Buď mojou princeznou... - 36. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Damon spomína na začiatky s Elenou...
Plány do budúcna pre pekelného Démona.

07.08.2012 (13:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 1293×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Nesúrodá dvojica kráča lesom. Lúče slnka dopadajú na pestovanú dámu, ťažko odhadnúť vek, možno medzi, štyridsať a päťdesiat, súmerná postava, gaštanový vlas, hlboké zelené oči a keď sa snaží vládne príjemným hlasom. Sprevádza ju šarmantný mladý muž, okolo tridsiatky, celý tradične v čiernom, ruky za chrbtom.

„Hlboko si zamyslený, ale nekryješ si myšlienky, takže chceš aby som si čítala v tebe?“

„Vlastne hej. Prečítaš si tam o mne, Matke Prírode, o nadchádzajúcom boji s pekelným Démonom. Ešte stále sme nesplnili požiadavku Matky na oklieštenie jeho obrovskej moci. Netuším čo ma čaká týmto smerom.“

„Damon, očakávaj len zlé veci, zlý a krutý výsledok. Démon bude bojovať ako lev i drak, niektorí z nás si odnesú z boja jazvy a možno niektorí aj neprežijú. Prečo toto všetko robíš? Prečo predstieraš priateľstvo?“ Ešte stále mu Smrťka neverí.

„Bib, nazeráš do mňa, cítim to a aj tak mi neveríš! Som tvoj priateľ a už ním aj zostanem. Nie je to fyzická láska. Priateľstvo sa nedá merať vášňou. Mám ťa v srdci, v hlave, pod kožou, si už súčasť mňa.“ Upír sa zastavil, vzal si Bib pred seba a ponúka jej pohľad očí, v ktorých má nájsť pravdu. Bib stojí, vpíja sa do jeho pohľadu, preniká mu hlboko do srdca a cíti spätnú odozvu. Damon vraví pravdu.

„Som zmätená, kto a prečo sa so mnou takto hrá? Matka Príroda? Nie je to fér...“ skuhre Bib, sadá si do trávy.

„Hej, priateľka moja, a to bolo fér vziať mi brata, poslať ma do podsvetia? Robíme chyby, každý aj ty. Poď sem, minulosť je za nami, tú preskočíme.“ Damon si kľakol za Bib, zozadu ju objal, oprel si hlavu o jej rameno.

„Nóó... mám otázku,“ neisto začal Damon.

„Tak a je to tu! Konečne sa dozviem dôvod. Tak daj...“ Sklamane znie Bib.

„Chcela si Stefana. Stále to platí?“ Damon sa naklonil cez rameno vpred, pobozkal jej líce a ostal na nej zavesený pohľadom.

„Á... toto ťa trápi. Už ani neviem. Bol to len chvíľkový rozmar. Stefan je úplne iný ako ty. Chápem plne Elenu, prečo ho miluje.“

„Au, to bolelo, Bib,“ žartuje upír.

„Nesmej sa jašo, zlez zo mňa, som ako držiak na kabáty.“ Ťahá Damona pred seba. Upír si ľahol do trávy k jej nohám, pozerá do oblohy, je unavený, ale v pohode.

„Čo bude ďalej Bib?“

„Ako a kedy?“

„Teraz s nami dvoma, sme priatelia, príde prvý problém a zasa ma pošleš do podsvetia?“ Damon sa zadíval do jej zelených očí.

„Mláďatko, hráš mi na city! Varovala som ťa, že som potvora...“ Nedokončila.

„Nie! Si smutná, osamelá duša čo jej osud nadelil neskutočne ťažkú a nevďačnú prácu. Ty ju tisícročia vykonávaš svedomito, možno občas čosi pozmeníš na moment, ale v konečnom dôsledku aj tak zariadiš veci ako treba. Obdivujem ťa, si silná a zvládaš to a keď príde trudná chvíľku, som tu vždy pre teba. Pamätaj na to Bib. Som unavený ako šteňa, môžem si tu chvíľku pri tebe odpočinúť?“ Zmorene hľadí Damon.

„Hej, opri si hlavu o mňa a oddychuj. Budem ťa strážiť. Ver mi, nikto sa ani len nepriblíži,“ vyprskne smiechom Smrťka.

„Ďakujem.“ Damon sa skrútil, položil hlavu Smrťke do lona a takmer okamžite zaspal.

Smrťka Bibiana sa cíti poctená jeho náklonnosťou, stráži ho ako najnebezpečnejší drak, žiarlivo si chráni vzácnu dušu, ktorá k nej teraz patrí. Volá Matku Prírodu a opäť sa pýta: „Prečo??“

Damon zaspal spánkom spravodlivým, našiel ho sen a pripomenul mu ako sa ho Elena kedysi neprekonateľne bála...

* * *

... Penzión sa ponára do tmy, Stefan s Elenou na príjazdovej ceste: „Miláčik, počkaj ma v salóne, sprav si pohodlie, ja musím čosi zariadiť. Budem sa ponáhľať.“

„Nie, Stefan, nebudem tam sama, počkám ťa vonku.“

„Prečo?“

„Ty vieš, bojím sa Damona.“

„On je preč, choď dnu, prosím.“

„Nie a už zmizni, nech si jednou nohou tam a druhou tu.“ Tlačí Stefana preč.

Sama si sadá pred vchodové dvere, vytiahne denník, začne písať.

Damon sedí ukrytý na konári, všetko vidí a počuje. Páči sa mu Elena, veľmi... Ale tiež sa mu páči ako sa vie zľaknúť, čo má v rukách vyhodí, oči sa jej zúžia, dych zastaví, srdce búcha až v krku. Potom na pár sekúnd telo prejde do bojovej nálady a keby mala dostatok sily, Damon je už dávno po smrti. Vždy ho to tak pobaví, je krásna... Havran tichúčko zaletel za dom, vzal na seba podobu upíra. Elena prestala písať, pritisla si denník na prsia. Trápi ju budúcnosť a tak začala chodiť popri dome, hlava sklonená, zabudla, že je prakticky sama v lese. Prišla pod košatý strom, precitla zdvihla hlavu a odrazu stojí pred ňou Damon, takmer sa jej dotýka. Vykríkla, vyhodila denník do vzduchu, chytila sa za hruď, vytreštila oči, pár chvíľ len civí a začne sa zosúvať na zem.

Damon sa tento raz vyplašil sám, skočil po nej, drží ju v náruči: „Elena! Čo je? Dýchaj, dievča, dýchaj!“ V Elene zamrel život, ľakom je ochromená, nevie rozprávať, nedá sa jej nadýchnuť. Nemá kyslík, zatvára oči, prepadá sa do tmy. Ostala ležať bez pohybu v Damonových rukách. Upír ju okamžite nesie dnu, položil na gauč, kriesi vodou, potiera hlavu, krk alkoholom, mentolom. Elena leží, postupne začne plytko dýchať, ale nepreberá sa. Damon neprestáva, masíruje jej hlavu, ruky, uvoľnil blúzku. Telo sa zbavuje stresu, Elena postupne prichádza k sebe. Otvorí oči, zbadá Damona a úľak je zasa jej pánom.

„Elena, neboj sa, prosím, neublížim ti! Dýchaj, pokojne, všetko je ok.“ Damon rozdýchava vlastný šok. Dievča pozerá, strach jej trčí z očí na dva metre.

„Naozaj ti neublížim, Elena, pokoj,“ snaží sa milo prihovárať upír.

„Prečo máš zo mňa taký strach?“ Elena len vyjavene zíra, ešte nie je schopná reči. Snaží sa sadnúť a rada by zmizla preč. Damon si číta jej myšlienky.

„Nie, zostaň tu, lež, nič sa ti nestane! Vážne.“ Damon stojí pri nej, sám je vykoľajený, ako ju mohol takto k smrti vystrašiť, to už máličko prehnal.

„Donesiem ti napiť, ale ostaň ležať.“ Upír odchádza, Elena sa snaží vstať, lenže sa jej podarí akurát postaviť, opäť stráca vedomie, padá na zem a bolestivo si udrie hlavu o hranu stola. Ostáva ležať na zemi bez života. Damon počul buchot, letí do salónu: „Sakra, do prdele bláznivá baba, sama sa tu zamorduje!“ Skáče k nej, zasa oživuje, skúma Silou či nie je vnútorne zranená. Našťastie je len otrasená. Damon si sadne na zem, Elenu si zloží krížom cez nohy, berie ju do náruče ako dieťa a čaká kedy sa preberie. Dievča nadvihne viečka.

„Dobré ráno, povedal som, aby si ostala ležať. Takmer si sa zabila o hranu stola. Elena nesnaž sa ma nahnevať. Tu máš, toto vypi,“ podráždene znie upír, pomáha jej s pohárom, Elena je poslušná, vypije, len jej oči prezrádzajú strach, no už i bojovnosť.

„Ako sa cítiš?“ Damon starostlivo sleduje reakcie, hojdá ju v náruči, hlavy kúsok od seba.

„Ako asi? Potkan zahnaný do kúta má viac slobody ako ja pri tebe!“ Vzdychne Elena.

„Fajn, začínaš útočiť, sme na dobrej ceste.“ Uľavilo sa upírovi.

„Čo chceš Damon? Prečo si tu pri mne?“

„Snažím sa ťa pol hodinu priviesť k životu...“

„Predtým si sa snažil ma oň pripraviť!“ Slabo protestuje.

„Ako? Čo? Ja neusilujem o tvoj život, Elena, nikdy!“ Zvolal prekvapene Damon.

„Tak čo po mne skáčeš zo zálohy?! Vieš veľmi dobre, ako sa ťa bojím!?“ Tíško odtuší.

„Prečo?“ Damon hladí neposlušné vlasy.

„Neviem desíš ma, si temný, si za každým rohom, nemám proti tebe žiadnu šancu, ani zbraň... som bezmocná...“ Elena začína plakať a konečne sa jej trošku uľavilo. Zadúša ju plač, otáča sa k Damonovej hrudi, zaborí do nej a odmieta otočiť hlavu.

„Princezná, prosím, neplač, trhá mi to srdce... prosím.“ Dievča sa silnejšie tlačí k mohutnému hrudníku, trasie sa plačom.

„Hej, vtáčatko, no tak, utopím sa v tvojich slzách. Neviem v nich plávať, pomôž mi, neplač...“

Upír sa načahuje po vreckovkách, odtŕha Elenu od seba, chce jej vidieť do tváre. Uslzená tvár, mokrý nos, strapaté vlasy, unavené oči.

„Ako vreckovka som ti dobrý, čo?“ Obaja sa dívajú na jeho mokrú košeľu, Elena sa snaží čo to zachrániť.

„Prepáč...“ Skláňa hlavu, suší látku.

„Kašli na to... to je dobré, vezmem si druhú. Elena, vystrašila si ma parádne a prepáč, nechcel som ti spôsobiť bolesť.“ Damon si berie jej hlavu do rúk, oči sú blízko, Elena opäť prepadá strachu.

„Damon, pusti ma, bojím sa, už chcem ísť preč. Alebo odíď ty, prosím...“

„Elena, pôjde ja, len... princezná, ľúbim ťa, nikdy ti neublížim. Už som ti to vravel veľa ráz a neveríš mi stále.“ Damon ju pobozká na čelo, vstáva a odchádza preč z domu.

Elena sa za ním díva, naberá sebaistotu a sama sebe sľubuje, že už nikdy tu nezostane sama...

* * *

Eunica, Stella i Ericc sa striedajú pri Elene, strážia ju dňom i nocou, čakajú, kedy sa vráti späť do života. Iustus zostal ako sľúbil, dohral partiu šachu s Damonom, dlhé diskusie o živote a smrti vedú bytosti medzi sebou a všeobecne sa čaká na Elenu, jej prebudenie. Smrťka Bib našla nového priateľa, novú spriaznenú dušu... no stále nie je úplne presvedčená o pravosti Damonovho priateľstva. Matka Príroda ju necháva bez pravdivej odpovede.

Horda bojovníkov má plán pre Démona. Elena sa preberie, zotaví a vyrazia do ťaženia proti Démonovi, jeho pekelnej sile. Reverzní sa povinne slnia, chlorofylové poháre neberú konca, Stefan loví povinne každý deň a veľa. Zasa uvažuje o možnosti stať sa reverzným upírom. Lenže Stella dala slovo Elene, že Stefana nestvorí reverzným a Ericc odmieta zo zásady. V jeho dlhom živote stvoril možno dvoch troch reverzných a aj tí ho časom sklamali. Zdá sa, že Stefan je odsúdený na lov zvierat na veky.

Konečne pribieha Ericc a hlási návrat Eleny do života. Telo má ešte slabé, ale už dokáže otvoriť oči, vníma, rozpoznáva okolie, je orientovaná. Hlava pôsobí dojmom neporušenia, horšie je to s telom. Dni bez pohybu mu neprospievajú. A tak naši nadprirodzení priatelia opäť skladajú hlavy dohromady, hľadajú optimálne riešenie pre ľudskú bytosť s poškodeným telom. Prioritou je rýchlosť, šíky musia byť pripravené na boj s Démonom čo najskôr a v nich musí byť zaradená aj Elena. Taká je podmienka Matky Prírody.

Iustus s Filipom budú liečiť telo za pomoci Matky, keď zosilnie, čaká Elenu Ericcov samček, bude ním stvorená veliteľkou pre ľudí so špeciálnymi schopnosťami v boji za dobro pre Matku Prírodu.

To je teória, ale ako to celé dopadne v praxi? Je naozaj Elena presvedčená vrátiť sa do života k svojim upírom do penziónu??

S Damonom, Elenou a zvyšnými postavami sa stretneme v ďalších častiach poviedky. Prijmite moje pozvanie, nuda má vstup prísne zakázaný!

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction