Ako hlasno zakričíš...? 5 • OurStories.cz ~ naše povídky

Naši dvaja Anjel, Otec Savannah George, zoznámenie, utešovanie Georga a smutná pravda... Sebastiánov návrh, A šťastná Savannah:) dúfam že vás nesklamem:)

30.09.2009 (11:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 852×

5. A zrazu nikto nekričal...

Príbeh:

V Kearnejskej nemocnici, sedeli pri sebe dvaja anjeli...krásny anjel ženy sa pevne tisol ku krásnemu anjelovi muža. Sedeli by tam večnosť....lenže ....ona nemá večnosť. Sebastián sa jej dlho pozrel do tváre....práve keď chcel spojiť ich pery, do dverí vletel otec Savannah. Savannah so Sebastiánom sa zdesene dívali na neho a zase otec Savannah – George, sa díval najprv zdesene na Savannah, potom mu oči blikli ku Sebastiánovi a potom znežneli a znovu sa dívali na Savannah, a na to ako šťastne vyzerala v chlapcovom náruči.

„ kto je to ?“

Spýtala sa Savannah opatrne Sebastiána a celá sa roztriasla. Jej otec sa ešte väčšmi zdesil a bál sa aby ho vlastné nohy nezradili. Oprel sa pre istotu o stenu a prerývane vydychoval. Sebastián zvažoval, čo má povedať skôr.

„ Savannah...neboj sa to je tvoj otec“

Skoro zašeptal Savannah do tváre, privinul si ju bližšie ku sebe, aby sa prestala triasť.
„ Pán Great? Savannah... stratila pamäť...ale asi len dočasne...ja sa potom s vami porozprávam“

Povedal mu v celku vážne. Opatrne prešiel až ku posteli Savannah. Roztvoril svoju chlapskú náruč a láskyplne ju objal so slovami.

„ Dievčatko moje“

„ Nič si nepamätám...nič...mrzí ma to“

Šeptala medzi vzlykmi Savannah a tisla sa čo najbližšie ku otcovi, ktorý bol nesmierne šťastný že jeho dcérka je relatívne v poriadku.. Potom sa na chvíľu od seba oddelili a Savanannin otec prehovoril.

„ Môžeme sa porozprávať, vonku?“

„Pravdaže“

Odpovedal Sebastián a už sa zdvíhal, no zrazu ho niečo zachytilo.

„ Nie“

Zašeptala so slzami v očiach Savannah a ťahala späť ku sebe Sebastiána. Posadil sa ku nej a pevne ju objal.

„ Neboj sa, zlatíčko, hneď prídem...len poviem tvojmu ockovi čo sa stalo“

„ Sľubuješ?“

„ Sľubujem“

Pohladil ju po tvári a jej otec žasol nad ich vzťahom. Nikdy nič krajšie a milšie, od svojej dcéry nevidel....vlastne v živote nič krajšie nevidel ako týchto dvoch anjelov v objatí... Savannah Sebastiána opúšťala so strachom, že sa už nevráti. Jemne ju pobozkal na čelo a tým ju utvrdil v tom, že príde. Spustila z jeho tela ruky. Celú dobu kým šiel s jej otcom za dvere, sa na ňu díval a uisťoval sa, že je v poriadku.

Dvere klapli a savaninnin otec sa zhlboka nadýchol.

„ George Great“

Nič rozumnejšie ho nenapadlo, a tak sa chcel najprv zoznámiť.

„ Sebastián Wallsh“

Potriasli si rukou.

„ Chcete to počuť od začiatku?“

George iba prikývol a Sebastián sa dal do rozprávania.

„ Savannah som našiel v jednej uličke...práve... práve...ju tam ...znásilňoval. Bol to jej vlastný spolužiak... Rick Carletoon... Bol opitý...strašne opitý...znásilnil ju a ja som bohužiaľ prišiel už neskoro...tak moc mi je to ľúto“

George mu položil skormútene ruku na plece.

„Neospravedlňuj sa, Sebastián...ty za to nemôžeš...čo sa dialo potom?“

Sebastián sa trhavo nadýchol, ešte stále videl ten hrozný obraz pred sebou.

„ Ona krvácala, moc krvácala, uhryzol ju do krku...a krvácala aj od spodu.... nebude môcť mať deti“

Priznal ťažko Sebastián a George sa mu vrhol okolo krku, jednoducho nezvládal to už.

„ Prečo? Prečo zase? Čo komu urobila?“

Vzlykal a Sebastián ho objímal ako malého bezmocného chlapca, tak sa práve teraz George cítil. Pár minút ešte poplakával a v duchu preklínal sám seba, že ju neochránil...že svojho anjela neuchránil pred zlým svetom. Odtiahol sa od Sebastiána a ospravedlňujúco na neho hľadel.

Sebastián:

„ Ja,...prepáč...už som to nezvládol...ďakujem že si mi zachránil moje dievčatko“

Smutne pozrel na dvere izby...kde ležala Savannah.

„ to...to je v poriadku, urobil by som to pre ňu aj tisíc ráz“

Pokúsil som sa trochu usmiať... no výsledok bol skôr desivý. Prešli sme ku dverám a vošli dnu. Na posteli ešte stále sedela Savannah ihneď ako sme vošli do dverí, chcela sa ku nám vrhnúť, no ja som rýchlo pobehol a zachytil ju do svojho náručia. Krásne sa na mňa usmiala a ďalej ma pevne objímala...ako keby som mal každú chvíľu odísť, nechať ju osamote, ale toho som ja nebol schopný. Potom ku nej pristúpil jej otec, ktorého tiež začala horlivo objímať.

„ Pán Great?“

Otočil sa na mňa a hľadeli sme si do očí.

„ Dnes Savannah prepustia... a ja viem, že vy pracujete.... nemáte to ľahké... a mňa by aj vlastne potešilo, keby môže Savannah pár dní u mňa zostať... potrebuje, aby sa o ňu niekto staral“

Pozrel som sa s ťažkým srdcom na môjho anjela....potreboval som ju mať teraz pri sebe.

„ Ja neviem... Sebastián...ja ťa nechcem obťažovať... so Savannah, bude teraz veľa práce.“

Zašeptal a sklonil hlavu ku svojej krásnej dcére.

„ Ale ja viem....bol by som nesmierne šťastný, keby môžem mať pár dní Savannah pri sebe... inak by som to nenavrhol“

„ No tak dobre... ale keby sú hocijaké problémy, daj vedieť....vidím že ti na mojej dcére záleží...som si istý, že bude v dobrých rukách... a ešte raz...ďakujem“

V duchu som zajásal a pohladil Savannah po ruke, ihneď ju vzala do svojej a pevne drtila...tak moc sa bála... ale ja som vedel.... vedel som, že ja ju z toho dostanem... a navždy budem pri nej, i keby ma už nechce vidieť...pomôžem jej spomenúť si.... a potom, by už aj hádam mohla byť šťastná, či už so mnou po boku, alebo bezo mňa...

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování