OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Úlomky zrady - 19.

11.09.2013 (17:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 10× • zobrazeno 1910×

19.

„Spomienky sú jediným rajom, z ktorého nás nemožno vyhnať.“

- Jean Paul

Posadila som sa nad knihu a pokúšala som sa vtisnúť si ju celú do mysle. Elixíry som nemala rada a ten nadutý Malfoy z nich exceloval. Jednoducho som si vzala do hlavy, že ho predbehnem a dokážem mu, že nie vždy bude najlepší.

Ale na to som musela vynaložiť dvojnásobok svojej snahy.

„Už prestaň!“ ozvalo sa za mnou a jemná, drobná ruka mi zatresla knihu.

Otočila som sa a fľochla som po Lise škaredým pohľadom. „Šibe ti? Musím sa učiť!“ upozornila som ju a znova som začala v knihe listovať.

Kamarátka sa ale rozhodla, že bude po jej a knihu mi vzala a skryla si ju za chrbát. „To teda nie. Je sobota!“ pripomenula mi veľavýznamne. „Ide sa do Rokvillu a ty ideš tiež!“ Ukázala na mňa prstom a na dôvažok ešte prikývla.

„V pondelok máme test z elixírov a ak ma ten idiotský Malfoy znova porazí...“ začala som rozčúlene, ale Lisa ma zahriakla.

„Pri Merlinovi, je to debilný test a nie súťaž o študenta školy!“ zvolala a s povzdychom sa zvalila na stoličku vedľa mňa.

Nafúkane som nadvihla bradu a vykrivila tvár v nepeknom úškľabku. „Musím byť lepšia!“ zvolala som.

„Ty a Malfoy by ste boli skvelý pár,“ zaševelila s úsmevom Lisa a veľavýznamne na mňa žmurkla.

Takmer mi pri jej slovách vypadli oči z jamiek. Čo to zase trepla? Ako sa vôbec opovažuje také niečo povedať? Ja a Malfoy? Veď to je absurdná predstava.

„Vedela som to,“ prehodila Lisa a štuchla do mňa.

Chcela som sa jej spýtať, čo vedela, keď sa kúsok odo mňa mihla blonďavá hlava. Otočila som sa a uvidela som Malfoya, ako sa hrabe v polici. Ako inak, mal na sebe značkový oblek a na nohách obuté tie najdrahšie topánky.

Ani som si neuvedomila, ako debilne na neho čumím, ale nanešťastie, Lisiným očiam to neušlo.

„Niekomu sa páááči!“ zaspievala mi do ucha a usmiala sa.

Zazrela som na ňu. „Ty si úplne mimo. Je hrozný!“ vyhlásila som a mávla som na neho rukou.

Vtedy sa spoza dverí vyrútili Astória a Daphné a pobrali sa k blondiakovi. Daphné ho objala a vtisla mu na líce bozk. Malfoy sa neodtiahol, no ani na ňu nijako nereagoval. Zostal úplne ľahostajný.

„Ach, tá krava ma irituje,“ posťažovala sa Lisa.

Nijako som nereagovala, len som pozerala na Malfoya. Keď z poličky vybral knihu, otočil sa na odchod. Vtedy jeho pohľad padol na mňa a vzápätí na to k sebe pritiahol vysmiatu Daphné a spolu vyšli von z knižnice.
A ja som sa pristihla, ako si predstavujem, že som na jej mieste.

*** 

„Tak?“ spýtal sa Duncan a pomaly sa približoval svojimi perami k tým mojim.

Roztopašne som sa na neho usmiala a zahryzla som si do spodnej pery. „Neviem. Presvedč ma, že si to zaslúžiš,“ pobádala som ho a v jeho očiach sa mihli hravé iskričky.

„Pochybuješ o tom?“ spýtal sa a zastrčil mi uvoľnený prameň za ucho. Následne na to mi rukou prešiel po líci a perami sa jemne obtrel o moju sánku.

„Ešte si to musím premyslieť!“ povzdychla som, ale Duncan pokrútil hlavou.

„Menej mysli a viacej konaj,“ navrhol mi s potmehúdskym výrazom a pritisol sa tesnejšie na mňa.

Zozadu ma studenila stena, ale spredu ma zohrievalo Duncanovo telo. Už som naozaj strácala všetku rozvahu a napokon som si povedala, že za skúšku predsa nič nedám.

Za hlavu som si ho pritiahla k sebe a pobozkala som ho.

Spočiatku zostal prekvapený, ale okamžite sa spamätal a bozky mi horlivo oplácal. Keď sa po niekoľkých sekundách odtiahol, na tvári mu hral spokojný výraz.

„Takže odo dneška si moje dievča,“ povedal rozhodne a ja som sa nezmohla na nič iné, ako prikývnutie.

***

„Ty a Duncan? Veď sa ti páčil Draco!“ zvolala Lisa a rozhodila rukami.

Bola drobná a veľmi chudučká a keď sa rozčuľovala, pôsobilo to celkom komicky.

„Nie, nepáčil!“ odvrkla som, i keď som v kútiku duše vedela, že to nie je pravda.

„Ale áno páčil. Iba si nemala dosť odvahy, aby si to s ním skúsila. Takže si si napokon povedala, že keď nemôžem mať jedného, budeš mať aspoň druhého?“

Nechápavo som sa zamračila.

„No tak! Veď vieš, že sú bratia!“

***

Vyšla som z tej Komnaty a oprela som sa o stenu kúsok ďalej. Nechcela som, aby ma Draco uvidel.

Pritisla som si ruku na svoje pery a snažila sa vryť si do pamäte ten bozk. Bolo to také... elektrizujúce. Keď sa jeho pery dotkli mojich, bolo to, akoby sa zastavil celý vesmír a my sme sa stali jeho stredom. Bol to pocit, ktorý zaplavil celé moje telo, celú moju myseľ a podmanil si aj moju dušu. Bolo to, akoby svet čakal na moment, kedy sa moje a jeho pery spoja.

Dobre, bola by som pokrytec, ak by som klamala a tvrdila, že sa mi Draco nepáči, ale náš vzťah neprichádzal do úvahy. On bol čistokrvný, ja humusáčka, on bol bohatý, ja len priemerná, on bol krásny, ja škaredá. Boli sme protikladom jeden druhého a toto nebola žiadna debilná rozprávka, ktorá sa skončí šťastne. Princ si vezme slúžku a z nej sa stane kráľovná.

Ja nie som Popoluška, aby som mohla očakávať takýto koniec!

V tom mi pohľad zaletel na jagajúci sa prsteň na mojej ruke a pred očami sa mi mihla Duncanova tvár. Mám ho rada, som s ním šťastná! Nemôžem ho opustiť a už vonkoncom nie teraz, keď sme sa zasnúbili a sľúbili si, že budeme spolu.

*** 

„Vyzeráš zamyslene,“ podotkla Lisa, keď sa večer ku mne pridala v klubovni.

Boli sme tu len my dve, lebo už bolo veľmi neskoro.

„Čo tu robíš? A kde si bola?“ spýtala som sa, keď som si všimla jej oblečenie a kilo make-upu, čo mala na tvári.

„Nestresuj!“ prikázala a chytila ma za plece a dôležito sa mi zahľadela do očí. „Mala som rande,“ povedala a usmiala sa od ucha k uchu.

Pootvorila som ústa v nemom šoku. „S kým?“ vyjachtala som po chvíli.

Lisa sa zatvárila dôležito a chvíľu premýšľala, kým mi odpovedala. „S Potterom.“

„S Harrym Potterom? S tým Chrabromilčanom?“ uisťovala som sa a keď prikývla, zaškerila som sa. „Duncan ho neznáša.“

Lisa pretočila oči a ledabolo mykla plecom. „Vôbec ma nezaujíma čo si Duncan myslí!“ fľochla. „Aj tak si myslím, že sa k sebe nehodíte.“

Nad týmto som sa už ani nepozastavovala. Lisa a Duncan sa moc nemuseli od kedy sa spoznali. „Viem.“

„A čo Draco?“ vyhŕkla odrazu a ja som do nej automaticky kopla.

„Čo s ním?“ zasyčala som a zatresla som knihu, ktorú som zvierala v ruke, no ani raz som do nej nepozrela.

„Ako to pokračuje?“ vyzvedala a vyzerala, že ju to naozaj zaujíma.

„Nemá čo pokračovať,“ ohradila som sa, ale Lisa ma poznala lepšie, ako som sa poznala ja sama.

„Nie som debil, aj keď tak vyzerám,“ prehodila moja najlepšia priateľka a s očakávaním na mňa hľadela.

Povzdychla som si a obzrela som sa dookola, aby som sa uistila, že tu nik nie je. „Fajn,“ začala som a Lisa sa napriamila s úškrnom na tej jej anjelskej tváričke. „Pobozkal ma,“ zašepkala som sprisahanecky a Lisa zvýskla. „Ticho!“ zahriakla som ju a tresla som ju jemne po hlave.

Mykla sa, prikryla si ústa a zachichotala sa. „Rozprávaj, preháňaj!“ prikázala a pohodlne sa usalašila v sedačke.

„Trvalo to len krátko. Odbila som ho kvôli Duncanovi...“ začala som a Lisa sa zatvárila karhavo.

„Tebe preskočilo,“ napoly skonštatovala a napoly sa spýtala.

„Nie. Pozri... dobre, Draco sa mi páči a ten bozk bol...“ odrazu mi došlo, že sa hlúpo usmievam a Lisa sa tvári viac ako spokojne. „Proste, dobre. Fajn, Draco je... úžasný. Ale nemôžem opustiť Duncana!“ vyhlásila som a kamarátka si povzdychla.

„Miluješ ho?“ spýtala sa.

„Koho?“ nechápala som či myslí Duncana alebo Draca.

„No veď Duncana!“ Pretočila oči a cmukla.

„Doteraz som si tým bola stopercentne istá, ale po tom bozku... viem, že chcem byť s ním, ale Draco...“ odrazu som stratila slová a keď som sa už nadychovala, aby som pokračovala, za nami čosi treslo a ja som sa otočila a uvidela rozzúreného Duncana. 

*** 

Stála som pri kozube a hlavou som sa opierala o studenú rímsu. Robilo mi to dobre a pomáhalo mi to premýšľať.

„Tak?“ ozval sa Duncan už asi po päťdesiaty krát.

Smrkla som a rukávom som si zotrela asi milióntu slzu, ktorá dnes opustila moje oči. Ešte stále som mala pred očami ten desivý moment, keď telá mojich rodičov vkladali do zeme. Bolo to príšerné a ja som mala pocit, akoby v tej zemi spolu s nimi pochovali aj kus zo mňa.

Už mi nezostalo nič.

„Hermiona,“ pošepol Duncan a pevne ma zozadu objal. „Bude to v poriadku. Ja som predsa pri tebe!“ povedal a znel absolútne úprimne a pokojne.

„Milujem ťa,“ zašomrala som a hlavu som si ukryla v záhybe jeho krku.

„Aj ja teba,“ pošepol a vtisol mi bozk na temeno hlavy. „Viem, že nie je vhodná chvíľa, ale musíš to podpísať, aby sme mohli pokračovať v prípravách na svadbu!“ povedal a kúsok ma od seba odtiahol.

Naprázdno som preglgla a chytila som do ruky zmluvu. Bolo to kvôli majetku a už som to chcela podpísať, keď mi do oka padol bod, ktorý sa mi tak celkom nezdal.

„Podľa tohto máš výhradný nárok na naše deti,“ poznamenala som a roztraseným prstom som ukázala na príslušný odstavec.

Duncan sa bradou oprel o moje plece a uškrnul sa. „Ja viem. Ale v prípade, že prejavím záujem a hádam si, moja drahá, nemyslíš,“ uškrnul sa na mňa, „že by som ti bol schopný vziať dieťa!“

Zamračila som sa na tú zmluvu a zneistela som.

„Hermiona,“ prehodil Duncan a otočil si ma k sebe. „Hádam neveríš tomu, že by som bol schopný ti ublížiť. Milujem ťa!“ povedal a pobozkal ma.

V jeho slovách zaznela skutočná láska, tak som vzala brko a naškriabala svoje meno na spodnú čiarku.

„Hermiona?“ prehovoril sa mi známy hlas a ja som sa pomykala.

Neochotne som roztvorila oči a poobzerala som sa okolo. Toto miesto som nepoznala, steny boli biele, bola tu jedna železná skrinka a posteľ na ktorej som ležala, inak nič. Teda ak nerátam plastovú stoličku, na ktorej sedela čiernovlasá čarodejnica.

„P-pansy...“ vykoktala som a hneď na to som sa rozkašľala.

V hrdle som mala poriadne vyschnuté a škriabalo ma. Pansy sa ku mne načiahla a až neskôr mi došlo, že mi podáva pohár s vodou.

Vďačne som ho prijala a na jeden krát som to do seba naliala. Spolu s vodou do mňa prenikla aj nová energia a ja som sa posadila a rozhliadla sa poriadne po miestnosti.

„Sme u Munga...“ zašomrala som si a Pansy prikývla.

„Úplne si sa zrútila, tak ťa uspali,“ povedala mi a ja som si spomenula... na Draca.

„Draco!“ vykríkla som ako v amoku a už som sa stavala z postele, aby som mohla ísť za ním, ale Pansy ma zadržala a stiahla späť.

„Teraz ťa k nemu aj tak nepustia a ty tu musíš počkať na liečiteľa,“ oznámila mi a ja som zaprotestovala.

„Nič mi nie je. Chcem vidieť Draca!“

Pansy zavrčala a stisla ma pevnejšie. „Dopekla, Hermiona! Upokoj sa!“ skríkla a vtedy sa rozrazili dvere a stál v nich Miles.

Bol viditeľne vyčerpaný a bledý. Prešuchtal sa dnu a zviezol sa na kraj mojej postele.

„Čo sa deje?“ vyľakala sa Pansy a položila svojmu snúbencovi na plece ruku.

Miles pozrel na svoju partnerku a potom na mňa. Napokon mu na tvári vystúpil veľmi slabý úsmev. „Už vieme, kde je Duncan. Pán Igleby ho našiel!“

Pri jeho slovách zo mňa časť ťažoby akoby razom odpadla.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Úlomky zrady - 19.: