OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 24. kapitola - Maska

27.12.2012 (11:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1337×

24. kapitola

Maska

Pohľad Damona:

„Milujem ju, Dhelia! Ak mi nepomôžeš, Philip ju zabije!“

Pokrčila plecami a začala ustielať posteľ. „Mne je to jedno. Nezáleží mi na upíroch.“

Bol som vytočený. Mal som veľkú zlosť. Prečo mi nechce pomôcť? Veď od nej nechcem veľa. Len jedno kúzlo, ktoré Bonnie určite spraví.

„Prosím ťa. Chcem jej pomôcť. Zachránila mi život a preto teraz trpí, Dhelia. Som jej to dlžný. Urobím hocičo, čo chceš. Len mi prosím pomôž.“

Čarodejnica ma stále prebodávala pohľadom. „Naozaj ti na nej záleží, však?“

„Celým mojim srdcom,“ prikývol som.

Nemalo zmysel zapierať, že som neohrozený a toto všetko, keď láska ku Caroline to všetko zmenila. A teraz, ak jej nepomôžem, zabijú ju.

„Skúsim sa pozrieť do kníh. No musíš mi dať čas.“

„Ale ja nemám čas!“ precedil som pomedzi zuby.

„Tak budeš musieť. Na konci ulice je bar, ak by si chcel. Pamätáš sa naňho? Ten, kde ste chodili s Philipom popíja každý večer...“

„Tam, kde sa začal náš príbeh,“ zasmial som sa sám pre seba.

Dhelia prikývla. Aj pre ňu to malo dosť citové spomienky.

„Tak dobre. Máš jeden deň.“ A zmizol som do baru.

Nič tu už nebolo také, na aké som sa pamätal. Všetko sa to zmenilo. K lepšiemu, našťastie. Jediné, čo sa nezmenilo, boli moje spomienky.

Všetko to vyzerala aj po toľkých rokoch tak živo. Keby sa to dalo vrátiť späť a pokračovať v tom, čo bolo vtedy.

Sadol som si na stoličku k barovému stolu a objedal si. Prišla mladá čašníčka, ktorá keď ma zbadala, usmiala sa od ucha k uchu.

„Čo si dáte, pane? Máme všetko, čo len chcete...“ na chvíľu stíchla. „Úplne všetko,“ pošepla tak, aby som to počul len ja.

„Dám si bourbon,“ požiadal som a nevenoval jej ani chvíľu pozornosti.

„Vidím že môj kamarát je naozaj zamilovaný,“ poznamenal Philip, keď kráčal smerom ku mne.

„Čo tu robíš? Myslel som, že sa snažíš zabiť moju priateľku...“

Philip si povzdychol. „Vieš, radšej to nechám na teba. Nechcem, aby si ma nenávidel. A preto ti nechám tú úlohu. Sám ale vieš, ako to skončí.“

Tresol som rukou po stole. „Ako môžeš byť taký! Po tom všetkom! Ako? Toľko krát som ti predsa zachránil život!“

„Ale ja tebe tiež, Damon,“ pripomenul pokojne. Vyzeral, akoby sa na tom dobre bavil.

Vypil som pohár.

„Skončil som s tebou, Philip. Choď do čerta.“

Vybral som sa preč z baru, no on sa otočil.

„So mnou len tak neskončíš! Pamätaj na sľub!“

Pohľad Dhelie:

„Áno, Klaus?“ ozvala som sa do telefónu.

„Ahoj, drahá. Tak čo, je tam ešte Damon?“ spýtal sa ma.

Nad tým som sa musela usmiať. „Áno. Samozrejme, že tu je. Čaká, kým nenájdem nejaké kúzlo. Nemá ani tušenie, že je to podfuk. Myslí si, že si mu chcel pomôcť.“

„Dobre. Tak ho tam ešte zdrž. Konečne som ju zlomil. Musím s ňou byť dlhšie. Snaž sa tam udržať Damona čo najdlhšie. Rozumieš?“ prikázal mi a hneď som si vedela predstaviť, čo by ma čakalo, ak by som nepočúvla.

„Samozrejme. Nesklamem ťa,“ odvetila som a zložila.

Pohľad Caroline:

Ležala som na posteli a hľadela do stropu. Bola som v dome úplne sama. Nebol tu nikto, s kým by som si mohla pohovoriť. Hoc... aj keby tu bol Klaus, s tým sa rozprávať nebudem, ak predmetom rozprávania je on sám.

Čo som to len urobila? Dala som mu nádej? A prečo vlastne?

Postavila som sa a prešla k zrkadlu. Pozrela som sa na seba a snažila sa odhadnúť vlastné pocity.

„Milujem ho?“ spýtala som sa samej seba šeptom.

Bola to otázka, ktorá mi v hlave vŕtala už veľmi dlhú dobu. Mohla som ho nenávidieť, ale čo ak k nemu zároveň aj niečo cítim?

Opláchla som si tvár a dala som si púšťať vodu do vane. Potrebovala som relaxovať, lebo inak by hrozilo, že sa zbláznim.

Nemám ani najmenšie tušenie, kde je Damon a keď mu zavolám, nezdvíha mi mobil.

Klaus tu nie je, čo mi, samozrejme, vyhovuje, lebo ma nenúti rozmýšľať o ňom a mne. No a kto vie čo je so Stefanom? Ten sa tu už dlhšie neukázal.

Zobrala som do ruky mobil a vytočila jeho číslo. Som zvedavá či mi aspoň tento Salvatore zodvihne.

„Haló?“ ozval sa z druhej strany.

„No konečne! Tak aspoň jeden z vás!“ vydýchla som si.

„Caroline, deje sa niečo?“

„Nehľadal si náhodou Damona?“ spýtala som sa. „Keďže ja nemôžem.“

„Nie, Caroline, nikde v meste nie je. Akoby sa vyparil. Neberie mobil, nikto ho nevidel.“ Na chvíľu sa odmlčal, jasne som cítila, ako stlačil pery. „Asi odišiel preč, Caroline.“

Nadýchla som sa. „Čo?“

„Prepáč, je mi to ľúto. Ale fakty hovoria jasne.“

„Nie, Stefan! Mýliš sa!“ A zrušila som ho.

Rozplakala som sa. Je možné, že by ma Damon opustil? Po tom všetkom by ma len tak opustil? Veď mi dal prsteň!

Pozrela som sa na ruku, no prsteň tam chýbal. Vrátila som mu ho.

Skĺzla som sa po stene na zem a objala som si kolená.

„Prečo Damon?“ vzlykala som.

Pohľad Stefana:

Caroline ma zrušila. Vzdychol som si. Nechcel som sa jej dotknúť, ale všetko hovorí jasne. Tak prečo jej dávať falošnú nádej?

„Deje sa niečo, Stefan?“ spýtala sa Elena a vykukla z kúpeľne, kde jej tiekla voda a ona si umývala zuby.

Postavil som sa z postele prešiel k oknu.

„To bola Caroline. Damon zmizol. Vyzerá to, že odišiel. No a ona tomu nechce veriť,“ vysvetlil som jej situáciu čo najjednoduchšie.

Elena odložila zubnú kefku do pohárika, zopla si vlasy do drdolu a prešla ku mne do izby.

„A nerozmýšľal si nad tým, že s tým môže mať niečo spoločné Klaus?“

Otočil som sa a pozrel na ňu.

„Prečo by mal? Veď jemu Damon predsa volal, nech príde. A on hneď prišiel. Tak čo by mu robil?“

Pokrčila ramenami. „Veď to bol len taký nápad. Nemusíš ma hneď brať vážne,“ usmiala sa.

Pritiahol som si ju k sebe a pobozkal.

„Nemusím? Ako mám brať potom toto?“

Zvesela sa usmiala a vykrútila sa mi. „Tak toto môžeš. Ale také somariny, čo ma len tak napadnú nemusíš.“

„A ako budete brať toto?“ ozval sa niekto odo dverí.

„Katherine?“ vytreštila Elena oči.

Pohľad Katherine:

„A ako budete brať toto?“ ozvala som sa odo dverí, pretože som už nemohla zniesť tie ich dotyky.

Sprostý Kol! Jasne som mu prikázala, čo má urobiť!

„Katherine?“ vytreštila na mňa Elena oči.

To ma donútilo usmiať sa.

„Ako vidím, tak je z teba upír. Musím povedať, že som prekvapená, že si to dotiahla tak ďaleko.“ Všimla som si ako nechápavo sa na mňa pozrela. „Fakt. Vieš, mať niečo s Pôvodným a potom sa vyspať so Stefanom, to chce odvahu. No ty ju očividne máš.“ Škodoradostne som sa smiala, zatiaľ čo Stefanovi až teraz začali dochádzať moje slová.

„Elena?“ hlesol.

„Toto s tým nemá predsa nič spoločné! Veď to bolo, keď som bola preč z Mystic Falls!“

„To mi je jedno, Elena. Mne ide o to, že keď už máš Kola, drž sa ho. Jasné? On...“ ukázala som na Stefana. „On je moje teritórium.“

Stefan sa postavil pred Elenu a hľadel mi priamo do očí.

„Ja nie som tvoj, Katherine! Už dávno nie! A nikdy už nebudem!“ zvýšil na mňa hlas.

Opatrne som sa premiestnila bližšie.

„Chodíš po tenkom ľade, Stefan. Ale mi obaja vieme, ako to naozaj je.“

Elena strhla Stefana k sebe. „Daj mu pokoj, ty mrcha!“ okríkla ma.

Ostala som zarazene stáť. „Ja mrcha? Ja? No tak tá pravá sa ozvala!“ A v sekunde som jej zlomila väzy.

„Katherine!“ skríkol Stefan a zaútočil na mňa. Šikovne som sa mu vyhla a aj jemu som zlomila väzy.

„Čoskoro budem spolu, láska moja,“ šepla som a vyšla preč z domu.

Pohľad Caroline:

Ležala som vo vani a oči som mala zatvorené. Všade rozvoniavala broskyňová pena do kúpeľa.

Svaly sa mi v teplej vode uvoľnili a mňa ťahalo na spanie. Oči som mala červené z toľkého plaču.

Nie! Nebudem rozmýšľať! prikázala som si. Vzdychla som si.

Nech som sa ale snažila nerozmýšľať, nedalo sa. Moje myšlienky stále niekam zablúdili. Buď k Damonovi alebo Klausovi.

Vzdala som to a otvorila oči.

„Si nádherná,“ usmieval sa na mňa Klaus.

Strhla som sa. „Klaus! Vypadni!“ okríkla som ho.

Ešteže som bola zakrytá penou. Inak by to bolo veľmi trápne. Aspoň pre mňa.

Začal sa smiať.

Ošpliechala som ho. „Padaj!“ Omylom som ale vyšplechla viac vody, ako som plánovala. Zamočila som skoro celú dlážku.

Klaus sa postavil na odchod. Nevšimol si ale tú kaluž, zapotácal sa a spadol. Rovno ku mne do vane. Na mňa.

Keď som myslela padaj, nemyslela som ku mne!“ povedala som vážne, no keď som videla tú penu na jeho tvári, rozosmiala som sa. On tiež.

„Vieš o tom, že nemám vode odolný mobil?“ spýtal sa ma pobavene.

Zatvárila som sa vážne. „No a?“ A hneď na to som spustila hurónsky smiech.

Nevedela som odhadnúť či sa Klaus smeje na tom, v akej situácii sme sa ocitli, alebo na tom, že sa smejem ja.

„No... tak sme sa zasmiali. Mohol by si prosím vyjsť von?“ požiadala som a snažila som sa prestať smiať.

„Nepotrebuješ umyť chrbát?“ navrhol sa.

„Nie, ale ďakujem za ponuku. A teraz choď von,“ vyhnala som ho. Poslúchol ma a vyliezol.

Išiel do Damonovej izby.

Vyšla som z vane a usušila sa. Snažila som sa nájsť niečo na oblečenie, no mala som len spodné prádlo.

Preglgla som a vyrovnane vyšla ku Klausovi. Bola som pripravený na to, že ma uvidí.

Ale čakal ma šok.

Klaus predo mnou stál len v boxerkách. Nohavice s tričkom prevesil cez kreslo, aby mu vyschli.

Dych sa mi zasekol v hrdle.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa s pozdvihnutým obočím.

Pokrútila som hlavou. „Nie, vôbec nič. Len je to... dosť divná situácia.“

Usmial sa.

„Tak by sme ju mohli využiť, nie?“

No a máme za nami predposlednú kapitolu. Už nás čaká len záver. Čo si od neho sľubujete?

No a čo nás čaká v poslednej kapitole? Povie Dhelia Damonovi, že ho len ťahá za nos?

A čo Rosemary? Pokúsi sa zničiť Caroline aj za cenu smrti? Katherine chce Stefana. Urobí niečo Elene, aby ho získala?

Je pred nami dlhá, záverečné kapitola 2. série tejto poviedky.

Bude sa volať: Odhalenie

No a je venovaná vám všetkým! Všetkým čitateľom, lebo vy ste so mnou už od 1. časti 1. série a stále to čítate a podporujete ma svjimi komentármi ďalej. Takže pre vás.

Vaša Perla

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 24. kapitola - Maska: