Devil's Night - 40. part • OurStories.cz ~ naše povídky

Je to tak. Lucienne mučila a týrala nevidomú Krásku. Damonovi pomsta a nenávisť zaslepuje úsudok.
Ďalší podraz šéfky Pekla. A vojna medzi súrodencami je na svete, krvavý hon sa začína...

11.07.2013 (20:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1034×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki.

„Keď sa rozhodne? Vyberie, vezme do rúk, otvorí flakón a čierna duša vyletí. Akonáhle zacíti slobodu, začne sa vzďaľovať a telo pekelníka, ktorému patrila za pár minút zomrie. Alebo aj ty, ak Fredericc vyberie tvoj flakón!“ Hnevlivo prská šaman.

„Výborne, zasa som sa niečo podučil,“ ľahko prehodí Knieža.

„Zle si urobil, Knieža, ty nemáš napísané, že zomrieš.“

„Tak čo sa potom strachuješ? Akoby sa nič nestalo!“

„Vždy sa niečo stane! A väčšinou sa to dotkne najbližších!“

„Strašíš ma? Nemám najbližších... mal som dieťa, nevidomé dievča a stratilo sa mi! Počuj, Ghruhimba, ako dlho tu ešte budeš tvrdnúť?“

„Do skončenia sveta?“

„Blázon, poď so mnou. Vezmi flakóny, presunieme sa ku mne.“

„Robíš si srandu? Väzní ma tu Fredericc! Nemôžem odísť!“

„Fakt? Ja som nad Fredericcom a poznáš krásne príslovie – väčší pes jebe?“

„Poznám, Fredericc mi ho predvádza vždy, keď sa tu zastaví.“

„Super. Som starý mrzutý vládca a teraz zmením Fredericcovi život! Ghruhimba, odchádzame!“

Knieža zavelil, šaman ho s pokorou nasleduje, flakóny poslušne tancujú za šamanom a v horúcich skalách ostala len opustená jaskyňa, dve nedopité fľaše whisky a pár nezodpovedaných otázok.

- - -

Dosky fascikla sa prudko otvorili, pekelníčka opäť nervózne zalistovala v dokladoch od notára Helplessa, oči pretekajúce hnevom odhalili podvod. Práve s bratom Fredericcom prehrala šachovú partiu o lukratívne pozemky v USA i Európe.

Lucienne tresla z celej sily do stola, doklady sa rozleteli priestorom.

„Ok, chce to tvrdú odvetu!“ Sykot šéfky Pekla prerezal zlovestné ticho izby...

Tvár vyžaruje hnev, sklamanie... oči sľubujú krutú pomstu... hlava okamžite snová pekelný protiúder!

Nervózne prsty hľadajú správne písmená, píšu sms-ku.

Odosielateľ: 666

Komu: Fredericc

Z pozície šéfky Pekla ti nariaďujem okamžite prísť do vily madam Limitless a vo vlastnom záujme priveď aj Kristiána!!! Viem, že ste spolu!!! Lukrécia

- - -

Damon letí mestom Henderson, mačku pevne drží za kožuch, skrytú pod bundou, len kúsok hlavy jej vykúka. O vlások unikol Lucienne, netuší prečo jej tak záleží na mačke, ale bude to dôležité zviera. Pekelníčka prestúpená hnevom, ale hlavne strachom o stratu zvieraťa bojovala ako levica.

Konečne má na dohľad faru, tieň sa mihne ulicou a upír vchádza do dlhej chodby. Dve Rolffove gorily stoja hrozivo pred dverami s Kráskou, saká vyduté, odposluch na ušiach, ľadové tváre. Upír sa uškrnul, strelné zbrane? To snáď nie...

„Koľko vás tu je?“ Damon vypálil otázku.

„Štyria.“

„Kde sú zvyšní?“

„Vo dvore, pri oknách,“ gorila odpovedá automaticky, otvára dvere upírovi.

Kristián, Fredericc i Wanda stoja v rohu, tíško sa dohovárajú. Kráska stočená v rohu postele, po lícach jej stekajú slzy ako hrach, kolíše sa, nevidomé oči bojazlivo tekajú jej čiernym svetom. Akonáhle vstúpil Damon, Kráska zdvihla hlavu, vystrela ruky k upírovi, šepla: „Dem.“

„Čo stvárate? Prečo nie je nikto pri Kráske?“ podráždene šepol.

„Prepáč, ale odmieta všetkých, nič a nikoho nechce, len teba.“ Kristián bezradne zdvihol ramená, Wanda i Fredericc súhlasne prikyvujú.

„Damon, tebe sa podarilo Krásnu nájsť a chytiť?“ Wanda poznamenala s úľavou. Už stihla rozpovedať ostatným, čo sa stalo s mačkou.

„Hej, ale mali sme obaja na mále!“

Damon si sadá k vystrašenej žienke: „Ahoj, Kráska. Robíš mi starosti. Dohodli sme sa, že budeš so Sti, aj Ik, postarajú sa o teba. Sú to moji priatelia. Neodmietaj ich, prosím.“

Kráska naťahuje ruky, čaká. Damon podal svoju, priložila si ju spokojne k lícu, špitla: „Dem, tu.“

„Pila, jedla niečo?“

„Nechce.“

„Kruci aj s vami, neschopákmi!“ hnevá sa Damon.

„Hej, dievčatko moje, musíš niečo piť aj zjesť. Inak nebudeme kamaráti.“ Kráska poslušne prikývla, prijala pohár, dostala do seba pár hltov čaju, postupne v nej mizne tmavý chlieb so štipkou masla i kúštičky zeleniny.

Damon ju trpezlivo kŕmi, mačka sedí pri ňom, spokojne pradie.

„Šikovné dievčatko. Čo chceš? Zasa ma hryzieš... chceš krv?“ Damon váha, žieňa si síce berie po kvapkách jeho krv, ale aj tak to nechce prehnať. Lenže Kráska prosí gestom rúk.

„Dobre, ale najprv sa zoznámiš s mojou priateľkou Wandou a potom sa pôjdete spoločne umyť. Ja počkám pri dverách, budem vás strážiť. Kráska, dostaneš teraz polovičku odmeny a zvyšok, keď sa vrátite voňavé z kúpeľne. Súhlasíš?“

Kráska bojazlivo cúva, nepáči sa jej Damonov plán... lenže jeho krv je sladká ako med, tíši bolesť duše, prihovára sa jej ako... ako... ten hlas... hlas pána, ktorý bol s ňou od malička a teraz je preč! Stratil sa jej a ona si nevie spomenúť ani na jeho meno... stratila sa mu i sama sebe, je zmätená, hlava ju neposlúcha, nevie nájsť slová, bojí sa... veľmi sa bojí, že príde Ona a zabije Krásku! Ona mnoho ráz Krásku bila a vrieskala... Ona kričala na Krásku, že keď príde Fredericc a Kráska prehovorí, niečo mu zradí... tiež bude mŕtva. A možno to bude lepšie... už si nebude musieť na nič spomenúť... pretože... pretože Kráska si ledva pamätá, že je Kráska.

„Hej, Kráska, som pri tebe, počuješ ma? Neplač, prosím, už ti nikto neublíži! Môžem ťa objať?“ Damon cíti jej obrovský strach, vidí zmučenú bytosť a hnev tryská z neho ako vodopád!

Lucienne, kruto zaplatíš!!!

Kráska sa trasie strachom, ale nakloní sa smerom k upírovi a čaká na objatie. Damon pomaličky posúva ruky po jej ramenách, postupne ju objíma... len ľahulinko, aby cítila jemný ťah rúk po vychudnutom, zmučenom telíčku. Necháva na jej rozhodnutí, ako hlboko je ochotná vojsť do objatia Damona. Kráska sa prisunie bližšie, oprie čelo o jeho hruď a začne usedavo plakať.

Až teraz, keď je v pomyselnom bezpečí, z nej spadol najväčší strach a všetky negatívne zážitky sa chcú dostať z tela vodopádom sĺz. Odvážila sa objať telo pred sebou, zakliesnila sa do neho celou silou, drví ho v zovretí, tvár vtláča hlboko do hrude upíra... hlasný plač vyplavuje bolesť a beznádej.

Damon drží v objatí nešťastnú kostričku obalenú kožou, jeho oči plné hnevu hľadia na Fredericca a vravia jasnou rečou: „Tvoja skurvená sestra práve prišla o právo na život!!! Postarám sa o to osobne!!!“

„Už tíško, Kráska, utopíš ma v slzách! Nedokážem v nich plávať. Prosím, hlavu hore, už bude len lepšie a lepšie. Tu máš, vezmi si ruku.“

Damon si prekusol dlaň, Kráska jednou rukou stále objíma upíra a druhou si pritíska ranu k ústam. Zlíže pár kvapiek, plače ďalej, ale postupne sa tíši. Opäť si dopraje pár kvapiek... až plač ustane celkom.

„Tak sa mi páčiš, moje rozumné dievčatko. Wanda, poď k nám, prosím. Kráska, chyť jej ruku. Výborne a teraz vy dve spoju pôjdete do kúpeľne.“

Vyplašená Kráska poslúcha, trasie sa strachom, ale vykoná, čo Damon nakázal, bojazlivo sa nechá viesť.

Fredericc chodí nervózne po izbe, šúcha si čelo, čosi mu šrotuje hlavou... ale...

„Kristián, ona pôsobí dojmom, že je čiastočne pomätená.“

„Nie, to by viac vyvádzala, nie? Je dosť orientovaná, počúva, vníma celú dobu, nemá výpadky.“

„Vieš... mám dojem, že Lukrécia odflákla robotu. Ak chcela dosiahnuť len čiastočné pomätenie, zorala to.“

dn-40

„Chlapci, nehovorím vašim jazykom a nerozumiem celkom o čom sa bavíte.“ Damon počúva jedným uchom baby v kúpeľni a druhým vníma dialóg v izbe.

„Čo... sme pekelníci a sme schopní dosiahnuť pomätenosť u obetí. Buď celkovú a nenávratnú, alebo čiastočnú.“ Fredericc poznamenal.

„Aha a tebe sa zdá Kráska čiastočne pomätená.“

„Hej.“

„Čiže vratný proces?“ Damonovi zasvietili oči nádejou.

„Neteš sa. Môže to vrátiť len Lukrécia, ak to ona spôsobila. Nikto iní z nás.“ Kristián pokrčil nos.
„Super zariadené! Takže Lucienne môžem zabiť, až keď uzdraví Krásku. Kurva! Kurva!“ Damon trieska do stola.

„Prestaň, bude sa báť. A Lukréciu nezabiješ, nedá sa.“

„Neverím! Na každého sa nájde truhla!“ sykol Damon, obzerá sa na Wandu, ktorá vykukla z kúpeľne.

„Hej, nazrite sem.“ Wanda sa vrátila ku Kráske zabalenej vo veľkej osuške, poodhalila celý jej chrbát.

„No do riti!“ zahučal Fredericc, Damon zaťal päste a Kristián škaredo zaklial v taliančine.

Wanda odkryla vychudnuté týrané telo, plné rán a tmavofialových modrín po mučení. Chlapi vycúvali späť do izby.

„Ďakujem, Kráska a teraz si dáme čisté šaty. Priniesla som ti moje.“

Wanda sa stará s láskou o Krásku, ošetrila rany, nakrémovala kožu, vyčesala vlasy, upravila polámané nechty. Napokon vzala Krásku do náručia a už hodnú chvíľku spolu stoja, jemne sa kolíšu a Kráska tíško hmká uspávanku od Bacha.

„Krásku som zachránil v poslednej chvíli, to je jasné... dostala už dosť mojej krvi a predsa sa výrazne pomalšie hojí, akoby som čakal! Niečo je zle. Trafí ma šľak! Nesmiem Lucienne zabiť... no obávam sa, že keď sa mi primotá do cesty... roznesiem ju v zuboch na všetky strany sveta!“ Hučí pobúrený Damon, nenávisť mi zaslepuje úsudok.

„Zlomí ťa, je silnejšia.“

„Fredericc, čo viete vyrobiť so zvieratami? Načo potrebuje Lucienne mačku? Bojovala so mnou ako levica, aby ju získala späť!“

„Kadečo sa dá robiť so zvieratami. Použiješ ich ako špicľov, ako smrtiaci prostriedok, vydieraš ľudí, uložíš si do nich informácie, prekľaješ ich, spojíš s dačím, či s niekým... vložíš do nich dočasne dušu a iné. Je toho veľa. Sú ľahké médium, dobre a spoľahlivo sa s nimi pracuje.“

„Ok. Máme teda veľmi dôležitú mačičku, ktorá chýba Lucienne. Uvažujme... vie, že ju mám ja. Stratil som sa jej z radaru. Zmizli ste aj vy a ako som počul, už nevysleduje ani Wandu. Čo urobí?“

Damon zapichol oči do Kristiána a mačka práve skočila Damonovi na rameno, pohodlne si ľahla, začala priasť. Damon jej hľadí priamo do tváre, masíruje kožúšok.

„Je toto možné? Tento upír je u všetkých báb obľúbený! Ešte aj zvieracie samičky po ňom šalejú!“ Chechce sa Kristián.

„Niekedy je to na obtiaž.“ Kyslo poznamenal Damon.

„Hajzel! Klameš! Menuj jednu, ktorá ti bola na obtiaž!“ Šteklo chlapča.

„Zaida Rolff Salvatore, ktorá už nie je Salvatore?“ Smeje sa Damon a Fredericc po ňom strelil pohľadom.

„Ja sa jej kľudne vzdám vo tvoj prospech. Chceš?“

„Nechaj si, vyslúžil si si ju podrazom. Ale uznávam, pekne si ma odrbal!“ Pichol Damon do pekelníka.

„Super súhra náhod! Bol si ľahká korisť! Aj nabudúce!“ Vrátil mu Fredericc.

„Serte nato obaja. Žiadne nabudúce nie je! Damon sa správne obáva, čo vyrobí Lukrécia.“

„Čo vyrobí... akú má na nás páku? Wandu a tým skončila. Bude zúriť, kopať a hrýzť okolo seba... to ju prejde.“ Sucho skonštatoval Fredericc.

Smejte sa Osudu do tváre a on už si cestičku k vám nájde! Fredericcovi zadrnčala sms-ka vo vrecku. Neochotne hrabne po otravnom prístroji a display zabliká červeno.

Odosielateľ: 666

Z pozície šéfky Pekla ti nariaďujem okamžite prísť do vily madam Limitless a vo vlastnom záujme priveď aj Kristiána!!! Viem, že ste spolu!!! Lukrécia

„Hodina H je tu. Moja podvedená sestrička práve použila najvyššiu možnú páku na mňa. Som povolaný na koberček ku svojej šéfke. A Kristián je očakávaný rovnako vrelo, ako ja.“ Fredericc posmešne hľadí na sms-ku, ktorú vzápätí vymaže. Spokojne si sadne a hodí očkom po synovcovi.

„Čo?“

„Z pozície šéfky? Fredericc, to je zlé. Ona je fakt nasraná vrchovato, nemá na nás nič... ale z pozície šéfky... prísť musíš.“ Kristián len nerád uznáva.

„Lebo čo?“ Štekol Fredericc.

„Lebo sa obávam... čo spôsobíš, ak nepôjdeš.“

„Mám priviesť aj teba. Chceš tam ísť? Ja na ňu zvysoka kašlem, ale ak chceš ísť, poďme.“

Kristián skočil k oknu, díva sa do dvora fary. Mohutné koruny lipy tvoria pravidelný kruh, vykresľujú tieň a Kristiánovi sa vidí, že tieň tvorí tvár jeho matky, ktorá sa hnevá a chystá sa kruto ublížiť jeho priateľom.

Vytreštil oči, srdce mu poskočilo bojovnosťou, pevné rozhodnutie zakotvilo v hlave.

„Ideme a hneď!“

Fredericc neverí: „Fakt? Môžeme všetci odísť a už nás nikdy nenájde.“

„Blbosť, mňa nájde skôr, či neskôr, dobre to vieš! Som vám na obtiaž.“ Sykol Kristián.

„Netrep blbosti! Na obtiaž je tvoja zbastardelá mater! Idem s vami!“ Damon už vstáva.

„Zabudni, Rómeo! Toto nie je tvoj boj! Musíš sa postarať o tamtie dve duše v kúpeľni. My to vybavíme!“

Kristián vytiahol spoza nábytku fascikel s dokladmi, vrazil ho Damonovi do rúk. Vychádza z izby, rozhodne kývne na strýka a posledný pevný pohľad venuje upírovi.

Damon má pocit... že sa vidia posledný raz. Pekelníci odchádzajú tmavou chodbou, bez pozdravu... Kristián sa na konci chodby obráti a skríkne: „Upír Damon Salvatore, vždy počúvaj svoje srdce, aj keď je mŕtve! Vraví ti pravdu!“

- - -

Klop, klop chodbou vily madam Limitless. Fredericc nesie na rukách Kristiána, ponáhľajú sa, prudké rozrazenie dverí... Lucienne nikde. Fredericc vstúpil do miestnosti, v mihu sa otvorili bočné dvere do kúpeľne, pekelníčka vystrelila z obrovskej harpúny po bratovi.

Prekvapený, zranený pekelník zareval, predklonil sa, zložil chlapča z rúk a presne o to Lucienne išlo.

Zdrapla Kristiána na ruky a kričí: „Podviedli ste ma ohavným spôsobom! Ale ešte sme neskončili! Privedieš mi Wandu aj s mačkou! Do hodiny sa dozvieš kde a ako!“ Pekelníčka zmizla aj s chlapcom.

Harpúna brata nezabije, iba chvíľku zdrží a poskytne pekelníčke dostačujúci náskok na útek i únos.

Fredericc uväznený bojuje s násadou, trhá si vnútornosti, kosti praskajú, ale on nič nedbá! Ukradla mu chlapca! Kristián je zraniteľný! Bože, prečo ho poslúchol?! Prečo dopustil, aby sem prišli?! Prečo raz nedá aj na svoju hlavu?!

Neskoro sa vyslobodil z pasce, Kristián je preč... a môže byť kdekoľvek... každý z pekelníkov má svoje tajné miesta, maskované, chránené, nedostupné!

Fredericc s dierou v chrbte popudene mizne z vily a kričí do lesíka: „Máš pravdu, ty podradná suka! Ešte sme neskončili! Siahla si mi na Kristiána a to oľutuješ!!!“

Krvavé oči šľahajú ohne, srdce bojovníka bije na poplach, vyzýva k neľútostnému súboju. Vojna medzi súrodencami naberá na obrátkach a schyľuje sa ku krvavým jatkám...

damon-pst-stredny