Buď mojou princeznou... - 23. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Kam sa stratil Stefan?
Damon prehral boj so Smrťkou...čo môžu priatelia ešte podniknúť?

Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť zaslúžiť...
Pre čitateľov od 15 rokov.

01.07.2012 (15:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1123×

Dvadsiata tretia kapitola je plná smútku no i drobnej nádeje...

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Stefan sa držal za hlavu, neveril vlastným očiam, sedí na najvyššom konári obrovskej borovice, výhľad má vskutku kráľovský – šírošíre lesy, ranné zore sfarbujú oblohu. Jediné čo si nepamätá, ako sa sem dostal, akoto, že už dávno nezletel dolu a v neposlednom rade nevie, kde je. Vyrušil ho šuchot pod ním... rýchlosťou blesku k nemu šplhá postava, máva mu: „Dobré ráno, mladý muž, som rád, že už si precitol...“

„Dobré aj tebe,“ Stefan len na pol úst odvetí. Postavička sa vyšplhá až na úroveň upíra, sedí na konci vetvy, úplne proti fyzikálnym zákonom, vlastne tak ako Stefan.

„Jasné, sedíme divne, toto je môj obyvák, tak som si ho trošku prispôsobil, neboj, je tu bezpečne. Stefan, všetko ti vysvetlím, poďme po poriadku. Som Alessandro, keď chceš, hovor mi Alex. Som lesný duch, smieško, potmehúd, veľmi vzdialený príbuzný Puka zo Shakespearovej komédie o Sne noci svätojánskej. Aj on bol malý nezbeda s rožkami, občas čosi vyparatil, tak ako ja včera. Bavil som sa kráľovsky. Aha, ešte detail, moje meno znamená ochranca mužov a preto si vlastne tu.“

„Fajn, Alex, čo sa stalo, ja sa nepamätám, viem ale, že som šiel na schôdzku so Smrťkou, aby som zachránil bratovi Damonovi život. Tak prestaň trepať blbosti a daj fakty.“

„Ou... Damonovi niečo hrozí, to som netušil. Fakty... nadržaná Smrťka si ťa viedla ako zajačika na pekáč. Už deň predtým som ju pozoroval pri prípravách. Teda, ty si šiel tak poslušne, až som mal chuť ťa zmlátiť. Dorazili ste, ona ťa nechala stáť pod stromom, odbehla na poslednú kontrolu, celá roztúžená ti máva a volá ťa k sebe a vtedy som sa zjavil ja. Bleskovo som si ťa chytil pod stromom, vytiahol hore, premiestnili sme sa sem, tu som ťa uspal a ja som šiel na druhé dejstvo za Smrťkou. Tá zúrila ako fúria, bežala do penziónu a ďalej neviem, šiel som za tebou. To je celé, nie... som ochranca mužov a jej včerajšie správanie ma pobúrilo na najvyššiu mieru a preto som ťa uniesol,“ šťastnejší úsmev ste asi nezazreli.

„Nevidel si, čo bolo v penzióne? Možno je už Damon po smrti, ty drbo. Ako ďaleko je k nám domov?“ Smutne znie Stefan.

„Tvojou svižnou rýchlosťou upíra tak hodina, sme dosť ďaleko a schválne, aby ťa nenašla.“

„Alex, musím okamžite domov, alebo inak. Si rýchlejší ako ja? Ak hej, choď zistiť, čo je s Damonom a daj vedieť. Tak ako?“

„Nie. Ideme k tebe spolu a uvidíme na mieste. Lez dolu bez obáv, budem ťa istiť,“ uzavrel debatu Alex.

◊ ● ◊

Prudká bitka Smrťky Bib a Damona sa chýli ku koncu, Bib sa sústredí na svoju prácu a posiela Damona na opačnú stranu života.

Upír zalapá po dychu, chvíľu bojuje, napokon telo zlyhá, zvalí sa vedľa Bib a je mŕtvy. Zasa...

Stella, Eunica a Filip súčasne vykríknu: „Niééé!!“

Delfín Filip okamžite Silou mysle zaútočí na Smrťku, telepaticky žiada o plnú pomoc reverznú upírku Stellu aj nesmrteľnú Eunicu, všetci traja držia Bib v šachu, aby nemohla ďalej manévrovať s Damonom. Filip vie, že má ešte pár sekúnd na návrat Damona.

„Bibiana, okamžite privolaj Damona späť, je nevinný a vzala si mu život z vlastnej vôle, ešte nemal odísť, osud má s ním iné plány!! Ak nie, budeš sa zodpovedať Matke Prírode a to ešte dnes!!“ Šteká rozkazy delfín a rastie v ňom obava, že už je neskoro pre Damona. Bib je vrcholne nahnevaná, ani skon Damona jej neuľavil.

„Už je tam dlho, návrat bude pre neho nesmierne ťažký, asi bude lepšie, keď ho tam necháme...“ Ľahostajne prevalí vetu v ústach Bib.

„Okamžite ho vráť!“ Žiadajú všetci. Bib neochotne prikývne, krátke sústredenie na Damona.

„Už sa vracia, ale... veď uvidíte, ja som vás varovala.“

V salóne by bolo počuť spadnúť aj peľ z kvetov. Bib je ešte stále fixovaná, nemá slobodnú vôľu, čaká.

Ona jediná vidí, ako Damon v temnotách blúdi, hľadá cestu za svetlom, dochádzajú mu sily, až to napokon asi vzdá.

„Bibiana, pomôž mu, ihneď, ty ho priveď späť, nezvládne to sám, rýchlo!! Bibiana, ak toto spackáš, vybalím na teba všetky zabudnuté resty pred Matkou Prírodou na súde a teš sa!! Razom skoč pre Damona!!“ Filip začal fyzicky tlačiť na Bib a spôsoboval je obrovské bolesti. Smrťka v snahe vyhnúť sa ďalšej vlastnej bolesti zalovila po Damonovi v temnotách a priviedla ho späť na svet.

Upír sa miere zachvel, slabo nadýchol, zostal ležať. Eunica skáče k Damonovi, kladie dlane na hlavu, číta mu myšlienky, zisťuje stav mysle, vôle... lenže Damon nejaví žiadne známky mozgovej činnosti.

„Ty si ho zničila, vrátila si nám len fyzické telo bez duše!! Filip zabijeme Bibianu, ohavu hnusnú, bude umierať pomalou, bolestivou smrťou!!“ Eunica si pritláča Damonovu hlavu k sebe, oči zalievajú prvé slzy.

„Ja som vám to vravela, bol tam dlho,“ podráždene prská Bib.

„Tak nám teraz povedz, ako mu vrátiť pôvodného ducha. Keď si bola schopná vrátiť telo, vráť aj ducha, ty podlá, náladová...“ Nedokončila Stella.

„Neplytvaj časom, Stella! Bibiana, dávaj pravdu, dá sa mu ešte vrátiť duša?! Rýchlo, lebo ťa fyzicky umučím na pár minút!!“ Dôrazne vyslovuje každé slovo Filip a ešte stále drží v šachu Bib, dokonca jej začal spôsobovať opäť bolesť, aby neotáľala.

„Dá, musí cvičiť mysľou, hýbať mozgom, trénovať a niekedy sa to celé vráti samé. Ale na sto percent vám nič nezaručím, vždy to závisí od jedinca. Už ma pusť, Filip, viac nedokážem pre neho urobiť,“ skučí Smrťka.

„Nie, nepustím! Stella a Eunica, postarajte sa o Damona, posteľ, jedlo a tak, potom obe späť, prosím a priveďte Ericca a Elenu, rýchlo, ďakujem.“ Sám delfín drží Bib v šachu, dáva si myšlienky do hromady a snová plány.

Baby ťahajú Damona do postele, ten vôbec nepomáha, nechápe čo sa deje, má prázdny pohľad. Filipovi zviera srdce bolesťou pri pohľade na upíra. Hlboko v sebe volá Matku Prírodu na pomoc, potrebuje jej podporu a silu.

Všetci sú v salóne, len Ericc a Elena ešte nie sú v obraze, čo Filip rýchlo napraví.

„Bibiana ohrozila oboch bratov Salvatore a to jej nebude nikdy odpustené. Musíme začať hľadať Stefana a intenzívne sa starať o Damona. A toto nešťastie sa musí na nás nalepiť, keď máme pred sebou rozhodujúci boj s pekelným Démonom a treba mu oslabiť moc. Navrhujem nasledovné riešenie... Elena so Stellou budú pri Damonovi, Ericc s Eunicou vyrazia hľadať Stefana po okolí a ja s Bib začneme hľadať pomocou Matky Prírody. A ubezpečujem vás všetkých, že Bibiana už bude len pod mojou kontrolou. Súhlas, či zmeny a pripomienky? Nie, super, do práce.“ Všetci sa rozbehli za svojimi povinnosťami.

* * *

Elena kľačí pri posteli s Damonom, pridŕža mu pohár s chlorofylom pri ústach, kŕmi ho ako malé dieťa. Damon je kľudný, poslúcha, pije, oči uprené do rohu miestnosti. Zvládne celý pohár, leží tak ako ho tam priniesli, minimum pohybu, žiadne slová, oči zapichnuté stále na jedno miesto. Devucha je šokovaná, nechce pri ňom plakať, ale hrča v krku sa zväčšuje, musí odísť. Vybieha na chodbu, tam sa zrúti na zem a plače...

Stella ju strieda pri Damonovi v izbe.

„Ahoj, krásavec, tak som počula, že si poslušný a všetko si vypil. Mám radosť a teraz si za odmenu zmeníme polohu. Tu som na boku, môžeš sa ku mne pretočiť, prosím... prosím, Damon. Dobre, keď to nejde, pomôžem, podaj mi ruku, potiahnem ťa... ruku si prosím, krásavec...“ A takto stále dookola, ako s malým dieťaťom. Stella je psychicky silnejšia ako Elena, má dlhšie služby, ale Damon nereaguje, nepomáha.

Ericc zúrivo prehľadáva okolie, už je unavený, no nepodlieha. Občas mu myseľ zájde za Damonom, necíti u neho žiadnu zmenu, tak sa zasa vrhá do hľadania Stefana. Eunica je na tom podobne.

Hnev, smútok a nemohúcnosť vládnu nad lesom i penziónom.

„Ericc, cítim Stefana a ešte niekoho, sú ďaleko, ale blížia sa sem.“ A skutočne, za hodnú chvíľu je aj Ericc schopný rozoznať Stefana a toho druhého pozná, už ho cítil niekoľko krát v blízkosti penziónu.

Stefan zrýchľuje a zrýchľuje, cíti negatívne vibrácie, niečo sa stalo. Posledný úsek cesty letí čo to dá. Pred penziónom sa zráža s Ericcom a Stellou, Alex sa ponáhľa za nimi.

„Čo sa stalo?“ Hlas priškrtený úzkosťou. Dostáva rýchle vysvetlenie. Stefan nie je schopný slova, klesol na zem, hlava hlboko predklonená.

„To mňa si mala Smrťka vziať, to ja som na vine...“

„Nie, Stefan, ja som na vine, ja som ťa vzal do koruny a schoval. Lenže včera v noci to vôbec nepôsobilo takýmto tragickým dojmom...“ Vraví pravdu Alex.

„Stefan, choď za Damonom,“ káže Eunica.

„Ja neviem...“

„Choď za bratom, staraj sa o neho, rozprávaj, buď veselý a pozitívny! Okamžite! A ty tu zostaň,“ ukazuje na lesného ducha. Stefan poslúcha neochotne.

„Takže ty si urobil škrt cez rozpočet Bib a zachránil si Stefana. Až na to milý, zlatý, že Stefan bol na všetko pripravený a... nemá význam sa rozčuľovať. Povedz kto si a čo dokážeš v kocke,“ bafol Ericc na ducha. Odpovede sú rýchle.

Filip je rád, že vidí celého Stefana, Bib chce vyskočiť a ísť za Stefanom, ale delfín ju tvrdo mysľou vráti do kresla pre väzňa, pomyselne jej skrúti ruky, aby zacítila aj fyzickú bolesť.

Náš pacient sa má rovnako. Stefan vstúpil, bôľ mu mučí srdce. Elena s vyplakanými očami sedí vedľa Damona, drží ho za ruku.

„Ahoj, braček, prepáč, nechal som ťa čakať, ale už som pri tebe.“ Stále tichšie znie Stefan. Damon pri oslovení braček pohol očami a snažil sa nájsť zdroj zvuku. Elena zbadala zmenu.
„Stefan, rozprávaj, povedz to znova...“ Stefan opakuje a skutočne pri slove braček Damon reaguje, snaží sa pohnúť očami. Elena je nadšená, nie je to stratené, vníma, Damon vníma.

„Buď tu, rozprávaj na brata, idem pre pohár,“ vybehne a všetkým zvestuje novinu.

Stefan sedí pri bratovi, rozpráva a rozpráva. Už sú to hodiny, Stefan je zmorený, Elena mu nedovolí odísť.

V noci Damon zavrel oči, zdalo sa že spí, stále je pri ňom niekto, sledujú ho ostražito. Stefan dostal povolené štyri hodiny spánku a už je späť pri posteli, pokračuje v dlhých príbehoch. Medzi rečou polohuje Damona. Vzal ho za ruku a Damon mierne pohol prstami, ako keby chcel stisnúť ruku brata. Ďalší maličký pokrok potešil priateľov.

S Damonom, Elenou a zvyšnými postavami sa stretneme v ďalších častiach poviedky. Prijmite moje pozvanie, nuda má vstup prísne zakázaný!

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction