OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Vlnili sme sa na dúhe

25.10.2012 (14:00) • Ivetki • Povídky » Jednodílné • komentováno 5× • zobrazeno 1189×

Hudba mi znela v ušiach, príjemná nálada viala z každej bunky, žiadne starosti, povinnosti, potrebujem vypnúť, potrebujem absolútny relax. 

Oči privreté, jemne sa húpem v rytme, ruky vrazené hlboko vo vreckách letných šiat.

Iba jedným okom som ho zazrela... pár krokov bokom, postáva uvoľnene, sám, díva sa na mňa... nie vyzývavo. Určite sa díva na mňa, predsa to cítim!

Áno, teraz som si už istá. Pozoruje ma, jeho pohľad sa mi páči, je zatiaľ nesmelý, skúma, odhaduje ma. Očami mi kĺže po krivkách, zbehol k nohám a pomaličky stúpa hore...

Vyššie a vyššie... ohodnotil boky, driek, pri prsiach sa zastavil dlhšie, krk, tvár. Ku podivu je mi to príjemné, ba viac... chcem ďalšie pohľady. Rozvlním telo zmyselnejšie, hudba podfarbuje atmosféru.

Hlavou mi preletela otázka – čo presne chceš?

Spoločnosť.

Všimol si zmenu, ocenil moje úsilie úsmevom, ale stále stojí bokom a nemá sa k činu. Prečo váha? Sme už starí známi, skenuje ma hodný čas, nebránim sa, pomáham. Bože, nepáčim sa mu? Poplašene otvorím oči dokorán, pohľady sa skrížia a mne prebehne mráz po chrbte! 

Rozhodne sa napriamil, odhodlane vykročil ku mne, díva sa mi vytrvalo do očí, vzdialenosť sa zmenšuje... hypnotizujú ma nádherné zelené oči, sú hlboké a ja som sa práve úspešne prepadla na ich dno. Už je takmer pri mne, jemná korenistá vôňa, zmiešaná s kožou sa podmanivo ku mne vkráda... je vyšší ako ja, sympatický na prvý pohľad, zaujímavý, fešák... zmyselne krojené pery ponúkajú priateľský úsmev.

„Smiem sa pridať a vlniť sa s tebou? Prosííím...“ Jeho túžobný šepot mi ovanul ucho, vyráža dych. Stále zíram do zelených kukadiel, napnuté zmysly spôsobujú jemnú triašku, priťahuje ma, naša chémia dokonale funguje.

„Hej... rada sa s tebou rozvlním,“ šepkám odpoveď, potláčam zrýchlený dych.

„Díky, som Javier.“

„Maggie´z.“

Razom ma väzní mužné telo, ruky majetnícky stískajú korisť, udáva telám rytmus, podvoľujem sa, nasledujem pokyny, vnímam tóny... nie, nie je to väzenie!

Cítim sa ako princezná v náruči vysnívaného rytiera. Nad hlavou nám žiari plná obloha hviezd, tancujeme nočnou dúhou (viem, je to nezmysel, nočná dúha neexistuje), hudba a Javier ma vedú jemne, no presne.

Zmyselné pery pár centimetrov od očí... vábia ma, volajú... túžim ich ochutnať, dotknúť sa, ale brzdí ma stud. Lenže moja túžba je zjavne ľahko čitateľná, Javier, ako správny rytier, plní každé želanie dámy... pery sa opatrne dotkli. Zelené oči schoval za viečka, venuje mi ľahulinké bozky na ústa, tvár... telo mám elektrizované, roztúženie pomaly stúpa.

Dáva mi čas, nenalieha, odkryl karty, vyslal jasnú správu – zaujímam ho, tanec sa mu páči, no rád by pokročil ďalej a rozhodnutie je iba na mne.

A ďalšia otázka mi letí hlavou – toto je spoločnosť, ktorú chceš? Nepoznáš ho, nikdy si ho nevidela, nič o ňom nevieš!

Budem klamať samú seba? Nie!

Áno, nepoznám ho a je mi to jedno! Chcem jeho spoločnosť a nie len to! Chcem viac, oveľa viac! Ježiši, chcem čo mi ponúka a vezmem si to!

Porušila som predpísanú tanečnú figúru, vyslobodila si ruky, vsunula ich pod koženú bundu, pritiahla sa bližšie, vyhľadala pery a vyrazila do útoku - práve som sa rozhodla.

Odpovedám vášnivým bozkom, cítim jeho úsmev na perách, no i záchvev vzrušenia, čo mu prebehol telom... páči sa nám to obom, moje vnútro výska radosťou.

„Maggie´z, si čarovná, krásna, príťažlivá, tajomná, vieš to? Vieš! Si príjemným prekvapením, luxusným darčekom, vzrušujúcim prísľubom!“ Slová vyznania zvyšujú vlnu túžby. Zovrel ma pevne v náruči, opätuje náruživé bozky, prizýva do hry jazyk.

Javier spojil bozkom dva neznáme svety na koncoch dúhy. Nepoznáme sa, doteraz sme žili každý na svojom súkromnom ostrove, zakorenení, pevne ukotvení. Prečo teda tá zmena? Čo nás vyrvalo z pevných základov, katapultovalo preč, dopustilo stratu kontroly? Čo je inak?

A prečo dovolím vlastnej hlave premýšľať týmto smerom, keď som hýčkaná v náruči sexi chlapa? Maggie´z, sakra, sakra! Užívaj si, zastav myšlienky a prenechaj nadvládu telu, jeho pocitom, potrebám...

Wow, telo! Som žiadaná, vzrušujem, vábim, odmeňujem, spolupracujem, maznám sa... iskrivý pocit úspešnej milenky. Javier dal odpočinok opuchnutým perám, krátky pohľad do očí... snáď odpočet kontroliek stavu vzrušenia... spokojne sa usmieva, zreničky mám rozšírené pobláznením. Stojí širšie rozkročený, bez straty rovnováhy, má ma plnú náruč, hladí celé telo, objavil pevné prsia, bradavky hrdo hľadia dohora a vyzývajú ku hre.

Zovrel mi pás v železnom objatí, druhou rukou ma podopiera v záklone, jazykom opisuje krivku šije a schádza až do žliabku vo výstrihu. Tíško mi stoná do kože na prsiach, telo sa mu chveje túžbou, chce sa milovať, nástojčivo žiada o vstup.

„Javier,“ šepkám, podlamujú sa mi kolená slasťou, zabáram prsty hlboko do svalnatých bokov milenca.

„Maggie´z... chcem ťa.“ Toť posledné slová záhadného, tajomného cudzinca.

Plná eufórie sa celkom podvoľujem... až kým sa nerozdrnčí budík a mne sa v mihu rozmažú hviezdy nočnej oblohy, zlejú všetky farby dúhy do jednej, ostrovy sú preč, Javier sa rozletí na tisíc kúskov...

Hlava nechápe, oči vprávajú nekompromisne do myšlienok obraz blikajúceho budíka, ktorý hlása 06:00 hod., vreští ako zhýralá opica!

„Čo?! Kde som? Javier!“ No to už nastupuje plné vedomie, sklamanie lomcuje dušou, túžba je zohavená, pokorená, nenaplnená...

Realita, hnusná, krutá realita...

„Do riti! Dnes mám plno prednášok a písomku... podrbaná matematická analýza, úvod do diskrétnych štruktúr, algebra a tvorba webových stránok, rýchle programovanie... tak tam Javiera nestretnem!“ 

Zúrivo skopnem paplón. Univerzita Komenského, Fakulta fyziky, matematiky a informatiky i zimný semester volajú...

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Vlnili sme sa na dúhe: