OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - II. / 7. kapitola

21.09.2012 (19:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1270×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Smrťka Bibiana nezvláda svoje city. Žiarlivosť ju hlodá až na kosť, vyhryzie dieru v srdci, musí ho so sebou vziať do podsvetia, nedokáže odísť bez Damona! 

Ale trošičku sa nám to skomplikovalo. Elena vzala pod svoje ochranné krídla Damona, odvliekla ho nevedno kam a okolo Bib teraz stojí poľný súd nadprirodzených v zložení z delfína Filipa, starodávneho pútnika Zemou, reverzných upírov Ericca a jeho sestry Stelly, nesmrteľnej Eunici, dráčika Damonka a súdu predsedá Iustus, anjel, spravodlivý, čistá forma myšlienky, svetla a energie. 

„Bibiana, bola si niekoľkokrát upozornená na svoje zlé správanie. Vybrala si si cestu zla, opäť si ohrozovala Damona...“ 

„Nie, nikoho som neohrozovala!“ Šteká Bib, zahnaná do kúta. 

„Bol som toho svedkom! Damon kľačal pred tebou, zlomený, plné oči sĺz, snažil sa ti vysvetliť, že nemôže ísť s tebou do podsvetia, pretože jeho duch tam neprežije. A ty si ho mučila a bola si pripravená poslať ho tam o pár okamihov!“ Buráca Iustus, až rinčia tabule skla. 

„Chcela som sa s ním dohodnúť! Inak sa správa keď je so mnou v súkromí a inak, keď je nablízku Elena. To ona je na vine, že nechce ísť so mnou!! Ju pošlem do podsvetia!!“ Nekontroluje sa vôbec. 

„Počúvaš sa? Aj teraz sa vyhrážaš! Nič, skrátime to. Si oficiálne vyhostená z penziónu bratov Salvatore, si vyhostená z povrchu Zeme, okamžite vrátiš toto telo, v ktorom prebývaš a urýchlene sa presunieš, kam patríš! Tento ortieľ vyriekla nad tebou Matka Príroda, ona ťa bude kontrolovať a ak zasa neposlúchneš, sme tu my, aby sme vykonali náležitý trest!! Nemáš právo sa odvolať!!“ Iustus požiadal telepaticky všetkých v miestnosti, aby sa zjednotili a deportovali Smrťku spoločnými silami do podsvetia. Trvalo to len pár okamihov. 

Smrťka zmizla, presvedčili sa, že je skutočne na svojom území. Lenže napätie v miestnosti vôbec nepoľavilo. 

„Iustus, čo sa skutočne stalo?“ Delfín Filip si neodpustí otázku. 

„To, čo som povedal. Damon bol pár okamihov pred deportovaním  do podsvetia. Matka Príroda varovala cezo mňa Elenu, pribehla sem, vzala ho pod svoje ochranné krídla a zvyšok ste už videli aj vy.“ Pravdivo objasňuje. 

„Kde je Elena a Damon?“ Neodpustí si otázku nesmrteľná Eunica. 

„To neviem, poslal som ich preč, aby Elena skryla Damona, pretože tu bola veľká hrozba, že Smrťku neudržíme a vezme si upíra so sebou.“ 

„Čo teraz?“ Reverzná upírka Stella kriví ústa. 

„Čo? Musíme vyriešiť ďalší problém. Stále nás čaká pekelný Démon. Musíme ho dostať sem, uväzniť, oklieštiť mu moc a poslať domov, do medzipriestoru! Sme tu všetci žoldnieri Matky Prírody!“ Anjel Iustus sa napriamil. 

„Matka trvala na tom, aby v šíkoch proti Démonovi bola aj Elena. Musíme ju nájsť,“ poznamenal Filip. 

„No... hľadajme ich, ale začnime už pracovať aj na prilákaní pekelného Démona. Keď sa nám podarí nájsť Elenu, prizveme ju, keď nie, vykonáme to sami. Prosím, začnime hľadať, za dvanásť hodín sa stretneme a povieme si viac.“

* * * 

Elena skutočne schovala Damona pod svoje ochranné krídla, Matka Príroda jej pomohla a spravila ich dočasne neviditeľnými. Elena s Damonom stoja pred penziónom, okolo nich prešiel Ericc, Eunica i Damonko a nikto si ich nevšimol, hoci sa takmer zrazili. Elena má neustále otvorené krídla nad Damonom, netrúfne si povedať ani hlásku, len silno drží Damona za ruku a chvatne rozmýšľa. Kam skryť rytiera? Čosi ju ťahá do penziónu, bojí sa vojsť, ale nutkanie je silnejšie z minúty na minútu. 

Rozhodne potiahne Damona za ruku, pomaličky sa presúvajú salónom, musia počítať s rýchlosťou upírov. Šťastlivo dorazili pred dvere na povalu. Elena netuší prečo sem prišla. Tichúčko otvára dvere, Damon pomáha, prešmyknú sa dnu. Elena si musí chvíľku oddýchnuť, mať tak dlho otvorené krídla je pekne namáhavé. Lenže anjel Iustus ju dôrazne žiadal, aby Damona neustále chránila. 

Elena naznačí, aby Damon k nej pristúpil, objíme ho a chvíľku si o neho oprie hlavu. Upír sa už trošku spamätal zo šoku. Bib ho chcela poslať do podsvetia, jasne to cítil a už sa rozlúčil so životom. Lenže teraz je s Elenou, drží ju v objatí, pomáha nabrať sily. Silno ju zviera v náručí, bozkáva jej vlasy a zasiala myšlienku: „Princezná, ďakujem ti za záchranu. Už som sa videl na márach. Díky, Elena, vážne som mal nahnané.“ Dievča len kývne, priviera oči a snaží sa rýchlo zrelaxovať. Damon sa nič nepýta, aj tak by to nepochopil, snáď mu pomáha sám anjel strážny, snáď Matka Príroda, to je jedno. Upír vie, že toto je len začiatok. 

Elena sa strhne, zdvihne hlavu,  schytí Damona za ruku a ťahá ho pred veľké starodávne zrkadlo. Kus nenápadného, zaprášeného nábytku, sklo je pokryté hrubou vrstvou prachu, drevený rám prežraný červotočmi. V zrkadle sa ale Elena ani Damon nevidia a sú z toho riadne vyšokovaní. Oproti nim stojí stará dáma, milo sa usmieva, bystré čierne zamatové oči majú neskutočný lesk, svieže plné pery, hlavu mierne nakláňa na bok. Elene spadne sánka prekvapením až po zem, keď si uvedomí, ako sa Damon podobá na starú dámu. 

„Konečne ste sa zastavili, prosím, poďte ďalej,“ dáma ustupuje bokom, robí miesto pre Elenu s Damonom, aby mohli vojsť do zrkadla. 

„To akože máme vojsť cez sklo?“ Neveriacky vypadne z Eleny. 

„Moja milá Elena, neboj sa, sklo je len ilúzia,“ dobrácky sa usmieva babulda. 

Elena skúsi rukou prejsť cez sklo, neobmedzí ju žiadna prekážka, tak sa odhodlá a ide spraviť krok. Damon ju zastaví: „Prepáčte, madam, smiem vedieť, kam nás pozývate?“ Galantne sa uklonil ako pravý gentleman a čaká odpoveď, Elenu silno drží a nedovolí jej vstúpiť. 

„Samozrejme, Damon. Pozývam vás do môjho sveta za zrkadlom, je to úzky pás priestoru, volá sa Mesačný raj a žijú tu svetlé pradávne čarodejnice, ktoré pomáhajú Matke Prírode v bojoch so zlom. Myslím, že na úvod to stačí a ráčte ďalej,“ ďalšie gesto ruky starej dámy. 

„Madam, s kým mám tu česť, prosím?“ Damon sa mierne predkloní, naznačuje, že by rád pobozkal dáme ruku, s jej dovolením. 

„Som Daria Salvatore,“ spôsobne podá ruku k bozku upírovi. Damon úctivo vezme ruku, naznačí bozk: „Ďakujem, madam, teraz by som rád vstúpil, ak dovolíte.“ Damon povoľuje zovretie Eleny, opatrne sa obaja presúvajú za zrkadlo. Elena má neustále vystreté ochranné krídla nad Damonom.

„Elena, k nám do Mesačného raja nemá Smrťka dosah, ani sa sem nedostane. Môžeš skryť krídla, ja sama sa tu postarám o ochranu Damona. Ty si už oddýchni,“ Daria sa priamo díva obom do očí, poskytuje im priestor, aby sami posúdili pravdivosť jej tvrdenia. Elena je nerozhodná, hľadá pohľad Damona, no ten je ešte viac v pomykove. Rýchla myšlienka bleskne dievčine hlavou: „Môžem sa vás dotknúť, Daria?“ 

„Prosím...“ Čarodejnica vystrie obe ruky a podáva Elene. Ruky sa spoja, Elena sa ponára do jej pohľadu, cíti prítomnosť Matky Prírody a jej plný súhlas. Ukloní sa, poďakuje a skladá krídla. Damon len čumí ako struna z gauča, nie je schopný logicky myslieť...

* * * 

Obrovská urážka pre Bib. Takýmto nevyberaným spôsobom ju deportovať do podsvetia, nehoráznosť, najhrubšieho zrna! Ona, jedinečná, je oficiálne vyhostená z povrchu Zeme a z penziónu. Sakra, sakra... toto si niekto škaredo odskáče!!! Smrťka Bibiana je zúrivosťou celá cez seba. Takáto pohana... ale, čo ju najviac bolí, že nemá so sebou Damona. Och, Damon... chýbaš mi, chlapček môj... 

Bib sa zúfalstvom zrúti kamsi do tmavého kúta a začne usedavo plakať. Plače, stráca posledné zvyšky majestátnosti, je z nej obyčajné stvorenie, ktoré túži byť v prítomnosti milovaného muža.

Čo spravím? Aké mám možnosti? Prečo mi Matka Príroda dovolila zakúsiť blaženosť byť milovaná a vzápätí mi to odmieta? Prečo?? Smrťka kričí, nová vlna zúfalstva sa prevalila jej bytím. Má zameškanú prácu, ale nedbá na to, zviezla sa na podlahu, skrútila do klbka a slzy zatápajú okolie... 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - II. / 7. kapitola: