OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Devil's Night - 39. part

14.06.2013 (11:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1250×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki. 

„Ty si ale tichý mazlíček. Bože a tak čierno čiernu srsť som ešte nevidela. Ukáž mi oči. Fialové?? Ty si čudo judo. Ale krásne... áno, to je meno pre teba! Budem ti hovoriť Krásna! Čo? Páči sa ti to? Začala si priasť, výborne. Krásna, Krásna... neskutočné, si samá záhada. Máš rada vodu? Skúsime po troške.“ 

Wanda napokon bez problémov okúpala mačku, vysušila. Spriatelili sa veľmi rýchlo, prihovára sa jej, podsúva meno Krásna a mačka pradie spokojnosťou, tíško nasleduje Wandu, pozoruje okolie a zdá sa byť v pohode. 

- - - 

Damon s Kristiánom rýchlo vchádzajú do vily, chlapča ide ovplyvniť pána Rolffa a vybaviť gorily na stráženie Krásky. Damon beží do izby za Wandou, tíško vchádza, žieňa pobehuje po izbe, balí a mačka za ňou. 

„Ahoj, motýlik môj. Páni, to je exemplár. Netušil som, že máš mačku.“ 

„Nie je moja, Lukrécia ju priniesla v prepravke.“ 

„Čo?! Dnes?! Kde máš prepravku?!“ 

„ V kúpeľni.“ 

Damon nazrie do kúpeľne a úžasom sa mu pretiahne tvár. Pozná ten prepravný box... videl ho... kde? V sne! Áno, Lucienne ho vzala od Krásky. 

Upír vybehne do izby, sleduje mačku a mačka upíra. Vykročí prvá k nemu, obtrie sa o nohavice, skočí na stôl a vyskočí Damonovi na rameno. Usadí sa, začne priasť. Upír aj Wanda prekvapene hľadia. Ticho by sa dalo krájať, Damon uvažuje o závod. 

Dvere sa otvoria, vstúpi Lucienne, mačka zaprská, v mihu skočí na stôl, druhý skok z otvoreného okna a je preč. 

„Nie! Chyťte ju!“ Zdesenie v očiach šéfky Pekla presvedčilo Damona, že mačku musí nájsť prvý... 

Skočil do kúpeľne, odtrhol kus handry z prepravky. Tieň upíra sa mihol izbou a zmizol.  

„Čo si to spravila? Ako môžeš nechať otvorené okno?! Zabijem ťa neskôr! Za toto mi zaplatíš.“ Lucienne vyštekla na Wandu, vybehla za upírom.

Damon schytil vlčiaka, strčil mu kus handry pod nos a rozkázal hľadať. Royal Agaric vyrazil lesíkom, ostal pod mohutným stromom sedieť a šteká. 

„Dobre! Ticho, Royal.“ Damon mačku nevidí v košatej korune, ale cíti. 

Lucienne sa blíži, rozhodnutá mačku získať za akúkoľvek cenu. 

„Máš ju?!“ 

„Nie. Zdrhla. Aj nemé zvieratá ťa neznášajú!“ Štekol Damon a rozhodol sa hrať vabank. Dúfa, že mačka ostane na strome, potrebuje Lucienne odviesť preč. 

„Royal, k nohe.“ Berie psa bokom. Pekelníčka snorí okolím, nemá tak vyvinuté zmysly ako upír a mačku nezamerala. 

„Čo ti na nej tak záleží?“ 

„Staraj sa o seba!“ 

„Starám, ale ma to zaujíma. Ty nerobíš nič bez príčiny! Takže?“ 

„Takže ešte slovo a odtrhnem ti hlavu!“ Sykla nervózne. 

„Skús!“ Damon provokuje. Vytočená Lucienne sa vrhla bez rozmyslu na upíra, lenže on sa rýchlo uhol a minula ho. 

„Nový pokus? Vybiješ si na mne zlosť?“ Posmešný úsmev upíra bodol do jej pyšného srdca. 

Vybehla opäť, Damon zmenil taktiku a vyrútil sa proti nej. Bolestivo sa zrazili, spadli na zem, Lucienne rozdáva päsťovky, bije sa ako riadny chlap. Ale ani Damon nie je pozadu. Krv jej strieka z tváre, natrhnuté sako, pretočená sukňa... mlátia sa bez milosti a Lucienne nechápe, odkiaľ Damon získal toľko fyzickej sily, až jej to docvakne. Okamžite prestala útočiť, rozbehnutý upír jej ešte jednu riadnu vrazil, ale tiež sa zastavil.

„Čo? Nevládzeš?!“ Vyštekol, odrazil sa prudko, pretočil ju na chrbát, leží na nej. Päsť pripravená do útoku.

„Vládzem... ale nemá význam sa s tebou biť.“

„Prečo?“

„Si minimálne dvojnásobne silnejší ako pred pár dňami a to nie je len tak. Zrejme ste sa zbratali s Kniežaťom.“

„O tom nič neviem.“ Damon znechutene zliezol, po očku hľadá mačku a tá je stále na tom istom strome.

„Povedz mi, na čom ste sa dohodli s Kniežaťom.“ Skúša šéfka Pekla.

„Zabi ma, alebo zmizni! To je moja dohoda s tebou!“

„Nie tak rýchlo, ešte mám iné zbrane.“

„Hej? Zlomíš si na mne rúž?“ Upír sarkasticky bodá.

„Si drzý a treba ťa zrovnať!“ Lucienne začala spôsobovať bolesť vo svaloch upíra, ten nelenil, odlomil hrubšiu haluz, vrhol sa po pekelníčke a vrazil jej ju hlboko do tela.
„Nech máš z toho aj ty niečo, Zlatko!!!“ Zaskučal, premáha bolesti a Lucienne sa zvíja pri ňom.

„To si prehnal! Kurva! To si fakt...“ Damon zúrivo zlomil ďalšiu haluz, skočil po pekelníčke a vrazil jej ju do boku.
„Áu! Idiot, celé sako mi zničíš!“ Lucienne bolestivo vstáva, vyberie oba konáre z tela.

„Však ty si už niekde ukradneš ďalšie!“ Damon v bolestiach čupí pri zemi.

„Zmizni, lebo ti natrhnem kožuch!“ Lucienne odchádza, bez obzretia, upírovi ustupujú bolesti.

„Dnešný boj som vyhral!“ Zašepkal pre seba, čaká kým sa stratí v lesíku.

Ale neverí jej, začne sa štverať na najbližší strom bez mačky a Lucienne sa priženie späť.

„Niečo si zabudla?“

„Kde je? Chcem tú mačku!“

„Povedz mi o nej viac!“

„Mám ju na starosti a sprostá Wanda nechá otvorené okno!“

„Kto ti ju dal na starosti?“

„Máš ju?“

„Nie!“

„Tak uschni na tej haluzi!“

Pekelníčka sa opäť vzďaľuje. Damon má iba jeden pokus na odchyt mačky a rýchly úprk pred pekelníčkou. Zoskočil na zem, v mihu sa štverá na správny strom, zdrapne mačku, skočí dolu, ale to už sa Lucienne zasa rúti lesíkom späť.

Damon svižným tempom skočil k múru, hop hore, Lucienne ho zdrapla za nohu, ale stačil ju ešte striasť slušnou kopačkou do tváre. Skočil z vysokého múru, vyvinul maximálnu rýchlosť upíra a zmizol na faru.

Lucienne si šúcha tvár a zúri.

„Ok. Sám si si vybral! Mám na teba ešte inú páku!“

Pekelníčka zúrivo vkročí k vile, mieri do izby Wandy a tam nikto. Veci nedobalené, miestnosť pôsobí dojmom, že Wanda len kamsi narýchlo odbehla. Lucienne snorí, hľadá, ale nie je tu ani Kristián, ani jej brat Fredericc.

- - -

„Tu máš, rýchlo to vypi! Makaj, lebo ťa zamerá a všetko skazíme.“ Kristián podáva Wande rušičku na sledovanie od pekelníčky.

„Bože, tak si ma vytrhol v strede práce... kam ideme a prečo?“

„Neskôr, potrebujem, aby si sa postarala o jednu zničenú dievčinku. Moja matka nás nesmie nájsť, mám s tým kopec starostí. No super a sme tu. Vystúp.“

Wanda neveriacky zíra, sú na fare, otec Javier im beží v ústrety.

„Vítam vás, poďte rýchlo.“

„Willo, prosím ťa, zatiahni limuzínu hlboko do dvora fary, nech ju nie je vidno z ulice. Ďakujem a príď za nami.“ Kristián sa obrátil s prosbou na šéfa ochranky starého pána Rolffa. 

- - - 

Lucienne je maximálne napálená. Zmizla Wanda, Kristián, Fredericc, Damon. Prišla o dôležitú mačku. Oči jej padli na fascikel od notára Helplessa. Listuje, číta... sobášny list Damona a Zaidy, potvrdenie o naplnení povinností manžela počas mladomanželskej noci pre Rolffa, prepísaná vila aj s pozemkom madam na pekelníčku.

Všetko sa zdá v poriadku. Ale, kde je notár? Jasne mu nakázala, že nesmie opustiť vilu a už ho pár hodín nevidela.

Lucienne skúša sledovačky na Wandu, Damona aj notára. Všetky sú nefunkčné. Veľmi zlý pocit ju oblial, čosi nie je v poriadku.

Upravila sa, schádza do jedálne, kde madam diskutuje so starým Rolffom, Zaida práve odchádza k sebe.

„Vitaj, moja drahá. Taká si zaneprázdnená, nemáš čas ani na seba. Poď si vypiť kávičku s nami.“

„Ďakujem rada. Prepáčte, musela som zariadiť kopec vecí, povinnosti sa nedajú oklamať. Ako sa máte, pán Rolff?“

„Som veľmi spokojný. Zaida si našla dokonalého muža, síce on tiež stále pobehuje a nie je prítomný, ale bude im spolu dobre.“

„A aké majú plány mladomanželia? Viete?“

„Zaida vravela, že ostáva u madam vo vile ešte veľmi dlho.“

„Kedy?“ Vyhrkla pekelníčka.

„Práve pred chvíľkou.“

„Neplánovali náhodou odletieť o dva dni do Európy?“

„Nie. A kam by tam šli?“

„No... myslela som, že Zaida pôjde... ehm, teda, keď zdedí vaše pozemky v Európe, pôjdu tam.“

„Zaida už nemá čo zdediť.“

„Prosím?! Predsa spomínala, že keď dodrží vaše podmienky svadby, tak zde...“

„Ou, toto myslíte. Lucienne, to som už zmenil, Zaida nemá nič, žiadny majetok. Má muža, ten sa o ňu postará, je šťastná a ostáva u madam.“ 

Obe baby vyvalili prekvapením oči, nezmohli sa na slovo.

Madam spadla sánka až do klína, neveriacky zíra na Lucienne. Tak načo sa snažila??? Mala predsa dostať takmer celý majetok Rolffa v Európe! Plánovala veľkolepú pomstu! Čo sa stalo, zmenilo a kedy?!

Lucienne prekotne rozmýšľa, nič jej nezapadá do seba.

„Pán Rolff a môžete nám povedať ako ste zmenili závet, prečo a kedy?“

„Lucienne, ste pôvabná dáma, ale práve ste vkročili na neistú pôdu. Prosím, vycúvajte a naše vzťahy tým nijako neutrpia.“ Rolff zúžil oči, pohoršene fľochol po pekelníčke.

„Prepáčte, bola to nezdvorilá otázka.“ Lucienne nemôže priamo zaútočiť na starého chlapa a vytriasť z neho odpovede, ešte musí hrať divadlo pred madam.

„Krásna, inteligentná a príjemná. Takých žien je dnes už málo. Dámy, ospravedlňte ma, som unavený ešte od svadby, pôjdem si chvíľku zdriemnuť.“ Rolff napokon chladne pokýval hlavou, nonšalantne odchádza.

„Vysvetlíš mi, čo sa stalo?!“ Madam štekla na pekelníčku.

„Sama neviem, všetky doklady mám u seba, sú v poriadku, teda zdajú sa byť...“ Lucienne nedopovedala, vstala ako v mrákotách a hrnie sa späť do izby pre fascikel od notára. 

- - - 

Nízky hrdelný spev šamana Ghruhimba sa odráža od skál, dvojhlavé šamanské bubny dunia pravidelným rytmom, šaman sa mierne kníše, medituje.

„Výborne sa pri tebe relaxuje, potreboval som to. Ďakujem.“ Knieža leží na skalách, úsmev zdobí tvár starého pána.

„Voľakedy si chodieval častejšie. Čo sa zmenilo?“

„Veľa... celý chod sveta akoby dostal kopanec do hlavy! Motáme sa v kruhu, meníme hodnoty, neuznávame múdrosť... len mamon!“

„Zaspomínaj na staršie časy... vývoj ide po špirále, chvíľku vládne mamon a potom ho odsunie rozum, morálka... aby zasa časom prevládol mamon.“

„Veď hej, to len ja mám problém s obdobím, kedy vládne mamon. Dáš si whisky?“

„Dám.“ Knieža siahol za kameň, vybral pre každého plnú fľašu, podal šamanovi.

„Díky. Už sa vyslovíš? Cítim tvoj nepokoj, otázky... váhanie.“

„Nechce sa mi v tom vŕtať, ale... stále sem chodí Fredericc? Žobroní o informácie o možnej smrti pre svoju sestru?“

„Stále a stále nič nevie.“ Šaman sa rozchechtal, dal si hlt moku.

„Už sme to preberali tisíckrát! Keby si vtedy dávno nekecal v Alexandrii... nemusel si tu trčať. Keby si toľko nechľastal...“

„Viem, nerozčuľuj sa, je to môj trest, môj Osud.“

„Ech, rád by som stretol Osud a dal s ním reč!“

„Možno sa ti raz pošťastí.“

„Ty si ho už stretol?“

„Nie. Stretávam len jeho rozhodnutia, ovplyvňujú môj život. Ale verím, že sa dá stretnúť a dať s ním reč. Určite to bude rozumná, rozhľadená, chápajúca bytosť.“

„Alebo stará, senilná baba.“ Obaja sa pustili do smiechu.

„Ukáž mi flakóny smrti, prosím.“

Šaman zavíril rukami po bubnoch a z tieňa pritancovali tri flakóny s čiernym obsahom. Všetky na vlas rovnaké. Každý sa točí okolo vlastnej osi a spoločne sa krútia dookola. Plávajú bezpečne jaskyňou.

„Knieža, čo ťa trápi? Skrývaš niečo.“

„Stratilo sa mi dieťa.“

„Hlúposť, máš stotisíce detí a smútiš pre jedno?“

„Moje najmilšie.“ Knieža vypil celú fľašu bourbonu, pustil slzičku.

„Načo mi je nesmrteľnosť, keď ma nemá kto potešiť? Pozri, tri flakóny tancujú, traja pekelníci kráčajú svetom, každý je iný, robia viac zla, ako dobra... hej, je to ich práca, viem... a Kristiánovi krivdím. Jeho flakón by tam byť nemal.“
„Aj Kristián je pekelné dieťa, patrí sem. Tak povedal Osud.“
„Som už dlho mrzutý... vieš čo? Zahrám si ruletu s Osudom! Chcem sa s ním stretnúť! Elá hop!“

Knieža prižmúril oči, prudko kývol smerom ku flakónom a pristál medzi nimi štvrtý, navlas rovnaký.

„Nie!!! Čo si to spravil! Knieža! Vzdal si sa absolútnej nesmrteľnosti!!!“ Zavyl šaman, ostal ticho zírať na flakóny. Prinútil ich zastaviť, berie jeden po druhom do rúk, skúma, prezerá.

„Nedokážem nájsť tvoj flakón!“

„A čo? Nevadí, nech sa točí. Možno sa raz Fredericc rozhúpe, príde k tebe a vyberie môj. Ozaj, ako to bude potom?“

„Keď sa rozhodne? Vyberie, vezme do rúk, otvorí flakón a čierna duša vyletí. Akonáhle zacíti slobodu, začne sa vzďaľovať a telo pekelníka, ktorému patrila za pár minút zomrie. Alebo aj ty, ak Fredericc vyberie tvoj flakón!“

„Výborne, zasa som sa niečo podučil.“

„Zle si urobil, Knieža, ty nemáš napísané, že zomrieš.“

„Tak čo sa potom strachuješ? Akoby sa nič nestalo!“

„Vždy sa niečo stane! A väčšinou sa to dotkne najbližších!“

„Strašíš ma? Nemám najbližších... mal som dieťa, nevidomé dievča a stratilo sa mi! Počuj, Ghruhimba, ako dlho tu ešte budeš tvrdnúť?“

„Do skončenia sveta?“

„Blázon, poď so mnou. Vezmi flakóny, presunieme sa ku mne.“

„Robíš si srandu? Väzní ma tu Fredericc! Nemôžem odísť!“

„Fakt? Ja som nad Fredericcom a poznáš krásne príslovie – väčší pes jebe?“

„Poznám, Fredericc mi ho predvádza vždy, keď sa tu zastaví.“

„Super. Som starý mrzutý vládca a teraz zmením Fredericcovi život! Ghruhimba, odchádzame!“

Knieža zavelil, šaman ho s pokorou nasleduje, flakóny poslušne tancujú za šamanom a v horúcich skalách ostala len opustená jaskyňa, dve nedopité fľaše whisky a pár nezodpovedaných otázok. 

- - - 

Dosky fascikla sa prudko otvorili, pekelníčka opäť nervózne zalistovala v dokladoch od notára Helplessa, oči pretekajúce hnevom odhalili podvod. Práve s bratom Fredericcom prehrala šachovú partiu o lukratívne pozemky v USA i Európe.

Lucienne tresla z celej sily do stola, doklady sa rozleteli priestorom.

„Ok, chce to tvrdú odvetu!“ Sykot šéfky Pekla prerezal zlovestné ticho izby... 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Devil's Night - 39. part: