rozhovory... Bože! Dodnes sa z toho smejem. Proste to nemalo chybu. Naše ťahanice o gauč, výber kanálu v telke... Zdalo sa mi, že ho poznám odjakživa. No potom...bála som sa. Vážne som sa bála. Cítila som sa poblúznene až unesene. Bola som v rozpakoch a odrazu som vôbec nepomyslela na Chameleónku. Akoby nejestvovala a toho som sa zľakla. A samozrejme, vedela som, že ma Robo chce pretiahnuť. Stále som si to plne uvedomovala a keď ma nachytal, ako som sa robila... Netuším, čo to do mňa vošlo. V jednej chvíli som si predstavovala jej dotyky a vzápätí som ich skutočne cítila. Mala som zatvorené oči a asi preto sa to stalo. Počula som len Robov hlas, ale v tej chvíli som ho vari ani poriadne nepočula. Pokým do mňa nevnikol. Ale už bolo neskoro, navyše trpela som takými absťákmi, že som sa nedokázala zastaviť. Bola som v delíriu. Predsa len rok s nikým nespať... sama a s niekým je obrovský rozdiel a Robovo láskanie bolo tak podobné! Dobre, priznávam, skúsenejšie a možno aj lepšie. Síce jeho ruky boli príliš drsné, priveľké. Ani na okamih sa nemohli rovnať Chameleónkinym zamatovým dlaniam, motýlím palčekom, no v tej chvíli mi to bolo jedno A... áno, pochopila som, čo všetky máme s tou mužskou pýchou. Bola som v delíriu. Nevedela som sa spamätať a keď som dosiahla deviaty orgazmus... Áno... deväť. O takom čísle som nikdy ani nesnívala. Ale v to ráno, keď som si Roba prezrela, hnusilo sa mi to. Jeho zvädnutá pýcha nebola príťažlivá, skôr mi bolo zle. Áno, bolo to iné, intenzívnejšie, ale jeho svalnaté telo sa nemohlo rovnať ladným krivkám, mäkkým ňadrám, hebučkým a tenučkým nôžkam, jemným ohybom rúk, šije a čo je najdôležitejšie, pevnosti a tvaru jej pier, nošteka, obočia... každý sa blázni za sexom a ja ho mám tiež rada, ale na žene je viac erotiky, viac krásy, miest, ktoré ju prinútia vzdychať. Čo muž? Stvrdne a nič.

 Dívala som sa naňho a až vtedy mi doplo, čo som spravila. Porušila som to, čím som si u seba bola stopercentne istá a najhorší pocit bol, že som ju podviedla. Neznášam nevery. Som na ne alergická a aj keď sa to nedá brať ako nevera, keďže ma odkopla, môj pocit sa tým nezmenil. Preto som využila, že ráno skoro vstávam, zbalila a sa vypadla. Aj tak to bol posledný deň. Verila som tomu, že aj Robovi to vyhovovalo.

Preto keď som čítala jeho denník... zmocnil sa ma totálny chaos. Poznanie, že zomiera... zasiahlo ma to. Až príliš. Úplne ma to ochromilo. Najviac ma však dorazili slová o tom, ako som mu naplnila život. V tej chvíli som bola neskutočne šťastná a netuším prečo. Pretože som poblúznila chlapa? Lebo k nemu niečo cítim spred minulých rokov? Bol to len sex! Netušila som, že to takto berie, veď každý deň mal a má inú. No potom mi vyznal lásku! Bože...! Netušila som, čo robiť. Myslel to vážne. Veľmi vážne a... vydesila som sa.

Vždy som pretáčala očami nad milostnými trojuholníkmi, aké to je trápne, že to každý zbytočne zveličuje... mýlila som sa. Je to peklo. Človek nevie, čo má robiť. Nechce ublížiť, ale musí a v tomto prípade to odnesie on.

Och...! Chce, aby som s ním bola. Vravel, že má našetrené prachy, prenajme si byt v meste, aby bol pri mne. Nechce sa ma vzdať a z toho mám zimomriavky. Desím sa toho, že tak ako ma prinútil súhlasiť s tou nezmyselnou dohodou,( ktorá je pre mňa síce výhodná, no i tak debilná) ma nakoniec prinúti zamilovať sa doňho. Pri ňom si človek nemôže byť istý. A... čo ak sa to už stalo? Opustiť ho ma bolelo. Viac, než som si pripúšťala. Čo som cítila? A teraz?? ... Bože Róbert!!! Zabiť ťa je málo! Ja chcem Chameleónku! Milujem ju! Všetko šlo nádherne! Konečne som mala na dosah všetko, po čom som túžila a ty mi všetko prevrátiš hore nohami! Prečo mi to robíš? Musíš si dokázať aj toto? Nestačí ti sex? Koniec koncov povedala som ti to aj pri lúčení na stanici, keď si si šiel po veci do Žiliny: „Ak mi to pokazíš, umučím ťa!“

17. časť || 19. časť

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Chameleónka - 18. časť: