OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Spáry minulosti (02)



Spáry minulosti (02)Pohľad Hermiony.
Snáď sa bude páčiť

2.

"Zbabelosť je, keď vieme, čo máme robiť a nerobíme to."

- Konfucius

 

Umárali ma spomienky na tie oči, na ten úsmev a dotyky. Ak by sa dal vrátiť čas a znova by sme to celé všetko mohli prežiť odznova... len my dvaja... nič na svete by mi nezabránilo okúsiť znova ten slastný pocit. I keď by to možno znamenalo, že by to zničilo aj tie posledné zvyšky zdravého rozumu, čo mi ešte zostali.

Bola som ako vo vytržení, keď sa to celé začalo. Slepo som dôverovala jeho slovám a výkriky mojej mysle o tom, že je úprimný a naozaj ku mne niečo cíti ma hriali pri srdci. Ale dopad bol krutý.

Keď som sa prebudila a uvidela ho ako tam leží, s nevinným výrazom v tvári, bodlo ma pri srdci. Hlavou mi okamžite preletelo tisíce možných scenárov, ako by to celé medzi nami mohlo skončiť. A nebolo to bohviečo, hlavne, keď som zistila, že ani jeden z mojich záverov sa nekončí šťastne. A čo som si vlastne myslela? Že toto je nejaká rozprávka, kde ja som princezná a on princ? Že všetko sa môže skončiť dobre... podľa nejakého stanoveného kódexu, kedy Phillipe vždy zachráni Ruženku?

Lenže ja som bola humusáčka a on bol jediné dieťa prominentných Malfoyovcov. Ak by boli aj oni muklovia, boli by niečo ako kráľovská rodina a ja len ich poddaná. Tak by to fungovalo, nie? A ak by si aj Draco postavil hlavu a bojoval za mňa, v mojich topánkach by už navždy zostala slama.

Ale on nemal dôvod o mňa bojovať, pretože to nikdy nemyslel vážne...

 

... „Grangerová!“ ozval sa za mnou známy, úlisný hlas.

S povzdychnutím som sa otočila a sarkasticky sa zaškerila na blondínu predo mnou. Daphné Greengrassová bola dokonalá a bola presným prototypom Dracovej priateľky. Prečo ju teda nechcel?

Možno to bolo tým, že keď pri niekom inteligentnom otvorila ústa, dotyčnému z jej slov okamžite klesalo IQ. To je proste fakt.

„Čo chceš, Daphné?“ spýtala som sa čo najmenej podráždene.

Ponáhľala som sa totiž za Dracom, aby sme sa mohli porozprávať o... no, o tom čo sa stalo.

„Chcela som ti poďakovať,“ prehodila a vyčarila presladený úsmev.

Pobavene som nadvihla obočie a ruky si založila na hrudi. „Áno? A začo?“ nechápala som.

Daphné si prehodila dokonalé blond kučery za plece a samoľúbo povedala: „Že si umožnila Dracovi vyhrať stávku. Vieš, sľúbil mi, že ak vyhrá, kúpi mi ten najkrajší diamant, čo na svete jestvuje.“

Absolútne nechápavo som pokrútila hlavou a vyvalila na Daphné oči. „Ach, chudinka,“ preniesla naoko prekvapene a kajúcne. „Ty si nevedela, že Dracov záujem bol len predstieraný? Kvôli peniazom o ktoré sa s Blaisom stavili? Draco mal totiž za to, že si ľahká korisť a jasne to dokázal!“ hovorila samopašne.

Každé jedno jej slovo, bolo ako britva, čo sa do mňa zabodávalo a ničili ma.

„Ty si mu verila? Myslela si, že Draco by mohol mať záujem o takú chuderu, ako si ty?“

 

Verila a bola som riadne hlúpa. Ako som len mohla skočiť na všetky jeho reči o tom, ako sa zmenil a ako sa mu páčim. Vždy bol...

„Hermi?“ prihovoril sa mi kamarátsky hlas.

Otočila som sa a na ryšavca sa usmiala. „Deje sa niečo, Ron?“ spýtala som sa milo a vyčarila som svoj hermionovský úsmev, ktorý mal zahladiť všetku bolesť, čo vo mne po Dracovi zostala.

„Vieš, chcel som ťa o niečo požiadať,“ začal opatrne a prisadol si ku mne.

Uvedomila som si, že Veľká sieň sa už zaplňuje a môj pohľad na sekundu spočinul na Dracovi, ktorý sa rýpal vo svojom tanieri, ale nejedol. Bol bledý a pod jeho očami sa rysovali tmavé kruhy, ktoré len podtrhovali nezdravý tón jeho pokožky.

„Vieš, nemám rád elixíry a sú tak veľmi dôležité pri M.L.O.K.-och a ja mám toho už tak veľmi veľa, že...“ bľabotal a tak som ho zastavila.

„Napíšem ti úvod!“ povedala som, pretože som presne vedela, čo odo mňa chce.

Pri tejto príležitosti som si spomenula na Bletchleyho, ktorý ma niečím podobným dosť hnusne podpichoval. A Draco sa ma nezastal... veď ako by aj mohol?

„Si v poriadku, Hermi?“ zamával mi Ron rukou pred očami.

„Jasné,“ odvetila som pohotovo a silene sa uškrnula.

Ron bol občas ako slepý a tak si veľmi moje nálady nevšímal. Mal čo robiť, aby spracoval tie svoje. Nerada to priznávam, ale Draco mal vtedy pravdu... ja a Ron... nikdy by sme spolu nemohli byť.

Prečo na neho myslíš?! okríklo ma moje druhé ja. To racionálne ja, ktoré sa v týchto prípadoch rozhodovalo mozgom.

To prvé ja, sa za každých okolností snažilo počúvať srdce, ktoré ohlušujúco hlasno vykrikovalo, aby som bežala za tým peroxidovým princom a vrhla sa mu okolo krku.

„Harry, vyzeráš hrozne,“ prehodil Ron, keď sa k nám náš priateľ pripojil.

Harry si frustrovane prehrabol rukou vlasy a so stiahnutým obočím na nás striedavo hľadel. „Bol som s Dumbledorom a takmer som nespal. Vrátili sme sa až nad ránom,“ odvetil a zahryzol do hrianky.

Požul ju a zamračene civel na zvyšný kúsok, čo mu zostal v ruke, následne na to ho hodil späť na tanier a tváril sa ako stelesnenie ničoty.

„Mal by si si pospať,“ povedala som mu a snažila som sa necivieť na Draca, ktorý sa intenzívne mračil na Parkinsonovú. „Nechápem, prečo ti Dumbledore nedal voľno.“

„Ale dal,“ opravil ma Harry. „Ale mám v hlave taký mišmaš a keď som sám, neustále nad ním musím premýšľať, Hermiona.“

„Čo bude nasledovať teraz, Harry?“ vyzvedal Ron a pritom mu z úst vypadávali drobky jedla.

„Ronald, ovládaj sa!“ napomenula som ho napajedene.

„Porozprávame sa o tom neskôr!“ zahriakol ho Harry a sprisahanecky sa poobzeral dookola. Keď sa jeho pohľad zastavil na mojom princovi, zamračil sa. „Keby som len vedel všetko,“ zašomral si sám pre seba a potriasol hlavou.

„Čo všetko?“ spýtal sa Ron, no podľa tónu jeho hlasu bolo jasné, že ho to ani veľmi nezaujíma. Teraz bol príliš zaujatý omeletou a tak bola vojna vedľajšia.

„Musím ísť, prvé mám runy,“ povedala som skôr, ako stihol Harry odpovedať a vystrelila som z Veľkej siene.

Dnešný deň sa ešte ani poriadne nezačal a ja už mám príšernú náladu. Najradšej by som utekala do izby, vliezla do postele a so slzami v očiach spomínala na Draca a na chvíle, kedy som si myslela, že ja a on môžeme byť spolu.

Dodnes si vyčítam, že som mu nevykričala, že o stávke viem, no aký by to malo zmysel? Čo sa stalo, sa už neodstane a tak je zbytočné, aby som si otvárala staré rany.

Aj keď sú zo dňa na deň viac a viac bolestivé.

Keď som vyšla na tretie poschodie, učebňa bola ešte zavretá a tak som sa oprela o stenu a privrela oči. Bola som veľmi unavená, pretože sa mi znova snívali sny o ňom, o nás.

Nahlas to nikdy nepriznám, ale niečo som k nemu cítila a to niečo bolo silnejšie než ja. Nedokázala som sa tomu brániť, nech som sa akokoľvek snažila. Dokonca som bola tak hlúpa, že som si začala s McLaggenom, lebo som si myslela, že by mi mohol pomôcť pri zabúdaní. Ale mýlila som sa... už zasa.

„Horlivá do učenia ako vždy,“ prehovoril známy, zastretý hlas a ja som otvorila oči a stretla sa so strieborným pohľadom.

„Ako?“ spýtala som sa absolútne nechápavo a nakrčila čelo.

Na Dracovej tvári sa rozlial úsmev. „Si tu vždy prvá. Vlastne si vždy prvá na každej hodine,“ uškrnul sa. „Kiež by som aj ja mal takú chuť do učenia.“

„Dohodli sme sa, že je koniec, Malfoy,“ pripomenula som mu.

Ledabolo mykol plecom a na sekundu zovrel pery do úzkej linky. Zazdalo sa mi, že sa v jeho tvári mihol ubolený výraz, no v sekunde ho skryl za pevný múr. „Mňa už nebaví tváriť sa, že medzi nami nič nie je!“ povedal mi a ja som z jeho hlasu pochopila, že hovorí pravdu.

No skôr, ako som stihla nejako reagovať sa k nám pripojila fúra študentov a dvere do učebne sa otvorili.

„Dnes budeme pracovať vo dvojiciach,“ oznámil hlas profesorky Babblingovej.

Sadla som si na svoje obvyklé miesto a obzrela sa po Levander, ktorá si ku mne ako vždy razila cestu.

„Dnes si nájdi iné miesto!“ fľochol po nej Draco a sadol si vedľa mňa.

Levander na mňa nervózne pozrela a ja som cítila, ako sa mi vytráca farba z tváre. O čo tej fretke ide?

„Slečna Brownová, ešte dnes!“ okríkla ju profesorka, keď Levander ešte stále bezmocne stála uprostred triedy a obzerala sa dookola.

„Hermiona musím s tebou hovoriť!“ pošepol mi naliehavo Draco a jeho strieborný pohľad sa zlieval s mojim hnedým.

Povzdychla som si a otvorila som učebnicu na príslušnej strane. Profesorka už začala s výkladom, no ja som nepostrehla ani jedno jediné slovo, ktoré povedala. Dracov pohľad ma znervózňoval.

„Nemyslím, že máme o čom!“ odvrkla som a pokúsila som sa počúvať, ale nebolo mi to dopriate.

„Fajn, tak poviem všetko Pottymu a Weslíkovi,“ vyhrážal sa a ja som na neho otočila tvár, v ktorej sa zračil vražedný pohľad.

„O tretej v núdzovej miestnosti,“ zasyčala som cez zaťaté zuby. „Ale ak sa ma len dotkneš, zabijem ťa, fretka!“


Ahojte, na mojom zhrnutí nastala zmena a síce na fotke slizolinčanov pribudla Astória a na oživenie pamäte som pridala aj fotky chrabromilčanov, ktorí sa budú v poviedke vyskytovať. :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Spáry minulosti (02):

21. JeannyD přispěvatel
09.08.2013 [17:23]

JeannyDTáto kapitola bola super :D Ten poetický začiatok ma dostal a Hermionino "Ale ak sa ma len dotkneš, zabijem ťa, fretka!" sa mi tiež veľmi páčila... začína to naberať celkom grády a Draco vie byť hajzeľ... Nuž, idem pokračovať :D Emoticon

20. mima33 admin
02.05.2013 [19:16]

mima33Tak to som nesmierne rada Emoticon Emoticon

19. stass přispěvatel
02.05.2013 [17:37]

stassFúúha, musím povedať, že ma stále prekvapuješ, idem ďalej ;)

18. mima33 admin
27.04.2013 [12:53]

mima33Ďakujem pekne Emoticon Emoticon

17. Deny
27.04.2013 [12:22]

Úf, zúrivá Hermiona sa mi páči Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon A zúfalý Draco ešte viac Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16. mea
13.04.2013 [11:58]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15. Hejly
12.04.2013 [14:35]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

14. mima33 admin
11.04.2013 [22:17]

mima33Teesska ďakujem Ti Emoticon popravde mám strach, aké názory budú na moju dejovú líniu. Dnes som doškriabala šiestu kapitolu a mám zmiešané pocity Emoticon
Takže dámy, ak by som sa uberala zlým smerom, pokojne ma dokopte Emoticon Emoticon
A ďalšia je už v admine Emoticon

13. Teesska
11.04.2013 [20:52]

Zase skvělá kapitola.
Jsem zvědavá jak to dopadne v Komnatě nejvyšší potřeby, doufám, že si to spolu ještě všechno nevyříkají, je totiž skvělé sledovat ty jejich pohledy co si o tom druhým myslí a jestli ví pravdu a kdo ví co ještě. Emoticon
Hermiony je mi líto, ale je možná dobře, že se o sázce dozvěděla od Daphné než od Draca, ještě by mi na chudáčka mohla uvalit nějakou kletbu, ale přesto si Daphné moje sympatie nezískala a nemám ji prostě ráda. Emoticon
Snad bude brzo další kapitola, protože se jí už nemůžu dočkat.

12. mima33 admin
11.04.2013 [20:35]

mima33Izzie ďakujem Emoticon No, lož má krátke nohy Emoticon

 1 2 3   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!