OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 36 - Ty a ja?

26.04.2015 (12:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 9× • zobrazeno 1650×

A máme tu ďalšiu časť, ktorá má venovanie pre mimu33, Trishu, Ivet, valhalinku, Nightmare a Habinu. 

Kapitola 36

Zamyslene som kráčala chodbou.

Čo teraz? Čo si vyberiem? zúfala som si. Bola som natoľko duchom neprítomná, že som si nevšímala ani nepekných posmeškov, ktoré padali na moju hlavu. Skúškový týždeň prešiel a študenti opäť zistili, že žijem. Aké rozkošné...

Cestou som míňala Siriusa. Ignorovala som ho. A pozornosť som nevenovala ani vysokej blondíne po jeho boku. Myslím, že je Bystrohlavčanka – asi šiestačka, možno piatačka? Pasovalo im to spolu. Ale to bol teraz môj najmenší problém. Riešiť Siriusove chvíľkové známosti.

Mierila som si to do Komnaty najvyššej potreby. Tam som sa mala stretnúť s Malfoyom. Vpadla som dnu a dúfala, že ma nik nesledoval, lebo to posledné, čo som teraz chcela bolo dávať pozor na príliš zvedavé nátury.

Bola som sama. Zatiaľ. Miestnosť vyzerala stále rovnako. Posteľ, krb, vaňa a sedacia súprava. Robili sme to všade... ale asi najviac sa mi to páčilo na koberci pred krbom...

Spomienky ma zaplavili ako cunami. Bol... no pochybujem, že niekde zoženiem lepšieho milenca! A dobrý sex, je raz len dobrý sex! A mne za ním bude fakt smutno.  Nebudem klamať samú seba. Viem, ako sa rozhodnem.

Medrodová správne poznamenala, že nie som stavaná k tomu, aby som sa nechala viesť ako ovečka v stáde. Nie, ja chcem viesť a s Malfoyom? To je viac ako nemožné. Navyše, pochybujem, že by nám to vydržalo. On bude Smrťožrút a mojím snom je byť auror! A tohto sna sa kvôli nemu nevzdám!

Len ako mu to mám povedať? A hlavne kedy? Hm, asi aj teraz sa budem držať Medrodovej rady a užijem si pekelne vášnivý, poskúškový víkend! Poviem mu to v nedeľu... najlepšie večer.

Dvere sa roztvorili a dnu vstúpil on. Niesol sa ako lev. Vždy ma zarážalo, ako málo hada v ňom vidím. Nebol ako jeho starší brat. Ó, to teda nie! Dokonca aj platinová, udržiavaná hriva podčiarkovala tento dojem.

Usmial sa, keď ma uvidel. Pristúpil ku mne a pobozkal ma na privítanie. Bozk som mu opätovala. Koniec koncov, mohol to byť jeden z posledných? Nebola som pripravená, keď sa z ničoho nič spýtal.

„Na obrane ťa skúšala dlho...“ podotkol. „Prečo?“

To si to fakt mohol nechať na neskôr? Pokrčila som ramenami.

„Matka,“ odvetila som. „Zariadila, aby sa môj prijímací test medzi aurorov konal o čosi skôr.“

„Aha,“ odvetil. „A ako si uspela?“

Pozrela som sa mu do zelených očí. Prekvapilo ma, že som v nich videla... strach?

Spokojne som sa usmiala. „Prešla som so všetkou parádou!“

„Aha,“ povedal znova a jemne ma chytil za ruky. Prešli sme k sedačke, kde sme sa obaja usadili.

„Kedy začína program?“ chcel vedieť.

„Neviem presne. Ale asi v auguste. Možno začiatkom septembra.“

„Hm, tak to máme ešte čas.“

Neodpovedala som a on si toho všimol. Našťastie to nechal tak. Múdry chlapec a jeho múdrosť a šikovnosť sa prejavila aj v iných veciach, ktorým sme sa oddávali najbližšiu hodinu.

Spokojne som ležala na koberci pred krbom. Bola som nahá, ale nič som si z toho nerobila. Prečo by som aj mala? Nie je miesto, ktoré by na mne nevidel. Ležali sme do písmenka T. On mal hlavu položenú na mojom holom bruchu, nohy pokrčene a v ruke držal knihu. Nemala som ani páru o čom je a rovnako ma to ani netrápilo. Bola som spokojná a uspokojená. Čo viac chcieť? Presne takto som si predstavovala celý najbližší víkend.

„Tali?“ vyslovil moje meno a ja som sa mu zahľadela na profil tváre – prvotriedny!

„Hm?“

Neodpovedal hneď. Dával si načas. „Vedela by si si predstaviť život so mnou?“ spýtal sa a moje obočie vyletelo do nebies.

„Prečo?“ nechápala som.

„Tak vedela?“ nedal sa.

„To asi ťažko,“ priznala som a zabudla spomenúť rozhovor s Medrodovou. „Ty si Smrťožrút, ja auror,“ pripomenula som mu nám obom dobre známu vec.

„A keby som sa nestal Smrťožrútom?“ chcel vedieť. Jemne a zároveň smutne som sa zasmiala.

„Vieš, že to nie je možné!“

„Všetko je možné,“ oponoval.

„Ale toto nie.“

„Tak si predstav situáciu, že by bolo. Dokázala by si to?“

Ťažko som si vzdychla. Sex s ním bol úžasný, dokonca aj v iných aspektoch sme si vychádzali v ústrety. Na mnohé veci sme mali rovnaký názor... ale na druhej strane, sme sa aj v rovnakom počte názorovo rozchádzali. Jeho otázka bola nerelevantná! Nemala zmysel.

Ale len preto, aby som mu urobila radosť, som neurčito zatiahla: „Možno...“

„Možno môže byť áno aj nie!“ zavrčal.

„Tak môže. Ale povedzme si to na rovinu. Ty a ja? To nemá budúcnosť,“ zopakovala som slová mojej budúcej majsterky.

„Ak by som sa ja pre teba vzdal – nebol by som Smrťožrútom - urobila by si to isté s aurormi?“ pokračoval a mne jeho hlúpe otázky začínali liezť na nervy.

„Jasné, že nie!“ zavrčala som. „Čo sa to pýtaš za sprostosti?! Obaja veľmi dobre vime, že je to nemožné!“

„Nič nie je nemožné.“

„Tak toto je!“ štekla som a mierne sa zavrtela.

Zodvihol zo mňa hlavu a posadil sa. Spravila som to isté. Hľadeli sme si do očí a on občas pohľadom skĺzol na moje nahé prsia. Z ničoho nič sa po mne natiahol a pobozkal ma. Bol to divoký bozk. Presne taký, aký som milovala. Predzvesť! 

Po tomto som vždy zaručene mohla očakávať viac a ja som to viac zbožňovala! Bozk som mu opätovala naplno. Všetky zábrany padli za obeť mojej túžbe. 

Vzdychla som a jemne sa mu zahryzla do pery.

„Povedz moje meno!“ prikázal mi a jeho chrapľavý tón ma privádzal do nepríčetnosti. „Povedz ho!“

„Reginus,“ zapriadla som ako nadmieru spokojná mačka a on do mňa zarazil prsty.

„Zopakuj ho!“

Tento krát to bola moja vlastná pera, ktorá sa stala terčom útoku mojich zubov. Skusla som ju a užívala si ten pocit  - tam dole.

Nepovedala som ho. Nie, raz to stačilo. Miloval, keď som ho oslovovala krstným menom a v tichosti zúril zakaždým, keď som použila priezvisko. A ja som mala oveľa radšej sex, keď bol aspoň trošku vytočený...

O hodinu a dva orgazmy neskôr, som v tichosti odpočívala na ňom. Hlavu som mala položenú na jeho širokej hrudi a vdychovala jeho vôňu. Chcela som si ju uložiť do pamäti! Chcela som si ju vybaviť aj o desať rokov!

Hladil ma po chrbte. Uspávalo ma to. Milujem, keď ma takto hladí a on to vie. Hm, možno ma pozná až príliš dobre...

„Čo budeš robiť zajtra?“ spýtal sa znenazdajky a ja som spokojne zavrnela.

„Pôjdem do Rokvillu.“

„Musíš?“ zatiahol nespokojne.

„Musím,“ potvrdila som. „Je to posledný výlet pred ukončením roku.“

Smutne som povzdychla. Nevedela som si predstaviť, aké to bude – tam vonku. Koleno som posunula o pár centimetrov vyššie. Bol to nevedomý pohyb. Neskrýval sa v ňom žiadny dvojzmysel, ale on aj tak reagoval na obtierajúcu sa jemnú pokožku. Zavrnel, ale ja napriek tomu nadviazal na doterajší rozhovor.

„Bol by som radšej, keby si nešla a strávila zajtrajšok so mnou,“ priznal a ja som sa jemne usmiala.

„Do tretej som celá tvoja,“ vrkla som. Aj tak som nemala v pláne odísť skôr. Koniec koncov, zajtra je jediný deň, keby v Rokville môžeme ostať až do deviatej! No dobre, tak o deviatej už musíme byť pri bráne, ale aj tak...

„A keby som ti povedal, že mám pre teba darček?“ pokračoval a ja som sa tlmene usmiala.

„Tak by som ti povedala, že žiadny nechcem! Poznáš pravidlá.“

Nespokojne zabručal. No, čo už? Sám s nimi súhlasil! A jedným z najhlavnejších bolo, žiadne darčeky! Stačil mi Nayo.

Opäť sa medzi nami rozhostilo ticho a opäť ho prerušil až on.

„Je to len otázka,“ prízvukoval mi a než som sa čokoľvek stihla spýtať, vyrukoval na mňa s tou najnepravdepodobnejšou vecou. „Ak by som ťa požiadal o ruku, ako by si odpovedala?“

To som vážne počula dobre? Začala som sa jemne pridúšať a teraz len neviem či prekvapením alebo zhrozením. Oprela som sa o ruky a zahľadela sa mu do očí. V tej chvíli vyzerali ako dve jasnozelené, kryštálové jazierka.

„Jasné, že nie!“ vyprskla som podráždene.

„Prečo?“ nechápal.

„Ty sa ešte pýtaš? Stojíme na dvoch rozdielnych stranách...“ začala som s vymenúvaním, ale on mi skočil do reči.

„Doteraz ti to nevadilo,“ pripomenul mi a ja som ho obdarila nesúhlaseným pohľadom.

„Sex je niečo iné a navyše, sme príliš mladí na manželstvo!“ Už len tá predstava ma desila – a to, prosím pekne, som odhliadla aj od všetkých ostatných gigantických prekážok!

„Nie sme mladí,“ oponoval mi. „Poznám mnohé páry, ktoré sa brali v sedemnástich. Napríklad Narcissa. Cez prázdniny bude mať svadbu...“

Znechutene som odfrkla.

„Hej, presne tak. Narcissa! Som podľa teba Narcissa? Ak by mne mama prikázala, koho si mám zobrať, bojovala by som! V pohode by som ju nechala, nech ma aj vydedí, ale nikdy by som sa nezmierila s tým, že mi niekto vybral partnera tak ako Narcisse!“ štekla som. Štvalo ma, že ma porovnáva práve s ňou! Čo som? Blonďavá pipka domáca?!

„Ale ty by si mala na výber,“ pripomenul mi. „Vybrala by si si mňa.“

„Sorry, Malfoy,“ štekla som podráždene. „Ale ty nie si zrovna výhra pre niekoho ako som ja.“

Nebezpečne sa mu zúžili oči. „Vysvetli to!“ prikázal mi.

Posadila som sa a on sa posadil so mnou. Sedela som mu na stehnách. Nadvihla som obočie.

To mu to fakt nie je jasné?

„Ja mám svoje sny, Malfoy! Chcem niečo dosiahnuť! Chrániť a bojovať za správne hodnoty. Fakt netúžim po tom, ako znudene sedím vo veľkom, prázdnom dome a mojím jediným problémom je zabíjanie času alebo vymieňanie plienok!“

„Vymieňanie plienok?“ chytil sa tej najnepodstatnejšej slovnej hračky. „Chcela by si deti?“

Spomedzi pier mi uniklo krátke frustrované zavrčanie. „Jasné, že nechcela! K životu aurora deti nepatria!“ Teda pokiaľ nemáte po boku partnera, akým bol môj otec, ktorý sa postará o dieťa a domácnosť, zatiaľ čo vy budete naháňať grázlov. „Bože, dnes si otrasný!“ zaštekala som. 

Čo mu sadlo na nos? Pokladať takéto totálne uletené otázky!?

„Ja som otrasný?!“ zatiahol nespokojne a ja som ešte nespokojnejšie zavrčala.

„Si! Kruci, prečo ťa to zaujíma!?“

„Nemalo by?“

„Nie!“

„Sú to dôležité veci!“ bránil sa.

„Sú,“ potvrdila som zúrivo, „pre človeka s tridsiatkou na krku!“

„Rodina je dôležitá!“

„Rodina je príťaž!“ oponovala som.

„Rodina je základ!“

„Rodina je záťaž!“

„Nie je!“

„Je!“ trvala som na svojom.

Zúrivo zavrčal. „Ja ju chcem skoro!“ povedal mi a ja som ani najmenej netušila, prečo by ma to malo, ksakru, zaujímať.

„Ja ju nechcem vôbec!“

Vytreštil na mňa svoje krásne, zelené oči a ja som si skrížila ruky na prsiach.

„Prečo?“ nechápal a v hlase mu zaznieval ten tón, ktorý bol len pár krokov od kňučania.

„Lebo.“

„To nie je odpoveď!“

„Pre mňa je.“

„Nie, nie je.“

„Nehádaj sa so mnou!“

„Ja sa nehádam!“

„Ale hádaš!“

Prepaľovali sme sa navzájom zúrivými pohľadmi.

„Uzavrime to,“ navrhla som napokon. Fakt sa s ním teraz nechcem hádať.

„Dobre,“ kapituloval, ale jeho pochmúrny výraz nezmizol.

Toto nie je dobré! Ignorovala som to a opäť si naňho ľahla. Nechal ma a objal rukami. Rozhostilo sa ťaživé ticho, ktoré napokon prerušil.

„Nechcem, aby si odišla,“ šepol mi do vlasov a ja som nespokojne zabručala.

„Malfoy, nechaj to tak. Čo sa stane, stane sa. Nič s tým nespravíš!“

„Ale aj tak nechcem, aby sme išli od seba.“

„Nerieš to. Obaja sme veľmi dobre vedeli, na čom sme.“

„Ale ja chcem viac.“

„Viac nie je k dispozícii. Ber, čo sa ponúka, alebo nechaj tak.“

„Len blázon by ťa nechal tak,“ zavrčal a neviem, či som to mala počuť.

Usmiala som sa a pobozkala ho na pevné, prsné svaly. „Ak by si nebol potenciálny Smrťožrút, viem si predstaviť, že by som ťa mala rada...“ priznala som a tento krát to bol on, kto napodobil frustrovaného medveďa.

Prevalil sa a uväznil ma pod sebou. Zahľadel sa mi do očí a jeho dlane spočinuli na mojich. „Miluješ, keď sa so mnou hráš?“ zapriadol a ja som sa šibalsky usmiala.

„Milujem hry...“

Uškrnul sa a jeho pery sa jemne obtreli o moje.

„Vieš, o tom, že si to najbláznivejšie dievča, aké som kedy stretol?“

„To má byť kompliment?“

Zasmial sa. „Nie, to má byť čisto-čistá pravda! Bola by z teba dokonalá kráľovná,“ šepol mi do ucha potom, ako ho pobozkal.

Tento krát som to bola ja, kto sa smial. „Nie, nebola. Na kraľovanie som príliš bláznivá!“ pripomenula som mu.

„Svet patrí bláznom!“ vrkol, zatiaľ čo mi bozkával bradu a krk.

„Nie, svet patrí silným! Myslím, že na tomto sme sa obaja zhodli.“

„Ale blázni sa v ňom majú najlepšie.“

„Tak čo je potom lepšie? Byť silný alebo blázon?“ spýtala som sa a mierne mi začínali utekať myšlienky – a to ma len bozkával!

„Oboje! Najlepšie je byť oboje zároveň!“

„Zaujímavá odpoveď...“

Zasmial sa posadil sa. Mňa stiahol spolu s ním a ja som za zahniezdila na jeho rozkroku. Rukou mi pridržiaval hlavu a druhou chrbát. Nosom sa obtrel o môj.

„Nechoď zajtra do Rokvillu,“ zatiahol smutne.

Pokrútila som hlavou. „Idem.“

„Nebuď tvrdohlavá, Tali!“ zavrčal – krucinál!

Tie jeho extrémne rýchle zmeny nálad mi začínajú liezť na nervy! V poslednej dobe je strašne nevyrovnaný! Fajn, chápala som to pred MLOKom, ale teraz?

„Prečo by som nemala ísť?“ zavrčala som tento krát ja a on mierne sklonil oči. Tie moje sa nebezpečne prižmúrili. Niečo tu nesedelo. Poznala som ho! On oči len tak neskloní!

„Len chcem byť s tebou...“ zatiahol a ja som pokrútila hlavou.

„Tak poď so mnou,“ navrhla som.

„Nemôžem...“ povedal a v mojom vnútri sa ozval potláčaný inštinkt. Varovne pípal a hádzal po mne výstražným, červeným svetlom. „Ja... musím si na škole niečo vybaviť...“ Je to oficiálne.

Niečo má za lubom! Ten istý poplašný systém, ktorý po mne hádzal červenými reflektormi, práve teraz ziapal, že by som mala napísať mame. Len pre istotu – aj keď sa nemusí nič stať, ale...

„Práve teraz klameš!“ obvinila som ho a on sa previnilo usmial.

„Možno,“ priznal a alarm vnútri mňa sa o čosi stíšil. Aspoňže nepopiera.

„Čo máš za lubom?“

„Ak ostaneš na škole, zistíš to,“ nabádal ma.

Ťažko som povzdychla. Fakt som chcela vedieť, čo to pre mňa má... „Fajn,“ vrkla som nakoniec.

Usmial sa.

Ak to bude snubný prsteň, vlastnoručne ho zmlátim do guličky!

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 36 - Ty a ja? :