OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... II. / 21. kapitola

14.12.2012 (22:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1146×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Elena zbehne do kuchyne, chystá poháre pre reverzných a spomenie si na Damona. Tak rada by ho už zasa videla. Snáď sa mu v Mesačnom raji dobre vodí. Stefan sa celkom uzdravil, samozrejme jazvy mu ostali... tak za pár dní by mohla potajme zmiznúť za Damonom.

Zvŕta sa po kuchyni, zastavil sa tam Ericc. 

„Ahoj Elena. Môžem dostať obrovský pohár chlorofylu prosím?“ oči sa mu smejú, unavene si sadá. 

„Čauko reverzný, si zbitý ako pes. Čo? Prosím.“

„Dík, si moja záchrana,“ Ericc vypije pohár naraz. 

„Teda, kde si minul energiu?“ Elena žmúri oči. Ericc si šúcha nos, mlčí. 

Elena rozhodí ruky, nemo sa pýta očami. Ericc sa len díva, jeden kútik úst vystúpi dohora. 

„Mám ťa prosiť?“ nechápe Elena. 

„Bol som s Eunicou,“ tíško šepne, očko žmurkne, prst kolmo na perách. Elena vyvalí oči, široký úsmev, vrhne sa Ericcovi na kolená, objíme ho a šepká do ucha: „To ma zaujíma, hovor.“ Spiklenecky sedia v rohu kuchyne, Elena je pritisnutá k Erikovi, ten šepká a dievča si ukladá každý detail do hlavy. Koniec referátu, Ericc pobozkal Elenu na pery, vstal, ešte sa pohľadom uistil o dodržaní bobríka mlčania a odchádza. Potrebuje súrne spať. 

To sú veci, sakra. Ericc a Eunica... Elena radostne krúti hlavou a práca jej ide od ruky. Poháre chlorofylovej šťavy pribúdajú v chladničke.

◊ ● ◊

Damon s Despinou pohodlne pristál pred domom pradávnej čarodejnice Darie Salvatore. Po dlhšom hašterení sú z nich predsa len priatelia.

„To sú k nám hostia! Vitajte obaja. Konečne Despina, že sa ukážeš aj ty,“ Daria je plná radosti. 

„Ďakujem madam, kde je Elena?“ Damon sa uklonil ako gentleman. 

„Damon, mám prosbu, vrav mi jednoducho Daria a tykaj mi.“ Upír sa zarazil, nie je si istý vhodnosťou tykania mocnej čarodejnici. Daria vidí jeho rozpaky: „Ale... kvôli mne je to vhodné.“

„Ako si želáte... želáš Daria,“ sakra, bude si musieť zvyknúť.

„Milí moji, Elenu povolala Matka Príroda, odišla.“ 

„Ou... kedy a kam, Daria?“ Damon je nemilo prekvapený. 

„Viem len, že Démon zranil Stefana a Elena mu letela na pomoc. No áno, ešte viem, že sa to dobre skončilo pre Stefana... ale nie pre Alexa,“ smutne sa díva na Despinu i Damona, v skratke im dopovie zvyšok. Damon je namrzený, podráždený, až napokon planie hnevom.

„Démon, zasa Démon! Ten sukin syn, stále bude obchádzať okolo nás?!“ Kričí hnevom, vstal a musí sa ísť prejsť vôkol. Alexa mal rád a už ho neuvidí... do riti, nasleduje výkop nohou, kamene lietajú povetrím.

Daria osamela s Despinou. 

„Ste priatelia Desp? To je len časť noviniek pre Damona. Musím mu ešte oznámiť... no... skrátka Damian sa akosi dostal cez zrkadlo do penziónu a ja neviem kde je,“ Daria sa previnilo tvári. 

„Nie! Ako a kedy? Ja som sa už dohodla s Damonom, že Damiana pošleme k Smrťke Bib a ty si ho stratila? Daria, Damon bude zúriť... on si neželal, aby Damiana dakto videl... chcel ho zatajiť. Neviem prečo, lenže teraz je to už aj tak jedno. Tak toto mu oznám sama... už som videla ako sa dokáže nazúriť.“ Despina sa vzdialila preč z domu, rozhodnutá prečkať ďalšiu búrku hnevu Damona v bezpečí úkrytu.

Damon chodí hore dolu, všimol si odchod Despiny, neprikladal tomu veľký význam. Daria vyšla pred dom, čaká na Damona, kýva mu, naznačuje aby sa vrátil.

„Áno Daria?“ Damon sa neochotne primotkal k nej. 

„Drahý môj... si nahnevaný a budeš ešte viac...“ Daria kriví ústa, priviera oko.

„Fajn, dávkuješ mi pohromy? Pokračuj a daj už všetko naraz!“ Hučí upír.

„Nekrič, nie som na to zvyknutá!“ Bráni sa čarodejnica. 

„Sorry, ale akosi ma tu stretávajú prevažne zlé veci. Neotáľaj, počúvam,“ Damon sa prinútil sadnúť. Daria rýchlo vošla dnu, vzala veľký pohár chlorofylu, letí s ním k upírovi. 

„Ponúkni sa prosím,“ láskavo mu podáva pohár. Damon nevraživo pozerá na Dariu, no berie si ho, obrátil ho do seba na šup. 

„Ďakujem, predpokladám, že som sa mal s týmto ukľudniť. Som viac a viac napnutý... Daria, čo sa stalo?“ Damon sa nakláňa k čarodejnici. 

„Damian sa stratil, prešiel cez zrkadlo do penziónu a neviem ho teraz nájsť,“ vyhrkla naraz zo seba Daria. Upír otvoril ústa prekvapením, prichádza pobúrenie: „To si robíš... tak... Daria, ja...“

Damon prudko vstal, beží preč, musel by strašne kričať na starenu. Uteká lesom, zúri, nie je schopný si sám nijako pomôcť. Ďalšia pohroma za krátku dobu čo je v Mesačnom raji. Despina všetko videla, pustila sa za Damonom, stíha ho sledovať. Upír sa zastavil, ruky v bok, díva sa do zeme, rýchlo dýcha. 

Despina sa odvážila bližšie. Vplávala mu pred oči, blíži sa, je takmer na dosah: „Damon, môžem sa k tebe pritúliť? Potrebujem to.“ 

„Nie som v nálade na túlenie!“

„Potrebujem to, prosím.“

„Radšej by si ma mohla praštiť prúdom...“

„Fakt chceš?“ 

„Tak nie... praštila ma Daria pred chvíľou... Damian jej zmizol z radaru. Do riti! Všetko sa mi sype pod rukami!“ Nová vlna hnevu, priamy výkop, kusy trávy lietajú vôkol. Despina sa uhla, minulo ju to o kúsok. Damon sa zháčil. 

„Prepáč, ešte ti ublížim... poď sem... keď potrebuješ,“ upír načiahol jednu ruku, Despina sa usádza v dlani. 

„Ďakujem, môžem k tvojej tvári?“ Fialové očká a jej hlavička isto kráčajú za cieľom – utíšiť zlosť upíra. Damon si hlboko vzdychol, bezmyšlienkovite íska Despinu, prechádza jej jemnú srsť. Dotyk dokonalého kožúška ho trošku upokojil. Žmurkol na Despinu, túli sa k nej. 

„Ty malá čarodejka... dobre, vyšlo ti to... som pokojnejší. To však nerieši problém Damiana. Vieš čo sa všetko môže stať? Nájdu ho, ak je vonku, mám tam kopec nepriateľov... už je možno mŕtvy. A to ani nespomínam, keď sa objaví v penzióne... Kriste pane! Ja musím ísť za ním!“ Naraz si plne uvedomil Damon.

„Reverzný upír, sadni si na riť a počúvaj ma!“ Rázne zahrmela Despina. 

Damon sa zarazil, vie čo Despina dokáže ak ju neposlúchne. 

„Fakt ma chceš v tejto situácií praštiť elektrickým výbojom?“ 

„Fakt ti chcem povedať, že Damianovi vonku nepomôžeš, nenájdeš ho, akurát sám seba ohrozíš. Myslíš vôbec niekedy pár krokov dopredu?“ Despina nahla hlavičku bokom. 

„Myslím... tak čo robiť?“ Zúfalo si premeriava bielo-modrého mačko-zaja, jeho sýto fialové očká. 

„Ty seď na zadku, mimo Mesačný raj ťa nepustím. Ak sa dostal von Damian, tak len preto, že je iba nepatrná časť teba... ty sám neprejdeš. Ani sa neunúvaj skúšať to. Bola som si overiť kúzlo na teba a je vysoko aktívne. Pokúsim sa ho zavolať, či nájsť a ty mi za odmenu poskytneš jednu spomienku!“ Despina sa krúti v dlani. 

„Hej?“ Damon neveriacky púli oči. 

„Hej.“ 

„A si si istá, že ju nájdem v hlave?“ 

„Áno. Spomenieš si a povieš mi, prečo si pri mne taký roznežnený. Musíš mať v sebe nejakú stopu k mocnému zážitku. Inak si neviem vysvetliť, prečo je tomu tak. Čakám Damon,“ Despina priplávala k nemu, sadla si na rameno a obtiera sa mu o líce. 

„Neuveriteľná si... mazel... to som ešte nevidel... nemám žiadnu spomienku o akú žiadaš.“ Damon sa usmieva, kryje si myšlienky, pretože spomienka mu trčí v hlave ako maják. 

„Damon ja čakám... a ver mi, ja tú spomienku cítim,“ Despina si ľahla na jeho rameno.

„A dobre. Mal som biele mačiatko ako chlapček. Matka mi ho darovala a pomáhala mi sa o neho starať. Vybrali sme mu spoločne meno... volala sa Lady M. Neskutočne krásna lady z nej vyrástla, ladnosť sama, všade ma sprevádzala, rozumeli sme si, bola mojím spovedníkom. Miloval som ju tak, ako len dieťa môže. Po roku otec priniesol nového loveckého psa a hneď sa spolu s Lady M pobili. Ona mu natrhla ňufák, on jej prekusol krk. Na to zranenie mi za pár dní zomrela. Zlomilo mi to srdce. Matka mi chcela zadovážiť ďalšiu bielu mačku, ale ja som už nikdy nechcel mať žiadneho maznáčika, pretože som sa bál, že raz o neho zasa prídem. Nechcel som dobrovoľne podstupovať riziko novej straty a bolesti. Až ty si mi otvorila dvere k tejto spomienke na Lady M a matku...“ Damon sa díva do lesa, čierne oči sa lesknú slzami, spomienka na detstvo bolí. Hladká Despinu, snaží sa potlačiť slzy a narastajúcu hrču v krku. 

„Ďakujem, milý priateľ. Vedela som o nej, Daria mi ju dávno spomínala. Snívala som o tom, že raz ti ju možno pripomeniem. Môj sen sa splnil, díky ti osud,“ Desp naznačila poklonu hlavičkou.

„Výborne, ty si svoju časť splnil, je rad na mne. Damon, choď späť za Dariou, ja idem hľadať Damiana. Ostaň u Darii, keď dačo zistím, viem presne kde ťa nájdem. Ok?“ Damon prikývol, cesty sa im rozchádzajú.

* * *

Despina plní sľuby na sto percent. Prešmykla sa do penziónu, pomáhajú jej kúzla Darie aj Matky Prírody. Stala sa dočasne neviditeľnou. Musí si dávať pozor na citlivé nadprirodzené bytosti, ktoré sú schopné ju zamerať. Presúva sa ticho penziónom, skúma, počúva...

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... II. / 21. kapitola: