Devil's Night - 33. part • OurStories.cz ~ naše povídky

Damon odhalí totožnosť suseda.
Kristián pokračuje vo svojej rošáde, posúva dej podľa svojich pravidiel a hrá tvrdo...

18.03.2013 (11:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1364×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki.

„Bourbon?“ Pán ponúka plnú fľašu najkvalitnejšej whisky, štrngá pohármi.

„Aby som neurazil suseda?“ Damon sa zvrtol, odhaduje situáciu, ale už je presvedčený zostať... nie kvôli chľastu, ten chlap ho zaujíma!

Pán si sadol do tieňa, oprel o mohutný kmeň, nalial obom do plna.

„Díky a na dobrých, odtajnených susedov.“

„Ok. Do dna.“ Zavelil starec a chlapi kopli prvú dávku do seba.

„Výborný ročník. Tak sused?“

„Daj pohár,“ znova nalial do plna, „do dna, mladý!“

„Ok, týmto tempom sa rýchlo zbratáme.“ Usmial sa upír a druhá dávka zakotvila v cieli.

Ten hlas... kde len počul ten hlas...

„Nepotrebujeme sa bratať... potrebujeme pohár. Daj a do dna!“ Pán opäť nalial takmer do plna, šup tam s ním.

„Sused, mňa tak rýchlo neopiješ. Na to by si potreboval viac fliaš.“

„Veď dobre.“ Pán sa načiahol a vytiahol ďalšie dve fľašky spoza stromu.

„Ty nie si sused, ty si kúzelník.“ Baví sa upír.

„Som a ideme kúzliť spolu. Pohár a...“

„Viem... do dna.“ Uchechtol sa Damon, pán pije zároveň s Damonom, ale obaja sa zatiaľ držia.

„Sused, ušetri si ruky. Pime rovno z fliaš.“ Podpichol Damon.

„Hej? Môžeme?“ Pán chvíľku zaváhal.

„A nie? Máš dve, rozdaj, ideme na vec.“ Drobná myšlienočka kdesi vzadu v hlávke upíra... možno ho opijem skôr, ako on mňa.

„Ti zachutilo, čo? Éééj, ty odroň! Dobre, tu máš fľašu! Ale vieš čo!“ Zdvihol varovne prst.

„Do dna??“ Damon vyvalil oči prekvapením.

„Jedine! Inak s tebou nepijem, mladý!“ Pán skúma pohľad upíra.

„Ja som za každú srandu. Len tak na okraj... sused, kam ťa potom zaniesť, keď budeš sťatý ako doga?“ Škerí sa Damon.

„Otvor zips v múre a vyhoď von. Niekto si ma už vezme.“

„Fakt? Dobre. Do dna!“ Zavelil upír, odhodlane zdvihol fľašu k perám... obaja takmer v rovnakom čase stiahli bourbon do seba.

„Nóó, mladý... berie ti. Konečne som našiel parťáka na pitku. Počkaj chvíľku!“ Pán sa načiahol poza strom, pritiahol ďalšie dve plné fľašky whisky.

Damonovi sa zrazu rozsvietilo.

„Ja už viem kto si!“ Prekvapením vyhrkol, uprel na pána dve oči plné alkoholu.

„Blbosť! Nemôžeš vedieť... nemôžeš ani len tušiť! Nemáš šajnu, nemáš možnosť, nemáš... nevieš!“ Pán sa sebaisto škerí.

„Viem! Chceš sa vsadiť?“

„Chcem! Už teraz si prehral a bude ťa to bolieť!“

„O čo?“ Damon bojovne žmúri a je na tisíc percent presvedčený o svojej pravde.

„Počkaj, počkaj... ty si si nejaký moc istý!“ Pán zaváhal.

„O čo? Cúvaš?“ Hučí mierne pripitý upír.

„Čoby... necúvam, len zvažujem.“ Alkohol sa dostáva aj do krvi pána.

„O čo?“ Nedá sa odbiť Damon.

„Neviem... čo tak treb...“

„Ja viem. Keď vyhrám, povieš mi svoje najskrytejšie tajomstvo! O nič iné nehrám!“ Zasekol sa upír.

„To je vážna vec!“

„Bojíš sa? Veď si tvrdil, že neviem!“

„Však ani nevieš! Dobre! Beriem! Hovor!“
„Čo si sa s koňom zrazil? Stávka nie je úplná! Keď prehrám... tak?“ Čestný hráč v upírovi sa vzbúril.

„Aha... sorry. Tak, keď prehráš, budeš so mnou piť v kuse celý týždeň!“

„Sused, nie si ty alkoholik?“

„Som, vadí to?“

„Mne nie a tebe?“

„Občas... keď nemám čo vypiť.“

Damon sa pustil do smiechu, pripitá hlava je príjemná zmena po piatich dňoch nechutného napätia vo vile. Pán sa chechce tiež.

„Fajn. Sused, patríš k managementu.“ Usmieva sa upír.

„Čo?“

„Patríš k šéfom, si vo vysokom managemente. Si ten horný. Úplne presne... si Knieža!“

Damon žmurkol šibalsky, oči vpité do pána. Ticho zavládlo, pán zvážnel, opätuje pohľad.

„Ako to myslíš?“

„Chceš viac, sused? Ok. Si Knieža, si nad Fredericcom a Lucienne.“ Damon sa víťazoslávne usmieva, ale pánovi zamrzol úsmev úplne.

„Damon! To nie je možné! Nemáš ako o mne vedieť! Nechápem a to sa mi stáva skutočne málokedy!“ Pán úplne vytriezvel.

„A vyhral som! Tu je moje uško a čaká na tvoje tajomstvo.“

„Neodbočuj, ako o mne vieš?!“

„Snívalo sa mi o tebe.“

„Damon!“ Pán je vážnosť sama.

„Vravím pravdu. Počul som ťa v sne, nevidel... iba počul. Bol si s Fredericcom a Lucienne v Moskve, na Červenom námestí. Ty vieš o mne asi dosť... predpokladám. Tak iste vieš aj to, že som vysoko citlivý upír a tvoj hlas sa nedá zmýliť s nikým iným. Toť vše, môj pane!“

Damon sa uklonil, pohodlne oprel o kmeň. Dá Kniežaťu pár chvíľ na predýchanie.

knieža-33

Štvrtá hodina odbila, dve limuzíny plné postavičiek vchádzajú na pozemok madam Limitless. Lucienne ledva obsedela u otca Javiera. Zaida nenašla Damona na fare, poharkala sa s Lucienne a pekelníčka okato hnala spoločnosť domov. Potrebuje súrne nájsť notára, Damona a zahladiť incident so Zaidou. Ešte nemá dotiahnuté papiere do konca a musí hrať divadlo ďalej.

A aké prekvapenie... tretie auto je už pred vilou, dorazilo nedávno, posádka v zložení Kristián, notár, pán Rolff, Willo postáva vonku.

Baby vystupujú a Kristián beží k madam: „Prepáč mi, tešil som sa na výlet s tebou, ale ostali sme trčať v kolóne. Prišli sme len pred chvíľkou.“

„To je v poriadku, hlavne, že sa vám nič nestalo.“ Madam hladí chlapča po vláskoch, ale Lucienne nedôverčivo zazerá.

„Skutočne ste boli len v zápche?“

„Áno. Keď prišli policajti, poposúvali nás a Willo šikovne našiel skratku domov.“ Kristián klame prvú ligu a pekelníčka mu neverí. Lež nemá dôkaz.

„Kde je Damon?“ Zanovitá Zaida si hľadá muža.

„Neviem, nevidel som ho.“ Zaida nervózne kríva do vily, ide vyšetrovať ďalej.

Spoločnosť sa presúva do vily. Notár zastaví Lucienne pred schodmi.

„Tu máš.“ Podáva jej fascikel s listinami.

„Je tam všetko?“

„Myslíš, že som samovrah?“ Notár nervózne žmolí okraj saka.

„Nie. Myslím, že kedy by si mal na výber, oklameš ma. Skutočne ste trčali iba v zápche?“

„Mno. Čo ďalej, Lukrécia?“

„Nič. Počkáš do vile, kým si preverím veci, pošlem mladomanželov do Európy a my dvaja sme si kvit.“

„Mám slobodu a pokoj od teba?“

„Ešte nie. Do hry mi vstúpil brat a neverím ti celkom. Zotrvaj tu.“ Pekelníčka nervózne nazrela do fascikla a zmizla vo vile.

Kristián vyšiel spoza rohu, tlačí notára do auta, posledné ovplyvnenie:

„Doktor, je čas! Spravil si všetko podľa našej dohody. Veci máš v aute, novú identitu, doklady, kreditky a všetko potrebné na palubovke. Rušičku na sledovanie od Lucienne si vypil a sloboda ťa volá. Strať sa nám z radaru a viac nás nehľadaj, lebo ťa to bude stáť život. Zabudni na nás! Do nevidenia, doktor.“ Chlapča vyskočilo z auta, zamávalo na šoféra a limuzína zmizla z dohľadu.

„Dnes som vykonal dobrý skutok. Mám všetky doklady, zachránil som jedného právnika. Už stačí len vyrvať z pazúrov Lukrécie Damona s Wandou a mám padla.“

Kristián sa sarkasticky baví sám na sebe. Pohladil potkaniu slečnu Guľôčku, vykročil zachraňovať zvyšok svojho teamu.

- - -

Damon vykúzlil sladký úsmev na Knieža.

„Som šokovaný, nechápem súvislosti! Ako som sa ti mohol snívať? Som chránený, nedostupný a veci okolo mňa sa dejú len s mojim vedomím! Našiel si dieru v systéme?!“ Knieža nie je schopný pochopiť.

„Pekne som ťa šokol. Teším sa a čakám.“

„Na čo?“

„Máš krátku pamäť? Vyhral som.“ Damon si doberá Knieža.

„Dobre! Viem! Sakra, podaj mi fľašu.“

„Prosím.“

„Nie túto, plnú chcem!“ Hučí starý pán a krúti hlavou.

„Na! Prečo si z toho taký vyťatý?“

„Pretože... som zvyknutý... že veci sa dejú podľa mňa... ty si vybočil z koľaje a pekne tvrdo!“ Knieža otvoril whisky a riadne si uhol.

„Budem za to dajako trpieť?“ Mračí sa upír.

„Nebuď blázon. Ty za nič nemôžeš.“

„Díky, hneď som pokojnejší. Takže budeš pre mňa naďalej sused, či Knieža?“

„Oboje, čo sa ti páči. Musím splniť sľub. Aleže ako sa mi do toho nechce! Damon, Damon! Takto vytiahnuť zo starého pána tajomstvo. Tak ma napadá... môžem ťa teraz oklamať... niečo si vymyslieť.“

„To neurobíš. Povieš pravdu, pretože si svojim založením pravdovravný, stojíš si za svojim názorom, si spravodlivý, máš prehľad, myslím, že aj takmer neobmedzenú moc. Si silný duchom, pravý vodca srdcom. Nie nadarmo si vyvolený vládnuť pekelníkom. Aj keď nechápem celom tú hierarchiu... ale nemusím vedieť všetko.“ Damon vraví pomaly, rozvážne.

„Ďakujem. Znelo to ako vyznanie lásky šéfovi.“

„Ja neviem, či máš na mňa dosah... nič o tebe neviem, šéfovať mi asi nebudeš... nemám sa ti prečo podlizovať. Povedal som, čo z teba cítim.“

„O to viac si to cením. Tak k veci. Nedávno som prišiel o spriaznenú dušu. O čistú dušu, ktorá mi spríjemňovala život, krátila nekonečný čas na tejto protivnej planéte.“

Knieža smutne zíra do zeme, riadne si uhne a pokračuje: „Bola so mnou od kolísky, vychovával som ju, učil, vyrástla v krásnu slečnu... krásnu slepú slečnu... nevidiacu. Vada zraku pri narodení, neoperovateľná. Očami preberáme 90% informácií a ona pretvorila svoje zvyšné zmysly na pomyselné oči. Bola vzdelaná, múdra, hrala na klavíri... hrávala mi Bacha, Prelúdium In C major - Lullaby... Bola čistá, neskazená duša. Damon, stratila sa mi, niekto sa postaral o jej zmiznutie a zahladil všetky stopy... nie som ju schopný nájsť. Vyrastala v ústraní a nikto o nej nevedel... som si myslel. Nemôžem ju dať oficiálne hľadať, nikdy oficiálne neexistovala. Ona je Nikto a teraz mi zmizla v Kdesi. Jediné v čo dúfam... že ešte nie je mŕtva. To je všetko. Vlastne nie... veľmi mi chýba.“

Knieža stiahol zvyšok bourbonu, zahodil zlostne fľašu bokom a upír mu podal ďalšiu.

„Má aj meno?“ Damon tíško prehovoril.

„Oficiálne nie. Vravel som jej Kráska. Tak dlh som splnil... idem. Upír Damon Salvatore, moje tajomstvo je teraz tvojim. Nezabudni, je najtajnejšie! Rád som ťa spoznal.“ Knieža vykročil medzi stromy.

„Počkaj.“ Damon ho dobehol.

„Áno?“

„Prečo si prišiel?“

„Nevyspytateľné sú cesty osudu.“

„Mi hovor, heh! Si príma chlapík a máš super bourbon. Stav sa ešte niekedy!“

Damon mu podal ruku, priateľsky stisol, zapískal na psa a stratil sa v stromoradí.

- - -

„Hej, Kristián.“ Chlapča zdvihlo pohľad a vyskočilo na nohy.

„Knieža! Zbláznil si sa? Chceš aby nás niekto videl spolu?! Už minule som ti vysvetľoval, že o nás nikto nesmie ani len tušiť!“ Kristián zúrivo rozmýšľa kam starého pána schovať.

„Som tu len na skok a využívam moment aj pre teba. Už idem, pokoj.“

„Dobre, rýchlo hovor!“

„Bol som s Damonom. Mal si pravdu, je nezvyčajný v mnohých smeroch. Asi tuším, prečo patrí k hŕstke tvojich priateľov.“ Usmieva sa pán.

„Nezvyknem kecať! Zistil si, ako o tebe vie?“

„Sníval som sa mu.“

„Houby, natiahol ťa.“ Kyslo poznamenal chlapec.

„Sám neviem... netuším zatiaľ ako a kde získal info o mne... ale vedel o mojej schôdzke s Lukréciu a Fredericcom v Moskve.“

„Pozor! Niekto ide. Zmizni už!“

Štekol chlapec a vykročil smerom k prichádzajúcej osobe. Knieža sa pobavene usmial a stratil za rohom.

- - -

„No, že sa aj ukážeš, veličenstvo.“

„Čo? Zmeškal som niečo dôležité?“ Fredericc rázne kráča do vily.

„Bol si u otca Javiera?“ Kristián číha na odpoveď.

„Nie. Nabudúce.“

„Ok, kde si bol?“

„Odkedy ti ja skladám účty, malé pekelníča?“

„Odkedy som sa za teba zaručil u Wandy. Tak kde?“

„Bol som si vyhodiť z kopýtka.“

„Fredericc, neser ma! Ho...“

„Rodinná porada?“ Damon dobehol so psom, pristavil sa.

„Už nie, prekazil si ju.“ Kristián pichol do upíra.

„Sorry, ja zasa zmiznem.“

„Nie, musíme dať spolu reč u Damona v izbe. Hneď.“ Zavelil Kristián.

„Ok.“ Upír schytil chlapča na ruky, pískol na psa.

Do rýchleho presunu chodbou vstúpila Zaida: „Damon! Konečna ťa vidím! Kde si celý čas?“

„Ehm... drobné vybavovanie spojené so stratou mládenectva.“

„Veľa písmenok a slov, ktoré nič nehovoria.“ Sykla Zaida.

„Aj tebe pekné popoludnie. Sorry, mám prácu.“ Damon rozhodne vykročil k sebe.

„Si môj muž, mám právo vedieť o tebe všetko.“ Nervózna veta zastavila upíra. Zvrtol sa na podpätku.

„Všetko?! Tak dobre!“ Damon zablýskal očami a Fredericc mu zastal cestu.

„Nie, nerob to. Nech si myslí a hovorí čo chce. Len ťa provokuje.“

„Ty mi ustúp z cesty, podvraťák!“ Damon štekol na Fredericca.

„Takto sa nikam nedostaneme! Obaja do izby, prídem za vami.“

Hroziacu hádku zastavil Kristián.

„Prepáč, Zaida, Damon má teraz veľa práce... rád by som ti niečo povedal. Vezmeš ma na ruky, prosím.“

„Poď, ty šidlo. Si všade. Hovor.“ Zaida zdvihla chlapča, díva sa do milých očí a Kristián veselo ovplyvňuje.

„Damon má teraz veľa práce, musíš mu dať priestor, neobťažovať ho, nehľadať. Keď bude mať voľnú chvíľu, príde za tebou sám. Vráť sa do izby a venuj sa svojim koníčkom, čítaj, vyšívaj, vzdelávaj sa.“

„Ok, len som sa bála o neho. Nebol u otca Javiera a Lukrécia tvrdila, že tam šiel napred. Ani otec o tom nič nevedel. Mám z nej divný pocit. Dobre, idem si čítať.“

„Bav sa.“

- - -

Kristián vbehol k Damonovi, obom ukázal, nech vojdú do kúpeľne. Schytil za obojok vlčiaka, priviedol ku dverám do izby, ukázal prstom na ne. „Royal, sadni! Stráž!“ Pes sa zviezol na zem, nastražil uši, je pripravený ohlásiť každého návštevníka, hoc bude len prechádzať popred dvere.

Chlapča pustilo všetky kohútiky s vodou, sprcha naráža do kachličiek, šumí ako malý potok. Otvoril poslednú zásuvku na komode, spod slepého dna vytiahol dva fascikle.

Upíra i pekelníka prinútil sadnúť tesne vedľa seba, sám si kľakol pred nich.

Mlčia, premeriavajú sa pohľadmi...

„Urýchlim to. Fredericc nás podrazil, obhajuje sa tým, že sme volali všetci o pomoc, tak pomáhal. Ja si myslím niečo iné. Damon, Wande som sa už zaručil za Fredericca a ona súhlasila. To isté ponúkam tebe. Ručím za to, že Fredericc už nič podobné nespraví, bude nám pomáhať, ako vie a môže. Čo povieš?“ Damon kriví ústa, prehadzuje myšlienku v hlave, nedôveruje Fredericcovi, ani čo sa za necht vojde.

„Ok, ale robím len pre teba.“ Prskol upír.

„Kristušát, vy ste sa všetci dohodli?! Odpovedáte ako cez kopirák!“ Štekol Fredericc, nervózne trhá rukávom.

„Asi to tak rovnako cítime!“ Vrátil mu Damon.

„Aj toto som už počul od Wandy!“

„Dosť! Mám tvoje slovo, Damon?“

„Áno. Budem s ním robiť ďalej.“ Neochotne sa podvolil upír.

„Ďakujem. A ty, Fredericc?“

„Čo?“

„Veríš Damonovi?“

„Kurva a prečo by mi nemal veriť! Ja som ho podrazil?!“ Damon hneď útočí.

„Napríklad preto, že teraz reaguješ ako tupec! Nevidíš kam smerujem? Rozsypal sa mi team, snažím sa vás dať dohromady a ty mi skutočne nepomáhaš! Fredericc môže mať tiež pochyby ohľadom tvojho ďalšieho chovania, správnosti úsudku, reakcií a podobne! Chápeš?“ Kristián sa už začína hnevať, oči mu horia plameňom.

„Chápem... sorry.“

„Verím Damonovi.“ Sucho poznamenal Fredericc.

„Tss, veľmi nepresvedčivé... ja sa ti zaručím za Damona. Je to lepšie, Fredericc?“ Chlapča ponúka svoje oči strýkovi, nech si preberie informácie a vysloví posledné rozhodnutie.

„Ok. Ok. Verím tebe, Damonovi i Wande. Sme zasa na jednej lodi, aj keď prova naberá vodu na palubu a my sa trošičku kĺžeme bokom.“ Uzavrel hádku Fredericc, podáva ruku upírovi a sarkasticky sa uškiera.

Damon sa zhlboka nadýchol, prijal podávanú ruku... ale najradšej by mu skopal do krvi tú jeho pekelnícku riť i zbytočne pekný ksicht!

„Super! Vítam vás oboch v mojom novootvorenom klube s názvom: Kto to podrbe, škaredo mi zaplatí!“

Chlapča sa škerí a máva fasciklami.

„Čo to máš?!“ Vyhrkli takmer súčasne upír i strýko pekelník...

damon-pst-stredny