OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... II. / 15. kapitola

02.11.2012 (16:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1197×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Pokojným lesom a priateľským rozhovorom obyčajného upíra Stefana i lesného ducha Alessandra otriasol hromový hlas. Pekelný Démon sa vrátil, rozhodnutý pomstiť sa za kruté oklieštenie svojej moci. Moc mu okresali nadprirodzené bytosti s pomocou Matky Prírody, ale on pre seba stanovil hlavným vinníkom Stefana. 

„Alex, vážne si si istý, že ochránite Stefana predo mnou?!“ Samoľúby egocentrik hrmí hnevom. 

„Vítam ťa, Démon,“ Alex je strachom bez seba, no snaží sa získať cenné sekundy pre seba. 

„Ďakujem. Ups, už sa nezdáš taký istý,“ Démon si vychutnáva moment prekvapenia. 

„Čo chceš?“ Štekol Stefan. 

„No, konečne sa pohneme ďalej.“ 

„Ideš vykonať bezhlavú pomstu na slabšom?“ Podpichuje Stefan. 

„Nedráždi ma ešte viac! Prišiel som si pre tvoju hlavu!“ Zúri Démon. 

„Potrebuješ ju? Ako prísadu do kotla pre horúcu krásku?“ Teraz už bezhlavo provokuje Stefan. Ak má zomrieť, nech je to aspoň krátke a rýchle.

„Čo máš za taktiku mladý? Si milimeter od smrti a vyskakuješ!“

„A ty si rovnaký tupec ako pred tisíc rokmi! Vôbec si sa nepoučil... zaslepený, ego ako Cheopsova pyramída, vidíš si len po vlastný nos!“ Stefan uráža ako vládze. 

„Počkaj, počkaj... táto tvoja póza ma zaujíma. Poď ku mne na slovíčko,“ Démon zúžil oči, má pocit, akoby ho Stefan zámerne provokoval a lákal do novej pasce. Ale veď nemohol predsa vedieť, že teraz prídem... tak potom o čo sa snaží? Démon Silou sonduje okolie, nič necíti. 

„Fíha, tuším som ťa zaskočil! Nóó... dajme reč!“ Stefan nebojácne kráča k Démonovi a Alex trnie strachom o priateľa. 

„Idem aj ja, Démon,“ Alex zoskakuje zo stromu, pripája sa k Stefanovi.

„Ha, ha... si strachom bez seba, ale aj tak prichádzaš? Fajn, vezmi miesto v poslednom rade,“ urážlivo odfrkol Démon. Debatný krúžok sa schádza, Stefan si sadol kúsok od Démona, Alex stojí pri Stefanovi. 

„Máš slovo, vedúci!“ Stefan sa díva na Démona, posmešne kriví ústa. 

„Dvoma rozvitými vetami popíš, čo si sa mi snažil pred chvíľkou povedať.“

„Že si chren, hlúpy krátkozraký chudák.“ 

„Prečo?!“ Démon sinavie hnevom.

„Napríklad aj preto, že teraz by si ma mal počúvať a snažiť sa pochopiť význam slov a nie byť samonaser, ako to úspešne predvádzaš. Si modrý od zlosti. Zabiješ ma a zasa budeš vedieť hovno.“ Stefan kopká nohou do trávičky, akoby sa už nudil s týmto tupcom pred sebou. 

„Zabijem ťa tak, či tak! Alex, čo mi ty chceš povedať?“ Démon mení taktiku. 

„Že Stefan nie je na vine, že si prišiel o moc.“ 

„Je! Zavolal ma, pripravil na mňa pascu!“ Hnev lomcuje mocným pekelníkom, až mu dymí odev.

„Pekný trik, Démon. Dajaká dymovnica?“ Uchechtáva sa Stefan. 

„Chlapci, seriete ma statočne, nič mi v zásade nechcete povedať, naťahujete čas! Je tak?!“ Démon sa naklonil k Stefanovi, číta z jeho očí a zazrie tam opovrhnutie.

„Áá, dosť! Ty sa odvažuješ mnou opovrhovať?!“ Démon stratil sebakontrolu, vyšľahol pekelné plamene po Stefanovi. Upír sa už rozlúčil so životom, cíti obrovskú bolesť, vzduch napĺňa pach spáleného mäsa, ranený padá do trávy. 

„Nie! Prestaň Démon!“ Alex sa vrhol po Démonovi, snáď ho chcel ísť udrieť a bol to od neho nerozvážny čin. Rozzúrený Démon sa sústredil na lesného ducha Alexa, zasiahol ho naplno pekelným ohňom.

Alex lapá po dychu, oči má vytreštené, obhorené orgány vypovedajú službu jeden po druhom, telo prestáva pracovať. Lesný duch práve prešiel na druhú stranu života a jeho bezduché telo padlo Démonovi k nohám.

„Úbožiak, čo si si myslel?! Mňa chceš zastaviť?! Udrieť?! Tu máš zaslúžený trest!!!“ Démon páli mŕtvolu, v zásade ju úplne zohavil, zoškvaril.

Stefan leží kúsok ďalej v tráve, je ťažko ranený, ešte si slabo uvedomuje Alexovu krutú a zbytočnú prehru, že položil svoj život za Stefana. Popudený Démon zúrivo chodí okolo, cíti Stefana, jeho dohárajúci, malý plamienok života.

„Ty to budeš mať za sebou tiež o chvíľku!!!“ Pekelník hrmí hnevom, gáni na Stefana, vykročil priamo k nemu...

* * * 

Nebezpečne rýchla jazda, šialená jazda plná adrenalínu – anjel Iustus jazdí na čiernom jednorožcovi. Divoký jednorožec UnnaBella spomaľuje, plaší sa.
„Čo sa deje?“ Zarazil sa Iustus. 

„Cítim smrť v lese, blízko...“ UnnaBella potriasa hlavou. Anjel bol celkom pohrúžený do jazdy, no v mihu sa plne sústredí, Silou sonduje okolie a našiel Démona. 

„Bože, to nie je pravda... nie!“ Iustus sa mení v čistú energiu, myšlienku a svetlo, vyráža hľadať Démona, či prípadné obete. Ešte stihne zaslať myšlienku UnnaBella: „Ďakujem ti za božský zážitok, ale teraz musím ísť, schovaj sa, rýchlo!“ Jednorožec je majster v ukrývaní, preto ho tak málo ľudí a vôbec bytostí zazrie. UnnaBella sa vzdialila, ale neodchádza z lesa.

Anjel našiel Démona veľmi rýchlo, pri ňom leží zranený Stefan, je v bezvedomí a v pozadí vidí aj druhé obhorené telo, ktoré zatiaľ nevie identifikovať. Anjel chvíľku zvažuje správnu taktiku. 

Iustus je nesmrteľný, takmer neporaziteľný, jeho meno znamená spravodlivý a momentálne je aj pobúrený, nahnevaný. On je jedným z nadprirodzených bytostí, ktoré oklieštili moc pekelného Démona. Obrovská sila, ktorou disponuje pramení zo sily myšlienky, pretože čistá myšlienka je základom všetkej reality.

„Démon! Žiadam ťa o objasnenie tvojich činov! Okamžite!“ Iustus zostáva v podobe čistej myšlienky. Démon sa obzerá, nikoho nevidí, ale cíti obrovskú moc v blízkosti. 

„Typujem ťa na Iustusa. Nemusím sa ti spovedať!“ Zúri pristihnutý pri čine. Toto nemal v pláne, chcel si len vziať, či zabiť Stefana a zmiznúť. To Alex všetko pobabral. 

„Posledná výzva Démon! Čakám!“ Iustus hrmí lesom.

„Strať sa! Nič sa nedozvieš!“ Démon si nie je istý, čo ho čaká.

Anjel cíti posledné chvíľky života Stefana, tak volí cestu prednostnej prvej pomoci Stefanovi a Démona si nájde neskôr. Stovky rokov spolu bojujú a Démon sa nikdy nepoučil, nepokoril.

Iustus vytvoril ochranný val medzi Stefanom a Démonom, upíra v mihu prikryl hustou hmlou a postaral sa o expresný presun Stefana do penziónu.

Démon len neveriacky pozerá na padajúcu hmlu, jasne si uvedomuje blokádu pred sebou a skôr než sa spamätal, Stefan bol preč. Pekelník zavil zlosťou, vykrikuje hrozby do tmavnúceho lesa... zbesilo zlomil zopár mohutných stromov a vzdialil sa do svojho medzipriestoru.

◊ ● ◊

„Prosím si ešte šálku čaju, Daria. Ďakujem, je mimoriadne chutný,“ Elena sa už vrátila z prechádzky s Damonom. Vyšli si pod les, kde Elena napravila mizernú náladu upíra. Vtiahla ho do potoka na milostné hrátky... vysmiati sa rozlúčili, každý má iné povinnosti.

„Prosím, drahá, tvoj čaj. Tak je všetko v poriadku s Damonom? Vedela som, že nájdeš ten správny a pádny spôsob presvedčiť ho, aby zostal v Mesačnom raji. Ver mi Elena, tu je v absolútnom bezpečí pred Smrťkou Bibianou,“ prastará čarodejnica Daria Salvatore, ďaleký predok Salvatorovcov sa huncútsky usmieva.   

„Ja to tiež tak cítim a navyše sa mi tu nesmierne páči. Všetko je osvetlené mesačným svitom, samá zeleň, vône, cítim sa ako v raji,“ rozplýva sa dievča. 

„Daria, mohla by si mi dačo povedať z minulosti o bratoch Stefanovi a Damonovi? Sledovala si ich celú dobu, vlastne sleduješ všetkých Salvatore stoky rokov. Pre mňa nepredstaviteľné...“ Elena sa zasnila.

Zrazu vykríkla, vytreštila oči... díva sa neprítomne na Dariu, vstáva... 

„Čo je Elena? Čo sa stalo?“  Daria takmer vyliala čaj úľakom. 

„Nešťastie, Daria... niekto ma potrebuje...“ Elena stojí, počúva vnútorný hlas, prudko sa otočí k Darii, vystrelia jej belostné krídla vozvysok.

„Stefan... Stefan zomiera!!! Daria! Musím okamžite za ním!!! Rýchlo!“ Elena kričí, pobehuje, súri Dariu. 

„Dobre, ale Damona tu nechaj. Vrátiš sa potom. Ja sa o neho postarám,“ Daria sa rúti s Elenou späť ku prechodu do penziónu cez zrkadlo na povale. Elene sa to zdá neskutočne dlho, kým vidí prechod.
„Rýchlo! Daria!“ Elena stojí pri zrkadle, čaká kým ho Daria otvorí kúzlom, vbieha na povalu, ešte počuje hlas Darie: „Pre cestu späť ma privoláš myšlienkou!“

* * * 

Iustus prepravil Stefana do penziónu v zúboženom stave. Upír je ťažko popálený pekelným ohňom, v bezvedomí. Anjel zburcoval celý penzión, v rýchlosti im opísal situáciu. Už sú pri ňom reverzní upíri Ericc a jeho sestra Stella, nesmrteľná Eunica, starodávny pútnik Zemou delfín Filip, dráčik Damonko, čarodejnica Bonnie.

„Pekelný oheň je smrteľný pre upíra. Čo robiť? Musíme mu dať krv. Lenže kto mu z nás môže dať krv?“  Reverzná upírka Stella vie, že sľúbila Elene, že nepremení Stefana z obyčajného upíra na reverzného svojou krvou. Tým pádom mu nemôže dať krv ani Ericc. Zostáva Eunica a Bonnie. 

„Bonnie pomôžeš Stefanovi, dáš mu krv?“ Stella ide priamo na vec. 

„Ešte nikdy som to nerobila. Bojím sa,“ hlesne čarodejnica. 

„Stefan zomiera, rýchlo!“ Súri ich Iustus.

„Tak dobre, ale on je v bezvedomí, ako sa napije?“ Praktická poznámka Bonnie.

„Ja to zariadim. Už som takto pomohla aj Elene. Poď rýchlo sem,“ nesmrteľná Eunica je vždy praktická. Stefan leží na posteli, Eunica tlačí Bonnie vedľa neho, núti ju ľahnúť.

„Budem fungovať ako hadička, tebe priložím ruku na hruď pri srdce, Stefanovi chytím ruku a Matka Príroda zabezpečí prestup krvi kožou.“ 

Bonnie si rozopla blúzku, Eunica jej priloží ruku na hruď, schytí Stefana a už cíti ako cez ňu prúdi krv do Stefana. Časť svojej krvi mu daruje aj Eunica, spolu s Bonnie. 

Dievčatá sú už malátne, darovali dosť krvi. 

„Stačí Eunica, ukonči to,“ delfín Filip rázne nariaďuje, nesmrteľná poslúcha.

„Bonnie, nezľakni sa. Ostane ti otvorená rana na hrudi, ale tá sa zahojí za pár hodín.“ Eunica je vyčerpaná, líha si na zem. Ericc ju opatrne berie do ďalšej izby, vracia sa pre Bonnie, uloží ich spolu, aby sa mohli v kľude zotaviť.

Stefan dostal kopec krvi, ale stále je v bezvedomí. Iustus ho pozorne kontroluje, číta si v jeho mysli, skúma činnosť hlavy. Stefanom vládne šok, no akoby mierne ustupoval. Krv mu zmiernila bolesti a proces hojenia sa len pomalinky spúšťa.

„Filip, prosím ťa, pripoj sa ku mne. Musíme mu vliať energiu do tela, aby mal silu bojovať.“ Filip i Iustus sa plne sústredia, vpravujú do Stefana koncentrovanú silu a energiu, trvá to pár minút, až sú vyšťavení aj oni.

Stefan sa mierne pohol, preberá sa z bezvedomia. Hurá, zabralo to.

Penziónom zaznel výkrik: „Stefan, kde si?“ 

Elena vbieha do izby, vidí popálenú kôpku na posteli. 

„Čo sa stalo?“  dostáva rýchle vysvetlenie i priebeh doterajšej liečby. 

„Ďakujem vám všetkým, veľmi pekne ďakujem za pomoc a záchranu. Iustus, môžem mu dať aj ja krv.“ Iustus súhlasí. Elena konečne pristúpi k Stefanovi, nevie ani ako sa ho dotknúť, celé telo je jedna obhorená plocha.

„Miláčik, počuješ ma? Elena je tu,  ľúbim ťa, vydrž, prosím! Dám ti krv, poď napi sa zo mňa, Stefan... musíš sa ešte napiť,“ upír máličko otvorí oči, nevládze ani hovoriť. Zdá sa mu, že sníva... veď Elena s Damonom sa stratili už tak dávno, nevedia ich nájsť a ona je teraz tu? 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... II. / 15. kapitola: