OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Časovrat - 2. kapitola



Časovrat - 2. kapitolaKedysi dávno, dobrá strana magického sveta vytvorila magický prívesok na svoju ochranu. Jedna osoba ho však ukradla a odvtedy sa nenašiel. Keď vtom...

„Záchrancovia tvojho života,“ odvetil som možno až príliš tvrdo. Bol som nahnevaný, pretože mesiace úsilia neprezradiť sa, vyšli navnivoč kvôli jej hlúposti.

„Ale no tak,“ oboril sa Adam a pristúpil k nej. Bez slova jej začal prezerať rany na rukách. Zasunul som meč do puzdra a pozorne som ich sledoval.

„Bolí ťa niečo?“ spýtal sa jej.

„Ruka,“ odvetila a ukázala veľký krvavý fľak na predlaktí pravej ruky, v ktorom mala zapichnutý kamenný črep.

„Mohol si jej vážne ublížiť,“ zahriakol ma Adam. Prevrátil som očami, no tak aby to nevidel. Keď chytil svoju moralistickú vlnu, bol neznesiteľný.

„Keby sem nebola šla, bola by v najlepšom poriadku a vyspávala by alkoholové opojenie,“ odvrkol som nevrlo.

„Nie som v alkoholom opojení,“ odvetila urazene a mierne sykla, keď jej Adam čistil ranu. „Kto boli tie postavy?“

„Mohlo to byť to posledné, čo by si videla nebyť nás,“ odvetil som jej.

„No tak! Nebuď taký nevrlý! Vieš sa správať aj milšie,“ pripomenul mi Adam.

„Na čej strane si?“ spýtal som sa udivene.

„Na nikoho,“ vzdychol si. „Dobre, bude to ešte bolieť, ale iba asi ako veľká modrina. Tiež si ju mohol brániť jemnejšie.“

„Prepáč, ale v tej chvíli som nepremýšľal či jej ublížim, ale skôr či jej ublíži tá obluda!“

„Fajn, fajn. Mali by sme ju vziať domov, nemyslíš?“

„Asi hej. Ešte by sa jej mohlo zažiadať viac takých príšer,“ zamrmlal som a vyrazil vpred.

„Ja som sa o tvoju záchranu neprosila!“ vykríkla.

„Aha! Takže ty si chcela umrieť,“ povedala som s ironickým úškrnom.

„Dosť bolo tých hádok. Vezmeme ju domov,“ rozhodol Adam. Mykol som plecami a vykročil pomedzi stromy von z lesa. Za mojím chrbtom sa ozývali jemné šepoty. Tak trochu som Adama chápal. Po dlhom čase mal možnosť rozprávať sa aj s niekým iným než bol náš úzky okruh ľudí.

„Kto vlastne ste?“ spýtala sa.

„No, neviem či by som ti to mohol povedať,“ odvetil Adam.

„Prezradíš čo i len slovo, tak budeš o hlavu kratší,“ pohrozil som mu.

„Vidíš.“

„To býva vždy taký mrzutý?“ zachichotala sa.

Prudko som sa otočil a pozrel do jej nevinných očí. „Ty by si nebola mrzutá a otrávená, keby si tri mesiace musela z diaľky strážiť nejakú babu?“

„Ian, myslím, že teraz si sám niečo prezradil.“

Otočil som sa im chrbtom a pokračoval v chôdzi. Bol som si istý, že vina odhalenia bude len a len na mne. Mal som ju mať predsa pod dohľadom. Ale aj keby som ju sledoval bez žmurknutia oka, aj tak by som jej nezabránil ísť do lesa. Pevným krokom som kráčal po tichej ulici dobre známou cestou. Mohol by som povedať, že v tomto malom meste poznám každý kameň.

Melindu Bensleyovú som začal strážiť pred troma mesiacmi, v deň jej osemnástich narodenín, pretože Ronen mal podozrenie, že by mohla byť terčom zlej strany. Je to priemerné dievča, ktoré malo v škole veľa priateľov a doma milujúcich rodičov a staršieho brata. Nič špeciálne, prečo by mohol človek pochybovať či je normálna.

Ten dlhý čas, ktorý som strávil jej sledovaním, ma v mojej teórii ešte viac utvrdil. Obľuba v romantických filmoch, nadpriemerná starostlivosť o kocúra siamskej mačky menom Orion a prílišná obľuba v knihách a kamarátoch. Správa sa presne ako hocikto iný. Háda sa s bratom, páčia sa jej chlapci. Priemerné dievča.

Po dvoch mesiacoch som už mal perfektný prehľad o jej činnostiach. Zariadil som si dom trochu ďalej od centra mesta, ktorý sa kvôli príbehom o duchoch neodvážili ľudia navštevovať. Občas ma prišla navštíviť moja sestra Nerissa, pričom mi vždy zreferovala všetky novinky, ktoré sa udiali. Robila mi spoločnosť tak dlho, ako jej to jej nová úloha dovoľovala.

„Tak, sme tu. Tešilo nás a už, prosím ťa, nechoď po západe slnka do lesa. Hlavne nie sama,“ prehovoril som sucho a zberal sa na odchod. „Iba ak by si mala nejaké samovražedné sklony,“ dodal som šeptom.

„Tak sa maj Melinda,“ povedal jej Adam a zakýval jej na odchod.

Ja som zmenil smer a vydal sa „domov“.

„Musel si k nej byť taký protivný?“ spýtal sa ma. „Ona predsa za nič nemôže. Nebola to ona, kto ti prikázal, aby si ju mal celé dni pod dohľadom. Nebola to ona, kto si myslí, že je nebezpečná pre svet. Teda ak by bola v zlých rukách. Ak chceš naozaj niekoho viniť za túto tvoju otrasne otravnú úlohu, tak by to mal byť Ronen.“

„Dokedy to ešte bude trvať?“

„Neviem. Ak to nenájdeme, budeme stratení. V poslednom čase je nezvyčajné ticho. Bohviečo zamýšľajú.“

„Prečo sa tak na mňa pozeráš?“ spýtal som sa, keď som videl jeho zamyslený pohľad s náznakom úsmevu.

„Vieš, možnože by si sa s ňou mal zoznámiť, aby si zistil, v čom je výnimočná.“

„To nemyslíš vážne!“

„Ale áno.“

„Nie!“

„Ian, skús sa cez to preniesť. Tie malé detaily, ktoré by si o nej mal vedieť ti unikajú z takej vzdialenosti. Musíš sa jej dostať pod kožu, a to sa ti nepodarí takým správaním, aké si dnes predviedol. Uvedom si, že ona o ničom nevie a za nič nemôže. Využi svoj šarm a podmaň si ju.“ Usmial sa Adam zlovestne.

„Počúvaš sa?“ spýtal som sa neveriacky. „Je to pritiahnuté za vlasy.“

„Nie, to len ty to tak vnímaš. Skús svoju úlohu nebrať ako bremeno.“

Zastal som pred vysokým tmavým domom. Pozeral som sa na jeho tvár, ktorá sa rozjasnila pod vplyvom nového nápadu.

„To sa mám len - tak votrieť do ich sveta, do jej života a tváriť sa, akoby som bol úplne normálny, akoby som bol jeden z nich?“

„Nie sú takí odlišní. Niekedy ma zaráža tvoje obmedzené správanie.“

„Prečo ťa trápi moje správanie?“

„Pretože by si sa konečne mal dostať do normálu!“ okríkol ma. „Nemôžeš sa takto správať donekonečna. Nemôžeš žiť v minulosti. Spomeň si, aký si bol predtým.“

„Predtým bolo všetko inak,“ zasyčal som.

„Jedna udalosť nezmení celý tvoj život a tvoju osobnosť,“ povedal prosebne.

Vzdychol som, otočil som sa mu chrbtom a zmizol v dome.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Časovrat - 2. kapitola:

4. Moonlight přispěvatel
20.01.2011 [15:58]

MoonlightAwE: áno, mala som na mamtalente trilógiu a pridala som tam aj prvé tri kapitoly časovratu, ale keďže je tam dalo by sa povedať nulova navštevnosť fantasy diel, rozhodla som to dať sem a ešte na svoj blog :D

3. AwE
19.01.2011 [21:13]

Nepridávala si ty svoju tvorbu aj na mám talent?
Inak aj toto je pekný príbeh. Pamätám si iba Nessu a Shana. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. rossie přispěvatel
17.01.2011 [15:20]

rossie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. ajeje
16.01.2011 [18:31]

co sa mu stalo? posluchne adama? dufam že hej
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!