OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Úlomky zrady - Epilóg

16.09.2013 (20:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 24× • zobrazeno 3573×

Epilóg

„Nasleduj svoje srdce a prenasleduj svoje sny, až pokým ich nechytíš. Zlí ľudia, ktorí tvrdia, že to nedokážeš, to vravia skôr sebe, ako tebe.“

- Jake Pitts

„Zasa zlý sen?“ spýtala sa Hermiona, keď som sa strhol a vyletel som do sedu.

Prikývol som a pretrel som si rukou oči. „Koľko je hodín?“ spýtal som sa, keď som si všimol, že už je oblečená a v ruke drží prádelný kôš.

„Niečo po jedenástej,“ odvetila a uškrnula sa.

Vyvalil som na ňu oči a pootvoril ústa. „Prečo si mi dovolila tak dlho spať?!“ skríkol som a okamžite som vyskočil z postele.

„Lebo si bol nesmierne zlatý, keď si chrápal,“ podpichla a keď som sa hnal okolo nej, plesla ma voľnou rukou po zadku.

Zastavil som sa a otočil som sa k nej. „Tak ty by si sa chcel hrať?“ prehodil som lišiacky a vyhodil som si ju na ruky.

Kôš jej vypadol a všetky veci sa z neho vysypali von. Hermiona zapišťala a rozosmiala sa. Preniesol som ju k posteli, kam som ju položil a ľahol som si na ňu.

„Láska ja musím...“ začala sa vyhovárať, ale ja som jej položil na pery ukazovák, čím som ju umlčal.

„Nie, nie, nie! Dovoľ mi pripomenúť ti, že to ty si začala!“ prehodil som a jemne som ju bozkával na krku.

Zachvela sa a hneď na to sa usmiala. „Nie, tak to nebolo,“ ohradila sa, ale odrazu akoby stratila chuť sa brániť, úplne sa pod mojím telom uvoľnila a poddala sa.

„Naozaj? A to ohmatávanie môjho zadku?“ prehodil som pomedzi bozky a Hermiona sa znova zasmiala.

„Keď tvoj zadok je tak nehorázne sexy,“ zašomrala a natočila sa tak, aby som svojimi perami narazil na tie jej.

Razom som na všetko zabudol a bozkával ju. Stále dookola som svojim jazykom útočil na ten jej a popritom som sa hral s jej vlasmi, keď v tom...

„No fuj!“ ozvalo sa odo dverí a ja som sa otočil k malému stvoreniu, ktoré tam postávalo a tvárilo sa maximálne znechutene.

Hermiona ma zo seba skopla a vyskočila na nohy.

„Ste nechutní, obidvaja!“ prehodila malá a rukou ukázala na mňa a potom na Hermionu, ktorá si upravovala vlasy.

„To ti pripomeniem, keď to budeš robiť aj ty,“ povedal som, vďaka čomu som si vyslúžil od Hermiony za ucho.

„Netrep,“ zahriakla ma.

„Ja takéto veci robiť nebudem, lebo je to hrozne hnusné a mľaská to!“ povedala a jeden krát mľaskla, aby sme to dostatočne pochopili.

Ja a Hermiona sme sa len zasmiali a dievčatko si to namierilo bližšie k nám.

„Už to nebudete robiť?“ uisťovala sa, keď zastala len pár centimetrov odo mňa a Hermiony.

„Teraz nie,“ pokrútil som hlavou a očkom strelil po červenej Hermione, ktorá sa pomaly menila na paradajku.

„Dobre, takže...“ začala dôležito kučeravá blondínka a založila si ruky v bok. „Liam sa zamkol v izbe a nechce ma tam pustiť!“ posťažovala sa a našpúlila červené pery, akože sa jej chce plakať.

Svoju malú dcérku som poznal lepšie, ako moje topánky – tak to aspoň hovorievali muklovia – a preto som tieto je „fígle“ poznal.

„Má tu kamarátov z Rokfortu,“ prehodila Hermiona mojim smerom a zamračila sa na prádelný kôš. „Rozsypal si to, tak to pozbieraj,“ prikázala s úškľabkom, sadla si na posteľ a pritiahla si stále sa mračiacu Abbie k sebe.

„To nevadí. Ale pustiť ma tam môže!“ Dupla si moja princeznička nohou a pohľadom prešla na mňa.

Rýchlo som nahádzal veci späť do koša a sadol som si späť k nim. „Ale ani ty Liama nechceš pri sebe, keď tu máš Bianku a Elissu,“ pripomenul som jej a Abbie vykrivila tvár do zamračenej grimasy.

„Ale Liam o chvíľu ide späť na Rokfort!“ zvolala frustrovane a rozhodila drobnými rúčkami. „Potom s ním do Vianoc nebudem a tí jeho hlúpi kamaráti s ním budú stále!“ sťažovala sa.

Pozrel som na Hermionu a snažil som sa v jej tvári vyčítať, čo asi mám urobiť. Abbie na mňa hľadela ako kôpka nešťastia a ja ako správny otec, pre ktorého je dcéra princeznou, som ju vzal do náručia a vybral som sa k Liamovej izbe.

Naschvál si ju vybral až na druhom konci Manoru a tak nám cesta čo to zabrala, no keď sme tam dopochodovali, Abbie sa víťazoslávne uškrnula a zaklopala na dvere.

Chvíľu bolo ticho a potom sa dvere rozleteli a stál v nich šestnásťročný chalan, ktorému pojem hrebeň nikdy nič nehovoril.

„Abbie sa mi prišla posťažovať, že ju sem nechceš pustiť,“ prehodil som a pokúšal som sa nesmiať.

Liam sa zamračil, vyšiel pred dvere a privrel ich. „Oci, prosím. Daj mi pätnásť minút a potom idú preč!“

Pozrel som na Abbie, ale tá len rázne pokrútila hlavou.

„No tak, Abs,“ zaševelil Liam a usmial sa na svoju sestričku. „Vezmem ťa potom do cukrárne!“ navrhol jej a frnkol jej po nošteku.

Abbie si poklopkala prstom po brade – mala tak asi pocit, že pôsobí dôležito – a napokon prikývla.

„Ale kúpiš mi zmrzlinový pohár! Ten s tými farebnými guľôčkami!“ rozkázala a keď Liam prikývol, usmiala sa a otočila sa na odchod. „Budem vo svojej izbe!“ zvolala a skackala k svojim ružovým dverám.

To dieťa ma naozaj donútilo, aby som storočné, ebenové dvere, natrel na ružovo. Ešte doteraz tomu nemôžem uveriť.

Liam zostal stáť a pozeral na mňa s očakávaním.

„Čo?“ zasyčal som.

Liam povytiahol obočie a nastavil roztvorenú ruku. Pretočil som očami a povedal:

„Príď si po ne, keď budete odchádzať!“ prikázal som sa a vybral som sa konečne do sprchy.

Celý deň mi ubehol ako voda. Liam a Abbie odišli do cukrárne a vrátili sa s taškou plnou hračiek. Hermiona medzitým odbehla do kníhkupectva, ktoré si pred nedávnom otvorila a ja som mal pár schôdzok s klientmi.

Miles bol teraz príliš zaneprázdnený svojou dcérou Biankou a novorodeným synom Edmundom, takže z workoholika sa stal milujúci otecko a manžel.

To bola teda zmena! Ale aspoň že k lepšiemu, lebo vidieť Pansy šťastnú, robí šťastným aj mňa.

Mama a môj otčim (ktorého som časom prestal neznášať – tak fajn, mal som ho rád!) žili stále s nami a mne to tak vyhovovalo.

Celý tento dom akoby ožil a každý bol šťastní. Občas som prichytil Hermionu, ako zamyslene civie nikam a čím viac sa blížil dátum Duncanovho prepustenia, tým viac bola nesvoja. Liam ten sa úspešne tváril, že jeho otcom som ja a nijaký Duncan neexistuje, až napokon všetci nadobudli pocit, že ten chlapec tomu naozaj uveril.

A slávny Potter, ktorého som toľko neznášal sa tiež oženil a naše dcéry boli vynikajúce priateľky, čo ma teda sakramentsky rozčuľovalo, aj keď vlastne nemalo prečo.

Už som sa necítil podvedený, teraz som mal pocit, že všetko je na správnom mieste a presne tak, ako má byť.

„Ocko, ocko, ocko!“ vrieskala Abbie, keď vtrhla do mojej pracovne a našla ma skloneného nad papiermi.

„Čo sa deje, princezná?“ spýtal som sa a usmial som sa na osemročné dievčatko, v ružovom pyžame.

Bolo niečo po desiatej večer a mne deň zasa nenormálne rýchlo preletel.

„Poď a povedz nám rozprávku,“ zaprosila a spojila ruky.

Široko sa na mňa usmievala a hopkala na jednom mieste. No ako by som jej mohol povedať nie?

Vstal som, vyhodil som si ju na ruky a prešli sme spolu do jej izby, kde na ružovej pohovke s motívmi jednorožca ležal Liam a kyslo sa usmieval.

„Ktorú?“ spýtal som sa, keď som ju položil na jej postieľku s bielymi nebesami.

„O chrabromilskej princeznej a slizolinskom princovi!“ prikázala Abbie a Liam sa obrátil smerom k nám.

„Tak dobre,“ prikývol som a Abbie sa zababušila do periniek. „Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden slizolinský princ, ktorý bol veľmi namyslený a zlý. Tento princ sa zamiloval do chrabromilskej princeznej...“

A zvyšok príbehu predsa poznáte.

„Láska víťazí nad všetkým.“

- Vergílius

Tak a je naozaj koniec. :( Neviem, či mám plakať alebo sa skôr tešiť. Tejto poviedke som obetovala veľmi veľa času, rovnako, ako Vy a za to som Vám nesmierne vďačná.

Ďakujem, že ste čítali a zabíjali svoj čas touto mojou Trilógiou. Všetkým Vám patrí moje obrovské ĎAKUJEM! Menovite by som rada poďakovala tým, ktorí mi aj zanechali nejaký komentár - aspoň v podobe smajlíka: Tethys, Perla, Trisha, Izzie22, WandaA76, Teesska, Deny, Zuzinecckaa, Aramka, Carol1122 a Mea (dúfam, že som na nikoho nezabudla).

Na záver pár zaujímavostí: Stávku som začala písať 22. 03. 2013 - ale mi to trvalo :P - a celá Trilógia má 90 439 slov.

Foto Abbie a Liama je, ako inak, na mojom zhrnutí.

Takže - ešte raz ĎAKUJEM, bez Vás by som to nikdy nedopísala.

Mimi :)

P.S.: Dúfam, že sa uvidíme aj pri mojej pripravovanej poviedke Nezostať sama. Anotácia + menšia ukážka sú na mojom zhrnutí. :)

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Úlomky zrady - Epilóg: