OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... III. / 9. kapitola

31.07.2013 (21:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1105×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Opustime Mesačný raj a vráťme sa do penziónu. Reverzná upírka Stella je už pokojnejšia. Stefan jej zaútočil na krk, zmizol a chcel spáchať samovraždu, no všetko sa na dobré obracia. Stefana zachránila elfka Yvette a má ho teraz u seba. Stefan sa ozval Stelle a zvyšným obyvateľom penziónu, že je ok a za pár dní sa vráti. 

Stella sedí u seba v izbe, na kolenách notebook a píše si s Elenou. Je super, že majú spojenie, hoci ani jedna z nich technicky nechápe ako. Nevadí, podstatné je, že Stefan žije, všetci v Mesačnom raji sú živí a zdraví. 

Hrozba prichádza nocou k penziónu v podobe nahnevaných obyčajných upírov, ktorí sa chcú pomstiť Damonovi. Ďalšia hrozba je pekelný Démon, ktorý viní Stefana za kruté oklieštenie svojej moci a za vlákanie do pasce. Na ochranu Stefana sú reverzní upíri, súrodenci Stella a Ericc, dráčik Damonko a mačko-zajo Despina. Vlastne teraz sú bez práce, lebo Stefan im zmizol z radaru a ukrýva sa nevedno kde. 

My vieme, že Stefan je u elfky Yvette, ošetruje mu rany, hojí dušu, poskytla mu priame informácie o reverzných upíroch, ktoré pred Stefanom zámerne skrývali  Ericc, Stella a Elena. Stefan sa konečne dozvedel o možnosti používania samčeka, dokonca sa Yvette ponúkla, že mu pomôže obnoviť jeho činnosť pomocou mágie. 

„Ako sa cítiš, Stefan?“ Yvette stojí pri pulte nad knihami, skúma dočasného reverzného upíra pohľadom. 

„Super, už by som mal ísť domov a prestať zneužívať tvoju pohostinnosť. Yvette, ako sa ti odvďačím? Povedz.“ Stefan sa milo usmieva, pohľad na vznešenú elfku mu napĺňa srdce. 

Asi sa do nej zamiloval... to nie je možné, už tretia baba sa mu vkradla do srdca. 

„Nechcem nič. Možno by som sa prišla niekedy pozrieť k tebe domov... ak dovolíš.“ Tíško skromne špitá elfka. 

„Samozrejme, budem poctený, vystrojím pre teba kráľovskú hostinu a...“ Nedokončil. 

„Nie, len to nie. V tichosti, keď budeš sám. Neznášam spoločnosť. Som samotár, už s tebou som podstúpila vnútorný boj.“ 

„Ako si želáš. Ja sa plne prispôsobím.“ Stefan sa díva na elfku, jemný úsmev mu hrá tvárou, zamilovanosť sa mu dá čítať z očí. Elfka zažmurká prekvapene. 

„Čo to stváraš?“ 

„Nič.“ 

„Nekecaj.“ 

„Páčiš sa mi...“ 

„To je len prehnaná vďačnosť...“ 

„Nie. Yvette, pozerám po tebe od kedy som schopný vnímať. Toľko si pre mňa spravila, si citlivá, múdra, krásna a vznešená. Skutočná bohyňa... pre mňa.“ Stefan tíško dokončil, vystrel ruku a volá ju k sebe na posteľ. 

„Prosím, poď ku mne na chvíľku.“ 

Yvette je v pomykove. Zaskočená, no nie je jej to nepríjemné. Váha, odhaduje možný vývoj situácie. No, je dosť silná a Stefana by premohla... keď by sa čosi zvrtlo. Berie si krátku dýku za opasok a váhavo kráča k nemu. 

„Prečo tá dýka?“ Stefan je dokonale zarazený. 

„Nikdy nikomu never. Prvé pravidlo.“ 

„Ale ja ti nechcem ublížiť, len som... je mi s tebou nádherne a... rád by som bol chvíľku v tvojej blízkosti, ak dovolíš.“ Stefan si pritiahne Yvette bližšie, prinúti ju ľahnúť, sám sa vedľa nej vystrie, oprie o lakeť. 

„Ďakujem za každú chvíľku, čo si mi venovala. Za všetko, čo si ma naučila o živote a prírode. Musím ísť domov a tam ma čakajú nepríjemné rozhovory a vysvetľovania. Tu pri tebe je už všetko v poriadku. Ďakujem za pomoc s posunutím prahu citlivosti aj za pokus o obnovenie činnosti samčeka. Nech dumám ako chcem, samčeka aj tak neotestujem.“ Stíchol Stefan, hladká jej líce. 

„Prečo? Načo sme sa potom trápili?“ nechápavo hľadí Yvette. 

„Yvette... Stellu som zradil a zranil... aj keď som za to nemohol podľa teba, ale aj tak. Nedovolím si na ňu ani len pozrieť. A Elena? Tá sa dosť zmenila, síce tvrdí, že ma stále miluje... ako sa mám k nej zachovať, keď mi zatajovala informácie o samčekovi?“ Smutno znie Stefan a zmätok v hlave narastá.

„Možno nevedela o samčekovi...“ Chabo klame elfka, sama tomu neverí, ale nemá dôkaz. 

„To isto. Nechajme to tak. Dovoľ mi užiť si ešte pár chvíľ s tebou.“ Stefan si ľahol k Yvette, objal ju a obaja tíško ležia, hlavy zaťažené problémami, riešenia v nedohľadne. Yvette je presvedčená, že samčeka treba otestovať a hľadá možnosť ako by sa dalo... 

Stefan leží, díva sa na krásny profil elfky, plne si uvedomuje je pôvab, jemnosť pokožky, ktorú drží, jej vznešenosť, krivky tela a... cíti že sa asi obnovenie činnosti samčeka podarilo. 

Bože, tento pocit naposledy zažil pred vlastnou smrťou! Stefan je skutočne mierne vzrušený, jeho pýcha sa preberá k životu. Leží ako omráčený, díva sa v úžase na Yvette. Elfka postrehla zmenu v správaní, otočí hlavu k upírovi, oči sa stretnú... 

„Áno? Čo vraví tvoj pohľad, Stefan?“ 

„Ehm... prepáč, ja asi... kruci, Yvette...“ Kokce Stefan, uhýba pohľadom. 

„Čo sa stalo? Niečo ťa bolí?“ Elfka sa zhupla na lakte, ostražito sleduje svojho pacienta. Predsa  na neho použila pár krát mágiu a stať sa môže čokoľvek. 

„Nie, nič ma nebolí, len... prepáč, ja sa na teba dívam a... samček sa prebúdza.“ Koniec už dokončil šeptom. Yvette trvá sekundu, dve kým pochopí. Strelí pohľadom na jeho boky a skutočne... 

„Super! Tak sa nám to podarilo! Prečo si z toho smutný, veď to sa málokomu podarí! Bol si ranený a dokázali sme samčekovi vrátiť potenciu!“ Elfka sa teší a nechápe Stefanov smútok, či čo to tu predvádza. Stefan uhýba pohľadom. 

„Nedajú sa veci vravieť rovno? Sakra, mizerný upír, vyjachceš sa už?“ Podráždenie Yvette začína stúpať. 

„To čo by som chcel povedať je asi nevhodné, tak to nechajme tak, prosím.“ 

„Neznášam uhýbanie. Stefan, čo je s tebou? Čo je zlé a nevhodné na obnovení potencie?“ 

Stefan sa díva do tej krásnej tváre, svietiace zelené oči ho vábia, plné pery  priťahujú, tak rád by ich pobozkal, ale nemá sa k činu. Bojuje so sebou, napokon sa odhodlá.

„Mám byť priamy? Ok. Yvette, lákaš ma a vábiš, rád by som... samček a ja by sme... môžem ťa pobozkať?“ Stefan čaká pohromu, vidí dýku za jej opaskom, je pripravený sa brániť. Elfka prekvapením naklonila hlavu stranou, gúľa zelenými očami a jej šedá mozgová kôra nie a nie vstrebať vyslovené slová.

Druhá fáza ohromenia, pootvorené ústa zamrzli, oči sa úžia, telo nakláňa, ruky potrebujú čosi žmoliť.

„Ako prosím?“ Konečne sa jej prebudili hlasivky.

„Pobozkať... to je keď sa pery spoja a...“

„Toľko technicky zvládam, ja sa pýtam... prečo?“ Jachce Yvette.

„Si krásna, sledujem ťa celú dobu, ladné pohyby, graciózna chôdza, vznešenosť bohýň sa v tebe skrýva. Napĺňaš moje srdce láskou a rád by som ťa pobozkal, poláskal... s tvojim dovolením.“ Tíško objasňuje krotký Stefan.  

„Uvedomuješ si, čo vravíš?“

„Úplne a plne si za tým stojím. Ak som ťa urazil, prosím o prepáčenie... nemám prečo tajiť svoj cit k tebe.“ Stefan sa už celkom rozhodol, buď ju dokáže presvedčiť o svojich slovách, alebo...

„Stefan, my sme každý z iného sveta. Dávaš dohromady hrušky a jablká, to nejde.“ Bráni sa elfka.

„Nechápem, o žiadne ovocie mi nejde.“

„Čoo? Si ma vyhodil z konceptu... sakra!“ Yvette si ľahla späť k Stefanovi, díva sa do stropu, záporne kýva hlavou.

Stefan sa pomaličky v nej skláňa, blíži k jej perám, hľadí priamo do zelených čarovných očí. Dáva jej dostatok času na ústup, či výpad proti nemu... ale keď Yvette nevyužije tú chvíľu, Stefan ju pobozká.

Elfka je v úžase, prekvapená a zaskočená, ani v najmenšom nečakala aktivitu v tomto smere. Strnulo sa díva na približujúceho sa Stefana, má málo času o tom uvažovať, ruka jej automaticky siahne po dýke za opaskom, ale to už sa Stefan dotýka jej nežných pier.

Venuje elfke krátke a spýtavé bozky, posype nimi celé jej pery, ruka nesmelo ide na pomoc, hladká tetované líce, schádza do čiernych kučeravých vlasov. Stefan si viac nedovolí, čaká na reakciu. Yvette len meravo drží, nie je rozhodnutá ako ďalej.

Situáciu vyrieši vreštiaci Stefanov mobil. Sms-ka mu zanovito oznamuje, aby sa okamžite vrátil domov, že je tam potrebný. Podpísaný Ericc.

Stefan sa strhol: „Sakra, prekliata technika! Prepáč, zabudol som to dať na ticho.“ Čaro chvíle je preč, Stefan vstáva pre mobil, zúrivo odpíše čosi.

„Ďakujem za všetko, moja milá... musím. Snáď som ťa neurazil... a stav sa... možno, niekedy.“

Stefan smutne hádže na seba veci, zamáva a odchádza.

Yvette leží v pôvodnej polohe, ticho, bez pozdravu, bez pohybu, ruka stále zviera dýku za opaskom... len sťažka si dáva dve a dve dohromady.

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... III. / 9. kapitola: