OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Devil's Night - 17. part

10.11.2012 (20:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1453×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki. 

Chlapča si schováva hrot v krvavej ručičke ako dôkaz, navádza Fredericca chodbou.

Lucienne práve vchádza do salónu keď ju primrazí dvojitý zásah. Po A - vidí brata po dlhej dobe a vila je dnes skutočne posledné miesto na Zemi, kde ho chce stretnúť, po B - brat nesie Damona a ťahajú za sebou krvavú stopu.

„Čo sa stalo? Kristián si zranený?“ Ďalší šok pre Lucienne, vidí krvavé predlaktie chlapca. 

„Nie, Fric vystrelil šíp s týmto hrotom na Damona. Pomôž Lukrécia, on potrebuje krv! Rýchlo!“ 

„Hovoríš Fric strieľal? Ok!“ Lucienne podráždene zdvihla obočie.  

Fredericc ukladá Damona na posteľ, Lucienne hľadá Frica a keď ho nájde...

- - -

Fric sa v panike zle rozhodol, mal zabiť Damona, teraz mu je to už jasné. Damon ho predsa videl! Už je neskoro, druhý pokus nedostane... Jediná možnosť urýchlene vypadnúť z vily... Fric beží chodbou, pri vchode sedí baba na vozíku.

„Výborne, čakám ťa už hodnú chvíľu, poďme do kuchyne, prejdeme si menu! Čo je? Fric! Počúvaš ma?“ Madam čumí na majordóma. 

„Ó... áno madam, prepáčte chcel som ešte čosi zariadiť v park...“

„Nič iné teraz nebudeš robiť, syp do kuchyne!“ Baba ženie úbožiaka pred sebou.

Lucienne vybehla na chodbu, sonduje okolie, zisťuje pohyb ľudí po vile... doktor sa motá u seba v izbe, Zaida tiež, Kristián, Fredericc a Damon sú dole. Wanda schádza dolu schodmi k Lucienne, madam a Fric vchádzajú do kuchyne.

„Tam si, ty háveď otravná!“ Lucienne si nahlas uľavuje.

„Prosím?“ Wanda začula nadávku, plná strachu oslovuje šéfku Pekla.

„Čo? Och, Wanda, Damon ja zasa ranený, skoč pre tvoju zázračnú krabicu. Rýchlo, potrebuje pomoc, ja som tam o chvíľu!“  Lucienne s istotou zamierila do kuchyne, Wanda plná obáv o upíra peláši plniť príkazy.

„Madam, hľadám ťa po celej vile. Mám na večer malé prekvapenie pre mladomanželov a potrebujem si to prejsť s majordómom, môžem ti ho na chvíľku vziať? Len chvíľku.“ Lucienne sa milo prihovára babe, čupla si k nej, aby bola povoľnejšia. 

„Milá moja, ja dnes neviem, kde mi hlava stojí. Dobre vezmi si ho na chvíľku a nech sa sem potom okamžite vráti.“ 

„Ďakujem, sľubujem a môžem ti ponúknuť pomoc? Vybavím vec s Fricom, vrátim sa a časť povinností hoď na mňa. Ok?“ Lucienne prívetivo žmurkla, berie Frica za rukáv, ťahá ho k Damonovi do izby. Majordóm sa lúči so životom, tuší čo bude nasledovať...

- - -

Wanda letí schodmi, v krabici štrngajú tégliky a fľaštičky s pekelnou silou, vbieha do izby. Ešte nemala čas sa vidieť s Fredericcom od kedy vstúpil do vily. Zostala stáť primrazená, nebola pripravená na ten pohľad... 

Fredericc bola jej vysnívaná láska, jej rytier, dokonca istý čas Fredericc robil spoločnosť dáme, milovali sa, ale akosi sa veci zvrtli iným smerom ako mladý muž očakával a cesty sa im rozišli. Wande to zlomilo srdce, dlho sa spamätávala zo šoku a vtedy sa Fredericc rozhodol odísť, aby jej to uľahčil. Dnes sa vidia prvý raz po veľmi dlhej dobe a Wande sa otvorila stará rana v srdci, napriek tomu, že na posteli leží Damon.

„Ahoj Wanda, poď, Damon ťa potrebuje.“ Fredericc ustupuje k oknu, otáča sa chrbtom k nim, nechce jatriť rany ženy, vidí na nej, že jej ešte nie je ľahostajný. 

„A... áno, samozrejme. Ahoj Fredericc.“ Wanda pomaly kráča k upírovi. To je rana osudu pod pás pre mladú ženu. Prvá a najväčšia láska jej života stojí chladne pri okne, nemá sa ani  k tomu, aby jej venoval pohľad a druhá láska... tá ešte len začína klíčiť v srdci, leží opäť ranený na posteli, takmer nevníma, dosekaná hruď, už menej krváca, ale rana sa nezatvára.

„Damon, čo sa zasa stalo? Kristián...“ Chlapča v krátkosti podá referát.

„Musíme mu dať masť ako posledne. Podaj mi vankúš, bude určite kričať. Tak, ideme na to.“ Wanda si nabrala kúsok, vtlačila ju prstami do hĺbky, rýchlo ešte potrieť okolie rany a už je pripravená zakryť Damonovi ústa. Upír sa pohol, snaží sa otvoriť oči, uvedomuje si prichádzajúcu spaľujúcu bolesť, ale našťastie stráca vedomie.

„Super, tak si to nebude pamätať.“ Ticho v izbe sa dá krájať, minúty plynú, Fredericc sa presunul k posteli. 

Tri postavy stoja nad pacientom v mrákotách, každý ho má inak vpísaného do srdca, či hlavy, no teraz ich spája spoločný záujem... Damon musí prežiť! Každý z nich má vlastný plán s upírom a štvrtá postava práve otvára dvere, vlečie Frica za sebou.

„Ako?“

„Čakáme, keď sa preberie, mal by dostať krv.“ Sucho oznámila Wanda.

„Priniesla som čerstvú a 37°!“ Lucienne sa pousmiala, hodila Frica do kúta. Majordómus to už vzdal, práve bol označený za krvnú konzervu a živý z tejto izby nevyjde.

Damon vníma len hlasy, zasa sa derie k životu, zmysly a inštinkty naskakujú do počiatočnej fázy, hlásia upírovi dve silné bytosti pri posteli, cíti Wandu podľa jej nezameniteľnej vône a určite je tu aj Kristián. 

„Už sa preberá! Damon, počuješ ma? Otvor oči!“ Kristián sedí pri hlave priateľa. 

„Ahoj parťák! Rád ťa počujem... kde je Fric, mám s ním drobnú prácu... malý nevyrovnaný účet... sakra, zasa som v prdeli, bolí ma celý človek!“ Damon sa otáča bokom. 

„Fric tu čaká, dáš si skromný obed, môžeme ťa z neho ponúknuť?“ Kristián je šťastný, že neprišiel o upíra.  

„Čo? Je tu? Kde!“ Lucienne naznačí rukou Fricovi aby sa presunul k posteli. 

„Tu stojí pri tebe.“ Damon sa nemotorne otáča, zapichne oči do majordóma, pohľad mu temnie, tvrdú rysy tváre, stáva sa z neho skutočný predátor, nečakane vyskočí, vrhne sa po nešťastnom Fricovi. Obaja spadnú na zem a upír sa už kŕmi na mršine. Krv sa leje, Damon saje, telo relaxuje novou dávkou živín.

Wanda zalapala po dychu, takúto zmenu a útok v priamom prenose ešte nikdy nevidela. Prišlo jej nevoľno, zachytáva sa Fredericca, ten jej pomáha, Wanda mu klesla v náruči bez života. 

„Bože, tieto slabé kusy nič nevydržia!“ Lucienne je pobúrená. 

„Buď ticho. Čo s Fricom? Necháme ho celkom vypiť?“ Pragmatický Fredericc drží ženu ako pierko a stará sa o osud majordóma, Fric totiž pre neho tak trošku pracuje v utajení. 

„Nóó, necháme ho ešte trápiť na tomto svete. Damon, už stačí... počuješ?“ Lucienne dvíha upíra, trasie s ním ako s bojovým psom. Damon sa umúdri, necháva Fricovi na dne nádrže trošku krvi.

Zvyšok je rýchly. Lucienne vybehne s Fricom do jeho izby, zastaví mu krvácanie, vloží ho do postele ako maróda. Príde za madam ako sľúbila, ospravedlní majordóma pre krátku indispozíciu a ponúkne svoje služby i pomoc madam. 

Fredericc ukladá Wandu do Damonovej postele, sám si sadá do kresla, Damon leží na zemi a Kristián je obkolesený vlčiakom, yorkshirom, potkanom. Chlapča má po dlhej dobe plnú izbu priateľov a dokonca sú aj všetci živí!! 

„Tak Damon, zle sme začali. Či dobre? Dobre, žiješ. Som Fredericc, Kristiánov priateľ, viem o tebe už dosť a potrebujeme spolu hodiť reč o tvojom sobáši. Koľko je hodín?“

„Dve.“ Tíško sa zapojila Wanda, už vníma. Damon sa snaží vstať, stále ho motá. 

„Zostaň ležať Damon, ešte aspoň hodinu, nech sa úplne skonsoliduješ.“ Wanda musí prekonať šok zo zmeny upíra v zabijaka, neznesie ho pri sebe. 

Damon chápe a vie, že ho čaká dlhá cesta k opätovnému získaniu dôvery Wandy. Mal sa kontrolovať pred chvíľkou, lenže Fric ho tak vytáčal celú dobu čo vstúpil do vily! Šíp do hrude bola len posledná kvapka!!! 

„Upír, upír, zdáš sa byť bystrý, krásny, silný, prchký, inteligentný...“ Fredericc chce odľahčiť situáciu. 

„Prestaň! Som kto som, iný nebudem!“ Damon vrčí.

„Tak k veci... o štyri hodiny sa ženíš s najkrajšou ženou akú som videl za posledných 9 storočí! To je vážne sila!“ Fredericc si predstavil Zaidu a striaslo ho.

„Vitaj do klubu. Ja by som povedal, že Quasimodo je Playmate mesiaca oproti Zaide, plus je príjemná ako celý klas osiny v riti!!!“ Damon si uľavil a tiež ho striaslo hnusom. 

Izbou sa rozozvučal hlasný smiech Fredericca, pridáva sa Kristián, chechtajúca Wanda a napokon strhnú k smiechu aj Damona. Hej, presne toto potrebovali... pár minút odľahčeného smiechu. 

„Starec, zabodoval si! Fredericc sa málo kedy takto smeje.“ 

„Hu, Damon, si prostoreký! Ale pravdu díš! Kurizoval som jej niekoľko hodín a stálo ma to kopec energie. Ešteže ma vytiahol Kristián kvôli tvojej záchrane.“ 

„Počkaj Fredericc, nič konkrétne najprv Lukrécia a Damon, zabudol si?“ Kristián sa spamätal prvý.

„Jejda, skoro hej. Damon, pravdu... posiela ti Lukrécia sms-ky?“ Damon nevie kam mieria, ale bude k nim otvorený.

„Hmm.“

„Príjemné, červené?“ 

„Hmm.“

„Ospravedlňte ma na chvíľku. Kristián, čosi som ti priniesol, skočím po to.“ Fredericc vstáva, začína hrať pantomímu, buchne dverami akoby odišiel. Ukazuje Damonovi aby bol ticho a kde má pero a papier. Upír sa pridáva k hre. 

Fredericc narýchlo napíše – Nečakané sms-ky, plné presných informácií? Damon prikývne. 

Fredericc píše a vysvetľuje – máš v tele od Lukrécie miniatúrne sledovacie zariadenie, preto vie všetko. Mám rušičku, je na tebe, či ju chceš použiť. Strčí lístok pred upíra, prst kolmo na pery, oči žiadajú bobríka mlčania. Damon prikývne a odpíše – čokoľvek, len nech sa jej zbavím! 

Kristián je pri nich, číta si, sleduje dej. Prikývne aj on, Fredericc vytiahne malinké púzdro, otvorí ho a Damon má pred očami čosi guľaté ako väčšia špendlíková hlavička. 

Damon je podráždený, rýchlo píše – ako mi Lucienne dala sledovačku do tela? Nespomínam si... dobrovoľne nie. Kristián číta, sarkasticky sa usmieva, ale odpíše – asi v bare? Piješ, často a rád? Chvíľka nepozornosti, dievčatá sa motajú okolo, nie vždy hľadíš na dno pohára a vypiješ celý obsah, jednoduché! Damon prikývne, Fredericc tiež súhlasí a Wanda to pozná na vlastnej koži. 

Kristián vytiahne vlastné púzdierko, otvorí ho a prekvapí Damona aj Fredericca. Rýchlo píše – aby sme Damona našli, keď ho Lucienne začne naháňať po svete a lynčovať. Damon sa díva raz na Kristiána, raz na Fredericca, až napíše – zbavím sa sledovačky od Lucienne, aby ste ma mohli sledovať vy dvaja, teda ty Kristián?? Chlapča prikývne a chvatne píše -

Lukrécia zistí za chvíľku, že nie si ňou sledovaný a začne pátrať prečo. Chvíľku jej prieskum bude trvať, ale napokon pravdu odhalí a určite sa bude pokúšať ťa vystopovať, potrestať, zasa ti natlačiť snímač. Rozhodni sa sám, ale rýchlo!!!

Upír sa díva spýtavo na Wandu, žiada jej súhlas. Žieňa sa usmeje, pohladí ho po vlasoch, prikývne... 

Ale Damon zaváha, potreboval by ešte ďalší hlas pre... Pátravo sa otáča, hľadá autorku tejto poviedky Ivetki... zahľadí sa von oknom, sústredí, nájde ten správny svetielkujúci monitor pred tvárou autorky: „Hej, keď už si mi zavesila na krk autoritatívnu mrchu Lucienne, tak teraz pomôž! Zbaviť sa jednej sledovačky a zhltnúť druhú?! Čo myslíš? Nech sa vyjadrí aj Nika248, prosím! Vie o mne takmer všetko, viem, že ma číta! Ou, BTW, žiadne strachy z nácvičného kompara, len nech si verí, zvyšok príde sám! Stojím pri nej!“

Zarazená Ivetki len civí na monitor s tvárou Damona, núti hlavu myslieť: „Sakra Damon, ty si číslo! Vybafneš tu na mňa, strácam niť... nóó... jasné, zbav sa sledovačky nepriateľa a prijmi pomoc priateľov. Som presvedčená, že aj Nika248 by súhlasila. Napokon, možno Ti to napíše v komentári. Tak šup, šup, späť do deja, Damon!“

„Ok, dám na Vás baby, aj tak ste moje prekliatie... bez Vás zle a s Vami ešte horšie.“

Damon opäť nájde pohľadom Wandu, vráti jej úsmev. Jednoznačne sa ťahá preč od Lucienne, tak súhlasí s rušičkou aj novou sledovačkou. Píše poslednú otázku – akoto, že guľky ostanú v organizme a nevyplavia sa? Fredericc odpisuje – inteligentná mini elektronika, prehryzie sa stenou žalúdka a zavŕta do bezpečia svalu. 

Posledný písomný oznam pre všetkých – Damon guľky užije až večer po obrade, pri poslednom prípitku pred odchodom do spálne so Zaidou.

Fredericc zasa buchne dverami, naznačí hlasný príchod. 

„Kristián, tak som to našiel, pozri.“ 

- - -

Lucienne je dnes skutočne pilná včielka, už stihla zachrániť Damona, aj Frica, momentálne sa motá po kuchyni, jedálni, chystá, aranžuje... ale plaší  ju prítomnosť brata. Podchvíľou vyťahuje mobil so sledovačkou, zisťuje situáciu, nepíše Damonovi, len tíško sliedi. 

„Milá moja, ešte že si prišla, Fric to odo mňa schytá! Zradil ma! Hňup primitívny!“ Madam sa hnevá, pobúrenie ňou trasie. 

„Nechaj tak, má už svoje roky, my to spolu zmákneme.“ Obe miznú v kuchyni a Kristián letí pre doktora Helplessa. 

„Máme dohodu doktor a už 10 minút meškáš! Mám na teba poštvať psa?! Alebo chceš aby som ten dokument ukázal Lukrécii pri obrade?!“ Kristián stojí vo dverách doktorovej izby.

„Ticho, už idem. Zmizni prvý, nech nás spolu nevidia!“ Podráždený doktor rozhadzuje rukami.

Kristián vchádza k upírovi s doktorom v pätách. Obraz v izbe vyrazil doktorovi dych. Wanda leží na Damonovej posteli, upír je vystretý pri nej na zemi, v kresle sedí neznámy pohľadný mladík, Kristián pod oknom obklopený kamarilou zvieratstva.  

Rýchly pohľad na displey telefónu, 15.00 hod..

„Vy budete doktor Helpless, prosím posaďte sa, som Fredericc, Kristiánov priateľ. Myslím, že máme spolu drobné jednanie, ja zastupujem záujmy Kristiána, vy zjavne Lukrécie. Skrátim to. Naša spolupráca bude jednoduchá, krátka, ale presná a účinná! Tu sú základné črty...“

Nika248, dúfam, že sme Ťa potešili, vyčarili úsmev na mladej tvári... daj nám vedieť, ako si zdolala skúšky. Zavri oči... vidíš ako sa na Teba Damon súkromne usmieva? A ešte aj žmurká... 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Devil's Night - 17. part: