OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Americká Univerzita - 24. kapitola



Americká Univerzita - 24. kapitolaSophia, Acheron, riaditeľ a riešenie, ktoré ohromí všetkých! Užite si čítanie! :)

24. kapitola

Rias zaviaže obväz trochu prisilno. Zasyčím.

„Prepáčte, pani profesorka.“

Po hodine ošetrovania je jeho práca konečne na konci. Zodvihnem ruky a prezriem si ich proti svetlu. Po tom, ako mi ruky vybuchli pred očami, ma ešte stále bolia, i keď na nich nie je žiadne viditeľné zranenie. Krv šiestich démonov a chladivá masť s upokojujúcimi účinkami, ktorú Rais vyhrabal na ošetrovni, bola pre tentoraz vhodnejším variantom, než pitie Acheronovej krvi. Hlavne po takom krátkom čase od posledného kŕmenia.

Rais mi obe ruky obalil a zaviazal od končekov prstov až po lakte, takže si teraz pripadám ako múmia. No jeho práca je skutočne profesionálna. Koľkokrát už musel ošetrovať vlastné zranenia? Alebo zraneného Acherona?

„Bude to tak najlepšie,“ pritaká riaditeľ. Stojí s Acheronom v druhej Acheronovej izbe a potichu sa s ním rozpráva. Nezachytila som toho veľa, no ich rozhovor som si schválne nechala ujsť. Nebolo potrebné plytvať ďalšiu energiu na to, čo už dávno viem  - že ma Acheron zrádza.

Nenávistne sa zahľadím na čiernovlasého leva. Nemal právo! Nemal riaditeľovi hovoriť o mojich problémoch, sú to moje problémy, nemal do toho ťahať ešte aj jeho. Už na začiatku som do toho nechcela Johna Ericka ťahať a po tom, čo sa stalo s doktorkou, keď jeho prítomnosť nedokážem ani len vystáť, už vôbec nie. To Acheron trval na svojom. A ja, slabá ako čaj, som mu v tom tentoraz nedokázala zabrániť.

Acheron si všimne môj pohľad a krátko pritaká riaditeľovi, aby sa presunuli k nám. Vstanem z postele, aj keď mi je to nepohodlné a vystriem bradu. Čakám na riaditeľove pripomienky. Len nech si vyleje srdce, nech to mám čím skôr za sebou.

Ibaže on mlčí. Ticho sa na mňa díva, ba dokonca v jeho unavených očiach postrehnem i tieň obavy.

„Ako sa cítiš?“

„Som v poriadku.“

Acheron podíde bližšie a bez varovania mi stlačí ruku. Zanadávam.

„Neklam, Drane. Je ti možno lepšie, no nie si v poriadku. Z príčiny, ktorú mi nechceš povedať, ťa to príšerne bolí.“

„Mali by sme spraviť röntgen,“ navrhne John.

Vytrhnem si ruku a pristúpim k riaditeľovi. Skrivím pery. „Skutočne? A ktorý doktor mi to podľa teba urobí, pretože doktorka Roxy je vďaka tebe rozporciovaná v hrobe.“ 

„Drane! Stačí! Riaditeľ sa ti snaží iba pomôcť,“ snaží sa ma uzemniť Acheron. No ešte stále nie je mojim kráľom, aby na mňa mohol mať taký veľký vplyv.

„To je v poriadku, Acheron. Sophia má právo hnevať sa na mňa.“

Znechutene sa zasmejem. „Nie je to hnev, čo k tebe cítim, riaditeľ. Je to skôr pohŕdanie. Za to, že si si zvolil záchranu vlastného zadku, než ochranu študentov a doktorky. U Margaret sa zrada dala očakávať, predsa len to vždy bola beštia. Ale o tebe som si myslela, že si lepší.“

„Čo sa stalo, sa stalo, Drane. Už to viac nezmeníš.“ Acheron ma znovu vezme za ruku a potiahne ma bližšie k sebe. Akoby sa bál, že sa na riaditeľa vrhnem s päsťami. Kiež by môj zármutok vyriešili. 

„Pri tebe som sa tiež sklamala, Acheron,“ otočím sa na čiernovlasého leva. Prekvapene rozšíri oči. „Vložila som do teba svoju dôveru a ty si ju pošliapal. Mám rôzne vlastnosti, no nie som taká hlúpa, aby som niekomu verila dvakrát.“

Urobím posmešný úklon a vykročím von z izby. Acheron je však rýchlejší. Schmatne ma okolo pása a hodí na posteľ. Pokúsim sa zodvihnúť, no jeho ťažká ruka mi dopadne na rameno. „Ostaň sedieť!“ prikáže hlasom, ktorý neznesie odporovanie. Namosúrene spustím ruky do lona. „Fajn, takže obaja patríme do tvojho nového klubu zradcov. To však nerieši náš hlavný problém.“

Nevinne zodvihnem hlavu. Čo je našim hlavým problémom?

 „Podpálila si izbu. Bez toho, aby si o tom vedela. Keď zaspíš, mohla by si podpáliť celú školu a všetkých zabiť,“ vysvetlí chladne. Neodporujem, má pravdu. No mohol to povedať s väčším citom, nie aby ma svojimi slovami poslal na rovnakú úroveň ako Margaret Coln.

„Fajn, tak odídem zo školy,“ vyhlásim rozhodne. Vrátim sa späť domov, ďaleko od všetkých pokryteckých démonov. Otočím sa na Acherona. „To si predsa celý čas chcel, nie?“

„Náš problém to nevyrieši. Ostaneš tu,“ oponuje.

„S Acheronom sme sa zhodli, že bude najlepšie, ak ostaneš tu. Kým nenájdeme iné riešenie,“ doplní ho riaditeľ.  

Čakám, či svoju myšlienku nejako nerozvedú. Keď nič nepovedia, miesto toho sa na mňa obaja pozerajú a čakajú, poviem: „To má byť to vaše riešenie? Že zostanem v škole? To mi ako prevratný plán nepríde. Od takých géniov som čakala čosi viac.“

Vymenia si pohľady. Riaditeľovi sa zodvihnú kútiky a vytvoria grimasu. „Nemysleli sme tu, ako na škole,“ začne Ash. „Skôr tu, ako v mojej izbe. Nemôžeme dovoliť, že sa budeš chovať ako neriadená strela. Keďže-“

„Čože?!“ zvriesknem.  Vyskočím na nohy, ani Acheronova sila ma nedokáže udržať. „Žartujete?! Mám pravdu?“ Pozriem sa na jedného, druhého, ale obaja sa tvária smrteľne vážne.

„Je to najlepší nápad, ostať čo najbližšie pri mne. Pretože ako jediný budem vedieť potlačiť tvoj oheň, ak by sa znovu nečakane objavil.“

Nemôžem uveriť svojim ušiam. „Vážne si myslíš, že s tebou budem bývať na hromádke? Ako tie tvoje milenky?“

„To, samozrejme, neočakávam,“  uškrnie sa.  Očká mu zasvietia a dodá: „Ale ak by si chcela, drahá- “ Nestihne to dopovedať. Nájdem v sebe zvyšok sily a vložím ju do prstov ruky. Acheron prehltne svoje slová a po údere padne k zemi. Okolo ramien sa mi okamžite obmotajú Raisove ruky.

„Pusti ma,“ zvriesknem. „Pusti ma, nech ho môžem doraziť. Všivavý sukničkár!“

Zvíjam sa v jeho zovretí, no Rais ma drží pevne. Ruka mi pritom brní bolesťou, až sa mi v kútikoch objavia slzy.

Čiernovlasý lev sa postaví na nohy. Palcom si zotrie kvapky krvi z pery. Venuje mi pohľad. Nie je v ňom hnev, skôr pobavenie a chladná temnota. Prejde ku mne pomaly ako mačkovitá šelma, ktorá zbadala najslabšieho člena stáda. Spakruky mi prejde po líci.

„Mala by si si pospať, princezná,“ zašepká. Nakloní sa mi k tvári a pobozká ma na líce. Chcem vykopnúť, no v tom pocítim na bruchu úder. Pred očami sa mi zjaví tma. Zveziem sa dopredu.

●●●

Zo spánku ma prebudia hlasy. Telo mám ako dolámané. Ležím v mäkkým čiernych obliečkach v hlavnej izbe a cez okno dnu preniká denné svetlo. Nakuknem spoza periny. Dvere do druhej miestnosti sú otvorené. Zaznejú kroky. Uložím hlavu späť na vankúš a zavriem oči.

„Ešte stále je mimo?“ spýta sa príchodzia.

„Prestaň, Sarith. Vstane, keď bude pripravená. Má čas,“ odvetí jej Acheron. Z hlasu mu počuť únavu. Sarith sa uchechtne.

„Prišiel si na to, čo sa vlastne stalo v jej izbe?“

„Nie. Nechcela nám nič povedať. A ty? Našla si niečo?“

Čosi tvrdé pristane na drevenom stole. „Len papiere a to hnusné oblečenie, čo nosieva. Všetko ľahlo popolom, avšak podarilo sa mi zachrániť nejaké zbrane. Oheň sa rozšíril od postele, no kufrík bol z dobrého materiálu. Ak by sa rozpustil, mohli tam povybuchovať náboje.“

Začujem známe cvaknutie kufríka, ktorý mávam pod posteľou. Jeden z nich skontroluje náboje v revolveri, ďalší povytiahne šabľu z pošvy. Podľa zvuku veľmi dobre viem, ktorých zbraní sa dotkli. Svoje veci poznám naspamäť a včera poobede som ich znovu všetky vyleštila.

„Tomu sa hovorí šťastie v nešťastí,“ zamumle Acheron a položí späť deviatku. „Nechám si ho tu, neskôr jej ho vrátim.“

„Skutočne?“ prekvapí sa Sarith.  „Na tvojom mieste by som pred ňou skryla všetko, čím by ťa mohla zraniť. A tie žeravé ruky by som jej pripútala k posteli a vložila do ľadovej vody.“

Zaškrípem zubami. Prekliata malá démonka.

„Preháňaš.“

„Viem, čo sa stalo, Ash,“ vyletí. „Rais mi o všetkom povedal. Znovu ťa napadla a ty to necháš len tak. Prečo?“

„Bola iba rozrušená, Sarith,“ oponuje jej. V mysli si vybavím, čo som mu včera v noci povedala. Nebola som rozrušená, skutočne som cítila potrebu vymlátiť z neho dušu. To ako ma oslovil. Drahá. Princezná. Chĺpky sa mi postavia dupkom. Mám čo robiť, aby som sa udržala pokojne ležať v posteli.

„No a čo? Koniec koncov, oheň je jej problém, nie náš,“ hnevá sa ďalej Acheronov pes. „Ak by si sa v podobnej situácii ocitol pred rokom, žiadnej Svetlej démonke by si nepomohol. Tak prečo pomáhaš práve jej?“

„Odpoveď predsa poznáš.“

„Samozrejme. Ona je špeciálna. Tvoj vzácny poklad,“ vyprskne podráždene. Spozorniem. „Zvieratko, ktoré si mieniš chovať na prsiach, až pokým nevykvitne do krásy. Ale dávaj si pozor, Acheron, aby sa z tvojej kvetinky nakoniec nestal slizký had. Sám najlepšie vieš, čoho sú Svetlí démoni schopní. Keď ťa znovu pripútajú a budú mučiť, nechoď za mnou s plačom.“

„Už mlč, Sarith. Skôr, než povieš niečo, čo budeš ľutovať.“

Prehltnem na prázdno. V miestnosti nastane dusivé ticho, ktoré by som mohla krájať. Bojujem s pokušením pozrieť sa ich smerom, keď Sarith znovu začne:

„Dúfam, že keď s ňou nakoniec skončíš, prenecháš ju mne. Zabijem ju tak pomaly, že bude ešte fňukať.“

Ash sa zasmeje. Prirodzene, akoby sa nerozprávali o vražde, ale o počasí vonku. „Aj to sa môže stať, Sarith. A teraz choď. Pokiaľ viem, máš ešte pár povinností.“

„Ako si želáte, vaše veličenstvo.“ Začujem šušťanie odevu a otvorenie dverí. Ďalej Sarithin hlas vychádza z diaľky a ja mám čo robiť, aby som ju počula. „Ale ak môžem, poviem ti ešte jednu vec. Napi sa jej krvi a vyspi sa s ňou skôr, než sa dozvie, že si ju len využíval. Aby ti to potom nebolo ľúto.“ Dvere sa zavrú a Acheron si povzdychne.

V hrdle sa mi vytvorí hrča. Z ich rozhovoru mi je nevoľno. Náhle na sebe pocítim pohľad čiernovlasého leva. Nehýbem sa, snažím sa dýchať plynulo. Vo vnútri sa však dusím. S Acheronom je to zjavne horšie, než som si myslela. Chce ma využiť a potom ma možno i zabiť. Dovolí Sarith, aby ma mučila. Nie, Acheron nie je môj priateľ. Nikto na univerzite nie je môj priateľ. Som sama.

Po lícach sa mi skotúľajú horúce slzy. Aby som sa neprezradila, musím dovoliť, aby padli. Matrac vedľa mňa sa pohne. Na líci pocítim chladný prst. Acheron mi jemne zotrie slzy.

   

„Pomaly,“ prikáže mi Rais.

Pomohol mi z postele, podal mi čisté oblečenie, chce mi dokonca pomôcť aj v obliekaní, no to som ho už poslala do druhej izby. Za jeho pomoci sa teraz narovnám na posteli nechám ho, aby mi obul topánky. Ruky ma stále bolia, ani krvavé obklady nepomohli. Rais mi ich prišiel dvakrát vymeniť, raz počas včerajšieho dňa a raz v noci. Pri oboch prípadoch som sa tvárila, že spím, aj keď to nebolo ľahké. Acheron ma pritom nenechal ani raz samú. Pokiaľ pri mne nebol on, dohliadala na mňa Sarith, pri ktorej som sa skutočne bála zaspať, alebo Rais. Keď dnes ráno Acheron odišiel a vystriedal ho jeho ochranca usúdila som, že je najvyšší čas konečne sa prebrať.

„Odtiaľto to už zvládnem sama.“ Poďakujem Raisovi a vstanem.

„Mali by ste tu počkať na Acherona. Iste by s vami rád hovoril, pani profesorka.“

Pri jeho návrhu sa strasiem. „Nie, nemám čas. Preležala som toľko dní,“ vyfúknem, akoby som to ani nevedela spočítať. „Dnes začína znovu škola a ja sa potrebujem pripraviť. Na viac, nemám vo zvyku meškať.“

„V tom prípade vás odprevadím.“

Prikývnem. Nemá cenu sa s ním škriepiť. Možno ak by som bola v plnom zdraví, použila by som jeden zo svojich chvatov a položila ho na lopatky, aby som sa ho zbavila. Lenže takto slúži Acheronovi a počúva len jeho rozkazy.

Prejdem cez polovicu internátu, aby som sa dostala do spojovacej chodby. Rais nekráča vedľa mňa, lež za mnou ako prízrak. Svoju izbu nepotrebujem vidieť. Podľa rozhovorov, ktoré som počula, ľahla popolom, no ešte dnes by sa mala nejaká nemenovaná firma pustiť do jej opravy. Podľa rečí, ktoré kolovali školou, mi vyskratoval kávovar a tak sa vznietil i zvyšok izby.

Keď prídeme k mojej pracovni, Rais mi otvorí dvere. Som pripravená rozlúčiť sa s ním a konečne ostať aspoň na okamih sama, lenže on nemá v pláne odísť.

„Nemáte byť na hodine?“ spýtam sa už podráždene.

„Kvôli vám budem ospravedlnený. Prosím, nenechajte sa rušiť mojou prítomnosťou.“

Posadím sa za kreslo a Rais sa postaví pri dvere. Stojí tam celý čas. Keď si zapnem počítač, prechádzam správy o únosoch a vraždách v meste, ktoré nateraz utíchli. Dokonca aj keď si tlačím materiály, ktoré zhoreli v ohni, keď mu ponúknem stoličku, aj vtedy radšej zostane stáť.

Takto to vydrží polhodinu. Potom sa dvere roztvoria a dnu vtrhne bez zaklopania Acheron.  

„Si hore.“ Tvári sa tak prekvapene, akoby som sa nemala nikdy prebrať. A možno si to i prial. „Rais, nechaj nás.“

„Nie, ostaň,“ zavelím skôr, než Rais odíde. Obom vyletí obočie až kdesi ku vlasom. Zakašlem. Aj pre mňa samú je to šok. „Rais tu môže zostať. Aj tak sa všetko neskôr dozvie.“

Acheron nevoľky prikývne a posadí sa oproti mne. Rais sa vráti k svojej predchádzajúcej pozícii. Neviem, čo si od toho sľubujem. Mám z Acherona taký strach, až dokonca dúfam, že mi jeho pravá ruka pomôže, keď príde niečo zlé? Som až taká hlúpa?

„Ako sa cítiš?“

V duchu sa uškrniem. Túto otázku som za posledné dni počula viackrát, než by som si priala. Kiežby aspoň raz bol však záujem pýtajúcej sa osoby skutočný.

Ukážem mu obväzy. „Bolia ma ruky. Stále brnia. Myslím, že nejaký čas nebudem schopná venovať sa nášmu tréningu.“ Túto vetu som si pripravovala niekoľko hodín. Na jednej strane to je pravda. Na druhej zas s ním chcem stráviť čo najmenej času.

„Chápem. Počkáme, kým sa úplne nezotavíš. Ak si už inak v poriadku, môžeš mi konečne povedať, čo sa tam vlastne stalo.“

„Zaspala som a podpálila izbu. To je celé.“

„Celé? Nič viac?“

Pokrútim hlavou. Neviem, čo čakal. Možno nejaký strhujúci príbeh, ktorý sa skutočne i stal, no nebol určený pre jeho uši. Vlastne pre nikoho uši.

„Čo sa teda stalo predtým? Muselo sa stať niečo, čo ťa rozrušilo. Kvôli čomu sa prejavil oheň v takej veľkej miere.“

„Možno to súvisí s tým, že Potomok, ktorého profesorka zabila, v skutočnosti stále žije,“ odvetí Rais miesto mňa. Múdry chlapec. Áno, s tým to určite súviselo. Keď som mala toľko času, ktorý som musela tráviť v posteli, rozoberala som svoj sen stále dookola a uvedomila si, že temnota, ktorá ma v tom sne zabíjala, bol vlastne Potomok, ktorého som predtým lovila. I prostredie sa dosť podobalo tomu lesu.

„Až tak veľmi sa ho bojíš, že ti spôsobil takéto starosti?“ vyloží si to Acheron po svojom. „Potom by bolo najlepšie, aby sme sa ho zbavili. Rais.“

„Nie,“ stopnem ho. „Prosím, nie. Potomkovia sú môj problém, takže ho musím vyriešiť sama. Neželám si, aby ste sa do toho vy dvaja plietli. Rozumieš, Acheron?“

„Nemysli si, že pôjdeš v najbližších dňoch do Fordthrain, Drane. V tých rukách sotva udržíš pero, nieto ešte budeš schopná hodiť dýkou.“

„Nemusím hádzať dýkami, pokiaľ mám toto.“ Vytiahnem zo šuplíka devinu a namierim s ňou na leva. Rais sa napriahne do skoku. Ak by bola zbraň nabitá, bola by som skutočne v pokušení. No takto len stisnem kohútil a zbraň cinkne na prázdno. Rais zavrčí. Hodím na neho zmierlivý pohľad a odložím zbraň späť do šuplíka.

„Ako si želáš, princezná,“ usmeje sa Acheron. No tentoraz vidím cez jeho falošný úsmev a neverím, že ma poslúchne. Asi predsa len príde chvíľa, kedy budem musieť ísť proti vlastnej podstate a požiadať o pomoc riaditeľa.

„Musím ísť na hodinu. Verím, že aj vy dvaja máte čo robiť, preto,“ ukážem na dvere. Ani jeden sa však nemá k činu.

„Máš hodinu s tretiakmi, však?“ zodvihne sa Acheron. „Odprevadíme ťa.“

„Nepotrebujem, aby ste mi robili cestou spoločnosť,“ nesúhlasím.

„To nie je žiadosť, Drane. Myslím, že odteraz si na našu prítomnosť budeš musieť viac zvykať. Ako počas hodín, tak aj po nich. Nechceme predsa, aby došlo k akémukoľvek zraneniu, nie?“

Ona je špeciálna. Tvoj vzácny poklad. Nechceme, aby sa ti niečo stalo. Mám čo robiť, aby som zachovala chladnú hlavu. Najradšej by som utiekla, no ak to bolo predtým ťažké kvôli Raisovi, teraz sa mi to zdá byť nemožné. Prejdem okolo stola a vezmem si papiere. Keď prechádzam okolo Acherona, vyšklbne mi ich z ruky a jemne vezme moju dlaň do svojej. „Mala by si si dávať väčší pozor. Čím rýchlejšie sa tvoje ruky uzdravia, tých skôr sa vrhneme opäť na tréningy. A tým skôr zvládneš svoj oheň.“

Zachvejem sa. Acheronove slová sa mi zdajú slizké. Vytrhnem si ruku a bez slova ho obídem. Vyjdem na chodbu, kde sa mi akosi ľahšie dýcha.

Mám strach. Bojím sa Acherona, bojím sa Sarith. A to skoro tak veľmi ako Potomkov. No v prvom rade sa bojím konfrontovať leva priamo. Ak by som s tým všetkým vyrukovala, nepochybne by svoje úmysly poprel. Alebo by prišiel s nejakou lžou, ktorej by bolo možné uveriť. A možno by mu to bolo jedno. Ako kráľ Temných démonov si toho mohol dovoliť veľa a nikto by mu iste nič nepovedal. Možno ani riaditeľ nie.

Preboha! Ako je možné, že som jeho podlú stránku nevidela už skôr? Je to predsa kráľ Temných démonov – najpodlejší zo všetkých! Kde som mala oči?! 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Americká Univerzita - 24. kapitola:

2. Shaun přispěvatel
04.01.2017 [12:37]

Shaunmima33, to by som predsa nemohla urobiť, aby už konečne neskončili spolu (aj keď spolu iba bývajú). Emoticon Niekedy sa samej seba pýtam, prečo som to premyslela na tak veľa kapitol, prečo to musí byť také dlhé, prečo už nemôžu byť spolu a nadávam si do idiotov. Emoticon A čo sa týka jeho úmyslov - veď je to Temný démon, jasné, že jeho úmysly nie sú čisté. Či? Emoticon Každopádne ďakujem veľmi pekne za komentár i za blahoželanie pri predchádzajúcej kapitole. Veľmi si to cením. Emoticon

1. mima33 admin
04.01.2017 [11:34]

mima33Predsa len skončila s Ashom Emoticon to je celkom dobrá správa. Akurát neviem, čo si mám o tom jeho rozhovore so Sarith myslieť Emoticon Sú jeho úmysly čisté? Občas mám pocit, že áno a inokedy, že nie... no snáď sa to čoskoro dozvieme Emoticon

Teším sa na ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!