Ako sa skončí nevyhnutná konfrontácia Damona a Damiana?
Pekelný Démon nalieha na Smrťku Bib...
15.10.2012 (11:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1332×
Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú
v Zhrnutí od Ivetki.
Damon drží pevne drevený kolík v rukách, rozhodnutie vziať si život prehodnotil už pred hodnou chvíľou, uzavrel túto kauzu ako správnu. Chýba mu len presne mieriť... oči kontrolujú správny uhol, Damon sa nadýchol, ruky zovreli pevne kolík a...
Damona zrazu omráčil zásah elektrickým prúdom, vykríkol bolesťou, pustil kolík do trávy. Prenikavá bolesť tela ho ničí, krúti sa ako had.
„Fešák, vravela som ti, že sme problém vyriešili a máš zahodiť kolík! Nie si ho úplne zbytočne vraziť do zbabelého srdca!!!“ Buráca Despina.
„Sakra... Kriste pane... Despina, to si spravila ty??“ Damon plytko dýcha bolesťou, nechápe.
„Áno, ja. Si tvrdohlavý hňup, bibas, čo nepočúva. Slovne som ťa dokázala zastaviť len na pár minút, ale toto viac zaberá... Posledná výstraha, ešte raz sa chytíš toho kolíka a telom ti prejde dvojnásobné množstvo prúdu! Rozumieš?!“ Damon len prikývol a sipí ďalej. Bolesť po troške ustupuje.
„Mám ťa v mojej hlave, tak ako môžeš vyrobiť prúd a raniť ma?“ Damon je zúfalosť sama.
„Chyba, nádhera moja. Nemáš ma v hlave, som vždy kúsok od teba. V hlave máš len môj hlas. To je celé, Damon. Posaď sa a potvrď mi, že ma chceš vidieť.“ Despina odkryla všetky karty.
„Ja už nevydržím byť ticho! Despina, môžeme ťa vidieť? To je senzačné, ukáž sa!“ Vykríkol Damian, temná stránka Damona.
„Damian, prosila som ťa o ticho. Prečo vyskakuješ?“ Despine zasa rúca plány.
„Už môžem hovoriť, vidím, že máš riadnu páku na zastavenie samovraždy Damona. Tak sa ukáž, prosím!“ Žobroní Damian, vnútorný hlas Damona.
Telo Damona zasiahnuté elektrickým výbojom sa pomaly konsoliduje, upír sa núti k plnej koncentrácií a napokon sa odváži spýtať:
„Mám otázku. Damian, kto si, kde si?“
„Veď ste ma s Despinou už pomenovali,“ Čuduje sa Damian.
„Neodbočuj! Kto si a kde? Povedz mi to sám a presne!“ Autoritatívne nariadil Damon.
„Som tvoje temné ja, Damian Salvatore, tvoj rodný súputník, ktorý mal len občas možnosť s tebou prehodiť pár slov. Väčšinou ma držíš skrátka,“ ako ľahko znie pravda.
„Prečo som ťa doteraz nepočul, nevedel o tebe?“ Vyšetrovanie Damona pokračuje.
„Aj to už povedala Despina. Prechodom do Mesačného raja som zosilnel. Neviem prečo, jednoducho som taký silný, že som schopný odísť z teba a vezmem si aj tvoju podobu,“ smeje sa Damian, znie hrdo.
„To nemyslíš vážne!“ Desí sa Damon.
„Že nie? Dívaj...“
S upírom Damonom sa zatočil svet, prišlo mu nevoľno, musel sa skrútiť do klbka a keď otvoril oči stál pred ním druhý, identický Damon.
„Pre boha, ja som skutočne chorý upír... mám halucinácie... Despina, kde si?!“ Damon leží v tráve, s hrôzou v čiernych očiach sleduje svoje identické dvojča, ako hopká okolo, vytešuje sa z pohybu.
„Čo šalieš, Damon, daj mi ruku a vstaň,“ Damian prikročil k Damonovi, podáva mu ruku a čaká. Damon sa bojí sklamania.
Nie... načiahnem sa a nebude to pravda... zbláznil som sa... nie, nechcem.
„Vstávaj, Damon, je to pravda. Damian je tvoja tmavá stránka, je dosť silný, aby si vzal časť z teba a zhmotnil sa. Podaj mu ruku, vstávaj, lebo ti pomôžem výbojom!“ Despina uzavrela spor i neistotu v hlave Damona.
Damon teda pod nátlakom vystrel ruku, Damian ho drapol, vytiahol na nohy. Stoja oproti sebe, Damon nie je schopný slova... oči chcú veriť, že sa díva do zrkadla, ale hlava odmieta. Damian predsa robí úplne iné pohyby ako Damon. Je to desivé, poburujúce, neuveriteľné!
„Despina, ukážeš sa už?“ Kričí Damian a zasa krúži okolo zarazeného Damona.
„Potvrď, že ma chceš vidieť, Damon,“ opäť znie požiadavka Despiny.
„Prečo ti to treba potvrdiť?“ Upír nechápe.
„Lebo si to želám. Inak ma neuvidíš, zato pocítiš prúd!“
„Neviem, či ťa chcem vidieť....“ Damon váha.
„Pomôžem ti prúdom? Prečo váhaš?“ Tento raz je Despina zmätená.
„Nie, dnes som tak zničený, zmotaný a vykoľajený... ja už asi nezvládnem ďalší šok!“ Damon pozerá do zeme, najradšej by ušiel a hneď... má úplne rozbité vlastné vnútro, zničili mu sebadôveru, vzali istotu a logické uvažovanie...
„Môžeš odísť, Damon, si slobodný, nikto ťa nedrží... akurát ma neuvidíš,“ tichšie a smutnejšie znie Despina, cíti vnútorný chaos upíra.
„Bože, tak jej to už potvrď, ti drbo, mám ti ja pomôcť? Mám ťa zbiť?“ Zastrája sa Damian.
„Ja ti nestačím na potvrdenie, Despina?“ Damian sa obzerá.
„Nie, ty si len nepatrná časť Damona.“
„Ako nepatrná, som celý! Vidíš ma? Kde si? Desp, ukáž sa!“ Damian sa nedá odbiť.
„Posledné slovo, dočasný reverzný upír Damon. Chceš ma vidieť? Neboj, nepoužijem výboj. Ale ešte pred tým mi povedz, ako sa cítiš.“ Despina potrebuje vedieť všetko.
„Som roztrhaný kus, moja duševná istota je preč. Bolí to a tento klaun Damian, je... sklamaním. Prepáč, Desp, ale idem preč.“
Damon sa ani nepozrel na Damiana, otočil sa a svižnou upírskou rýchlosťou sa vzdialil. Damiana zabolelo hodnotenie, že je sklamaním.
„Desp, si ešte tu?“
„Hej, to bude dobré, Damian. Dlho sme ho trápili, dlho sme sa s ním hrali, až sme to trošku prehnali. Damon sa spamätá a potom dáme druhé kolo,“ tíši boľavé vnútro Damiana.
„Len aby druhé kolo prišlo, snáď si neublíži. Desp, skutočne sa mi neukážeš?“
„Nie, musí ma prvý uzrieť Damon.“
„Tak mi aspoň povedz, kto si?“
„Aj to musí vedieť prvý Damon, je to čisto jeho rozhodnutie. My dvaja, Damian, sa môžeme akurát rozprávať. Idem, keď ma budeš chcieť počuť, pomysli na moje meno a ja ťa nájdem. Maj sa, Damian, čierna duša Damona.“
Despina odhalila čo chcela a stíchla.
Damian, temné AlterEgo Damona, ostal sám v Mesačnom raji, rozmrzelo sa obzerá...
◊ ● ◊
„Bibiana, keď chceš, tak si očarujúca,“ Pekelný Démon sa usmieva záludne, čierne oči blýskajú, menia sa v dúhu.
„Dúfala som, že zmizneš...“ Kyslo poznamenala.
„Očarujúca, pokiaľ neotvoríš ústa...“
„Démon, nie som rozhodná... neviem, či sa chcem s tebou spojiť v boji proti Matke Prírode...“ Neisto postáva Smrťka.
„Čo ťa vedie k tomuto záveru?“
„Poznám ťa... si najvypočítavejší a najzákernejší tvor.“
„Lichotíš mi, ďakujem,“ uklonil sa pekelník.
„Prestaň. Čo keď odmietnem? Nič... odmietam, zmizni!“ Náhle sa rozhodla Bib.
„Nechápem! Si takisto ponížená ako ja! Matka Príroda ťa oficiálne vyhostila z povrchu Zeme! Nechceš sa pomstiť?“ Vybuchol Démon.
„Snáď hej, len nie s tebou.“
„Posledné prečo, Bibiana.“
„Ostatná prehra je moja osobná, prišla som o milovaného Damona. To sa týka len mňa a ty nie si schopný... nie, zmizni... choď doslovne do čerta!!!“ Zlomená Bib mu neverí.
„Sama si to chcela... musím ťa teda prinútiť!“ Zahrmí Démon.
„Vidíš, ani päť sekúnd si mi nedal vydýchnuť!! Ideš si za svojim ako tajfún, zemetrasenie, ničíš všetko, len nech je po tvojom! Zmizni!“ Buráca Smrťka. Je na domácej pôde, v podsvetí, má tu kopec podriadených duší. Kričí a tmavé tiene sa začínajú zhromažďovať pri nich.
„Ha, ha... to ma chcete zastrašiť? Bib! Mne neublížiš!“ Nezostáva jej nič dlžný.
„Nie, neublížim, ale vyhodiť ťa dokážem!“
„Ani ťa nezaujíma, čím ťa prinútim ku spolupráci?!“ Posledný pokus Démona.
„Nie! Buď si si niečo vymyslel, alebo obrátil naruby nejaké tvrdenie... nech je to čo chce! Nie a vypadni!“ Smrťka zmenila formu, tvar i skupenstvo a zmizla Démonovi z dohľadu.
„Nie, moja zlatá! Nie tak rýchlo! Ešte sme neskončili! Vrátim sa a budeš rada spolupracovať!!!“ Démon vrieska do priestoru a sám sa pomaly vytráca.
◊ ● ◊
Anjel Iustus hľadá, pátra po Damonovi a Elene. Presúva sa rôzne okolo penziónu, zabieha ďalej. Je neskutočne zmätený, už tisícky rokov sa mu nestalo, že by nevedel kohosi nájsť, či aspoň zvyšky jeho aktivity, drobný odkaz, smietka stopy... čokoľvek.
V tom musí byť dajaký trik, či veľké, silné kúzlo, ktosi mocný... čo to spomínal Filip o Matke Prírode? Áno... ak je ona za tým... hej, to by šlo. Ak ich ona potajme skrýva, má na to sakra dôvod!
Anjel Iustus sa urýchlene vracia do penziónu, berie na seba späť podobu blond chlapca s modrými očami, vchádza do salónu a neverí vlastným očiam...
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction
Sdílet
Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - II. / 12. kapitola:
Killy: dík za uznanie - snažím sa písať gramaticky správne, občas kdesi uletím - spomínam si na moju profesorku slovenčiny - vždy bola vytočená, keď som použila dajaký novotvar. Mali sme nekonečné diskusie ohľadom správnosti daného slovíčka, ja som väčšinou argumentovala, že keď mohol Hviezdoslav navymýšľať toľko patvarov v Hájnikovej žene, prečo nie ja? Čo som horšia? Trieda sa tešila, ja som pomohla prekonať 20 minút určených na skúšanie a rušali sme ďalej. 
To len pre Tvoje pobavenie. 
A drobná korekcia tvojho tvrdenia - v Buď mojou princeznou... nemám ani jedného vlkolaka a nikdy mať nebudem - poburujú ma, nie som im naklonená. 
Záverom už len prosba: Killy, buď ku mne blahosklonná a dovoľ mi písať fantasy podľa mojich naivných predstáv 
dopraj mi šancu vkladať postavám dialógy do úst, či hlavy ako to cítim 
spolu verme, že aj priemerný čitateľ porozumie väčšine textu a zámeru autorky 
no a napokon... nespútavaj moje krídla fantázie... nesú ma ďaleko od reality, udržujú moju duševnú rovnováhu, čistia hlavu plnú pálčivých, neriešiteľných problémov 
Hoh, ten záver vyznel pekne pesimisticky! Killy, som aká som, iná nebudem. 
A máš u mňa obrovský červený bod, nútiš ma zamýšľať nad sebou a mojou tvorbou, si fajn diskutér... stav sa ešte niekedy, pokecáme! 
Ty brďo... tá vetička bola presná 
No, ale to sa mi na tebe páči. A slovo zmätená... Nuž, môj odveký nepriateľ Ale inak píšem celkom pravopisne Tak som rada, že si to zobrala ako chválu. A to, že píšem fantasy je síce pravda, no... Nie je fantasy ako fantasy. Máš fantasy, ktoré síce sú o upíroch a vlkolakoch a pod., no hlavné postavy sa stále správajú ako... ľudia. Čo ma na tvojich poviedkach zaráža sú samotné dialógy (tie slová, čo si Elena sama vymyslela ma vždy kompletne zabijú ). Je to také fantasy až... až to je nad myslenie priemerného človeka.
Ahoj nezaujatá Killy. Dík za obšírny rozbor! Tvoj dlhý, precízny názor potvrdil moje presvedčenie - snažím sa písať originálne a vlievam do textu i deja hektolitre fantázie. Len jedna vec ma zarazila - Ty sama píšeš fantasy, tak prečo si potom zmätená? /BTW zmätená píš s ä/ Veď hlavná výsada fantasy sú jej nekonečné hranice i možnosti! Obe sa ich snažíme využiť vo svoj prospech, postaviť na nej príbeh a zaujať. Tvoj komentár ma v žiadnom prípade neurazil - zhrnula by som to jednou vetičkou. Som pre Teba naivné trdlo s veľkou dávkou fantázie, odvahou experimentovať, s vlastným, vysoko originálnym štýlom písania, ktoré občas zamení prítomný čas za minulý.
Killy, musíš uznať, že si ma vychválila do neba a ja sa červenám!!! Ešte raz díky a maj krásny večer i celý zvyšok tvojho školského týždňa.
Ok, tak som akosi postrehla, že kritiku, resp. nezaujatý názor by si uvítala... Tak ma tu máš!!! Nuž, som... prekvapená. Tvoj štýl písania je sám o sebe veľmi, ale že veľmi originálny, možno ešte viac ako samotnej L.J.Smith. Písať v prítomnom čase je naozaj, apoň podľa mňa, veľmi zložité. Čo som si všimla tak si to niekedy neustrážiš a jednu-dve vety napíšeš v minulom čase, pozor na to. A čo sa týka deja... dochádza mi slov. Keď už som si len prečítala to meno "smrťka Bibiána" či "ráčik Damianko" (alebo tak nejako), chcelo sa mi smiať. Toto je jedna z vecí ktoré ja na L.J.Smith nikdy nepochopím. Tá fantázia je tak odlišná od tej mojej (a ostatných iných ľudí), že som z toho viac-menej zmetená. Poriadne zmetená. Neviem, je to divné, s niečím takým som sa ešte nestretla. Fajn, stretla, pri Upírskych denníkoch (prvé štyri diely sa ešte dali no 5. bol, podľa mňa, totálny brak... trošku ma to sklamalo 
). Je to skrátka čudné, čo vôbec nemusí byť na tvojej strane iba ak na mojej. No, ak mám byť úprimná, tak málokto tvolj zmysel pre tvorenie zápletiek pochopí. Je to ako z iného sveta, z iného vesmíru, z inej planéty. Chaotické, možno trošku naivné (myslím na dráčika Daimonka). Neviem, no mňa osobne dej nezaujal. Možno z časti áno, no neviem si predstaviť, že by som to mala čítať každý deň. Je to niečo iné, niečo, čomu absolútne nerozumiem. uf... Nuž, pokiaľ ťa to baví, píše ďalej. A ak by si sa jedného krásneho dňa rozhodla písať niečo bez nadprirodzených bytostí, daj mi vedieť. Takto sa mi naozaj ťažko posudzuje, či je tvoja poviedka dobrá alebo nie. 
A myslím, že ktokoľvek si tvoju poviedku prečíta tak si môže byť jediným naozaj istý: Veta "fantázia nemá hraníc" je pravdivá.
Ehm, dúfam, že som ťa mojim dlhým a nie až tak veľmi príjemným komentárom neurazila... zatiaľ ahoj :)
Ahojky Perla: Díky, uvidíme - možno zamotá a možno nie 
Popracujem na tom. Teraz je na rade Devil´s Night.
No takže znova super! Páči sa mi to.
Som zvedavá, ako to dopadne. No tipujem, že sa to nejako zamotá s Damianom, Elenou a Damonom. A preto sa na ďalšiu časť teším dvojnásobne. Mám celkom rada, keď sa veci zamotávajú, ale neznášam, keď im tak skoro neprídem na koreň. Takže asi tak.
PS: čítala som tvoje komenty a veľmi ma potešili. Neviem, nemyslím si, že som až tak Klausa vystihla, no som rada, že si to myslíš ty.
Přidat komentář:
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
- Skvělý a přesný průvodce po Nazaretu ex-archanděla Gabriela, zrádce
- Tu je moje miesto
- Když má srdce svoji hlavu 1
- Co zůstane v knihkupectví
- Sestra
- Šarlatán (začátek)
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!