Devil's Night - 25. part • OurStories.cz ~ naše povídky

Žiarlivá Lucienne nemilosrdne útočí, no do jej hry vstúpi nebezpečný Fredericc.
Zvládne otec Javier v poslednej chvíli zachrániť Damona pred samotným Peklom?

26.12.2012 (15:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 996×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki.

Lucienne konečne na chvíľku osamela. Ovplyvnený Willo, šéf ochranky Rolffa, jej celý večer robil spoločnosť, dvoril sa, tancoval, ale teraz bol povolaný k povinnostiam. Pekelníčka sedí v kúte, úpenlivo sleduje graciózny tanec Damona a Wandy.

Bolestivo si uvedomila, že z nich vyžaruje dokonalá zamilovanosť, očarenie, sú v tanci stvorení len jeden pre druhého. Damon priam sála láskou, plne oddaný svojej milej, z jeho očí vyviera poddajnosť, pokora, hľadí na ňu ako na najvyššie božstvo, modlu, uznáva len ju. Vraví srdcom, že ju bude ctiť, ochraňovať a hájiť, vždy verne stáť pri nej, chápať, slúžiť... nech sa stane čokoľvek.

To všetko vidí Lucienne pred sebou a kdesi z hĺbky jej srdca kričí hlas: „Ty si nikdy nič podobné nezažila! Si stále sama, pyšná, nepochopená! Túžiš po Damonovi? Nikdy ti nebude patriť tak, ako patrí teraz Wande! Neskrotíš ho, neovládneš, ale hlavne nezaujmeš!!!“

Fredericc zablúdil pohľadom k sestre, výraz jej tváre vraví za všetko. Pristúpi k nej: „Čo to vidia moje prekvapené oči? Šéfka samotného Pekla túži po upírovi? Kolosálne!“

„Vypadni!“ Sykla podráždene.

„Máš nesplniteľný cieľ, moja drahá!“ Sykol jej späť.

„Zmizni, lebo ti škaredo ublížim...“ Lucienne varovne otočila hlavu k bratovi...

- - -

Len pred chvíľkou sa dušoval notár pred Zaidou, ako vynadá upírovi za ponižujúci porno tanec a po krátkom dialógu i prípitku s ním vychádza zo salónu ako námesačný. Zaidu si nevšíma, zmizne na poschodí. Zarazená nevesta nechápavo krúti hlavou.

To ale nie je najväčší šok večera. Až teraz jej spočinuli vytreštené krivé okále na strýkovi Rolffovi, ktorý sa tu už baví pár hodín a nikto nemal toľko chochmesu, aby to oznámil Zaide.

So strýkom sa úspešne nevidela dlhú dobu a dnes je vila skutočne posledný kus sveta, kde ho chcela stretnúť. Lež strýko zmerčil neterku, zamával jej, ťažkým krokom sa blíži. Rýchlo hodnotí jej zjav – chúďa, stále je šeredná.

„Zaidula, že sa aj ukážeš!“

Och, áno, len on jej posmešne hovorí Zaidula, už stihla zabudnúť.

„Ahoj, strýko. To je prekvapenie.“

„Súhlasím v plnej miere. Prídem sem na obchodné jednanie a pred vilou sa dozviem, že Zaida Rolff sa dnes vydáva. Myslel som, že mi to aspoň oznámiš a zavoláš ma na sobáš! Sobáš je jedno prekvapenie a druhé je madam. Vysvetlíš mi to? Akoto, že si práve u nej?“

„Prepáč, ale veci sa zvrtli rýchlo... a... nestihla by som ťa pozvať... a... nebol dlho určený presný termín svadby a tak...“ Zaida veľmi zle klame.

„Dievča, dievča, stokrát sme si hovorili, že nemáš klamať, keď to nevieš! Nechaj tak. Som tu a nestačím sa čudovať.“
„Čomu?“

„Akého muža si si našla. Čudujem sa, nechápem, akceptujem.“

„Prečo sa čuduješ? Chceš azda naznačiť... že ho nie som hodna?!“ Citlivá na seba, vybehla do útoku.

„Nečerti sa! Poznáš ma, som priamy.“

„Poznám a občas mám pocit, že svoju priamosť vydávaš za cnosť len preto, aby si mohol urážať ľudí okolo! O pár minút odchádzame s Damonom do izby mladomanželov splniť tvoju požiadavku.“

„Prosím?“

„Zabudol si? Tvoja vôľa znela jednoznačne. Môžem si vybrať muža sama, ale musím ti potvrdiť naplnenie mladomanželských povinností. Iba potom zdedím majetok v Európe.“

„Aha, sem mieriš. Áno, to sedí. Kto to potvrdí?“

„Notár, doktor Helpless, bol aj pri sobáši s otcom Javierom. Zabezpečí všetko potrebné pre teba.“

„To bol ten ofačovaný, čo pred chvíľkou odišiel?“

„Hej.“

„Čo sa mu stalo?“

„Dlhá story, inokedy a ja presne ani neviem. Ostávaš tu?“ Zaida by nesmierne rada počula zápornú odpoveď.

„Ale áno, veľmi rád. Zaidula, už som myslel, že mi to nenavrhneš.“ Starý pán Rolff sa radostne zubí.

- - -

Fredericc sleduje tanec hrdličiek Damona i Wandy, hodinky sú neúprosné a tlačia veľkú ručičku k dvanástke. Je potrebné doručiť upírovi správu ohľadom svadobnej noci a pekelník rýchlo hľadá správny úskok.

„Kristián využi posledné takty pred polnocou a choď si skočiť s Wandou. Ja sa stavím na slovíčko pri sestre.“ Fredericc si čupol pred chlapca, vtisol mu lístok do ruky. Chlapča chápe.

w+k+d+l+f-25

„Si krásna... och, ľúbim ťa, Wanda... vábiš ma... túžim po tebe, Motýlik môj.“ Damon s gráciou vedie parketom sexi dámu v čiernom, tichúčko šepká vyznanie, zmučene skloní pohľad.

„Hlavu hore čerstvý ženáč! Mám strach... ale... sľubujem... nájdem si chvíľku, ukradnem si ťa pre seba... a potom po...“

„Wanda, smiem prosiť? Starec, prepáč.“ Kristián ju poťahal za čierny pléd, šibalsky žmurkol.

„Jasné, veľmi rada.“

„Starec, vezmi na ruky, prosím.“ Upír poslúcha na slovo. Tancujú v trojici, chlapča počká, kým sa Damon otočí Lucienne chrbtom, rozvinie lístok, kryje ho v dlaniach, upír číta – Ideš so Zaidou do izby radovánok, dablér za teba je vybavený, prejdi prechodovými dverami do Zaidinej izby, čakaj tam. Lukrécia dá určite strážiť dvere aj okná gorilami. Nad ránom sa zbavíme dabléra a ty ráno vychádzaj hlučne z izby radovánok! Všetci improvizujeme, buď v strehu a pripravený!

- - -

Polnoc presvišťala salónom, Lucienne sa predrala ku veľkému gongu a praštila po ňom. Muzikanti stiahli hlasitosť na polovicu, hlavy prítomných opísali kruh za zvukom.

Pekelníčka nahodila úsmev číslo 2, vzala si slovo.

„Ďakujem všetkým za podporu mladomanželov dobrou zábavou. Prišiel čas na posledný prípitok a ja sa rada ujmem tejto povinnosti. Pre mňa je to vlastne vyznamenanie.“ Lucienne nasledovaná slúžkou s veľkou táckou plnou pohárov rozdáva drinky s láskavým úsmevom. Pekelníčka má posledný pokus dostať do Damona novú sledovačku, tak zámerne zvolila poháre z tmavého, brúseného skla, tmavý mok. Upírov pohár opäť drží bokom, v pravú chvíľu mu ho podá ako poslednému a ostane pri ňom stáť.

Kontrola obsahu rúk... áno, všetky objímajú tmavé ušľachtilé sklo, už len vypiť.

Damon stále na parkete pri Wande, s Kristiánom v náruči... má pocit, že v ruke drží plný pohár pekelného jedu, chlapča naznačuje, že to nesmie vypiť. Ale akú lesť narýchlo použiť? Lucienne striehne pri upírovi a už si je istá, že sa jej podarí nový úskok.

Kristián vyzýva na diaľku očami Fredericca k akcii, žiada o pomoc pre Damona.

Pekelník sa pred chvíľkou zasa poharkal so sestrou, je to jeho najväčší nepriateľ. V zákulisí vedú tvrdú vojnu o ovládnutie Pekla a momentálne vyhráva Lukrécia, ona je šéfka! Ale boj pokračuje... tak čo keby... hmm, vtiahol Damona na zákulisných bojov? Damon predsa neznáša Lukréciu, urobil by čokoľvek, aby sa jej zbavil! Tak prečo by nepomáhal v boji Fredericcovi? Čo tak ponúknuť mu spojenectvo? Ale spojenectvo na ktoré myslí Fredericc sa nebude páčiť Kristiánovi... nie, to určite nie. Lenže, aj chlapča si obľúbilo Damona... tak bude musieť uzavrieť kompromis so strýkom!

Sekundy letia, pekelník uvažuje o závod, ešte sám váha... nechce nahnevať Kristiána, ale na druhej strane vidí, ako chlapča volá o pomoc! Až ho prinútila sestra k rýchlej akcii.

Lukrécia víťazoslávne zdvihla pohár, zavelila: „Na zdravie a všetci do dna!“ Publikum sa usmieva, ruky prisúvajú mok k ústam, niektorí už začali piť, ale Damon strnulo drží pohár... a kurva! kurva! nič ho nenapadá... žiadna použiteľná zámienka, s kým a prečo si vymeniť pohár. Pekelníčka blýska očami na upíra, tichým nátlakom ho núti piť.

Fredericc sa nadýchol, ešte váha... no Kristián ho prebodáva očami a pekelník priam počuje jeho šťavnaté nadávky aspoň v desiatich rečiach. Ok, sám si to chcel, synovček môj!

„Damon, počkaj! Toto je pre mňa veľmi dôležitá chvíľa.“ Fredericc pristúpil pred upíra a Lukrécia vraždí pohľadom brata! Nie! Ten hajzel podrbaný jej zasa všetko skazí?!

Že aká úľava nastala v tvárach Kristiána, Damona i Wandy? Upír ďakuje pohľadom, ide hrať Fredericcovu hru.

„Áno, počúvam.“

„Vieš, Kristián mi o tebe dosť povedal, sám som prežil chvíle s tebou... a napokon, aj pán Rolff ocenil tvoje kvality. Vyznamenal si ma dôverou a zvolil si si ma za svedka, ďakujem. Si mi blízky a mám pocit, akoby sme spolu prežili stovky rokov... ehm, nemám žiadnych súrodencov a teba by som mal rád za brata. Tam, odkiaľ prichádzam, máme taký zvyk... ponúkneš pomoc a priateľstvo, či bratstvo a už je to potom len na dotyčnom, či ťa príjme.“ Fredericc priamo hľadí do očí upíra, Kristián zatína prsty do ramena Damona, nesúhlasne mrká, Wanda zdesene vydýchla, sklonila hlavu až k prsiam.

Damon je v pomykove... predsa mu Fredericc prišiel na pomoc a napriek tomu sa chlapča i Wanda desia??

„Prepáč, dnes som trochu mimo... nerozumiem celkom, čo mi ponúkaš.“ Upír jednoznačne potrebuje viac detailov.

Lucienne nevydržala mlčať: „No tak, Fredericc, nezdržuj, to sa sem nehodí, vybavte si to v súkromí. Nevesta čaká a izba mladomanželov tiež.“

„Nie, ty nerozumieš! Práveže teraz je správna chvíľa a preto ju využívam. Dovoľ, Damon... ponúkam ti bratstvo, spojenectvo a pomoc. Ty sám sa rozhodni, spýtaj sa svojho srdca, či som ťa hoden a odpovedz, prosím.“ Fredericc sklonil hlavu, nemôže sa dívať na Kristiána. Chlapča sa mu vyhráža pohľadom, hrozí samotnou smrťou upálením, utopením, rozštvrtením, napichnutím na tupý kôl, umučením svätenou vodou!

Kurva drát! A upír vie zas hovno! Damon vníma des chlapčaťa, zhrozenie Wandy, nie je schopný domyslieť pekelníkovu ponuku do detailov. Ale čo také hrozné sa mu môže stať? Mŕtvy je už dávno, prekliaty tiež, Lucienne ho má v pazúroch! Už je odhodlaný bojovať za lásku Wandy, odvedie si ju preč od podrbanej pekelníčky a vezme jej aj chlapca... takže... pomoc silného brata pekelníčky mu príde vhod!

Damon skáče pohľadom po prítomných, tí, čo začali s prípitkom prekvapene zastali a celé osadenstvo visí pohľadom na upírovi, čaká.

Otec Javier, tajný priateľ Damona, sa rúti pomáhať: „Dovoľ pár slov, Damon. Dnes máš skutočne významný deň. Pred bohom si si vzal a prijal manželku. A teraz prichádza tvoj svedok, ponúka ti pred všetkými bratstvo i spojenectvo. Skláňam sa pred jeho ponukou a ver mi, že náš Pán, ktorý je tu všade s nami, sa raduje so mnou. Pán Fredericc ti otvoril svoje srdce. Ja by som jeho šľachetnú ponuku prijal bez váhania.“ Pekelníkovi cukli kútiky úst nad slovami kňaza a predstavou, ako otec Javier uzatvára bratstvo so samotným pekelným Fredericcom.

„Ok, ďakujem otče. Díky aj tebe Fredericc a prepáč, že som váhal. Prijímam tvoju ponuku.“ Damon striehne na reakcie okolia. Lucienne s nechuťou a odporom v tvári ustúpila bokom, Wanda spustila plecia ešte nižšie, akoby sa strachom a hrôzou zmenšila a Kristián stratil farbu z líc – podrbaná robota... upír asi práve niečo pekne zbabral!

„Ďakujem. Na znak súhlasu si vymeňme poháre a naše nové bratstvo spečatíme krvou.“ Fredericc s úsmevom siahol pre ostrý nôž na ovocie, vymenil si pohár s upírom: „Na bratstvo! Do dna!“ Chlapi kopli drink do seba, guľôčka na sledovanie Damona skončila v pekelníkovi.

„Damon, brat môj, zlož chlapca na zem a podaj mi ľavú ruku.“ Fredericc obráti ruku upíra dlaňou hore, ostrým nožíkom švihne od palca po malíček krížom cez celú dlaň a vytvorí hlbokú ranu. To isté spraví na svojej ľavej ruke, odloží nôž, spojí obe otvorené rany, zabodne panovačný pohľad do upíra.

Damon bol prekvapený už tou dlhou, hlbokou reznou ranou, ale keď pekelník spojil krvácajúce dlane, upír takmer vykríkol zdesením. Od dlane sa mu rozbehla ostrá bolesť celým telom, navštívila snáď každú bunku v tele! Damon už zopárkrát trpel pri použití pekelnej masti na hojenie rán, pozná ten druh bolesti. Lenže táto je iná!

Je menej fyzická, akoby sa viac zameriavala na dušu, vôľu, či city upíra... podrobuje si ho, snaží sa ho ovládať a spája jeho myseľ s Fredericcom. Pekelník zíra do očí upíra, spojenie dlaní drží v železnom zovretí.

Obaja mlčia, ale Damon jasne vníma panovačný hlas pekelníka: „Dobrovoľne si ma prijal za brata! Uznal si naše spojenectvo i bratstvo a nič si nepýtal ako protihodnotu. Máš teda jedno želanie voľné a ja ti ho splním! Ale nie teraz.“

A Damon razom pochopil! Fredericc ho šikovne oklamal, vlákal do pasce a snaží sa ho ovládnuť! Je to horšie ako nátlak Lucienne, bolí to v hlave... nie, bolí to v duši a ochromuje vlastnú vôľu! Upír sa vo vnútri vzoprel, ako vraný kôň, bráni sa z celej sily podrobeniu.

„Oklamal si ma! Si rovnaký ako tvoja zbastardelá sestra! Ty nechceš byť mojim bratom, ty mi chceš vládnuť! Tak to kurva, ani omylom! Zabudni! Potrebuješ moju pomoc? Ok, ale budeme bratia, rovnocenní partneri! Dokážeš to?!“

„Už nemáš na výber, tvoje ovládnutie je takmer hotové!“ Nerozvážne zaburácal sebaistý Fredericc.

„Takmer?! V tom prípade nemáš na výber ty!“ Upír zablokoval všetky myšlienky, odrezal pekelníka z vlastnej hlavy, uprel prosebný pohľad na otca Javiera a žiada o urýchlenú pomoc! Sám sa snaží uvoľniť zovretie ruky a vyslobodiť sa, ukončiť prepojenie krvou. Bez pomoci z vonka to nezvládne, pekelník má nepredstaviteľnú silu.

Kňaz poplašene skočil k priateľovi: „Damon, ste v poriadku? Pán Fredericc, okamžite ho pustite, myslím, že Damonovi je nevoľno. Hneď!“ Kňaz zvýšil hlas, trhol rukou pekelníka a Fredericc neochotne poslúchol. Prepojenie nedokončil, stačilo už len máličko, ticho zúri.

„Ďakujem, otče, bez vás by som bol už veľmi, veľmi ďaleko... metaforicky povedané... v prdeli! Musím si ľahnúť.“ Upír sa zvalil na parket, otočil na bok, skrútil do klbka... bolesť tíchne.

Svadobčania taktne ustupujú bokom, nezvyčajné bratanie ich nepresvedčilo a podaktorí krútia nespokojne hlavami...

damon-pst-stredny