OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Spáry minulosti (03)



Spáry minulosti (03)Ach, tá núdzová miestnosť
Snáď sa bude páčiť

3.

"V odlúčení slabšie vášne chradnú a silnejšie mocnejú, podobne ako vietor zháša sviečky, ale rozdúchava oheň."

- Rochefoucauld

 

Zlý nápad? Dobrý nápad? Ani sám nemám tušenia, ako by som sa mal zachovať. Viem, že ju chcem a viem, že nebudem mať pokoj až dovtedy, kým nebude moja. No cez všetko, čo sa deje, je dobrý nápad stretnúť sa s ňou?

Bol to tvoj nápad! kričal hlas v mojej hlave. A tým, že bol môj, sa zdá byť ešte viac trafený. Čo jej poviem, keď príde a prepichne ma tým svojim ľadovým pohľadom plným opovrhnutia a nenávisti?

Kým som sa stihol rozhodnúť, či ujdem, alebo zostanem, otvorili sa dvere a stála v nich drobná osôbka s výbuchom na hlave.

Pomaly vošla dnu a ostražitým pohľadom na mňa zazerala. Vedel som, že toto je zlý nápad. Zlý, zlý, zlý. Zaslúžil by som si jednu poriadnu po ústach.

„Tak, čo si chcel?“ vyštekla na mňa bez okolkov a postála pár metrov odo mňa.

V núdzovej miestnosti okrem jednej pohovky nebolo nič iné.

„Čo tak ahoj?“ prehodil som napajedene a Hermiona nadvihla obočie a zaškerila sa.

„Hovor čo chceš!“ sykla a okolo očí sa jej od mračenia vyrysovali drobné vrásky.

Vstal som a ležérne som si založil ruky na prsiach, vraj to dodáva na vážnosti. „Chcem s týmto skoncovať!“ povedal som jednoznačne a hlavne autoritatívne.

Hermiona sa zamračila a o krok cúvla. „Neviem, o čom hovoríš!“ prehodila, no bolo mi jasné, že nehovorí pravdu.

„Si veľmi zlá klamárka,“ oznámil som jej a podišiel som k nej. „No tak, Miuška,“ zapriadol som a ona sa jemne otriasla.

Neviem, čím to bolo, či mojou blízkosťou, alebo tým, že v komnate bolo celkom chladno. No i tak som si pomyslel na krb, ktorý sa do sekundy zjavil a veselo v ňom tancoval oheň.

„Miuška?“ zopakovala pochybovačne a snažila sa uniknúť z mojej blízkosti.

Na to som jej nemohol dať šancu. Chcel som... doslova som cítil, ako moje telo spaľuje túžba po jej dotyku, po jej bozkoch a po jej objatiach.

„Chcel som ti dať nejakú prezývka,“ uškrnul som sa roztopašne a neustále som pristupoval k nej.

A ona zasa naopak stále cúvala a cúvala, až napokon narazila do skrine, ktorú som za ňu postavil. Presnejšie, ktorú na moju žiadosť postavila komnata. Táto hra ma teda rozhodne baví.

„Čo to má byť?“ zajačala a tvár sa jej vykrivila v naštvanej grimase.

Rukami som sa oprel o skriňu a priblížil sa tesne k nej. Jej intenzívna vôňa a to teplo, ktoré sálalo z drobného telíčka, ktoré sa predo mnou krčilo, mi podlamovali nohy.

„Miuška,“ zapriadol som, „nemôžem na teba prestať myslieť!“ povedal som a uvedomil som si, aká bolestivá tá pravda je.

„Smola,“ odvrkla a zatvárila sa povýšene. „Ja som už na teba prestala myslieť dávno!“ dodala a z pohľadu, akým na mňa hľadela som vedel, že klame.

„Vážne? Takže ak ťa teraz pobozkám, nič to s tebou neurobí?“ spýtal som sa a palcom jej prešiel po spodnej pere.

Okamžite sa pod mojím dotykom otriasla a pery slastne pootvorila. Poznal som ten pocit veľmi dobre, keď sa ma dotkla ona, bolo to rovnaké.

Celý svet vyfučal z mojej hlavy a ja som sa sústredil len na ňu a na mňa. Na nás, stojacich vedľa seba v bezprostrednej blízkosti. Nemohla mi odolať a ja som sa z toho vedomia mohol zblázniť.

Bolo to ako splnenie toho najkrajšieho sna. A kým som sa spamätal, pritisol som sa k nej a lačne sa jej vkradol jazykom do úst. Spočiatku spolupracovala a bozky mi oplácala s intenzitou a miernou neohrabanosťou.

To mi len dokázalo, že od McLaggena nemala nikoho a to poznanie so mnou narobilo hotové divy.

„Počkaj, toto nemôžeme!“ vyhŕkla odrazu a snažila sa ma od seba odstrčiť.

Bol som na to pripravený a tak som ju pevne tisol k sebe a jej drobné telo som hltal pohľadom. Nevedel som sa na ňu vynadívať.

„Miuška, nekaz zábavu,“ pošepkal som mierne nahnevane a tiež s istým podtónom hravosti.

„Malfoy, pusť ma!“ vrieskala a metala sebou.

Napokon som bol nútený ju nechať, lebo tie kopance, čo mi uštedrila, boli poriadne bolestivé a veľa z nich namierila na tie najcitlivejšie miesta.

O krok som pred ňou cúvol a v obrannom geste zodvihol ruky. Hermiona sa na mňa mračila, no nepohla sa, ani nič nepovedala. V jej očiach som spozoroval, že je zmetená a celá nesvoja.

„Prečo toto robíš?“ zakňučala po chvíli a zviezla sa k zemi. Tvár si zložila do dlaní a nohy si pritisla tesne k telu.

Stál som ako obarený a zízal na ňu. „Lebo ťa potrebujem,“ pošepkal som do ticha.

Keď som to vyslovil takto nahlas, prišlo mi to ako niečo normálne. Predtým, keď som o tom uvažoval, myslel som si, že mi preskočilo, že nikdy nemôžem cítiť k muklorodenému niečo viac. A už vonkoncom nie lásku.

Netvrdím, že ju milujem, ale istým spôsobom cítim, že ju potrebujem a som ochotný pre to urobiť čokoľvek.

„Klameš!“ vyhlásila rozhodne a zamračila sa.

„Prečo by som klamal?!“ rozčertil som sa a rozhodil som rukami.

Dobre, možno som sa odjakživa choval ako idiot, ale zmenil som sa a ona mi jednoducho bude musieť dôverovať!

„Lebo si to nikdy nemyslel vážne!“ zvrieskla a z jej očí sa vylial vodopád sĺz.

Civel som na ňu a ona zasa na mňa a mal som pocit, akoby sa zastavil celý svet. Akoby všetko prestalo fungovať tým správnym spôsobom. Akoby sa všetko pokazilo.

„A-ako?“ zajachtal som. V hrdle mi navrela poriadna hrča a takmer som prestal od šoku dýchať.

Hermiona smrkla a chrbtom ruky si otrela uslzené oči. Potom na mňa porazenecky pohliadla a povzdychla si. Nastalo hrobové ticho, počas ktorého som kolaboval a modlil sa a ja neviem čo všetko.

Po pár sekundách potriasla hlavou, akoby sa pokúšala vyhnať nejaké zlé myšlienky a povedala: „Viem o stávke, Draco.“

Tie slová len zašepkala, spočiatku som si ani nebol istý, či to skutočne povedala, no jej pohľad plný bolesti, odporu, zhnusenia a číreho sklamania ma presvedčil, že sa mi to určite nezdalo.

Tie štyri slová ma tak vykoľajili, že mi trvalo hádam aj desať minút, kým som to dokázal spracovať. Hermiona len sedela na zemi, chrbtom opretá o skrinku a zízala na mňa. V očiach mala hádam milión nevyslovených otázok a niečo, čo ma nútilo padnúť pred ňou na kolená a prosiť ju o odpustenie.

„Povedal by som prepáč, ale asi to nestačí,“ zašomral som a Hermiona pokývala hlavou, že nie.

„Ak by si mi to povedal ty sám, možno by som ti to dokázala odpustiť,“ zamrmlala si akoby sama pre seba a vstala.

Chvíľu sme na seba ešte nemo pozerali a potom sa otočila a vydala sa k dverám.

„Ja som si tie peniaze nevzal!“ skríkol som a tým som ju zastavil.

Bolo to moje posledné záchranné lano. Otočila sa ku mne a červenými, opuchnutými očami si ma premerala.

„Povedal som Blaisovi, že si ma poslala do pekla a tie peniaze som si nevzal,“ dodal som a Hermiona pootvorila ústa, akoby chcela niečo povedať, no vzápätí ich zaklapla. „Povedala ti to Daphné, však? Dalo sa to čakať. Popravde ma veľmi prekvapilo, keď si so mnou po tom odmietala hovoriť. A ak mám byť úprimný aj ranilo...“ hovoril som, no Hermiona ma prerušila.

„Ranilo? Áno?!“ vyštekla hlasom plným sarkazmu. „Tak si predstav, ako som sa asi cítila ja, keď som sa dozvedela, že som bola len predmetom stávky. Trafenej hry slizolinských bohov!“ Z očí jej už znova tiekli slzy.

Bezmocne som stál pred ňou a odrazu som sa cítil taký... nahý. Odhalil som pred ňou dušu a povedal jej, že ju potrebujem, no ona to odmietala.

Pri Salazarovi, ja som jej fakt ublížil!

„Hermiona, ak by som mohol urobiť niečo, čokoľvek, aby sa to nikdy nestalo, tak by som to urobil. Šiel by som kamkoľvek, urobil čokoľvek, povedal hocičo, len aby si mi odpustila a zabudla na to. Ale čo sa stalo, sa už neodstane!“ chrlil som na ňu.

Bál som sa, že odíde a ja ju nestihnem presvedčiť o tom, že vravím pravdu. Lebo ja ju vravím. Tento krát áno.

„Šiel by si aj späť v čase?“ spýtala sa a ja som v jej hlase započul akýsi skrytý podtón. „Odpovedz mi Draco. Vrátil by si sa v čase a zariadil, aby ste sa nikdy nestavili?“

S vyvalenými očami som na ňu pozeral a v hlave mi pulzovalo ako šialené. Šiel by som späť v čase? Kvôli nej... kvôli nám?

„Ak by sa to dalo, tak bez mihnutia oka, áno,“ odvetil som po chvíli a môj hlas mi pripadal odrazu hrozne vzdialený.

Hermiona podišla ku mne a z krku si zložila retiazku, ktorú mi vložila do ruky. Potom sa naklonila ku mne a pobozkala ma.

Keď odchádzala z komnaty, cítil som sa, akoby mi niekto práve vzal dušu. Akoby ju zo mňa vyrezal. Roztvoril som zovretú dlaň a civel na retiazku na ktorej sa ligotal časovrat.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Spáry minulosti (03):

18. mima33 admin
02.05.2013 [19:17]

mima33Čudné? A mne sa to zdalo roztomilé Emoticon Emoticon

17. stass přispěvatel
02.05.2013 [17:42]

stassJúú, začína to byť zaujímavé, Malfoy je presvedčivý, no mal by ešte popracovať na tvorbe prezývok, Miuška je fakt čudné :D ináč skvelá kapitola Emoticon Emoticon Emoticon

16. mima33 admin
27.04.2013 [12:54]

mima33Deny a ja sa rozplývam šťastím Emoticon Emoticon Ďakujem Emoticon

15. Deny
27.04.2013 [12:32]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Nemám slov !!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

14. mima33 admin
15.04.2013 [14:14]

mima33Ali Emoticon No Hermiona je veľmi silná osobnosť. Povedala by som, že je presným opakom mňa, lebo ja na jej mieste, neudržala by som sa pri pohľade na neho a pravdepodobne by som sa zrútila Emoticon Ale musí byť taká silná, čaká na ňu ešte vojna a nebude to prechádzka ružovou záhradou Emoticon
Veľmi pekne ti ďakujem Emoticon Emoticon

13. Ali přispěvatel
15.04.2013 [11:58]

AliUpřímně, je mi strašně líto Hermiony a na jednu stranu ji určitě dokážu pochopit. Neříkám, že jsem zažila to samé, ale něco podobného. Obdivuju ji, že se pořád dokáže takhle držet. Já bych to nedokázala. Nedokázala bych mluvit s Dracem, kdybych to věděla. Nedokázala bych se k němu ani přiblížit, natož ho políbit. Ne, nedokázala bych to. A nedivím se jí, že mu nechce věřit. Já bych mu nevěřila ani slovíčko.
Vím, že Daphné to Mie řekla kvůli svým vlastním důvodům, ale myslím si, že udělala dobře. Kdyby jí to Draco řekl v Komnatě nejvyšší potřeby... No, mám pocit, že by ho na místě uškrtila.
No, jsem zvědavá, jestli Draco ten obraceč použije. Emoticon Emoticon
-A.

12. mima33 admin
14.04.2013 [10:16]

mima33 Emoticon Emoticon Emoticon toľko úžasných komentárov som teda nečakala Emoticon Ďakujem vám nesmierne moc Emoticon
Alexa Feratu, Dráčik je veľmi inteligentný a preto časovrat využije tak, aby z toho profitoval aj on Emoticon
Mea, bol to čisto spontánny nápad a naozaj ma potešili vaše reakcie Emoticon
Izzie a prečo nie?? Ešte bude sranda, to sľubujem Emoticon
Perla a kam podľa teba pôjde??? Emoticon Potom mi napíš, či si uhádla, alebo nie. Ale myslím, že ak sa človek vžije do jeho myslenia, tak odpoveď dostane Emoticon
Hejly, ďakujem Emoticon
Ivet môžem povedať, že Draco veľmi dobre vie, ako používať časovrat Emoticon A ten zvyšok je prekvapením Emoticon
Trisha, aj ja ich milujem spolu Emoticon ale ako to dopadne sa nechaj prekvapiť a máš pech, lebo tieto otázky budú trápiť aj Draca Emoticon
Leylon, zaujímalo by ma, na čo myslíš, že to použije Emoticon
Zuzi, som rada za tvoje nadšenie Emoticon A kam až to nechám dôjsť??? Povedzme, že ich čaká ešte dlhá cesta, kým sa dostanú do cieľa Emoticon A do blázinca ťa dostať nechcem, kto by mi potom písal tieto úžasné komentíky? Emoticon
Teesska, Draco to pojme po svojom Emoticon A myslím, že sa máte na čo tešiť.

Ďalšiu práve idem pridať a je to pohľad Hermi, od ktorej Dumbledore niečo potrebuje Emoticon A Dráčik s jeho časovratom príde na rad potom Emoticon Ešte raz vám nesmierne moc ďakujem. Ste úžasné Emoticon Emoticon

11. Teesska
13.04.2013 [23:15]

Tak tohle jsem rozhodně nečekala.
Nápad se mi ovšem líbí, těším se jak to zpracuješ a jestli se to vůbec Dracovi podaří. Emoticon
Kapitola se mi hrozně líbila, ale zase do zakončení.
Teď se nemůžu dočkat další kapitoly, protože budu přemýšlet, jestli se Draco vrátí nebo nevrátí v čase.
Prostě se těším na další kapitolu. Emoticon

10. zuzinecckaa přispěvatel
13.04.2013 [22:14]

zuzinecckaa Emoticon Emoticon Mimi, tohle... ÁÁÁÁ! Emoticon Co to má zas znamenat? Emoticon
Ty mě chceš dostat do blázince. A to asi v nejbližší době. Emoticon Emoticon Protože tohle je snad neskutečné - to snad ani NENÍ PRAVDA!!! Emoticon
Opravdu cokoliv? I tohle? Emoticon Tak to je teda frajer. Ale... Zajímá mě tedy jedno jediný - kam až to necháš všechno dojít? Emoticon Já už je teď v hlavě vidím spolu... Emoticon Emoticon Takže jen doufám a věřím, že spolu taky budou. Emoticon
No... Tak šup sem s další kapitolou, protože tímhle koncem jsi mě tedy naprosto dostala. Tys mě úplně odrovnala!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. Leylon přispěvatel
13.04.2013 [19:49]

Leylonach, dokelu, no toto bude ešte zaujímavé. a ak to použije na to, na čo myslím... no veľmi sa teším na pokračovanie. Dúfam, že budú spolu Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!