OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - 20. kapitola

25.06.2012 (20:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1045×

Dvadsiata kapitola prekypuje nervozitou, negatívnou energiou...

 Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Stefan vcelku neochotne kráča pred Bib, rastie v ňom pocit nátlaku, nevôle, podráždenia. 

„Prepáčte, Bib, prečo vás zaujímajú naše pivničné priestory?“ 

„Pravdu? Odkedy som tu, všímam si ťa Stefan. Určite si to zaregistroval. Chcela som byť s tebou sama a do pivnice chodí len minimum návštev.“ 

„Prečo ja?“ 

„Si zaujímavý, vynikáš nad ostanými, zádumčivý, energia z inej dimenzie, priťahuješ ma a sama neviem prečo. Vedel by si mi snáď ponúknuť odpoveď sám?“ 

„Nie, netuším a keď sa už hráme na pravdu...“ nedopovedal. 

„Nehovor, vidím to sama, máš o mňa záujem, chceš vedieť viac. Dobre, súhlasím, ale to musíme opustiť penzión, zatúlať sa hlboko do lesa...“ 

„Chcel som povedať, že ja ne...“ zasa bol prerušený. 

„Nie, neobťažuješ ma, si milý a ja som polichotená tvojim záujmom.“

 Stefan bol v koncoch, tak sa jej snažil povedať, že s ňou nikam nepôjde, nemá záujem, ale ona útočí, nepustí ho k slovu.

 „Bib, musím vám povedať...“ 

„Nemusíš, Stefan, všetko som si prečítala v tvojich očiach. Dobre, dnes s tebou pôjdem kam budeš chcieť, ale už o tom nehovorme, poďme späť k ostatným.“ Bib ťahá Stefana ku schodom, sama kluše hore ako poštípaná, vbieha do salónu. 

„Damon, druhý pán domu, môžem ťa poprosiť o pohár vody a prinesieš mi ho na terasu? Ďakujem,“ strelila Bib  prosbu po prekvapenom Damonovi, ani nečaká na odpoveď, vyráža von. Damon len pozerá, ale plní želanie hosťa, cestou ho odchytí Stefan: „Niečo tu rozohráva, dávaj si bacha, so mnou chce ísť do lesa a mne sa z duše protiví. Je tmavá, zákerná, úlisná...“ 

„Kľud braček, je to Filipov vzácny hosť, tak poslúžime, ja donesiem vodu a ty so sklopenými ušami naklusáš do lesa!“ Štekol Damon.

Upír podáva pohár vody Bib: „Prosím. Bib, mám otázku, akého charakteru je váš záujem o Stefana?“

„Si priamy chlapče, to musím uznať. A nie si aj drzý?“ 

„Som priamy, nie som už chlapec, vy nie ste to, za čo sa vydávate, a preto je moja otázka úplne logická a čakám priamu odpoveď,“ tvrdo jej vmietol pravdu do očí. 

„Logicky sa priamej odpovede nedočkáš, mám pre teba len jednu radu. Damon, ustúp mi z cesty, lebo ty si tu už len na podmienku. Nepokaz mi dovolenku, oľutuješ,“ zasyčala ako had. 

„A práve preto, ako a akú odpoveď si mi poskytla, sa pýtam zasa. Čo chceš so Stefanom, môžem dajako pomôcť, alebo sa iba pratať z cesty?“ Damon sa diabolsky usmieval a začal jej drzo tykať. 

„Vlastne, môžeš pomôcť, zariadiš, aby Elena zabudla na Stefana ešte túto noc. Vybavíme veci s Démonom, ja odídem a Stefana si beriem so sebou. A teraz zmizni za Elenou!“ autoritatívne štekla Bibiana. Damon len neveriacky zamrkal. Už otváral ústa a chystal sa na tvrdý protiúder, keď sa k nim pridal delfín Filip. 

„Ahoj, Bib, prepáč, počul som tvoju poslednú vetu a veru pekne si Damona vystrašila. Už minule som ťa prosil, aby si si odpustila takého žarty a chovala sa umiernene k domácim. Prepáč Damon, Bib je občas tak sarkastická, až pália podrážky...“ Delfín sa otáča na Bib, metá na ňu blesky očami. Bib aj Damon sú zaskočení, Bib to predsa myslela vážne a Damon si nie je istý. 

„Filip, pozval si si k nám hosťa, akceptujem to, ale bol by som rád, keby sme celú záležitosť s Démonom vyriešili čím skôr a potom si šli každý svojou cestou. Nemiestne žarty neznášam!“ zavrčal Damon a zmizol. Filip sa oboril na Bib: „Čo robíš? Ak si chceš užiť pohodu so Stefanom, vezmi si ho bokom a nerýp do ostatných, prosím!“ 

„On si začal, len som ho umravnila,“ chabo klame. 

„Sestrička, prečo si podráždená, máš voľno, tak si uži a nepichaj okolo. Zariadim to so Stefanom, ale keď potom zasa dačo vyvedieš...“ Delfín odplával.

* * * 

Filip plával za Stefanom, dával si dohromady reč, keď mu náhle vstúpil do cesty Damon. 

„Dovolíš na slovíčko?“ neoblomne zahrmel upír. 

„Hej a viem všetko, čo máš na srdci. Neboj sa, nevezme si ho, len je neokrôchaná, nevie komunikovať.“ 

„Vyhrážať sa vie, čiže aj komunikovať. Filip máš na ňu dajakú páku, kontrolu? Niečo? Je temná a keď ublíži Stefanovi...“ Veľavýznamne zagúľal očami. 

„Ty sa mi vyhrážaš Damon?“ 

„Nie, snažím sa predísť škodám, nechcem prísť o brata, aj keď ma serie. Tak ako? Poznáš ju dostatočne, neublíži mu, alebo sa mám pokúsiť ju zastaviť?“ 

„Nechaj to na mňa, postrážim ho z diaľky, ty si vezmi na starosti Elenu, mohla by začať šalieť zo žiarlivosti. Bib jej ho vráti neporušeného. Dohodnuté?“ Delfín hľadí priamo do očí Damona a stojí si za svojím. Upír prikývol. 

„Hmm... Filip, Bib hlesla, že som tu na podmienku, čo to znamená...“

„Pre teba nič, žiješ, plníš úlohy, miluješ, pokračuješ v načatom diele a ja som sa práve parádne naštval, lebo zasa porušila ďalšie pravidlo... náladová potvora. Damon ja mám Stefana, ty Elenu, do práce!“ Filip zježený hnevom odplával za Stefanom. 

„Tu si chlape, hľadám ťa po celom baráku. Dovolíš dve tri vety...“ Delfín krúži okolo Stefana, zalezeného na povale. 

„Ideš mi dohadzovať tvoju nechutnú návštevu? Tak nedovolím, nikam s ňou nepôjdem, je mi z nej zle fyzicky...“ Znechutene sa odtiahne Stefan. 

„Fyzicky? Ou... tak toto sa zdá byť  neprekonateľný problém. Práve som ťa chcel požiadať, aby si jej poskytol len fyzické telo a nič viac.“ 

„Filip, čo si ty kupliar? Dohadzuješ jej telá? Čím ťa má v hrsti?“ 

„Stefan, je to zložité, sme tisícročia prepletení bitkami, útokmi, dohodami, úskokmi a podobne. Ona je náladová, ale patrí do základného Univerza a nedá sa obísť. Odpoveď na tvoju otázku... Damon zomieral pri Stelle, keď ho takmer vypila a zabila a ja som vstúpil do hry, pozval Bib k vám, sľúbil jej dovolenku a splnené želania s jednou podmienkou, že nikto nezomrie pokiaľ bude u vás. To je celé.“ Filip sklonil hlavu. 

„Počkaj, ty si zachránil Damona, zastavil Smrť a pozval ju k nám?? Ona je teda... Smrť?“ Stefan prekvapením zbledol. 

„Najhoršie nakoniec, Stefan. Damon žije len na podmienku, keď nesplníme jej želanie, chystaj rakvu pre brata. Prepáč, nedalo sa s tým nič iné robiť, len takto ho zachrániť.“ 

„Ak je to pravda, mám dve prosby. Po A, nech sa Damon nedozvie o podmienke ani že mu idem zachraňovať život, po B, potrebujem, aby si ma ovplyvnil a pomohol mi prekonať odpor k nej, aby som to zvládol. A mám aj po C, potom mi vymažeš časť pamäte, prosím,“ ukončil výpočet zdrvený Stefan. 

„Stefan, už teraz som ťa ovplyvnil, tieto podmienky som ti ja vložil do hlavy. Zvládneš v pohode stretnutie s Bib, vyplníš jej priania a potom všetko zabudneš. Ďakujem Stefan, je čas ísť...“

* * * 

Damon hľadá Silou Elenu, prechádza celý penzión, kúsok okolia, nikde sa mu nezjavuje. Nerozumie tomu, ešte pred chvíľkou ju počul rozprávať, nemohla tak rýchlo zmiznúť. Skúša znova. Delfín pláva okolo, pošle Damonovi myšlienku: „Elenu som poslal na povalu, postavil som okolo nej ochranný múr, aby nevysielala energiu. Damon, vezmi dajaké maškrty, alkohol, bež za ňou a mne so Stefanom daj tri hodiny na splnenie úlohy. Vyhľadám ťa potom...“ 

Upír lieta po kuchyni, chystá hostinu pre princeznú: ovocie, keksíky, čokoládu, slané jednohubky, džús, pridá aj whisky, pre seba prihodí pohár chlorofylu a poďme za vtáčatkom. 

O rám kuchynských dverí sa opiera Ericc, pozoruje tanec Damona, presne vie, čo sa chystá.
„Hej lover boy, mám návrh. Môžeš mi dať podnos pre Elenu s dobrotami a vymeniť sa so mnou?“ Ohromený Damon zastal, mozog spracúva ponuku, nie je schopný podať slušné vysvetlenie... 

„Prihoď ešte jednu, dve vety a možno sa chytím... nechápem.“ 

„Vezmem tácku, idem za Elenou, zotrvám s ňou tri hodiny, ako nariadil Filip...“ Špitá Ericc. 

„Technicky to zvládam, ale ja sa pýtam na dôvod. Prečo??“ Damon sa už oklepal. 

„Chcem pomôcť priateľovi v núdzi, máš toho veľa, skáčeš naraz po troch cieľoch, chcem ťa odbremeniť...“ 

„Ericc, ako skáčem po troch naraz??“ 

„Strmhlav.“ 

„Takto sa nikam nedostaneme, hráš sa so slovíčkami! Nemám na to čas, ani náladu. Posledná možnosť, prečo?“ Damon už odchádza z kuchyne. 

„Lebo teba volá Eunica a Stella, potrebujú prebrať detaily plánov s Démonom,“ chechce sa Ericc, berie Damonovi podnos a spokojne stúpa za Elenou. Damon len nervózne zavrčal, vydal sa smerom k veliteľke šíkov svetlých.

Ericc zaťukal na dvere povaly, vplával dnu, zdraví Elenu širokým úsmevom: „Nazdar, máme pre seba zopár hodín voľna. Spravíme si večierok...“

Na Damona, Elenu a ich priateľov čakajú nové neobyčajné situácie a vzrušujúce zážitky. Sú osudom skúšaní a ja im rada poskytnem priestor v ďalších častiach poviedky.

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - 20. kapitola: