Buď mojou princeznou... - 29. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Elenu napadol cudzí upír. Prežije útok?
Kam a prečo Serge odvliekol Stefana?

Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť zaslúžiť...
Pre čitateľov od 15 rokov.

12.07.2012 (12:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1030×

Dvadsiata deviata kapitola kypí bojom, nervami, stresom...

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Prieskumné komando sa vydáva na cestu. Nesmrteľná Eunica zacíti temnú energiu.

„Damon, to je práca pre mňa, vráťte sa dnu s Ericcom! Už!“ Nekompromisne vyriekne, zatlačí Damona späť k penziónu, ten nechápe, ale Ericc poslúchne a ťahá Damona dnu.

Eunica vyráža do boja. Presne vie s kým sa o chvíľku stretne. Ich cesty sa už pár krát skrížili, nikdy však boj neskončil smrťou jedného z nich. Jej protivník je krvilačný obyčajný upír, ktorý zabíja len pre potešenie, povaha zákerná, úskočná, svoje obete trýzni, mučí, zohaví a vydáva sa zabíjať ďalej. Lenže dnes nie je sám, má troch spoločníkov, plne ovplyvnených jeho zlou energiou. Sám roky hľadá Eunicu a snaží sa ju zabiť, má na to len dve možnosti, zoťať jej hlavu, alebo spáliť jej telo do tla.

Ericc zatiahol Damona do domu.

„Si sa zbláznil?! Vonku sú minimálne tri podozrivé bytosti a ty ma vlečieš sem? Čo je?“ Rozčuľuje sa Damon.

„Poslúcham rozkazy starších a silnejších!“

„Ale ona je tam sama proti presile! Nebudem tu otáľať, idem za ňou!“ Damon sa hrabe von.

„Nie, zostaneš!“ Drží ho Ericc za ruku.

„Reverzný, pusti ma, lebo najprv zmastím teba a po...“ Nedokončil.

„Ticho, počúvaj...“ Chytil mu ústa Ericc. Upíri skenujú okolie, jasne počuť boj, výkriky, rýchle presuny a Eunicu, ktorá má problémy v boji proti presile.

„Poďme!“

Ericc vyrazil von a ťahá Damona so sebou. Vybiehajú, rútia sa lesom, zapájajú do neľútostného boja. Otrasenú Eunicu dva upíri držia Silou, tretí si chystá obrovskú mačetu a plánuje Eunicu sťať.

Ericc sa vrhol po jednom z tých, čo ju fixovali, podarilo sa mu dostať za jeho chrbát, okamžite mu prekusol tepny a roztrhal krk.

Damon skočil po mačete, zvalil sa s protivníkom na zem, vytrhol mu mačetu, zahodil, pevne chytil hlavu protivníka, v mžiku mu zlomil väzy. Aby mal istotu vytrhol mu srdce.

Eunica sa spamätáva, bojuje Silou s ďalším upírom, ktorý ju väzní, postupne víťazí, tlačí ho k zemi, sama mu zlomí väzy a vytrhne srdce z tela. Víťazná trojica sa zastavila na moment, hľadajú ďalších prišelcov.

„Ďakujem vám, chlapci, nečakala som takú silu od nich. Lenže ten najhorší je preč. No nič, týchto sa zbavíme a myslím, že najbližšie obdobie máme na krku problém. Ide sa.“

Velí Eunica, berú telá hlboko do lesa, treba ich zakopať.

* * *

„Kruci prdel, tu nebude chvíľka pokoja, už mám fakt tohto života plné zuby. Ruvete sa ako vlci, idete si po krku celé storočia, nič iné vás nenaplní... čo to je za život, Stella?“ Lamentuje Elena.

„Zlatá moja, to je plnohodnotný život nadprirodzenej bytosti v službách Matky Prírody. Stále sa kotia noví zlí a my starí, dobrí, udržujeme rovnováhu. Pozri, je po boji, naši traja víťazi prichádzajú.“ Jednoducho, hrdo objasňuje.

Ranné komando kráča domov. Dokmásaní, krvaví, ale spokojní. Elena sedí rezignovane na zemi, smutne pozerá na bojovníkov: Ericc má krvavú tvár, Damon a Eunica ruky.

„Vítam vás, ranná rozcvička zabrala, máme ďalšie hrobčeky v lese?“ Sarkasticky rýpe.

„Čo sa ti nepáči, Elena? Žijeme, buď rada, že nás vidíš chodiť...“ Odtušil Ericc.

„Som...“ Elena vstáva, plné oči sĺz, beží do izby, tresne dverami.

„Ranná rozladenosť?“ Zdvihne obočie Damon, díva sa na Stellu a čaká vysvetlenie.

„Akosi je rozhodená našim spôsobom života. Myslím nekonečný boj so zlom... ááá je trošičku frustrovaná a rada by sa vrátila do obyčajných ľudských koľají... zhruba,“ krčí ramená reverzná upírka.

„To vyriešime neskôr. Teraz vás musím upozorniť, že ten najhorší upír nám dnes unikol.“ Eunica rýchlo podá zvyšok vysvetlenia.

„Ty odhaduješ, že sa tu bude v okolí motať a pôjde po tebe?“

„Áno, alebo po slabších článkoch, aby ma provokoval. Musíme sa ho zbaviť. Naháňam ho už roky,“ unavene dokončí Eunica.

Salón preťal Elenin výkrik, rachot zariadenia a vzápätí ďalší hlas kričí od bolesti. Damon, Ericc a Stella sa rútia do izby k Elene, Eunica cíti Silou upíra o ktorom vravela pre chvíľkou.

Ericc rozrazil dvere, vbiehajú dnu.

Elena práve vystrelila druhú ohnivú guľu na upíra, ktorý sa snažil znovu zaútočiť na jej krk. Trafila ho do hrude, upír kričí bolesťou, padá na zem. Ericc a Damon sa vrhajú po ňom a upír nemá šancu, prichádza o srdce. Elena stojí, stíska si rukou krk, bojovne hľadí a začne nadávať: „Do prdele práce, už ani vo svojej izbe nemám pokoj od týchto zdegenerovaných mršín! Sa na to vyprdnem a ešte mi pohrýzol aj krk a... myslím, že mi práve prišlo zle...“ Elena si pustila ranu na krku, začala jej z tepien striekať krv, zviezla sa na zem.

Damon sa vrhol po nej, zastavuje jej dočasne krvácanie, tlačí na krk. To už prichádza aj Eunica a Filip, obaja sa venujú telepaticky Elene, jeden prenáša bolesť na Damona a druhá sa snaží uzavrieť rany. Damon statočne drží, preberá jej nevoľnosť, hlava sa mu točí.

„Do riti, ten hajzel jej prekusol krk. Ericc, potrebujem dostať do Eleny krv obyčajného upíra. Vybav to rýchlo.“

Reverzný zdvihne porazeného upíra za nohy, priblíži sa k Elene, Stella mŕtvemu prekusne zápästie, vtlačí ho Elene do úst. Krv steká, ústa sa plnia, ale Elena neprehĺta. Damon jej trasie hlavou: „Hej, vtáčatko, vstávaj, musíš sa napiť... Elena...“ Žiadna reakcia.

„Ako do nej dostaneme krv? Infúziou? Nič tu také nemáme!“ Damon zúfalo hľadá riešenie.

„Ja to spravím...“ Eunica si kľakne k Elene, vyhrnie blúzku, priloží jej ruku medzi prsia, zhruba na srdce. Všetci sú zvedaví, ako chce dostať krv cez kožu do tela Eleny.

„Ani ty to nepoznáš, Filip?“

„Nie.“

„Pomôže mi Matka Príroda. Budem ako hadička, cezo mňa bude prúdiť krv k Elene. Damon, drž jej ranený krk, aby tam zbytočne neunikala. Ericc, poď bližšie. Môžeme?“

Eunica stále drží priloženú ruku k Elene, druhou chytí zápästie mŕtveho upíra, zavrie oči, sústredí sa. Začína cez jej telo prúdiť krv upíra do Eleny, Matka Príroda zariadila prestup krvi medzi kožou. Eunice sa po čase začína točiť hlava, nakláňa sa k Elene. Krv prúdi už hodnú chvíľu.

„Filip, ako je na tom? Ja už dlho nevydržím...“ Upozorňuje Eunica.

„Snáď to postačí, ukonči to, prosím.“ Nica púšťa ruku upíra, ten je takmer stečený z krvi. A je to vlastne jedno, aj tak je mŕtvy.

„Nebude to pekný pohľad, ale zachránili sme ju,“ drobná pripomienka.

Eunica odtiahne ruku a na koži Eleny je krvavá rana veľkosti dlane, otvorená, ale nekrváca. Eunica má na oboch dlaniach také isté rany.

„Bude nám to trvať niekoľko hodín, kým sa zahojíme. Damon, skús povoliť stisk na krku, či ešte krváca.“

„Nie, už sa to zastavilo. Ďakujem, Eunica, zachránila si mi princeznú, ďakujem,“ rozochvene šepká Damon.

„Ty si dnes ráno zachránil mňa. Ja si musím ľahnúť, je mi šoufl...“ Eunica sa zvezie k Elene.

Ericc vyhodí umrlca oknom a neodpustí si pripomienku: „Pekne ho pripiekla dievčinka, stihla po ňom vypáliť dve ohnivé rany. Au.“

„A to sa chce vrátiť do obyčajného života. Ktorý človek takto spacifikuje upíra?“ Pochechtáva sa Filip. Elena sa preberá, Damon si ju tisne k sebe do náručia.

„Vtáčatko, čo sa tu stalo? Ako sa cítiš?“

„Kde je ten hajzel? Napadol ma, vystrašil, skočil mi po krku... tak som vystrelila oheň proti sebe a trafila som ho do chrbta. Popálil sa, uskočil a zvyšok ste videli... ja som sa... bála... ja už tu nechcem byť, idem preč... neviem kam, nechcem...“ Elena plače usedavo.

„Si tu s nami, už je všetko zlé preč,“ snaží sa ju utíšiť Damon.

„Bola som tu s vami a aj tak sa sem dostal! Vždy sa sem dakto dostane! Je to nekonečný boj a nedá sa vyhrať! Kde je Stefan, už sa vrátil? A bolí ma hruď. Čo to je, preboha, čo to tu mám??“ Elena si zbadá veľkú otvorenú ranu, vypliešťa oči.

„Eunica ti dávala krv upíra, zahojíš sa, upokoj sa, prosím,“ tíši ju Damon, ale nepomáha to.

Filip zašle myšlienku Damonovi: „ Treba ju ovplyvniť, je vystrašená na smrť, urobíš to ty, alebo mám ja?“

„Ty, Filip a uspi ju na dlho, nech si oddýchne, prosím.“ Filip sa zameria na Elenu, tíši jej rozorvané vnútro, posiela ju do ozdravného spánku.

Damon ukladá zranenú do postele, Eunicu položí vedľa Eleny, sám si sadá do rohu, aby mohol byť na stráži.

„Má v tele veľa krvi upíra, nesmie sa jej teraz nič stať, tak ju budem strážiť a príďte ma vystriedať o pár hodín. Videl niekto Stefana? Nie...“ Zvyšok osadenstva odchádza. Pekne sa im začal deň.

Ericc sa musí zbaviť ďalšieho tela.

◊ ● ◊

„Nič, žiadne slovko z teba nedostanem? Celú dobu ticho ako partizán.“ Stefan sa snaží o rozhovor, no Serge akoby zhltol jazyk. Už hodnú chvíľu sa presúvajú na tmavé miestečko medzi svetom a podsvetím. Ponurý kraj, zatuchnuté kúty, ticho, občas dajaký škrek. Šedivo kam oko dohliadne. Blížia sa k budovám, Serge zahne do jednej, tlačí Stefana až hore, tam ho vrazí do miestnosti.

„Tu počkáš na príchod. Žiadne vychádzanie von, ani krik, občas ti donesiem dajaké jedlo. Á, počkaj, tebe nie jedlo, ty si upír... tak ti zoženiem krv.“

Serge sa otáča k odchodu.

Stefan sa nič nedozvedel, čakať na príchod, ale čoho, či koho? Raz si nevie vysvetliť, prečo je tu. Pamätá si len, že prišiel do izby a zrazu bol pred ním tamten hromotĺk na odchode.

„Ha, útulný pelech, len čo je pravda!“ Znechutene hodnotí špinavý brloh, kde zakotvil. V kúte nevábne zmuchlané handry čo možno kedysi bola posteľ, zopár kníh na stole, porozhadzované stoličky, záves visí na krivo a výhľad z okna kamsi do dvora. Upír stojí v strede neporiadku, systematicky začína Silou skúmať okolie. Minimálna aktivita, tmavá energia sa občas presunie obďaleč, ale v jeho blízkosti je ticho. Skúsi vchodové dvere, kľučka povolila, otvára a za dverami stojí opretý Serge.

„Myslel som si, že to skúsiš podstatne skôr a rýchlejšie. Aké som určil pravidlá?“ Podráždenie rastie, Serge sa chystá zaútočiť na Stefana.

„Povedal si, žiadne vychádzanie von a ja som iba otvoril dvere, celý som vnútri! Tak čo sa zdúvaš?“ Odzbrojil útočníka upír.

„Už zasa sa hráš na chytrolína? Ťahaj dnu,“ vchádzajú obaja, Serge násilím posadí Stefana na stoličku.

„Tvoj prvý a posledný pokus o útek nechám nepotrestaný, ber to ako bonus od priateľa. Musím odísť, postavím ti pred dvere stráž a ak to skúsiš znova, zaplatíš krvou. Rozumieme si? Nikam sa sám nedostaneš, neutečieš, si v pasci, bodka,“ hodí po Stefanovi grimasu škodoradosti a je preč.

Stefan sa natiahne po knihe, nadpis je prekvapujúci – Biblia.

S Damonom, Elenou a zvyšnými postavami sa stretneme v ďalších častiach poviedky. Prijmite moje pozvanie, nuda má vstup prísne zakázaný!

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction