OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » We and our loves - 9. kapitola

07.09.2014 (15:00) • Tinka7 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 2× • zobrazeno 1126×

9. kapitola

Pohľad Stefana: 

Večer bol skvelý. S Rebekah sme celý večer o sebe rozprávali. Povedala mi všetko o tom, ako sa stala upírkou, ako spoznala Elenu. Ja som jej na oplátku povedal všetko o mne, o mne a Damonovi. O Annah. O tom, že som jej neopätoval lásku, ktorú si zaslúžila. O tom, že som ju bral len ako najlepšiu priateľku môjho brata. O tom, ako stále dúfala, že sa to raz zmení. Rebekah ma chápala. A ja som chápal ju. A po dlhom rozhovore sme skončili v miestnom hoteli...

Pohľad Rebekah:

Prebudila som sa v Stefanovom náručí. Včerajšia noc bola úžasná. On bol úžasný. S ním sa cítim úplne inak. On je iný. Nie je ako ostatní muži. Pri ňom naše motto neplatí. Žiadne užiť a zabiť. Nič také. Myslím, že som našla to, čo som tak dlho hľadala. To, čo tak veľmi potrebuje Elena. My obe. Lásku. Človeka, ktorý ma ľúbi presne takú, aká som. Človeka, ktorý odo mňa nechce nič iné len... mňa. Mňa však trápi iná vec. Nepovedala som mu, že som pôvodná. Nepovedala som mu pravdu o tom, ako som sa premenila. Bojím sa toho, že keď mu to poviem tak bude mať strach. Strach zo mňa. Raz mu to však povedať musím.
„Dobré ránko.“ Začula som zrazu.
„Dobré.“ Pobozkala som ho.
„Mali by sme sa vrátiť domov,“ povedala som, keď som sa od neho odtiahla.
„Už je to náš domov?“ Dal dôraz na slovko náš.

„Veď tam už predsa bývaš aj ty,“ usmiala som sa.

„Mám jednu otázku...“ 
„Mám sa báť?“ spýtala som sa so smiechom.
„Možno,“ povedal vážnym tónom a vtedy ma smiech prešiel.
„Zapálila Elena náš dom?“ opýtal sa ma. Čo teraz? Nemôžem mu predsa klamať aj v tomto. 
„Možno,“ povedala som.
„Takže Damon mal pravdu. Vo všetkom. V tom, že ste upírky, v tom, že Elena zapálila náš dom. No proste vo všetkom...“

„Hneváš sa?“ opýtala som sa bojazlivo. Áno, čítate správne, ja a bojazlivo. Naozaj by som hneď nechcela stratiť človeka, na ktorom mi začalo záležať.
„Možno,“ povedal, ale onedlho sa začal smiať.
Dala som mu menší pohlavok a so smiechom povedala: „Blázon.“

„Ale do teba,“ povedal a ja som stuhla. „Stalo sa niečo?“ spýtal sa ustráchane.
„Nie, ja len... myslíš to vážne?“ opýtala som sa. „Ešte mi to nikto nepovedal, teda aspoň nikto, kto by to myslel vážne.“
„Kľudne ti to poviem znova. Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa.“ Usmial sa na mňa.
„Aj ja teba,“ povedala som a pobozkala som ho ako ešte nikoho. Bol to bozk plný lásky.

Pohľad Damona:

Ráno, keď som sa prebudil, som bol v posteli sám. Elena musela vstať skôr. Vykonal som rannú hygienu a išiel sa pozrieť dole. Tam však nebola. Išiel som sa teda poprechádzať po dome, ešte som si to tu poriadne ani neprezrel. 
V jednej izbe ma však niečo zarazilo. Bola tam ona. Elena. Spala. Vyzerala ako anjelik. Ale prečo odišla? 
Ľahol som si vedľa nej a čakal, kým sa nezobudí. Netrvalo dlho a už sa na mňa dívala.
„Čo tu robíš?“ opýtala sa ma.
„Prečo si odišla zo svojej izby?“ Ignoroval som jej otázku.
Ona mlčala.
„Počúvam...“

„Ja neviem, zamyslela som sa a ja ťa jednoducho nemôžem mať rada, nemôže mi na tebe záležať,“ povedala a stále hľadela na svoje ruky.

„Prečo? Prečo by si ma nemohla mať rada?“ spýtal som sa.
„Ja si jednoducho nemôžem dovoliť, aby mi na niekom záležalo, vždy keď to tak bolo, tak sa niečo stalo a to hrozne bolí...“
„To je to najhlúpejšie vysvetlenie, aké som kedy počul. Vieš, že nemať nikoho rád je tá najjednoduchšia cesta? A ty mi nepripadáš ako niekto, kto má rád jednoduché veci!“ zvyšoval som hlas.
„Viem, že je to hlúpe a jednoduché, ale ja nechcem cítiť to, čo som cítila, keď zmizla Sam!“
„Ale nemôže ti do konca života záležať len na jednej osobe!“
„Záleží mi na dvoch osobách, sú moja rodina!“ 
„Ale ja chcem, aby ti záležalo aj na mne!“ vyhŕkol som a pobozkal ju. 
Elena neodporovala, naopak, pridala sa.

Keď sme už potrebovali obaja trochu vzduchu a odtiahli sa od seba, tak sme si len pozerali do očí. Nikto z nás nevedel čo povedať. Po pár minútach ticha, aj keď mne to pripadalo ako týždne, avšak nemali sme potrebu hovoriť, som prehovoril prvý. 
„Pomôžem ti zistiť, čo sa stalo s tvojou sestrou...“

Pohľad Klausa:

Prišiel som do New Orleanse. Prešiel som už veľa miest. Hľadal som svorky vlkolakov. V každom meste som pár hybridov nechal, keby som niečo potreboval. Počul som, že v New Orleanse žije nejaká kráľovská svorka. Sú to vraj vlkolaci s polmesiacom. 
Hľadal som ich dlho, veľmi dlho. Nakoniec sa mi to však podarilo. Boli v zátoke. Na to, že sú kráľovskou svorkou, moc kráľovsky nežijú. Počul som však, že v meste vládnu upíry, ale do toho sa nechcem rýpať. Sľúbil som si, že je to na teraz posledná svorka a potom sa chystám navštíviť svoje sestričky. 
„Ahojte všetci,“ zakričal som a všetky hlavy sa otočili mojím smerom.
„Kto si?“ opýtala sa ma jedna chutná blondína.
„Myslím, že ste už o mne počuli. Som prvý svojho druhu. Napol upír, napol vlkolak,“ usmial som.

„To si ty. Klaus,“ prižmúrila na mňa oči.
„Vidím, že ste dobre informovaní,“ povedal som.
„Áno, to sme. Počuli sme, že nás môžeš oslobodiť.“ Pozrela sa na mňa.
„Ale teba nie. Vidím, že s tebou to už niekto vyriešil.“
„Nie sú moja pokrvná rodina, ale ja ich tak beriem. Tak čo? Pomôžeš im?“ opýtala sa s nádejou v hlase. 
„Iste, že im pomôžem. Preto som sem prišiel.“
„Ďakujem,“ usmiala sa na mňa.

„Ale chcel by som niečo vedieť, moja maličká upírka,“ usmial som sa.
„Nie som tvoja,“ odsekla.
„Ako sa voláš?“ ignoroval som jej poznámku.
„Sam...“

Autor: Tinka7 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek We and our loves - 9. kapitola: