Buď mojou princeznou... - 39. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Tajný sen Eleny.
Zvládne Damon novú úlohu?
Nad Damonom sa opäť sťahujú mraky.
Žiarlivý Stefan.

22.08.2012 (11:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1009×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Slnko sa usmieva na penzión pri lese, zalieva teplými lúčmi terasu. Elena sedí v tieni, posmutnelo sleduje prekáranie Stelly s Damonom a Iustusa s Eunicou. Štvorica nadprirodzených bytostí sa snaží rozveseliť maróda, hrajú pred ňou divadlo o nezáväzných vzťahoch. Elenu vyrušil šuchot na kraji lesa.

„Ahoj, Alex, môžeš na chvíľku ku mne?“ Máva mu. Lesný duch Alessandro, priateľmi zvaný Alex rád zabehne za Elenou, veď sú starí známi.

„Ciao, bella donna! Rád ťa vidím, ako sa ti vodí?“ Alex dobehol, pobozkal ruku, usadil sa k nohám, pohľad zavesil do jej zmorených očí.

„Na prd. Priateľ môj, tak rada by som si posedela v tvojej obývačke na najvyššej halúzke borovice, ale vidíš to, môžem akurát na päť metrov od domu,“ vzdychne si Elena, zahľadí sa do očí Alexa, slzičky zalievajú blúzku.

„To nie je pravda, Elena. Keď chceš, vybavím to.“ Eunica všetko počula a chystá sa jej splniť sen.

„Ako? Odnesieš ma tam a vyhodíš do výšky?“

„Vážne ťa to poteší?“

„Nica, snívam o tom, odkedy som zasa začala vnímať svet.“ Elena smutne potiahne nosom.

„Ok! V tom prípade... začneme konať... Damon, prosím poď sem.“ Pragmatická nesmrteľná je už vo svojom živle.

„Áno?“

„Už si dosť silný a je čas naučiť sa novým kúskom. Skúšal si niekedy lietať v podobe upíra?“

Damon prekvapením vyvalil oči, záporne zavrtel hlavou, takmer mu spadla sánka na zem: „Nie! Teda, nikdy mi to ani len nenapadlo!“

„Fajn, tak teraz sa to naučíš s mojou pomocou. Zvládneš techniku letu a keď nadobudneš istotu, začneš trénovať so mnou ako kedy si niesol Elenu. Jasné?“ Eunica mu nedala na výber, drapla ho za telo, pritiahla prudko k sebe: „Damon, presuniem ti teraz dosť energie od Matky Prírody, nech máš na začiatok z čoho čerpať. Drž.“ Nica sa plne sústredí, ruky priložené na Damonovu hruď a môžeme začať. Upírovi nie je všetko jedno, zažil už zopár presunov energie a vždy to svinsky bolelo. Lenže ide o sen princeznej a to by vydržal, aj keby ho drali z kože zaživa.

Odhodlane stojí, cíti nápor v tele, svaly elektrizuje mocná sila, mohutnie mu hrudník, vystrelia krídla vozvysok. Pred všetkými sa zjavil ako padlý anjel s čiernymi peruťami, každé pierko končí bielou, žltou, oranžovou, červenou a fialovou farbou. Vládne postavou poloboha, súmerná nadpozemsky krásna tvár, čierne oči blýskajú rozhodnosťou, krvavé zvodné pery vysielajú podmanivý úsmev, poloha tela v miernom predklone naznačuje absolútnu pripravenosť. Bolesť sa nedostavila.

Elena ohromene hľadí na Damona, je fascinovaná jeho zjavom až vykríkne: „Tak to sa mi ty zjavuješ v snoch? Aj v podsvetí si za mnou chodil a držal ma nad vodou, keď som bola strachom bez seba? Ale nikdy som ti nevidela do tváre...“

No a teraz sú ohromení aj ostatní na terase. Jedno prekvapenie strieda druhé – najprv na nich vybafne Damon s novým zjavom a teraz Elena odhalí, že sa spolu stretávali v podsvetí...

„Nie, Elena, Damon nechodil za tebou, to som bol ja...“ Anjel Iustus tichučko podotkne.

„Ale ako to, že si mal presne túto podobu?“

„Nenecháš mi ani jedno tajomstvo? Fakt ti musím všetko vyklopiť?“ Privrie jedno oko.

„Nemusíš, ale som z toho mimo.“ Elena sklopila hlavu, úžas už opadol, no srdce plesá nad krásou, ktorú vidí. Elena neodolá a pošle Damonovi myšlienku: „Miláčik, si taký nádherný, ľúbim ťa a prepáč, že som ti v poslednej dobe ublížila. Som z toho sama zničená. Prepáč!“

Damon dávno chápe, odpustil, ibaže jej to nemal kedy povedať, tak len krátko telepaticky odpovedá: „Princezná, všetko je ok, milujem ťa, si môj život a svetlo, rýchlo sa uzdrav, tým ma neskutočne obdaríš, láska!“

Ticho zavládlo terasou, nikto nie je ochotný prvý zničiť posvätnosť chvíle. Pragmatická baba, samozrejme Eunica, vyštekne na Damona: „Ohuruješ nás tu a nevidím žiadny let. Do práce upírča! Ukáž čo je v tebe, či si len krásny a či aj šikovný!“

„Tak mi držte palce, idem trénovať ďalej od vás... stať sa môže čokoľvek.“ Damon zloží krídla, žmurkne na Elenu, svižne sa presunie na vzdialenejšiu lúčku, kde sám začne tréning, bez svedkov.

* * *

Pestovaná dáma, vek okolo štyridsiatky, päťdesiatky, nervózne chodí po izbe, občas vyzrie von oknom. Smrťka Bibiana je ako na ihlách. Tak rada by bola v Damonovej blízkosti, lenže on neustále krúži okolo Eleny, či iných žien v penzióne. Bol taký aj predtým, než jej ponúkol priateľstvo a neskôr lásku? Bib si nevie rýchlo vybaviť jeho chovanie, veď bola vždy zameraná na Stefana.

To je peklo, bolo mi treba pribrať si priateľa? Nikdy som ho nemala a bolo mi fajn... nie, nebolo... priznaj si to Smrťka, nebolo. Damon ti otvoril nový obzor a ty ho chceš sama žiarlivo vlastniť! Áno, mám jeho priateľstvo a lásku, tú som mu opätovala, tak mi patrí a celý!

„Bib, už si zasa v myšlienkach na tom istom bode! Hernajs a zasa si to zle vysvetľuješ!“ Delfín Filip vplával do izby, karhá ju pohľadom šedých očí, je podráždený a nevrlý.

„Filip, ešte raz ma budeš špehovať a prisám bohu, že ťa pošlem na druhú stranu života!“ skríkla Smrťka, nervózne sa otočila a snáď chcela aj udrieť delfína.

„Vyjasnime si veci. Po A... som nesmrteľný, starodávny a zasa sa vrátim z podsvetia. Po B... už sa nikdy nesnaž ma udrieť, lebo kruto zaplatíš. Po C... si tu podmienečne, ak si náhodou zabudla, Matka Príroda ťa sem poslala iba na boj s pekelným Démonom a po boji sa vrátiš späť.“

„Ha! A čo môj priateľ?“ Zmätene hľadí na Filipa.

„Čo čo? Nechápem, čo s ním?“

„No, ja sa vrátim a on čo, zostane?“

„Samozrejme že zostane, patrí sem, tu je jeho svet.“

„A ja?“ Smrťku chytá panika.

„Bože, kam mieriš?... Aha, už to mám. Rada by si vzala Damona so sebou.“

„Zásah, Filip. A ver tomu, že si ho aj vezmem.“ Bib odhodlane kráča z izby na terasu.

Delfín Filip zostal sám a jeho obavy sa potvrdili, tuší už dlhšie podraz od sestričky Smrťky. Ako toto vyrieši? Delfín v zamyslení pristál pri okne. Otvoril sa mu nádherný výhľad na les, všetko má sviežu zelenú farbu, kdesi z diaľky dolieha k nemu vrava z terasy. Neprítomne sa díva ponad les a zrazu si uvedomí, že vidí lietať bytosť v podobe upíra s čiernymi krídlami. Prekvapene zamrká očkami, Silou zameria bytosť a ďalšie prekvapenie je tu. Delfín zašle myšlienku Damonovi: „Hej, chlape, ty prekvapuješ každý deň. Môžeš mi venovať kúsok letu a zosadnúť pri mne?“ Upír zamáva na znak súhlasu, mení smer, výšku i rýchlosť, o pár sekúnd pomaly manévruje pred oknom, aby pohodlne zosadol na parapetu.

„Drahý priateľ, ďakujem za láskavosť i expresný prílet!“ žartuje Filip.

„Och delfín, ty si galantnosť sama. Eunica mi zadala úlohu, musím ju zvládnuť. Zvyšok si prečítaj v mojej hlave,“ nechce sa Damonovi vysvetľovať, tak dovolí nazrieť delfínovi do jeho poznámok v mysli.

„Ha, darí sa ti. Som rád.“

„Filip, si ustarostený, tak už mi povedz, čo ma čaká? Sám v izbe Bibiany, vrásky na čele...“

„Damon, Damon, chytrý reverzný upír... my všetci musíme vybojovať bitku s Démonom a nás dvoch potom čaká boj s Bib. Chce si ťa vziať so sebou do podsvetia. Nedá si vysvetliť, ani nechce uznať, že ty patríš sem...“

„A kurva drát... to som asi ja pohnojil. Pokiaľ som deklaroval iba priateľstvo, nebola majetnícka, až do noci, kedy... do riti a teraz ma to bude stáť život? No fasa, som idiot, chcel som si vyskúšať milovanie so Smrťkou, nedomyslel to a náhle som v prdeli!“ celkom trefne zhodnotil Damon.

„Úplná definícia a momentálne aj plne platná.“ Delfín sa pustil do hurónskeho smiechu.

„K sakru, Filip, nerehoc sa mi!! Ide mi zasa o život! Už som bol v podsvetí, nikdy viac dobrovoľne!“ Upír zúfalo hľadí na delfína a hľadá pomoc u starého spolubojovníka.

„Ja viem, ale pobavil si ma tou definíciou...“ Nemôže ďalej hovoriť, zasa ho chytá salva smiechu.

„Fajn, bav sa na nešťastí druha!“ rozčertene bafce Damon.

„Jajaj, Damon, toto som asi potreboval, takto sa z chuti zasmiať... nemôžem... počkaj...“ Tretia salva smiechu, ale to už Damon zúrivo chodí po izbe, krídla stále vystreté vozvysok. Prišiel pred veľké zrkadlo, zbadal vlastné krídla vyvedené v šiestich farbách: „Sa na to vyprdnem! Ešte aj tá Matka Príroda si robí zo mňa riť! No... papagáj, jasný šaľo!!“ Damon zúrivo gestikuluje do zrkadla. Delfín je v koncoch, Damonove správanie ho rozosmieva neskutočným spôsobom, už len heká, nevládze sa ani smiať.

„Prestaň Damon, ty ma zabiješ, urehocem sa k smrti...“ prerývane vydáva kúsky slov medzi výbuchmi smiechu. Delfín sa smeje nahlas, otriasa penziónom, smiech a hekanie sa šíri oknom, až doľahne do uší postavičiek na terase. Sú zvedaví a hromadne sa presúvajú za zdrojom pobavenia. Procesia je pri dverách Bib, delfín nevládze smiechom, trasie sa, Damon zúrivo šľahá pohľadom po prišelcoch, ale v zadnom rade zbadá Elenu, okamžite jej spraví cestu v dave, vedie ju k najbližšiemu kreslu a usádza.

„Nóó, tak nedaj sa prosiť Damon! Čo si vyviedol, Filip nie je schopný slova, či??“ Stella spýtavo hľadí na delfína, no... nie tadiaľto cesta nevedie.

„Nič som neurobil, zbadal som sa v zrkadle a začal nadávať...“ Štekol Damon.

Delfínovi sa opäť vracia spomienka, ako Damon zúrivo hádzal rukami pred zrkadlom, zrútil sa v kŕči na zem, rehot ho premohol. Všetci majú ľahký úsmev na tvári, Damon stráca zúrivú náladu.

Elena stočená v kresle pozoruje Damona, jej rytier hrdinsky znáša posmech delfína a ona si spomína ako dávno bola sama s Damonom, čarovala so škraboškou, Damon bol roztúžený a pozorný milenec. Láska i neha sálajú Elene z očí, rada by bola v jeho náruči, oprela sa o mohutnú hruď. Damon vníma Elenu, jej rozpoloženie, city a sen. Pristúpil k nej, kľakol si na zem, vzal ruku, vtisol bozk.

„Keď chceš, môžem ťa vziať k Alexovi na vrchol borovice. Zvládnem to hravo.“ Hrdo sa ponúka rytier. Už je natrénovaný v lietaní. Len prvých pár preletov bolo zlých, ale to všetko je preč, tvrdo trénoval s ťažkými konármi, takže uniesť Elenu nie je problém.

„Hej, rada by som...“

„Alex, kde si? Vylez zozadu!“ kričí Damon, naťahuje krk.

„Tu...“ Lesný duch sa prebíja do izby.

„Môžem priniesť Elenu k tebe? Máš tam pre ňu pohodlie? Koľko ďalších ľudí sa tam zmestí? Ako to máš zabezpečené? A ne...“ Nedokončil.

„Relax! Vypočúvaš ma ako starý žandár... mám tam všetko, čo potrebuje. Aj tak sa presvedčíš sám. Je to bezpečné, kryté... ani ty si ju nenašiel. Pamätáš?“ Užgŕňa sa Alex.

„Áno. Tak kedy môžeme vyraziť?“ Netrpezlivo žmurkajú tmavé oči.

„Aj hneď. Vy poletíte, ja sa presúvam korunami stromov.“

„Elena, je to celé na tebe. Máš odvoz, teda let... proste ťa tam dopravím,“ nevie sa rýchlo vykoktať upír.

„Kto tam bude s tebou?“ Prísny hlas patrí Stefanovi.

„Damon, Alex... chceš sa pridať aj ty? Veď to poznáš, bol si tam,“ Elena čaká odpoveď, ale rada by počula, že Stefan zostane v penzióne.

„Načo, budeš mať ochranu a ak sa dačo vyskytne, Damon to zariadi, zaletí, vybaví...“ Stefan nie je zjavne vo svojej koži.

„Prepáčte, musím ešte na chvíľku do izby. Dám vám vedieť, keď budem pripravená...“ Dievča vstáva, postavičky jej vytvorili koridor na konci ktorého čaká Stefan. Elena sa zavesí do neho, kráčajú pomaly preč.

Ericc sa otočí na Damona: „Problémy v raji?“

„Problémy v sprostej hlave môjho bračeka!“ Damon sa zvrtne, vyskočí oknom, roztiahne krídla a zmizne nad lesom.

„Eunica, si dobrá, dala si mu ďalšiu možnosť rýchleho úniku. Aký máš s ním plán?“ Delfín Filip sa krúti okolo nesmrteľnej.

„Prevzala som tvoju taktiku starodávny pútnik, nikdy nezaškodí vedieť o svete veľa, učiť sa nové činnosti, zbierať informácie...“ Gesto rozovretých dlaní vraví za všetko.

„Ďakujem a navrhujem zbehnúť na drink do salónu. Ericc môžeš?“

„Potrebujem, aby si dával pozor na Bib, pokiaľ bude Elena s Damonom preč. Jednoducho budeš na nej zavesený, nedovolíš jej odísť a keď, tak ju budeš sprevádzať. Slovko nie nepoznám!“ Delfín sa uklonil a zmizol. Reverzný upír Ericc vrčí sám pre seba: „Do riti, to je služba, strážiť žiarlivú Smrťku!“

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction