OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... III. / 4. kapitola

17.05.2013 (16:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 12× • zobrazeno 1386×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Podvečer sa zniesol nad penzión, na terase sedí Bonnie, v rukách kniha kúziel... Bonnie sa díva do knihy, no písmenká nevidí, hlava jej blúdi v minulosti. Za ten svet si nevie spomenúť, kedy prvý raz videla Damona. To muselo byť... hej, Elena sa už zamilovala do Stefana a Damon sa jednoducho objavil. Z diaľky pôsobil ako tmavý sexi chalan, no len čo sa priblížil, Bonnie bolo okamžite jasné, že s ním bude mať problémy.

Hej, milí čitatelia!

Aby bolo medzi nami jasné... Bonnie má Damona hlboko zapísaného v srdci od prvej chvíle, čo ho zočila.

Och Damon, strapáčik, ako chýbaš Bonnie. Tak rada by ťa aspoň videla, vie, že jej nikdy nebudeš patriť... Elena sa musela zamilovať do oboch bratov! Sakra!!

Bonnie klesá hlava, oči plačú a zalievajú knihu kúziel. Damon... platonicky milovaný Damon, strapáčik...

Čarodejka sa strhla, počuje dupot kopýt... to sa z bláznivej jazdy na jednorožcovi vracia Elena. UnnaBella pricválala na kraj lesa, Elena zoskočila.

„Ďakujem ti za božskú jazdu! Môžem ťa ešte dakedy vidieť, prosím?“ Elena sa poklonila čiernemu jednorožcovi.

„Elena, som rýchly posol Matky Prírody a mám tu v okolí penziónu ešte prácu. Jasné, že sa uvidíme. Maj sa.“ UnnaBella zahrabala kopytom a v mihu je preč.

Dievčinka sa zvrtne, beží na terasu za Bonnie.

„Hojky, Bonnie, čo je? Ty plačeš?“ Elena sa jej hodila k nohám, díva sa skúmavo do očí priateľky.

„Nie. Teda... áno, učím sa nové kúzla a nedarí sa mi.“ Zle klame Bonnie a Elena cíti falošný tón v jej hlase.

„Čo sa stalo? Na rovinu.“ Elena sa nedá odbiť. 

Bonnie sa teda v žiadnom prípade neprizná, že plače za Damonom... tak strašne by ho chcela aspoň vidieť. No napadá jej myšlienočka... možno keby, hmm...

„Dobre, vidím, že to z teba nedostanem. Tak inak... ako ťa môžem potešiť?“ Skúša Elena z druhej strany.

„Hmm... mala by som jedno želanie... ale asi je nesplniteľné.“ Neisto habká Bonnie.

„Je to v mojich silách? Ak hej, vybavená vec! Máš to mať!“

„Chcela by som sa dakam pozrieť...“ Váha Bonnie.

„Ok. Kam a kedy vyrážame?“ Elena to berie ako hotovú vec.

„Do krajiny vytvorenej za zrkadlom na povale penziónu bratov Salvatore.“ Vydýchla Bonnie. Elene takmer vypadli oči údivom.

„Ty chceš ísť do Mesačného raja? Prečo?“

Bonnie nikdy neprizná dobrovoľne, že chce ísť kamkoľvek kde je Damon.

„Veď je to jasné, sama si čarodejka a Mesačný raj predsa vytvorili svetlé pradávne čarodejnice. Som hlúpa že ma to skôr nenapadlo. Ok... tak za dvadsať minút ideme.“ Elena si odpovedala sama a Bonnie jej je za to nesmierne vďačná.

„Ok. Dokončím si veci v izbe a dám ti vedieť. A ďakujem, Elena.“

Bonnie sa zlepšila nálada o sto percent... prísľub stretnutia s Damonom je nádherný...

Elena leží na terase, díva sa do oblohy a relaxuje. Uši registrujú mačacie mraučanie. Dievča dvíha hlavu, skok do vysokej trávy pri múre.

„Božínku a teba tu kto zabudol? Kde máš maminu? Poď ideme ju spolu hľadať.“ Elena berie opatrne malú čiernu chlpatú guľku do dlane, hľadajú v okolí, snoria nič.

„Tak čo s tebou? Pôjdeš so mnou?“

Bola to len rečnícka otázka, ale Elena by prisahala, že niekto povedal áno. Sms-ka od Bonnie vreští vo vrecku, vyzvedá kde je tak dlho. Jeden telefonát, presná dohoda, za desať minút odchod.

Elena je rýchlo zbalená, cestou skočí za Stellou, rýchly oznam, berie mobily pre ostaných a jeden notebook – vyskúšajú spojenie, bude sranda.

Elena a Bonnie vchádzajú na povalu v penzióne pred zrkadlo. Je to prechod do Mesačného raja, krajiny vytvorenej za zrkadlom pradávnymi svetlými čarodejnicami. Elena sa sústredí na Dariu Salvatore, dávneho predka rodiny Salvatore, posiela jej myšlienku a žiada o vstup.

Bonnie je nervózna, všimne si čierne mača.
„To čo máš? Kde si ho našla?“

Elena rýchlo objasní a opäť sa sústredí na Dariu.

Bonnie znepokojene pozoruje mača: „Môžem si ho pozrieť?“ Elena jej ho podáva. Bonnie je čarodejka a cíti, že to nie je obyčajné mača, že je stvorenie skôr dobré ako zlé a viac nie je schopná odhadnúť. Uspokojená ho vracia Elene.

V zrkadle sa objavuje stará dáma, výrazne podobná Damonovi. Ruší dvojité kúzlo a gestom ruky volá Elenu k prechodu zrkadlom do Mesačného raja. Dievčatá sa prešmyknú cez rám, Daria opäť aktivuje ochranné kúzlo.

„Vitaj, Elena, vidím, že máš posilu. Ahoj, Bonnie, ja som Daria Salvatore.“ Dáma s úsmevom podáva ruku čarodejnici. Oči jej padnú na mača: „A toto je čo? Dovolíš?“

Vystrie autoritatívne ruku k Elene a žiada mača. Elena je zarazená, ale poslúcha, kladie mačiatko Darii do dlaní. 

Obzerá si ho, úsmev sa jej rozširuje na celú tvár: „Marco, Marco... toto si určite nečakal!“ Vraví mačiatku a smeje sa už nahlas. Mača zavrní: „Veru nie, Daria. Ešte ani tesne pred zrkadlom som netušil kam ideme. Ale som rád, že ťa vidím po storočiach opäť. Si kúzelná dáma.“

Mača znie príjemným mužským hlasom, zavrtí sa v jej dlani, ponechá si veľkosť mačiatka, ale pribudnú mu červené krídla upíra a na hrudi sa zjaví modro-fialový šperk v tvare smrtihlava.

Elena v úžase len otvára naprázdno ústa, Bonnie ani nie, čosi tušila týmto smerom.

„Ja snáď dnes nevyjdem z údivu! Ten hlas poznám, ty si bol s nami v lese a nechcel si sa ukázať! Poď sem!“

Elena schytí mača za kožu na krku a trasie s ním. Marco vie, že Elenu už tretí raz mierne podviedol, tak ju chvíľku nechá, nech ho trestá.

„Stačí, Elena, už si ma vytrestala dosť!“ 

Elena sa zastaví, díva sa Marcovi priamo do modrých očí, napokon sa priateľsky usmeje a vysadí si ho automaticky na rameno, ako keby tam bolo jeho miesto od narodenia.

Daria sa pustí do hlasného smiechu: „Elena, to si prečo spravila? Prečo si si ho vysadila na rameno?“

„Neviem, tak mi prišlo, že tam patrí.“

„Tak týmto gestom si si získala Marca nadosmrti.“ Daria potriasa hlavou, baví sa. Elena sa díva Marcovi do očí, ten je natešený, prešľapuje na jej ramene a obtiera sa jej o líce. Začína tíško priasť.

„Marco, povedz nám niečo o sebe!“ Nevzdáva to Elena.

„Ok, v skratke... narodil som sa v medzisvete Tmavým čarodejníkom, podobu mačaťa som dostal do vienka a nemôžem ju už zmeniť. Nesúhlasil som s Tmavými a odišiel od nich... mám slobodnú vôľu, tak sa aj správam, nemám rád násilie. Som dosť mocný čarodej, ale jašo čarodej... voilá.“ 

Marco sa pozrie na Bonnie, pričaruje jej náušnice z čerešní a v rukách jej pristane plný košík jahôd. Bonnie sa smeje a ďakuje. Marcovi zasvietili oči, poklonil sa Darii a stará dáma má plnú náruč bielych ruží. Kývnutím hlavy mu ďakuje.

„Elena, tak dlho a hlboko v sebe nosíš tento sen... prosím, splním ti ho.“ Marco sa uklonil na jej ramene a Elene sa hojdá na krku medailón v tvare srdca, v ktorom má ukryté podoby všetkých svojich milovaných.

Dievčinka si obzerá strieborný šperk, na vrchu sú dve srdiečka vykladané bielymi kamienkami, srdiečka ležia na prepletených konárikoch. 

Jemne otvorila medailón, pomyslela si na Damona a ten už máva a smeje sa z oboch vnútorných strán. Skúsila Stefana... to isté, usmiaty Stefan ju zdraví. Elena chcela skúsiť aj rodičov, no včas sa zastavila... neskôr a v súkromí... to je boľavá spomienka. 

„Ďakujem, Marco. Skutočne som čosi takého túžila nosiť.“ Elena naklonila hlavu k mačaťu na ramene a túlia sa k sebe. Ticho prerušila Daria.

„Poďme už ku mne, dáme si dajakú dobrotu, šup, šup.“ Daria ženie návštevu preč.

Dom Darie Salvatore je nízky, na okraji lesa, vôkol tráva, terasa na priedomí.

V družnom rozhovore tam sedí Damon, anjel Iustus, delfín Filip a nesmrteľná Eunica. Iustus skenuje okolie Silou a cíti prichádzať Dariu, Elenu aj Bonnie. A ten štvrtý ho napĺňa úžasom.

Anjel vstal, díva sa so širokým úsmevom: „Marco! Poď ku mne!“ Iustus radostne naťahuje dlane a čaká mačiatko. Marco vztýčil hlavu, zvýskol a vytrielil k anjelovi.

„Iustus, chlape, teba som vyhral v lotérií!! Bože... ako ťa rád vidím!“ Marco pristál v rukách anjela, nadšene sa dívajú do očí a spoločne spomínajú ako sa stretli prvý raz a bolo to neskutočne dávno.

Nebojte sa, milí čitatelia, dostaneme sa k tej spomienke neskôr.

Všetci vstávajú, vítanie nemá konca kraja...

Elena letí do náruče Damona, objíma Eunicu, Iustusa i Filipa. Vítajú sa všetci krížom a navzájom. Nadšenie lieta nad lúkou...

Bonnie sa splnil sen. Zasa vidí Damona... bože, ten je tak krásny... čierne zamatové oči blýskajú leskom, plné krvavé zvodné pery darujú podmanivý úsmev, radosť vládne tvárou a telo... uf, to božské sexi telo jej nikdy nebude patriť. Nevadí, aspoň pohľad na neho, na nedostupného strapáčika.

Damon cíti Bonnie, ako si ho prezerá a tuho rozmýšľa, lenže ona si kryje myšlienky a dočasný reverzný upír sa nič konkrétne nedozvie. Aj tak je zmätený, Bonnie predsa nikdy ani len pohľadom či slovkom nenaznačila city k nemu. Skôr boli na hrane noža a tolerovali sa kvôli Elene.

Nevadí, skúsi šarmom. Damon vykročil k Bonnie, roztiahol ruky na privítanie, zastal kúsok od nej a čaká, chce prinútiť čarodejku, aby mu sama vošla do náručia.

Bonnie je primrazená, stojí... no, tadiaľto cesta nevedie... tak Damon pokročil k nej, jemne si ju privinul, pobozkal na líce: „Ahoj, Bonnie, veľmi rád ťa opäť vidím, chýbala si mi. Milé prekvapenie dňa.“

Damon drží čarodejku v náručí, pridal ešte bozk do vlasov, šepká jej do uška, cíti chvenie dievčaťa a už chápe. To nie je strach, čo spôsobuje triašku.

„Bonnie, Bonnie, myslím, že... asi touto cestou sa my dvaja nemôžeme pustiť. Rozumieš mi, kvietok?“ Damon sa snaží jemne vysvetliť slečne, že on patrí Elene...

Bonnie je stále v náručí Damona, odvážila sa ho objať okolo pása, zložila mu hlavu na mohutnú hruď. Dostala bozk na líce a aj druhý do vlasov!

Tak nádherný pocit prežíva, strapáčik jej niečo šepká do ucha, ani nevie čo...

Bonnie zatvára oči, svet sa jej stratil, cíti len blízkosť Damona, jeho telo, vôňu, prítomnosť a vlastnú nenaplnenú lásku k nemu. 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... III. / 4. kapitola: