OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Stratení a nájdení 4. kapitola

26.05.2014 (10:00) • Leylon • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 3× • zobrazeno 818×

Remus Námesačník (Legolas)

„Kde ste ho našli?“

„Kúsok na sever od našich hraníc, pane. Na čistine.“ Legolas neznášal, ak ho niekto oslovoval titulom pane, ale pri rozhovore s ľuďmi, ktorých viedol, si na to už zvykol.

Veľmi rýchlo zistil, že ľudia potrebovali vodcu, niekoho, koho mohli nasledovať a komu sa mohli zodpovedať za svoje činy, pretože dôsledky len málokedy radi niesli sami. No ak to zvyšovalo ich odhodlanosť a výkonnosť, bol Legolas ochotný spraviť voči nim tento malý ústupok a niesť zodpovednosť za nich.

„Výborne. Pôjdem to skontrolovať s menšou skupinou. Ty s ostatnými zostaň na stráži.“

„Ale pane-“

„Bez námietok,“ riekol Legolas mierne. Chápal pocity daného človeka – chcel byť v strede diania, stáť zoči–voči prípadnému nebezpečenstvu. chvályhodné, no nateraz zbytočné hrdinstvo .

„Ako si želáte, pane,“ riekol nakoniec vojak potichu, pokynul mu mierne hlavou a vybral sa na svoje stanovište.

Legolas si povzdychol - vážne nemal rád to úctivé správanie - potom pohľadom vyhľadal piatich vojakov a pokynul im. Tí k nemu okamžite podišli. Na túto úlohu si Legolas zvolil čisto len elfov – vedeli sa v lese pohybovať s ľahkosťou, akú ľudia ani trpaslíci nedokázali napodobniť a on nechcel, aby si ich niekto všimol skôr, ako on sám uzná za vhodné.

Jemné pokynutie rukou a pätica elfov, spoločne s Legolasom na čele, sa vybrala vyzbrojená do lesa. Bola to pomerne početná časť elfov terajšej Stredozeme – šesť z posledných devätnástich, ktorí bojovali, devätnásť z posledných dvadsaťjeden elfov, ktorí v Stredozemí zostali. Elfský princ občas uvažoval, čo robili tí zvyšní dvaja v tejto zemi, keď sa rozhodli, že nepatria do boja. Odišli už azda do Valinoru?  

Legolasove modré oči pri tej myšlienke naplní chladný svit, no potom ju rýchlo zaženie. Je jedno, koľko ich tu zostalo, elfovia stále dotiahnu svoje boje do konca.

*** *** ***

Elfovia dorazia k okraju malej čistinky. Legolas sa zamračí, keď po jej celom obvode zbadá rozostavaných pár ľudských lukostrelcov s natiahnutými tetivami. Pokynie im, aby zložili zbrane.

Jeden z lukostrelcov tlmene zakašle a Legolas ledva potlačí rozhorčenie, ktoré sa mu rozlieva v hrudi – ľudia sú príliš hluční a to nech robia čokoľvek! Je nemožné, aby si ich ten človek na čistinke už nevšimol. Toľko k jeho zámeru zostaň v utajení.

„Upokoj sa, Legolas,“ povie mu elf, ktorý stojí najbližšie.

Jeho meno je Valor. Je to jeden z najmiernejších elfov, akých Legolas pozná – vždy medzi vojakmi urovnával nezhody, v niektorých prípadoch bol dokonca ich bútľavou vŕbou. Bol dobrý bojovník, ale pokiaľ Legolas vedel, mal len málo skutočných priateľov, bol samotárom.   

„Bol mu podaný utišujúci prostriedok, spí priveľmi tvrdo, aby vnímal svet vôkol seba.“ Legolasovi sa myšlienka, že toho cudzinca nadrogovali ani trochu nepáči, no prikývne.

„Čo o ňom vieme?“

Valor na chvíľočku zaváha. „Len veľmi málo. Objavil sa tu doslova z ničoho nič. Prekĺzol okolo hliadok a táto čistinka sa mu zdala očividne dosť bezpečná na to, aby si tu oddýchol.“

„Poďme sa pozrieť bližšie,“ riekne Legolas a vyberie sa priamo k čistinke. Valor ho nasleduje, vlasy len o odtieň tmavšie od tých jeho za ním mierne vlajú.

Legolas zastane tesne nad telom zmámeného muža a zrazu nevie pochopiť, prečo kvôli nemu robili všetci toľko kriku. Človek pred ním vyzerá strhane, takmer dobito, nie nebezpečne. Je o trochu vyšší, ako je u ľudí bežné, vlasy i krátke fúzy má svetlohnedé. Je dosť chudý, trochu zvláštne šaty na ňom takmer visia. Legolas odhaduje, že v rukách nemá mnoho sily. Zo zvráskavenej tváre mu najväčšmi vystupujú tri tenké jazvy, tiahnuce sa od ľavého spánku až po takmer polovicu pravej lícnej kosti. To elfa znepokojí – čo sa tomuto mužovi stalo?

Legolas si k nemu kľakne a všimne ešte jednu vec, ktorá ho znepokojí – muž je schúlený do klbka a tvár má zmáčanú slzami, ktoré ešte nestihli zaschnúť. Očividne čelil veľkému smútku, elf kvôli tomu voči nemu pocíti isté sympatie.  

Človek pred ním celým svojim telom chráni jeden predmet – vetvičku stromu. nechápavo nakrčí obočie keď si všimne, že tá vec má na jednom konci umne vypracovanú rukoväť. Tá vetvička je... zbraňou?

V Legolasovi sa prebudí jeho stará zvedavosť, chce sa tej veci dotknúť, no zamrzne uprostred pohybu. Cudzincove oči sa otvoria. Sú rozšírené vplyvom uspávacieho prípravku, no predsa úplne bdelé. Najprv sa v nich zjaví záblesk hnevlivej žltej, ktorá je vzápätí nahradená hnedou rovnakého odtieňa ako jeho vlasy.

„Kto si?“ spýta sa ho Legolas potichu. Cudzinec sa zhlboka nadýchne.

„Remus...“ zavrie oči. Je vidieť, že bojuje so zmätením a spánkom. „Námesačník...“ oči sa mu už neotvoria a dych sa prehĺbi. Opäť upadne do ríše snov.

„Aké nezvyčajné mená,“ zamrmle Valor, ktorý je stále po jeho boku, modré oči mu svietia zadumanosťou.

Legolasovi nezostáva nič iné, ako súhlasiť - ani jedno z mien v Stredozemí ešte nepočul. Ešte raz ho prebehne pohľadom – klbko bolesti, ktoré by ho nepremohlo, ani keby chcelo - potom sa rozhodne.

„Odneste ho do tábora. Keď sa prebudí, dajte mu čisté šaty a jedlo. Nech sa nič, čo mu patrí, nestratí, hlavne nie tá vec, čo tak opatruje. Je naším hosťom.“

„Si si istý, Legolas?“ opáči Valor opatrne, „nevieme, ku ktorej strane patrí. Čo ak je to zved?“

„Prizri sa mu bližšie. Pripadá ti snáď nebezpečný?“ Jeho spoločník, ani nikto ďalší nevyzerá byť jeho argumentom presvedčený, preto sa postaví a rozhorčene dodá.

„Tento muž žiadnym počinom nedokázal, že patrí k zlu – preto je jedným z nás. Do akých čias sa to Stredozem dostala, keď namiesto pomoci zraneným a vysileným ponúkame len nedôveru, šípi a omámenie? Hovorím vám, zoberieme ho medzi seba a pomôžeme mu.“

Na to sa Legolas postaví a nahnevane odkráča späť do tábora, z očí mu srší spravodlivé rozhorčenie nad tým, čo všetko sa v Stredozemí zmenilo – maličkosti, ktoré hovoria o ľuďoch veľa. Elfovia i ľudia ho zahanbení nasledujú, nesúc medzi sebou telo Remusa Námesačníka.

*** *** ***

Dlho som rozmýšľala, či do príbehu dosadím vlastnú mužskú, či ženskú postavu, či dať alebo nedať v príbehu priestor nejakému tomu romániku. Ako nakoniec vidíte, vybrala som si Valora namiesto Valori - Tolkien taktiež nedal veľa miesta láske a toto bude očividne príbeh len o priateľstve, bratstve a hrdinstve.

Teším sa na vaše komentáre, Leylon.

Nabudúce konečne normálny rozhovor Remusa a Legolasa - náš vlkolak sa dozvie, do čoho sa to zamotal...

Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Stratení a nájdení 4. kapitola :