OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - 11. kapitola

12.06.2012 (17:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1445×

Jedenásta kapitola núti tajiť dych čitateľov a v závere rozihrá zvončeky fantázie.

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

„Čo sa stalo v tú noc, povieš mi pravdu konečne, Elena?“ Stefanovi temnie pohľad. Damon ticho čaká, sleduje raz brata, raz Katarínu. 

„Už som ti povedala, že sa nič nestalo a už sme túto tému uzavreli! Tak prečo sa zasa v tom vŕtaš?“ hnevá sa Elena. 

„Pretože sa mi donieslo do uší pár pikantných detailov...“ nedokončil. 

„Pár detailov a od koho Stefan? Kto ti vie povedať viac ako ja?“ Elena už tancuje po tenkom ľade, no je odhodlaná klamať prvú ligu. 

„Katarína...“ poznamenal Stefan. Ticho priam až kričalo. Päť párov očí sa presunulo na Katarínu, tá sa škerí samoľúbo a prikyvuje. 

„Katarína ti poskytla detaily o noci, kedy ma prišla surovo stiahnuť do pekla a predhodiť ma Démonovi, tá Katarína, ktorá získala od čarodejnice sviečky a hodila ma do brány? Tá Katarína je pre teba vierohodný svedok Stefan?? Tej veríš a mne nie??“ Elena si s hrôzou uvedomuje, čo sa stalo v tú noc. Užívala si s Damon a táto zákerná sviňa to všetko počula – no z toho musíme nejako vykorčuľovať. Zavadí očkom o Damona a veru, aj tomu to už dobíja.

Reverzný upír Ericc si telepaticky číta v mysliach prítomných a skraja zasahuje: „Stefan pokiaľ viem, Katarína bola ovplyvnená Démonom, zariadil jej tie pekelné sviečky, mala nariadené strčiť Elenu do brány. Tak isto má teraz nariadené, predhadzovať ti takého nezmysly a klamať ťa, robiť rozkol medzi vami.“ 

„Vtedy som bola ovplyvnená, to hej, ale je pravda všetko, čo vie Stefan odo mňa o Elene a Damonovi z tej noci!“ prudko vykríkla Katarína. Stefan váha, Ericcove vysvetlenie je logické a zdá sa, že je zase on ten, kto to pobabral a slepo žiarlil. Ericc cíti zmenu v zmýšľaní Stefana: „Ako môžeš vedieť čo sa stalo, bola si pod vplyvom a teraz si tak isto!! Katarína, kedy si naposledy videla pekelného Démona?“ 

Kačenka mlčí, nemôže priznať že len toť ráno. Ericc kuje železo za horúca: „pýtal som sa niečo Katarína!“ 

„A čo si ty miestny ombucman? Je to všetko pravda! Elena bola s Damonom...“ krúti sa upírka. 

Damon sa spamätal, vyrazil do slovného súboja s Katarínou. 

„Prečo si tu? Prečo si vyhľadala brata? Čo máš zasa v pláne? Hovor!“ húka jednu otázku za druhou a blíži sa k nej, schyľuje sa k novej bitke. Elena skočí pred Damona. 

„Tak ako to je Katarína, skutočne si ma našla v lese, farbisto si mi opisovala detaily, ale teraz už nie si si taká istá!“ precitá Stefan, cíti, že je pred spoločnosťou zasa za žiarlivého blba. 

„Hovor, ešte som nasraný za ten únos Eleny, tak spusť, ako to je. Zasa kuješ ďalšie pikle s Démonom?“ Stefan sa mení na boha hnevu, nakláňa sa, začína postupovať ku Kačenke – tá bleskurýchle vyhodnotila situáciu. Démon má v starobylej väznici pascu na reverzných súrodencov Stellu a Ericca, keď teraz vybehnem, budú ma naháňať a tak hop, či trop, je to šanca splniť dohodu s Démonom. Okamžite koná – vyrazila terasou do noci, za ňou sa pustil Stefan i Ericc. Stella nechce nechať Ericca samého, tak vyrazila tiež. 

„Stefan, počkaj...“ Elena pobehne, Damon ju zarazí: „princezná, sme obaja v osuškách, hajde sa prezliecť a ideme za nimi, rýchlo!

. . .

Katarína sa presúva svižnou upírskou rýchlosťou, za ňou sa ženie Stefan, aj súrodenci. Rýchlo sú pri vstupe s poklopom od väzenia v podzemí. Katarína neváha, vbieha dolu, uteká naučeným smerom. Stefan s Ericcom tiež, ale Stella sa zastavila pred vchodom, spomenula si čo prežila dole – chvíľku váha, no musí dole za bratom. Šialený presun tmou, Stefan hľadá Katarínu, Ericc je tesne za ním, Stella dobieha.  

Kačenka sa ozve z druhej strany: „Stefan, tu som, poď ku mne, poviem ti zvyšok.“ Katarína odhaduje, že Stefan je blízko pasce a potrebuje ho dostať od nej ďalej, skúša lesť. Ericc pozorne skúma okolie, nič podozrivé nevidí. 

„Čo ešte neočiernil tvoj jazyk? Koho chceš ešte ohovárať?“ Stefan zastal a s ním aj súrodenci. Všetci stoja tak tri metre od Kataríny. 

„Mne sa čosi nepozdáva, úskočná upírka sa nedá zahnať do kúta dobrovoľne! Ty niečo chystáš?“ neisto sa obzerá Stella.

„Ona nie, ale ja áno! Ďakujem za pomoc, Katarína!“ hromový hlas pekelného Démona sa vznáša nad súrodencami aj Stefanom. Démon vytvoril polkruhovú pascu, uzamkol tri postavičky, otvoril si bránu do medzipriestoru a boli preč. Kým sa Katarína spamätala, jej milovaný  Stefan zmizol. Neskoro si hlupaňa uvedomila ako ju Démon oklamal.

. . . 

Damon nahádzal na seba šaty a už skáče po schodoch, rúti sa za bratom. Elena je pomalšia, vybieha neskôr, ale ešte stíha sledovať Damona myšlienkami. Tuší zhruba smer, kam bežať tmou. Damon vletí do podzemia, snorí behá, hľadá, nikde nikto; to už aj Elena dobieha k poklopu, ale bojí sa do tmy dolu. Čaká pri vstupe. 

„Tak čo si našiel? Kde sú?“ 

„Neviem, nikto tam nie...“ zarazená odpoveď. Damon napína zmysly, nič necíti, nepočuje. 

„Elena, choď do penziónu, ja idem snoriť okolo. Choď už,“ súri ju, sám sa rozbieha mení sa na havrana. Lesom počuť tichý šuchot krídel. Elena beží domov, strach narastá, vbehne dnu, zabuchne dvere, zamkne sa. Vybieha hore do Damonovej izby, zamyká druhé dvere, srdce búši, rýchly dych – sakra, prečo sa tak bojím, veď som tu sama. No, to je ono, som tu sama... 

Havran lieta, snorí, hľadá, nikde žiadna zaujímavá aktivita. Obletel penzión aj priľahlý les pár ráz a nič. Vzdáva to. Letí k pootvorenému oknu do svojej izby, pristáva, premena na upíra. 

„Do prdele, Damon, ty sa nenaučíš chodiť dverami? Vyplašil si ma!“ habká dievčinka z kúta. 

„Cez zamknuté neprejdem, nie som duch. Čo si taká vyplašená, pred chvíľou si po mne strieľala oheň. To mi dráčik Damonko spravil naschvál, dal ti muníciu v podobe ohňa...“ brble. 

„Nevrč, zachránila som ti kožu, Katarína by ťa zmastila. Damon, kde sú všetci? Nemali sme sa obliekať, ale utekať s nimi!“ rozčuľuje sa Elena. 

„Ty by si im aj tak nestačila. Neboj, niekde naháňajú zmiju Katarínu. Keď si s ňou Stefan vybaví účty vrátia sa. Pekne ho nakrkla. Mám chuť na chlorofylovú bombu. Spravím ti niečo pod  zub, vtáčatko?“ Damon je na odchode do kuchyne. 

„Idem s tebou, nebudem tu sama,“ rozhoduje sa Elena.  

Damon popíja svoj životabudič, veľký pohár tmavozelenej šťavy plnej chlorofylu, Elena sŕka čaj. 

„Rytier, teraz nemôžeš piť krv? Skúšal si to, odkedy si na zelenej diéte?“ 

„Nie, ani raz, iba Stella mi ponúkla svoju, no tá je iná ako ľudská, to bolo ok. Prečo?“ 

„Nevedela som, dopĺňam si info. A ochutnáš moju?“ zlomyseľne sa chechce Elena. 

„Stella vravela, že ma to nezabije, bude mi z nej zle, chceš to vidieť?“ 

„Nie, nemám rada keď trpíš,“ poď sem, obišla stôl, objala ho okolo krku, vtisla mu pusu na líce. Damon si ju pritiahol k telu, stáli v tichom objatí bez pohybu a obaja mysleli na Stefana. 

„Budeš ešte šťavu? Keď nie poďme spať a zajtra poprosím Bonnie, aby pohľadala Stefana, ak sa nevráti čoskoro. Damon, bojím sa sama, idem k tebe do izby, alebo ty poď so mnou, to je jedno, len nech nie som sama.“ 

Damon rozhodol: „ideme k tebe.“

Elena si vzala ľahké pyžamko, začína sa prezliekať, Damon sa vyvalil na posteľ oblečený. 

„No snáď mi tu nebudeš ležať v šatách, dole gate.“ Upír neochotne poslúchol. Ako sa mrvil po posteli našiel veľkú čiernu škrabošku na oči, v ktorej Elena spáva. 

„Čo je toto?“ úprimne sa diví. Elena sa usmeje: „s tým čarujem, Damon.“ 

„Ako?“ 

„Fakt to chceš vidieť?“ culí sa Elena. 

„Hej! Čo pričaríš?“ jedno oko privreté, pobavený úsmev, hlava naklonená. 

„Nóó, vlastne, ty to neuvidíš...“ Elena si berie škrabošku a ide ju nasadzovať upírovi na oči. 

„Ja to chcem vidieť, čo robíš, nedám si zakryť oči, nie...“ bráni sa Damon. 

„Tak potom nemôžem čarovať, je mi ľúto, dobrú noc.“ Elena sa chystá uľahnúť. 

„Túto taktiku mám najradšej u báb, nahryznú a nechajú tak. Som zvedavý ako čaruješ, ukáž!“ 

„Ja viem, že si zvedavý, chcem ti to ukázať a preto ti dám škrabošku.“ 

„Nič neuvidím!“ 

„Nemusíš vidieť, nechaj sa prekvapiť, Damon. Posledná ponuka.“  Damon bojuje sám so sebou, netuší čo ho čaká, má drobné obavy, ale zvedavosť zvíťazila. 

„Dobre, ale nebudeš ...“

„Neboj sa, neublížim ti, teda ak sám nebudeš chcieť...“ Elena sa hihňá, nasadzuje Damonovi škrabošku na oči, uťahuje ju, aby nepodvádzal. 

„Nepáči sa mi to, bez zraku som oveľa zraniteľnejší,“ vrčí nespokojnosťou. 

„A to si upír, obávaný predátor. Zapoj ostatné zmysly, vynechaj oči.“

Elena postupne stišuje hlas, Damon leží a napäto čaká. Elena sa ho jemne dotkla na trieslach. Upír to vôbec nečakal, strhol sa, ruky vyleteli pripravené k boju.

„Vnímaj ma, Damon, plne sa sústreď na mňa, uvoľni sa. Som pri tebe, kúsok od tvojho horúceho tela,“ šepká Elena. Damon už pochopil aké čary to budú a veľmi sa mu pozdávajú.

Na Damona, Elenu a ich priateľov čakajú nové neobyčajné situácie a pikantné zážitky. Sú osudom skúšaní a ja im rada poskytnem priestor v ďalších častiach poviedky.  

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - 11. kapitola: