OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » Our Future - Kapitola 1.

08.11.2015 (19:00) • Laurika • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 1× • zobrazeno 1522×

„Tak sa maj, kamoš. Uži si tie medové týždne. Sú len raz za život. Teda, aspoň by mali." Viem si predstaviť ten Damonov úškrn. Pri tej predstave som sa usmiala aj ja. Vošla som do obývačky, kde sa všetci lúčili s Alarickom a Jo. Kým Damon vtipkoval a objímal sa s Rickom, ja a Stefan sme im pomáhali dávať kufre do auta. Jo by sa v jej stave nemala namáhať.
Keď už bolo všetko pobalené a v aute, objala som Ricka a potom Jo.
„Dávajte si na seba pozor. A ozvite sa nám!" Usmiala som sa na nich a všetci štyria sme ich išli odprevadiť pred dom. Kývali sme im až kým nám nezišli z dohľadu. Bola som z celého večera dosť vyčerpaná a tak som sa oprela o Damona, ktorý ma zozadu objal. Pošepkal mi, že ma miluje a pobozkal ma do vlasov. Usmiala som sa od neskutočného šťastia ako to všetko viac-menej dopadlo pre nás dobre. Síce sa budeme musieť ešte o všetkom porozprávať, ale je to na dobrej ceste na konci, ktorej nás čaká skvelá budúcnosť. Aspoň dúfam.
„Som strašne unavená! Toto ľudské telo toho moc neznesie."
„Veľmi unavená?" Počula som Damonov zvodný hlas a o chvíľu som už bola priklincovaná jeho telom na stene.
„Niečo by som ešte zvládla." Uškrnula som sa a pritiahla si ho k vášnivému bozku. Damon ma začal bozkávať na krku a pomaly vyzliekať tie šaty čo som na sebe mala celý deň! Nevedela som sa dočkať kedy ich zo mňa strhne! V tom sa, ale ozvala Caroline.
„Preboha! Choďte aspoň do spálne!"
„Ale no ták! My predsa nemôžeme za to, že vy dvaja si sex neužijete pretože si neviete narovinu povedať, čo k sebe cítite!" Bránil nás Damon. Ich reakciu som už nezastihla. Ocitla som sa v našej spálni, priľahnutá Damonom.
„Toto bolo kruté, Damon!" vyčítala som mu, ale s úsmevom, pretože má v podstate pravdu. Stefan a Caroline by si už mali narovinu povedať ako sa ohľadom toho druhého cítia. Chcem, aby boli šťastní a spolu.
„Ja viem, ale ak ich nepostrčíme my dvaja, tak kto potom?"
„Tiež pravda. Ale už sa nebavme o nich." Usmiala som sa na Damona a znova ho začala bozkávať. Odkedy som bola človekom, milovala som sex s Damonom. Áno, keď som bola upírkou, bolo to intenzívnejšie, ale na tom mi vôbec nezáležalo, pretože mám pocit, že teraz je to tak nejak ... krajšie. Neviem to úplne opísať, ale je to naozaj nádherné. Teším sa na ten pocit, keď budeme ľudia obaja. Ešte sa o tom, ale musíme s Damonom porozprávať. Viem, že sa už rozhodol, ale potrebujem to počuť ešte raz. A on to ešte raz potrebuje počuť od samého seba, aby si to naplno uvedomoval.

Ráno som sa zobudila pred Damonom. Bola som úplne nahá, takže mi bola celkom zima. Zvláštne, ako som si odvykla od takýchto pocitov. Ako upírka som zimu necítila. Zabalila som sa čo najviac do periny a usmiala sa na Damona. Bol taký zlatý, taký nevinný. Škoda, že len keď spí, pomyslela som si s úškrnom. Začala som ho hladkať po tvári. Trocha sa pomrvil a zaklipkal svojimi modrými očičkami.
„Dobré ránko," usmial sa.
„Dobré." Úsmev som mu opätovala a pobozkala ho. Ľahla som si na jeho hruď a hladkala ho po nahom brušku. Milovala som takéto rána. Voľky-nevoľky som si začala predstavovať ako teraz do izby vtrhne malý čiernovlasý chlapček s modrými očkami. Zľakla som sa toho, ale zároveň som bola šťastná. Nechcem mať deti ešte aspoň päť rokov. Na druhej strane viem, že raz deti chcem. A chcem aj to, aby mal môj malý chlapček naozaj modré oči a havranie vlasy. Chcem deti s Damonom. Bolo to také jednoduché a zároveň také zložité! Ani neviem či si to Damon náhodou nerozmyslel.
„Zlatko?"
„Áno?" povedal trocha opatrne. Zrejme vedel čo sa chcem opýtať. Pobozkala som ho na brušku a zatiaľ si dodávala odvahu. Chvíľu som premýšľala ako tú tému začať. Damon to urobil za mňa.
„Za jednu noc som si to nerozmyslel, Elena." Uškrnul sa Damon a pobozkal ma do vlasov.
„Ja viem, len som chcela..."
„Mať istotu," doplnil ma. Ani neviem prečo som o ňom zapochybovala. Viem, že keď Damon niečo sľúbi tak to aj spraví.
„Áno. Prepáč, že o tebe stále pochybujem." Sadla som si na neho obkročmo a začala ho bozkávať.
„Takto sa to snažíš zachrániť?" opýtal sa s úškrnom. Trocha váhavo som prikývla.
„Zaberá to." Opäť som sa ocitla pod Damonom. Vášnivo sme sa bozkávali. Chcela som mu stiahnuť trenky, ale do izby nám vbehla Caroline.
„Zabudnite! Elena, meškáme do školy." Pozerala som na ňu ako na mimozemšťana.
„To nemyslíš vážne?! Je nedeľa!"
„Ja viem. Ale prihlásila som ťa do výboru na výzdobu pódia."
„Čože si spravila? Nejako si sa zabudla zmieniť, Caroline! A čo to vôbec je ten výbor na ozdobu pódia?" Damon sa začal hurónsky smiať tak som ho plesla po hlave a vrhla na neho vražedný pohľad.
„Budeš proste pomáhať pri príprave zajtrajšieho predstavenia, ktorého som hlavnou hviezdou, takže sa prídete pozrieť." Usmiala sa na nás nevinne. Chcela by som vedieť ako by sa tvárila keby nám vošla do toho najlepšieho. Raz to s Damonom musíme na ňu nejako zahrať, aby nám tu už nikdy nevliezla. V duchu som sa diabolsky usmiala.
„Tak poď, El. Dávam ti desať minút."
„Desať? Som človek! Potrebujem sa aj najesť!" Znova som na ňu vrhla vražedný pohľad.
„Raňajky už máš na stole," usmiala sa opäť nevinne a už jej nebolo. Vzdychla som si a zaborila hlavu do perín. Damon mi ju vybral a vzal do dlaní.
„Musíme si zvykať. Raz nám budú do spálne vtrhávať naše deti," usmial sa a pobozkal ma. Bola som šťastná, že spomenul deti, keď ja sama som na ne dneska myslela. Možno sme naozaj nejako prepojení. Ten pocit bol nádherný.
„To áno, miláčik, ale tie si pekne vychovám. Caroline? Tú nevychová nikto." Damon sa uškrnul a znova ma pobozkal.
„Ja som to počula, Elena! Tri minúty!" Počula som zdola kričať Caroline. Len som pretočila očami, venovala Damonovi ešte jeden bozk a šla do kúpeľne sa pripraviť.
Caroline mi na raňajky spravila obyčajný chleba s maslom a šunkou, ale bola som vďačná aj za to. Umierala som od hladu. Damon nám ešte spravil kávu a mohli sme vyraziť. Poriadne som sa s ním rozlúčila a nasadla ku Caroline.
„Počula som ako sa dneska s Damonom rozprávate. Zdá sa, že Damon je už na sto percent rozhodnutý, dokonca sa aj teší." Usmiala sa Caroline. Tiež som sa usmiala.
„To áno, ale stále mám obavy. Zatiaľ len hovorí, ale aké to bude keď sa človekom naozaj stane? To nikto nevie. Ani on sám nie. Preto sa bojím ako to dopadne."
„Nemyslím si, že by si sa mala obávať. Po tých víziách, ktoré Stefan Damonovi ukázal, Damon musí vedieť do čoho ide. Ak ti povedal, že je pripravený tak určite je. A nespomínal by vašu budúcnosť s deťmi keby si nebol istý, že ich naozaj budete mať. Alebo keby nebol pripravený ich mať. Potom by sa tým témam skôr vyhýbal, nie?" usmiala sa Caroline. Mala samozrejme pravdu. Ako vždy.
„Som rada, že si moja najlepšia kamarátka, Care. Máš samozrejme pravdu ako vždy." Zasmiala som sa. Aj Care sa zasmiala a potom sme sa chvíľu viezli v tichu. Premýšľala som nad sebou a Damonom, keď som si všimla, že aj Care nad niečím tuho premýšľa. Hneď mi bolo jasné nad kým.
„Mala by si mu povedať čo cítiš, Care." Súcitne som ju chytila za ruku.
„Nie je to také ľahké. On to veľmi dobre vie. Teraz je na ňom, čo urobí."
„Tak si spolu sadnite a porozprávajte sa. Takto sa budete obaja zbytočne trápiť."
„Ja viem. Skúsim to, ale neviem. Vždy pri ňom znervózniem a zabudnem čo som vlastne chcela." Uškrnula som sa pri spomienke, že kedysi som sa takto pri Damonovi cítila tiež.
„To nie je na smiech!" Bránila sa Caroline.
„Ja viem. Spomenula som si na moje a Damonove prvé rande. Tiež som bola strašne nervózna a on tiež. Keď si to takto spätne premietnem, je to dosť komické." Stále som sa usmievala.
„A teraz už sme v pohode. Vidíš? To sa spraví. Časom." Caroline na mňa vrhla skeptický pohľad.
„Ste spolu už dva roky, Elena. Tam my so Stefanom ešte nesmerujeme ani zďaleka."
„Ale niekde začať musíte. Keď sa dáte oficiálne spolu dokopy, bude to iné. Ver mi. Treba si len v prvom rade uvedomiť čo vlastne od toho druhého chcete." Caroline si len vzdychla.
„Je mi to jasné, El. Keby to len nebolo všetko také komplikované!" S tým som musela súhlasiť. Vzťahy sú vždy komplikované. Preto treba byť s človekom, ktorý vám tie komplikácie vždy vynahradí. Hneď sa mi vybavila Damonova tvár. Ten mi to niekedy vynahrádzal aj dvojnásobne. Uškrnula som sa. Tak mi chýba. A to som s ním bola asi pred polhodinou. Vzala som mobil a napísala mu.
Láska, chýbaš mi. :* Keď prídem domov, nepôjdeme niekam?
„Preboha, Elena! Ty si na ňom už závislá! Videli ste sa pred polhodinou!"
„Len som mu písala či nepôjdeme niekam keď prídem domov! Pokoj! Na nikom nie som závislá!"
„No, len aby. Niekedy sa mi zdá, že aj hej. A on je na tom podobne." Care na mňa vrhla pohľad á la mali by ste s tým niečo robiť kým sa to nezhorší. Len som pretočila očami. Nemyslím si, že sme na sebe závislí, len proste spolu radi trávime čas. Práve včas mi Damon odpísal.
Aj ty mi chýbaš, zlatko. :* Večera pre dvoch? :) :*
Usmiala som sa na displej ako zamilovaná trinástka a hneď mu odpísala.
S tebou? Kedykoľvek. :*
Teším sa, miláčik. :* Idem trocha prehovoriť Stefanovi do duše. Už sa nemôžem pozerať na to ako s Caroline okolo seba chodia po špičkách. Ty skús zasa Caroline. :)
Už sa stalo. :D Čaká kedy prvý krok spraví Stefan. Tak mu to skús nejako naznačiť. Chcem, aby boli šťastní. :*
Urobím čo sa bude dať. :* Ty sa zatiaľ maj. :* Dávaj si pozor, teraz si o niečo krehkejšia. :D
Prestaň sa mi vysmievať, Salvatore! Nie som krehká. :D A keď už sme pri tom, za chvíľu budeš rovnako krehký ako ja! :D :*
Trocha som sa bála jeho reakcie na krehkosť. Predsa len je to všetko ešte dosť čerstvé.
Ja viem. :D Preto ťa podpichujem. :* Kým ešte môžem. :D :*
Vydýchla som si nad jeho reakciou. Naozaj by som mu mala začať dôverovať.
Veľmi milé od teba. :D :* Už sme vo Withmore. Prídem večer a pôjdeme niekam. :* Zatiaľ sa maj, milujem ťa. :*
Aj ja ťa milujem. :* Teším sa. :* Zatiaľ pa. :*

Autor: Laurika, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek Our Future - Kapitola 1.: