Potomok cyklu - 1. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Predstavte si, že odmalá ste iná ako ostatný. Výnimočná, ale pritom sa bojíte sveta okolo vás.

12.06.2012 (15:00) • leainka • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1246×

POTOMOK CYKLU

1.) Pekne po poriadku

Už od môjho útleho veku som bola iná. Bledá pokožka pripomínajúca smotanu, ktorá kontrastovala s mojimi veľkými akvamarínovými očami, ktoré sa nevedia tváriť inak ako vznešene, ktoré ako jediné spolu s mojou pokožkou sú pekné. Vlasy biele rovnako ako pokožka. Pery nemám tenké, ale ani plné. Horná pera je väčšia ako tá spodná a ich farba je červená ako najčervenšia jahoda. Niesom dobrá na takmer nič. Môj výzor bol atrakciou môjho kmeňa do mojich šiestich rokov, keďže moji rodičia a rovnako ako všetci z našej krajiny boli tmavý. Ich oči tmavé ako najtemnejšie studne vlasy rovnako tmavé. Ich telá sú stavané na boj. Dokážu odniesť trojnásobok svojej váhy. A ja? Ja ledva dokážem upratať náš dom a nieto ešte, aby som udvihla niečo ťažké. Náš kraj je preslávený vo výrobe zbraní. Tým vlastne prosperuje aj tá najmenšia dedinka. Bola som pre môj kmeň zbytočná, a preto ma poslali do Ekendaru do nášho hlavného mesta. Moju fyzickú slabosť nahrádzala moja šikovnosť. Získala som učiteľa, ktorý ma učil jazyky rôznych stvorení. Pradávne jazyky ako boli napríklad elfčina, anjelština, jazyk víl, upírov a taktiež jazyky démonov, a padlých anjelov. Tieto jazyky zverili bytosti len niektorým ľuďom, pretože si dávali extrémny pozor kto sa dostal do ich rádov. Mňa odporučil učiteľovi, že vraj jeden anjel, ale neviem, ktorí. Anjel vo mne videl vôľu učiť sa a moju psychickú silu. Nemám v pláne robiť zo seba super inteligentnú, ale moja životná filozofia pravdepodobne zaujala toho anjela a taktiež aj môjho bývalého učiteľa. Vždy mi šli jazyky, ale veda a čísla boli pre mňa nenaučiteľné. Mám rôzne klady, ale pri nich bývajú aj zápory.

Nikdy som sa nedozvedela jeho meno, preto som ho volala jednoducho len Učiteľ.

Učiteľ ma učil do mojich desiatich rokov, keď ho pred mojimi očami zavraždili ghúlovia a spravili ho jedným z nich.

Po učiteľovej vražde som sa dostala do opatery jednému básnikovi, ktorý ma naučil písať a rozprávať básne, taktiež ma oboznámil s históriou, alchýmiou a liečiteľstvom. S niektorými predmetmi mu pomohla jeho manželka, ktorá ma viedla k umeniu. Naučila ma kresliť, čo bolo rýchle a so spievaním mi ani nebolo treba pomáhať, keď mi podali harfu alebo lutnu hrala som hneď. Naučila len akordy, ale hrala som krásne. Nevedela som prečo je to možné, keďže som nikdy pred tým nič podobné nerobila. A ako plynul čas a ja som rástla pomáhala som učiteľovi Perdanovi zarábať peniaze, tím, že som hrala jeho básne za pomoci mojich obľúbených nástrojov. Po rôznych hostincoch som hrala básne o statočnom Lelemielovi, ktorí sám zahnal armádu pekla na čele s pánom naspäť do svojich príbytkov. Taktiež o sluhovi menom Réchat, ktorí miloval svoju paniu, ktorá bola zamilovaná do iného a obetoval svoj život pre svoju milovanú, ktorá ho dala chladne zabiť lebo jej prekážal. Prešlo pár rokov a v deň mojich osemnástich narodenín umreli moji učitelia. Zanechali mi len hudobné nástroje a básne, ktoré mi učiteľ ponechal, keďže peniaze minuli na splatenie svojich starých dlhov a práve tu začína môj príbeh...

Autor: leainka (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction