OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Kráľovstvo Minaj - kapitola 1



Kráľovstvo Minaj - kapitola 1Príbeh sa viaže na známu anime sériu Naruto.
Vojna skončila. Spojenci vyhrali. Všetko je ako má byť. Teda, skoro všetko. Zem ninjov sužujú prírodné katastrofy. Jediné dievča má moc ich zastaviť - jediná preživšia z klanu Minaj, Rai Mataj. Ale jej služby nebudú zadarmo. Cena bude vysoká a prečo by aj nebola, keď to jeden zo saninov vyvraždil jej klan?

Je po všetkom. Vojna skončila. Vyhrali sme. Spojené sily Kagov a žiakov saninov po dlhom a náročnom boji zvíťazili. Áno, oni vyhrali, ale ja som prehrala na plnej čiare. Moje meno je Rai Mataj a som posledná z klanu Minaj. Píjate sa čím vynikáme? My sme spätý s prírodou. Dokážeme jej porozumieť tak, ak nikto iný. Rozumieme náreku stromov spálených od výbuchov, cítime bolesť zranených zvierat a vieme ich liečiť pomocou jedinej myšlienky. Pomáhame prírode spamätať sa z vojen. Alebo lepšie, to sme vedeli a tak sme pomáhali. Teraz som sama. Bez rodiny, bez priateľov. Chrám Minaj volá prázdnotou. Kňažné odišli. Bez našich schopností boli k ničomu. A kto za to všetko môže? Madara? Nie. Ten v maske? Tiež nie. Nukenin? Áno. Asi sa pýtate čo spravil. Ten bastard zavraždil mojich rodičov a všetkých bojaschopných, keď sa snažili vyliečiť Strom Naru a potom, akoby to nestačilo, sa vrátil do Chrámu a svoje dielo dokončil. Nijaké dieťa neprežilo. Chrám bol posiaty Minajskými kňažnými a malými telíčkami detí. Prehľadala som okolie. Celú našu krajinu a nič, ani najmenšia známka po mojich súkmeňovcoch. Zaujíma vás, ako som prežila? Ja hlúpa som sa zúčastnila priamych bojov. Vynikala som svojimi schopnosťami. Dalo by sa povedať, že som najväčšmi spojená s prírodou. A príroda so mnou. Chráni ma. Je to smiešne, ale po smrti Lyri som sa stala hlavnou Kňažnou ja. Kňažnou bez pomocníčok, bez viery a nasledovníkov. Bolo mi do plaču. Vo chvíľ, keď som mala oslavovať, som prišla o všetko. Ale prisahám na všetkých mne drahých, na môj klan. Ja zabijem toho zradcu, bez ohľadu na to, čo ma to bude stáť. Ale ešte predtým mu zo života spavým peklo.

ooooOOOoooo

Konoha. Pôvabné mesto. Vskutku krásne. Obklopené stromami, plné smiechu a radosti. Radosti z ktorej sa mi zdvíha žalúdok. Hlupáci. Všetci sú hlupáci, ak si myslia, že nenávisť a pomsta zmizne z ich životov. Sú ľuďmi a nenávisť je jednou z ľudských čŕt. Tej sa nezbavia. Postupovala som stále hlbšie do útrob mesta. Mám plán. Alebo skôr taký návrh plánu, ktorý dorastá do dokonalosti. Ukážem týmto pošetilcom, že nenávisť so svojich životov nevykorenia. To môj klan bol predstaviteľom pokoja a čo sa mu stalo? Môj klan bol pokojným a  mierumilovným rovnako ako príroda, ale aj príroda sa vie naštvať a v tej to chvíli priam zúri. Náš svet sužujú záplavy, zosuvy, výbuchy sopiek, hurikány a cunami. A jediný kto to môže zastaviť, som ja. Nemám takú silu ani rýchlosť ako žiaci saninov alebo kogovia. Mojou silou však je moja nedotknuteľnosť. Zabijú ma? Príroda bude zúriť ešte väčšmi a ľudia môžu zabudnúť na pokoj. Môj klan bol vždycky tichý a utiahnutý. Nikdy sme nechceli slávu ani uznanie. Našou jedinou úlohou bolo potichu spravovať to, čo sme dostali do vienka. Ale teraz sa všetko zmenilo. Ako príroda, tak aj ja som teraz predstaviteľom skazy a zániku. Budú predo mnou padať na kolená. Škemrať, aby som to zastavila. No ja to nespavým, dokým ho oni sami nezabijú. A čo bude potom? Uvidí sa. Asi sa utiahnem do Minaj a ich nechám napospas osudu. Možno obnovným klan a vieru alebo budem žiť, svoj nekonečný, život sama? Nekonečný v pravo slova zmysle. Môj klan je nesmrteľný. Nezomrieme na starobu a ani nestarneme. Môj otec mal dvestoštyridsaťsedem rokov keď ho zabili a to patril medzi tých mladších. Moja mama bola len o pár rokov mladšia ako otec a bola sestrou Lyri. Mala som brata a sestru. Obaja boli mladší ako ja. Aj ja som podľa našich meradiel len o niečo staršia ako dieťa. Mám čerstvo devätnásť liet.

Ako som prechádzala mestom, nejedna hlava sa za mnou otáčala. Možno to spôsobil môj netradičný oblek. Dlhý, čierny plášť po zem s úzkymi rukávmi a na chrbte so strieborným znakom môjho klanu. Kruh a v ňom hrubé x, zdobené štyrmi trojuholníkmi. Alebo ich pozornosť upútalo to, čo bolo pod plášťom? Čierne, krátke, kožené nohavice mierne nad stehná. Možno holé, ploché brucho alebo väčšie prsia, ukryté za jednoduchou kožou na hrubých ramienkach? Dlhé nohy vo vysokých čižmách? Či krásna tvár s hnedými očami a pekne tvarovaným obočím, úzkym nosom, plnými perami s tvrdohlavou, dominantnou širšou čeľusťou a malou bradou? Možno to boli dlhé hnedé vlasy vypnuté do vysokého copu a ofina padajúca do učí. Alebo v poslednom rade, ten arzenál zbraní, ktoré som niesla na chrbte? Dva dlhé meče, zdobená kuša, biele šípy, štyri dýky pripnuté na opasku, kunaje a ďalšie zbrane. Užívala som si ich pohľady. Čoskoro zistia prečo som prišla. A možno to už vedia, keďže všetci svorne ukazovali na znak na chrbte. Vtom z davu, ktorý sa okolo mňa utvoril, vybehol muž a padol predo mnou na kolená.

„Prišli ste nám pomôcť!“ Povedal to, akoby to bola už vopred vybavené vec. Z davu sa ozývali nadšene výkriky.

„Hlúpi, veľmi hlúpi ľudia.“ Šepla som. Muž kľačiaci pri mojich nohách, to počul. Zdvihol hlavu a nechápavo na mňa pozrel. V tej istej chýli sa dostavili aj veľký hrdinovia. Hokage a traja novodobý saninovia. Pozrela som sa do očí každého z nich. Ich výrazy prezrádzali, že vedia prečo som tu. Zlovestne som sa usmiala a zvolala do tešiaceho sa davu:

„TICHO!“ tak sa aj stalo. Okolie v sekunde stíchlo a upieralo na mňa svoje prekvapené oči.

„Prišla som vám pomôcť...“ Ľudia vybuchli do hlasného jasotu. Dokonca aj hrdinovia ostali prekvapený, dokonca sa aj trochu uvoľnili. Pravdepodobne si mysleli, že je koniec, ale keď opäť upreli svoje pohľady na mňa, vrátili sa späť do reality.

„...ale nebude to zadarmo.“ Jasot sa premenil na pohoršené šepkanie. Nikto z davu vykríkol.

„Nebude to zadarmo? Čo od nás chceš? Nie je tvojou prácou pomáhať, Minaj? Váš klan má ovládať prírodu a brániť jej v ničení a...“ ovzdušie preťal môj hlasný smiech.

„Kto si myslíš, že si? Ako sa opovažuješ povedať, že mi ovládame prírodu?“

„Máš moc, zastaviť to čo sa tu deje?“ zapochyboval neznámi.

„Áno mám. Ale to neznamená, že ovládam prírodu. Nie...., mi prírodu neovládame, mi ju chránime. A vy ste ju tou vojnou dosť zničili.“ Smiech ma neprechádzal.

„Tak prečo to nezastavíš? Prečo nám nepomôžeš?“ dožadoval sa.

„Preto, lebo nič nie je zadarmo a ja chcem niečo na oplátku.“ Povedala som a davom sa rozliehalo nesúhlasné šomranie. Kto si myslia, že sú?

„Nechápem prečo šomrete! Vojnu by ste boli prehrali, nebyť môjho klanu. To my sme zachránili strom Naru (strom, ktorý dával svetu silu a ktorý trpel pod nátlakom démonického stromu.). Čím sme zabránili pohrome, ktorá by sa ma nás zniesla. To môj klan vymrel, aby vás ochránil!“ hovorila som to pokojne ale vnútri som horela.

„Mnoho klanou vymrelo! Ale vedeli, že je to správna obeť.“ Ozval sa ďalší hlas, tento raz ženský.

„Máte pravdu. Mnoho klanou vymrelo. Ale pomstili ste ich. Zabili ste tých, ktorý ich zničili. Zabili ste Madaru. Klany dosiahli svoju odplatu.“ Dav ostal ticho. Ale ja som vedela, že je to pravda.

„Ja od vás nechcem nijaké peniaze, ani dary či obete. Ja len chcem spravodlivosť pre svoj klan. Nezaslúžime si aspoň toľko?“ Ticho. „Chcem len pokoj a spravodlivosť, tak ako vy. Ale to sa nestane, dokým bude po svete chodiť vrah mojich ľudí.“

„Ale my nevieme, kto ti vyvraždil klan.“ Ozval sa znova muž.

„Ale viete. Po celý čas ste ho ukrývali medzi sebou. Oslavovali ho ako hrdinu. Zobrali ho do rodiny, obľúbili ste si ho.“ Trvala som na svojom. Davom sa rozlievali vlny šepotu.

„Tak čo chceš za svoju pomoc?“ opýtala sa žena. A ja som sa víťazoslávne usmiala. Zdvihla som ruku a prstom ukázala na moju cenu. Dav sa rozohnil a začal hlasno protestovať. Nechcel mi dať svojho hrdinu. Odmietal priať tú pravdu.

„Ja chcem jeho. Chcem Sasuke Uchihu. Chcem jeho smrť a chcem, aby zomrel mojou ruku! Ale ja ho nezabijem len tak. Nezabijem ho potichu. Bude popravený a to vy, vy ľudia ho privediete katovi. Máte na to týždeň. Potom odídem a vy budete zodpovedný za ďalšie katastrofy, ktoré sa udejú. No nebude to pekné? Ten ktorý vás zradil, podviedol a chcel vás zničiť, konečne zomrie.“ Tešila som sa.

„Ale aj nás zachránil. Sme mu vďačný, že ho môžeme nazývať priateľom a bratom! Nikdy ho nedostaneš!“ ozývalo sa davom.

„Pre vás je hrdinom, pre mňa vrahom. Vyberte si, buď jeho smrť alebo ďalšie pohromy.“ Toľko k tomu. Bola som nadovšetko spokojná so svojím výstupom. Otočila som sa a prehodila cez hlavu kapucňu. Dav potichu sledoval ako som vyskočila a zmizla v oblaku hmly. Na zemi ostal, kunajom pripevnený, lístok.

Keď sa rozhodnete, stačí zavolať. Ja to budem počuť.

A tento lístok zdvihol práve ten, ktorý sa nemal dožiť ďalšieho týždňa.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kráľovstvo Minaj - kapitola 1:

8. Iarai
28.10.2015 [13:11]

Je někde i pokračování ? Je to totiž božíí! :D

7. Lizzienka
24.11.2013 [19:09]

Pre sisa118: Podľa mňa určite píš ďalej Emoticon Ako nápad to nie je zlé a prepáč, ak ťa môj komentár odradil... Ja som to nemyslela zle, naozaj nie som jeden z tých chronických hejterov, ktorí na všetko len frflú a dávajú negatívne komenty... Ja len viem koľko je práce s korektúrou článkov, pár som ich opravovala na jednej stránke. Tie baby to robia vo svojom voľnom čase a je naozaj rozdiel, či musíš opraviť pár čiarok a sem tam gramatickú chybu ako milión preklepov. Pričom by stačilo, aby si to autor po sebe aspoň raz prečítal a poopravoval to. Lebo tebe to zaberie maximálne pár minút, ale im pri tom množstve článkov je to už naozaj rozdiel. Takže si len nabudúce daj pozor na tie preklepy, kvôli tým babám Emoticon A to že mi nesadol tvoj štýl písania si nevšímaj,ako sa hovorí, sto ľudí, sto chutí Emoticon Takže určite píš ďalej, hlavné je, že ťa to baví Emoticon Prajem šťastie do budúcna!

24.11.2013 [16:29]

Je to tvůj příběh, tvoje verze, pojetí a fantazie. Pokud chceš psát dál, piš, pokud máš nápady, dělej co je po tvojí vůli. Pokud Tě to baví, dělej co tě baví. (mé slovní slátaniny jsou občas matoucí)

5. sisa118 přispěvatel
24.11.2013 [16:25]

sisa118A tiež ďakujem evuske, za milí komentár. Veľmi ďakujem. Veľmi ma to potešilo a povzbudilo. Emoticon Emoticon

4. sisa118 přispěvatel
24.11.2013 [15:51]

sisa118Ja viem, že sú tam chyby a ospravedlňujem sa za to. No, na druhej strane píšem preto, lebo ma to baví a nie pre to, že by ma bavila Slovenčina.
Tiež rozumiem, že sa to mnohým nebude páčiť a chcela by som poznať váš názor. Je to len taký pokus... Mám pokračovať?
Emoticon Emoticon

3. Lizzienka
24.11.2013 [14:34]

Pre evuska: No zhnusením by som to priamo nenazývala, viem, že ten môj komentár vyznel dosť negatívne, priam až útočne, ale myslela som to skôr ako radu do budúcna. Na čiarky som nenarážala, síce aj tých tam dosť chýbalo, ale chápem, že cit pre ich písanie býva väčšinou vrodená záležitosť, buď tam je, alebo nie. Nedá sa to veľmi naučiť, možno tak maximálne častým čítaním a ani potom to nemusí byť stopercentné. Ja som skôr myslela tie chyby čisto z nepozornosti, napríklad tam bolo pítate sa s mäkkým í a o dva odseky ďalej už dobre napísané s tvrdým. Ďalej hlavne početné preklepy, ak namiesto ako a podobne. Chápem, že preklepy sa občas vyskytnú, aj mne sa to dosť často stáva (lebo áno, píšem), ale ide o to, že ak si po sebe ten text aspoň raz skontroluješ, tak si to opravíš. Tento článok vyzeral, akoby ho autorka napísala a hneď ho sem zavesila... A áno, myslím si že gramatika a správne napísané slová sú dôležité, svedčí to o kvalite autora. Napríklad ak chceš niečo vydať, vo vydavateľstve ak sa vyskytnú viac ako 3 chyby na jednej strane, okamžite to zavrhnú, nech by bol nápad akokoľvek dobrý. A myslím si, že už len kvôli adminom, ktorí tieto veci musia opravovať (síce si nie som úplne istá, či toto niekto čítal pred zverejnením...), by som sa mala aspoň pokúsiť odstrániť čo najviac chýb. Čo sa týka toho, že mi celý text prišiel nezáživný, to už je čisto vec môjho názoru, ako som aj napísala, neznamená to, že je to ako poviedka zlé...

2. Lizzienka
24.11.2013 [13:20]

No úprimne táto prvá kapitola ma veľmi sklamala. Milujem Naruta a veľmi som sa potešila, že po dlhom čase je tu naňho nejaká fanfiction. Ale toto je úplne nečitateľné... Veľa gramatických chýb, preklepy a ešte aj zle použité výrazy z anime. Hneď 4. veta, spojené sily Hokagov, predpokladám, že si myslela Kagov, Hokage je len jeden... Ale aj keby som si tieto veci odmyslela, stále je to neskutočne nezáživné. Neviem, či to tak vnímam iba ja, ale vôbec nevieš čitateľa zaujať a vtiahnuť do deja. Celé mi to príde strašne silené. Prepáč za tento silne negatívny komentár, nechcem, aby ťa to odradilo od písania, určite sa nájdu ľudia, ktorých to zaujme, ale nabudúce si to prosím po sebe aspoň skontroluj... A ak ti nejde gramatika, tak niekoho popros, lebo ak je článok plný gramatických chýb a preklepov, neskutočne to odradí od čítania, aj keby to bol neviem ako dobrý príbeh.

1. mima33 admin
24.11.2013 [10:09]

mima33Ahoj, keď si budeš nahrávať perex, nahrávaj ho podľa tohto odkazu:
http://ourstories.stmivani.eu/gallery/bigthumbnail.jpg
má správnu veľkosť.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!