OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... II. / 30. kapitola

21.02.2013 (18:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 14× • zobrazeno 1550×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Damon zúrivo vysvetľuje, gúľa očami a pobúrenie mu kypí ušami. Cíti sa sám ohrozený, pretože ak pekelný Démon zistí, že Damon sa skrýva v Mesačnom raji, kľudne to môže povedať Smrťke Bib a Damon poputuje do podsvetia. Elena je zarazená, samozrejme, že aj ona vidí túto súvislosť so Smrťkou Bib... nechce sa jej uveriť, žeby Bastien... 

„Ale... nemusí nás teda špehovať vedome... do riti, a ja som mu rozprávala o nás... sakra!“ Elena sa otočila, zlostne vybehla pred dvere, vytvorila obrovskú ohňovú guľu a chodí s ňou okolo domu, prehadzuje si ju v rukách, tíško zúri a cíti sa podvedená. 

Uvedomí si, že ešte stále má pol metrovú guľu v rukách, nájde cieľ a hodí ju vysokým oblúkom do lesa. Výbuch, rana, iskry a ticho. Damon stojí vo dverách, neveriacky krúti hlavou: „Bože, a toto bolo kedysi ustráchané dievča. Dnes je z nej silný bojovník! To si spomínam, ako...“

* * *

 Damon si spomína, ako raz neskoro v noci sedel v podobe havrana na konári pri penzióne, jasne videl Elenu sklonenú nad knihami, unavená hlava jej už padá, no vždy sa vzchopí a zasa číta a študuje. Lenže telu dlho rozkazovať nebudeš. Damon vedel, že spánok a únava ju napokon zdolajú. 

Elene klesla hlava do kníh, ruky visia vedľa tela. Damon tíško priletel na okno, plynulá premena na upíra a už ľahúčko kráča k dievčaťu, zhasína svetlo. 

Opatrne ju berie do náruče, Elena spí, nevníma. Damon ju nesie do postele, ukladá, zakrýva. Mierne precitla, chytila Damona za ruku: „Kde si tak dlho, Stefan? Poď sem... chce sa mi spať, som zničená.“

Elena drží Damona za košeľu, upír je v predklone, nerozhodne postáva. Dievčinka ho potiahne k sebe, ľahne si mu na ruku a zaspí. 

Damon sa uškŕňa, líha si teda vedľa Eleny a čaká na vhodný okamih, kedy Elena povolí stisk jeho ruky a bude sa môcť vymaniť. Damon hľadá Silou brata po penzióne, nikde ho necíti. Zrejme zmizol loviť. 

Upír leží pri Elene, je mu otočená chrbtom, plne vníma jej vábivú prítomnosť, bojuje sám so sebou... bože, ako rád by si ju privinul k sebe, pobozkal... alebo ochutnal jej krv... sakra, týmto smerom nepusti ani jednu myšlienku, lebo sa zblázniš, chlape!

Elena sa mrví, otáča k Damonovi tvár, objíme ho okolo hrude, zavŕta sa do jeho náručia a sladko spí ďalej. Damon ju drží ako zarezaný, tak blízko ju má... voľnou rukou hladí líce, odvážil sa jej vtisnúť letný bozk do vlasov, vôňa ho omamuje. Elena je skutočne unavená, spí pokojne, pravidelne dýcha, odovzdane leží Damonovi v náruči. 

Trvá to dobré štyri hodiny a celú dobu upír tíško stráži svoju princeznú, bdie pri nej, čaká bratov príchod, či prebudenie Eleny... ani jedno nebude príjemné. Minúty plynú nocou, brat našťastie nechodí a Elena sa opäť mrví, kňučí ako šteňa, celá sa natlačí na Damona, po tme ho pobozká na líce, tuho objíme okolo pása a spí...

Upír sa usmieva a závidí bratovi tieto chvíle s Elenou, sú tak dokonalé, nenútené a plné odovzdania. Už si trúfne Elenu silnejšie pritisnúť k sebe a nedbá na to, že keď sa preberie bude to pohroma... a veru... 

Elena nad ránom precitá, díva sa zhrozene na Damona, sekundu dve nechápe, a potom sa tak zľakne a trhne sebou, že padá z postele, hrabe sa preč od upíra ako poštípaná, kričí, vstáva a zasa padá, uteká preč z izby, ešte raz sa zrúti na chodbe a už Damon počuje, ako letí dolu schodmi, tam vráža do Stefana: „Čo je? Miláčik, čo sa ti robí?“ Stefan nechápe, prišiel z lovu len pred chvíľkou. Elena len vypliešťa oči a Damon už čaká, ako ho prezradí... lenže...

„Nič... sníval sa mi hrozný sen... zľakla som sa...“ klame dievčinka a Damon dodnes nevie prečo.

* * *

Elena si číta v mysli Damona, celú spomienku s ním teraz absolvovala: „Hej, ty fakt nevieš, prečo som ťa vtedy nezradila?“ 

„Nie.“ 

„Ja som vlastne nechcela zradiť seba... aby bolo jasné, netušila som, čo sa v noci stalo a bola to moja chyba, že som si ťa zamenila za Stefana.“ Usmieva sa Elena. 

„Nie, bola si unavená na smrť, a preto si poľavila v ostražitosti.“ 

„Alebo som vedela, že si to ty a veľmi sa mi to páčilo,“ doberá si upíra Elena. 

„Ha, tak toto ti určite uverím... vieš, ako si nadránom utekala preč z izby? Prešla by si aj cez zamurované dvere,“ chechce sa Damon. 

„Nóó, dnes už pred tebou neutekám.“ Ľúbezne sa blíži k nemu, ruky má za chrbtom, oči jej svietia, potajme si spravila v dlani malú ohnivú guľôčku. Damon si vysvetľuje jej priblíženie, ako snahu pobozkať ho a tak vystrie ruky a volá ju k sebe, lenže Elena mu bleskovo do jednej ruky vloží horúcu guľôčku a uteká preč so smiechom. 

Damon zareve, zahodí oheň ďaleko od seba a šúcha si popálenú dlaň. 

„To máš za ten šok, čo si mi spôsobil, keď som sa ráno prebrala!“ kričí Elena a uteká kade ľahšie. 

Elena beží okolo domu Darie Salvatore, striasa zo seba podráždenie a neúspech, behá dookola snáď už dvadsiaty raz... telo relaxuje behom, hlava húta nad plánmi do budúcna. Ako sa toto celé skončí? Zradí Bastien Damona a Smrťka Bib si ho vezme do podsvetia? A čo pekelný Démon? Ten sa predsa chystal znova na Stefana! Tu v Mesačnom raji sa slobodne motá a skrýva krvilačný poltergeist Spyridon... kam sa pozrieš nebezpečie, či smrť... 

Elena sa práve rozhodla, že odchádza za Stefanom do penziónu, Damona tu nechá, veď je tu v kruhu priateľov a pomerne v bezpečí. Daria predsa tvrdí, že Démon a Smrťka Bib nemajú dosah do Mesačného raja. Dievčinka sa zastavila, myšlienky si nekryje. 

„Súhlasím s tebou, Elena, a pôjdem aj ja do penziónu, mám tam svoje záujmy.“ Despina už hodnú chvíľku pozoruje Elenu a číta si v jej hlave. 

„Ahoj, nevidela som ťa... ok, poď. Kedy vyrazíme?“ 

„Iná otázka sa derie von. Povieme to všetkým, či iba niekomu, či nikomu?“ Despina tajomne krúti papuľkou. 

„Musím sa rozlúčiť, už som raz zdrhla a bolo mi vynadané.“ Pravdu má dievča. 

„Ha, vtedy s Bastienom? To si mala počuť ten rámus od Damona.“ 

„Práve. Tak kedy?“ 

„Hoc aj za hoďku.“  Dohoda je v platnosti, každá sa chystá svojim spôsobom. 

Despina hľadá v rýchlosti Damona: „Upírča, teba nájsť je niekedy problém!“ 

„Desp, poď ku mne, póóď...“ Naťahuje ruky k mačko-zajovi Damon. Kedykoľvek má možnosť, vždy si ju pritúli k tvári, masíruje jej dokonalý kožúšok. Despina nerozhodne vyčkáva, nemá dnes náladu na masáž. 

„No tak, si môj priateľ, neodmietaj ma, prosím... Despina, prosím.“ Damon spína prosebne ruky, vábi ju mäkkým pohľadom, ponúka široký úsmev a necháva rozhodnutie na nej. Desp zanovito mykne hlávkou, podvolí sa a vpláva Damonovi na rameno. 

„Ďakujem ti...“ Upír sa blažene usmieva, túli líce k nej, obe ruky radostne ískajú chlpaté telíčko. Damon sa pohodlne usadil v tráve, oprel o strom a hýčka sám seba pri dotykoch jej srsti. Čierny panter v Damonovi zasa začal priasť. 

„To je sila, Damon... a sme tam kde sme boli! Ty si užívaš a ja musím čakať na tvoju plnú pozornosť. Haló, mladý pán!“ Despina sa jemne vrtí v jeho rukách. 

„Už dávno nie!“ 

„Čo?“ nechápe Desp.

„Už dávno nie som mladý pán...“ Damon sa culí.

„Poďme k veci... teda... mladý upír? Nie, ani to nie si. Tak mladý dočasný reverzný upír!“ prišla na to Despina. 

„Ehm, keď privrieme obe oči, môžem byť... čo ťa trápi?“ 

„Mňa nič, ale tebe sa už dávno stratil Damian, tvoja temná stránka. Vieš, že už som ho raz hľadala a márne. Teraz odchádzam s Elenou do penziónu a pokúsim sa znova ho pohľadať. Damon, ešte stále trváš na tom, že sa o Damianovi nikto nesmie dozvedieť?“ 

„Áá, ten počmáraný šašo! Chruňo, oddelí sa zo mňa, tajne miluje Smrťku Bib, stratí sa mi a zrejme mi ešte narobí pekné problémy... ale nikto sa mi zatiaľ ani slovkom nezmienil o ňom. Buď nikto nič nevie, alebo sú ohľaduplní...“ Uvažuje nahlas Damon. 

„Skôr nikto nič nevie. Nechajme teóriu. Vy sa tu postarajte o Spyridona, ja skúsim šťastie na druhej strane zrkadla. Rozlúč sa s Elenou, za chvíľu velím na odchod!“ Despina sa dotkla papuľkou jeho líca, vymanila z rúk a pláva preč. Damon žmúri, smutne pozerá za Despinou, nakláňa hlavu nabok, má neodbytný pocit, že ju dlho neuvidí a do duše sa mu vkráda nepokoj i strach. 

Novina sa rýchlo rozniesla po domove Darie Salvatore, že Elena a Despina odchádzajú za Stefanom. Zasadla rada starších, radia sa kto ešte pôjde s nimi a čo zvyšní musia vykonať v Mesačnom raji.

Verdikt znie: s Damonom v Mesačnom raji zostane delfín Filip, nesmrteľná Eunica, anjel Iustus a čarodejnica Daria. S Elenou sa vracia reverzný upír Ericc a Despina. Ok, všetci sú za, úlohy jasné, rozchod.

Hromadný presun k zrkadlu, čo vedie na povalu v penzióne bratov Salvatore. Despina na moment otvára i ruší dvojité kúzlo, tri postavičky sa tíško presúvajú cez rám, posledné zamávanie rúk a pohľad na milovaných priateľov. Despina sa plne sústredí, aktivuje opäť dvojitú ochranu. 

Elena vezme Ericca za ruku mávne na Despinu, spoločne tíško stoja pri dverách, čo vedú z povaly do penziónu, Ericc ich otvára... salónom sa rozkričí nervózny hlas...

* * *

Druhá skupinka sa Mesačným rajom zvoľna presúva späť do domova Darie. Každý je zamyslený, priatelia predsa vedia byť aj krásne ticho. Damon, Filip, Eunica a Iustus musia počkať na Dariu, kým sa vráti z okružnej cesty po susedoch. Snáď sa im podarí nájsť dajaký spôsob, ako vystopovať Spyridona. 

Damon zdvihne zvedavo hlavu: „Daria je už doma.“ Všetci pridajú do kroku.

Čarodejnica sa šikovne zvŕta po dome, vľúdny úsmev ju málokedy opúšťa.

Eunica si ju premeriava, je zas a znova šokovaná podobou Darie a Damona. Obaja majú uhľovo čierne oči s plným leskom, plné zvodné pery, neskutočne podobné rysy tváre, obaja mierne nakláňajú hlavu nabok pri zamyslení... darmo genetika sa nezaprie.

„Vitajte, moji milí, našla som prázdny dom, až mi to vyrazilo dych. Kde sa všetci túlate?“ Daria už ponúka čaj a chlorofyl, maškrty. Chvíľku trvá, kým jej vyzvonia všetky novinky a novoty. 

„Daria, ako si pochodila ty? Máte dajakú možnosť vystopovať Spyridona?“ Anjel Iustus je už netrpezlivý.

„Vždy je dajaká možnosť a ty by si to mal vedieť najlepšie, Iustus. Si predsa pútnik a cestovateľ vesmírom priam nekonečnú dobu... najprv sa skúsime všetky čarodejnice spojiť pomocou špeciálneho kúzla vo svojich mysliach, každá z nás bude preskúmavať najbližšie spriaznené hlávky. Vytvoríme si pomyselnú sieť nad celým Mesačným rajom, budeme schopné pokryť celú plochu a intenzívne hľadať poltergeista. Ak sa podarí lokalizovať, uzavrieme oblasť okolo neho, uväzníme ho tam a zvyšok je na vás, milí moji.“ 

„Znie to fajn... len či ste také jednotné... uvidíme.“ Iustus uznanlivo pokyvuje hlavou. 

„Plánujme ďalej. Máme ho uväzneného, aký je ďalší postup?“vVyzvedá Eunica.

„Na zničenie či vyhnanie takéhoto zlého, krvilačného poltergeista potrebujeme profesionálneho a nadprirodzeného exorcistu. A ten je pred vami.“ Iustus sa díva na delfína Filipa, starodávneho pútnika Zemou.

„Áno, som profesionálny a nadprirodzený exorcista. Dokážem ho vyhnať a možno aj zničiť...“ nedokončil.

„Prepáčte, prišiel čas na spojenie, kúzlo naberá na intenzite. Vrátim sa neskôr...“ Daria je už mysľou mimo svoj dom, schováva sa v poslednej miestnosti, ktorá je jej rajom kúziel a čarovania.

„Rozbieha sa akcia, cítim skorý a šťastný koniec, Spyridona! Navrhujem dať si pauzičku, relax, oddych...“ Damon sa pohodlne vyvalil v kresle, zavrel oči a hlavou sa mu mihajú spomienky na bračeka, ktorého už dávno nevidel a tak trošku mu aj chýba...

* * * 

Kratučká spomienka na Stefana z čias dospievania. Damon bol o pár rokov starší a to veľa robí v období puberty. Damon už pôsobil dojmom dospelého chlapca, nádherného chlapca... čierne oči, zvodné plné pery, pohľad plný záujmu, vyšportovaná postava a Stefan popri ňom len začínajúci tínedžer, neistý, hoci fyzicky zdatný a tiež krásny.  Obaja sa stále hádajú, prekárajú, šťuchajú a klbčia. Je ich plný dvor, trávnik, priľahlé cestičky v parku. 

Prichádza mladá dáma, so záujmom sa prizerá trme-vrme, zastaví pri nich a čaká... Prvý ju zočil Stefan, sotil silno do Damona, neisto sa stavia pred krásku, rýchlo sa upravuje. To sa už spamätal aj Damon, prikročil k bratovi, mierny úklon, dáma vracia ticho pozdrav. Stoja, čakajú kedy dáma prehovorí.

„Ďakujem vám za pozornosť. Hľadám dom Salvatorovcov, môžete mi, prosím, pomôcť?“ Mladá dáma je skutočná krásavica, má vyberané spôsoby a chovanie, jej odedza vraví, že patrí k vysokej šľachte. Damon je očarený jej zjavom, čierne oči hltajú štíhlu postavu, krásu a milotu tváre. Cíti sa povolaný k jednaniu s ňou.

„Samozrejme. Ste už veľmi blízko, ak dovolíte, odprevadím vás. Smiem sa predstaviť? Som Damon Salvatore.“ Damon s istotou ponúka ruku dáme a vôbec si nevšíma brata. Stefan len nesmelo klopí zrak, tíško stojí a samozrejme si nedovolí protirečiť Damonovi. Lenže dáme sa Stefan pozdáva.

„A kto ste vy?“ Dáma sa otáča k Stefanovi.

„Stefan Salvatore, madam...“ Mladík by sa najradšej skryl za jej sukňu. Dáma sa milo usmieva, vystrie ruku smerom k Stefanovi a čaká. Damon je tak zaskočený jej gestom, že ešte stále drží podávanú ruku, oči má upreté v úžase na dámu a jeho mozog odmieta brať do úvahy, že si vybrala Stefana. Stefan sekundu, dve váha, je mu nepríjemné, že dáma mu dala  prednosť pred starším bratom, no napokon sa podvolí, galantne ju doprevádza parkom k ich domu.

„Prepáčte, Stefan, nepredstavila som sa. Moje meno je Anunciáta a idem navštíviť vašu matku. Ďakujem, že ma sprevádzate. Povedzte, Stefan... často sa takto pasujete s bratom?“ Dáma sa zvodne pozrela na Damona, ktorý kráča za nimi jeden krok a spamätáva sa z prehry a poníženia.

„Áno, madam, celé dni, pokiaľ je Damon doma.“ Stefan priznal pravdu. Dáma sa zastavila, otočila na Damona: „Ste starší a silnejší, videla som, ako schválne trápite mladšieho brata a zdá sa mi to nevhodné...“

„Ale nie, naše šarvátky sú len fyzické cvičenie, potrebné na upevňovanie kondície,“ neisto sa bráni Damon, hoci vie, že dáma má pravdu. Skutočne sa občas vyvršuje na bratovi a používa viac sily, akoby mal.

„Anunciáta je z latinčiny a znamená nečakaná a neohlásená... ha, to sa vám podarilo, madam...“ nečakane sa ozýva Stefan, úplne preberá kontrolu nad situáciou, jasne dáva dáme najavo, že pôjdu ďalej a nedajú sa rušiť Damonom. Dáma sa usmieva, ticho súhlasí a zavesená do Stefana odchádza preč.

Damon zostal stáť sám a vtedy si prvýkrát plne uvedomil, že Stefan dorástol a je mu plnohodnotným súperom a sokom. Od tej doby sa bratia ešte viac bili, šarvátky boli na dennom poriadku a stávalo sa občas, že Damon prehral súboj. Oveľa neskôr sa zjavila u nich Katarina a Damon zasa prehral...

* * *

Daria sa vracia zo zadnej izby, spokojne sa usmieva: „Mám dobré správy, milí moji. Našli sme približnú oblasť, kde by sa mohol schovávať Spyridon. Oblasť je uzavretá a tak je na vás, vybrať sa tam na prieskum.“

„Ok. Ide sa.“ Iustus si vypýtal presnejšiu lokalizáciu, očami súri Filipa aj Damona, Eunica už stojí pri dverách. Všetci sú na odchode, keď sa Daria ozve znova: „Damon, zostaň so mnou, prosím. Mám s tebou dajaké jednanie. Myslím, že na prieskum traja stačia. Ďakujem,“ oznámila hlasom, ktorý nestrpí žiadne odvrávanie.

Damon prekvapene dvíha ramená, sadá si do kresla, oči upiera na Dariu.

„Počúvam...“

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... II. / 30. kapitola: