OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 9.



Zúfalá - Kapitola 9.Rodina ťa najviac zničí

Kapitola 9.

Ak si aj Liz všimla, že je so Sam niečo v neporiadku, ani slovkom to nespomenula. Len jej vynadala, že ju nechala dlho čakať. Potom sa obe spoločne pobrali do kinosály, kde sa usadili na svoje zaplatené miesta. Ak by sa Sam niekto spýtal, o čom bol film, tvrdila by, že práve videla Luskáčika. Na druhý pokus to mohol byť Leví kráľ.

Nevnímala totiž ani jediné slovko. Netušila, o čom ten film bol. Liz sa očividne páčil, pretože keď odchádzali domov, na perách mala široký úsmev. Neustále básnila o rôznych scénach. Sam len prikyvovala.

Napriek svojej snahe ju stretnutie s bratom zasiahlo viac, než by bola ochotná priznať. Nazdávala sa, že nad ňou už nemá žiadnu moc. Trápila sa kvôli nemu dostatočne. Stále mala v živej pamäti tie bezsenné noci, keď plakala, sediac za stolom, kde spisovala ďalší list. Písmenká boli rozpité jej slzami. Nikdy tie slová neprepísala. Chcela, aby Jared vedel, čo jej spôsobuje.

Lenže to bolo zbytočné.

Jej listy ostali neotvorené, rovnako ako boli neodpovedané. Možno ich hádzal do koša. Teraz na tom nezáležalo. Napriek všetkému sa ukazovalo, že bolo dobré, keď Liz o bratovi nikdy nerozprávala. Nepotrebuje vo svojom živote nikoho, kto by jej podobným spôsobom ubližoval. Liz bola ako jej dieťa. Bude ju ochraňovať aj za cenu vlastného života. Na nej naozaj nezáležalo. Opakovala si to tak často, až sa to stalo jej mottom.

Bola doslova stratená v myšlienkach. Aj preto sa príliš nerozhliadala, keď prichádzali domov. Keby však zodvihla hlavu, všimla by si pri obrubníku zaparkované auto. Ani ten pohľad by nič nezmenil. Skutočne sa prebrala až v momente, keď zistila, že dvere nie sú zamknuté. Zarazene do nich strčila. Čakala hocičo. Ale určite to nebola osoba, ktorá sedela s jej matkou na pohovke.

Keď ich zbadala, zoširoka sa usmiala. Nebola to však nadšená reakcia.

„Moje obľúbené neterky!“ vykríkla a otvorila náruč.

Ani jedna z nich jej pozvanie neprijala.

Miesto toho Sam povedala: „Liz, choď do izby, prosím ťa.“

Sestra jej neprotirečila. Poznala tetu rovnako dobre ako Sam. Ak bola tu, nemohlo to znamenať nič dobré. Sam zhodnotila ženu pohľadom. Kedysi, keď jej matka nepripomínala žijúcu trosku, sa na seba nesmierne podobali. Hoci bola jej matka od nej staršia, mnohí ich považovali za dvojičky.

Teraz, keď sedeli vedľa seba, nemohli vyzerať odlišnejšie. Husté vlasy ostrihané do módneho bobu, bezchybný make-up a na seba mala oblečený kožuch. Nestarala sa o to, či bol pravý alebo nie. Skôr ju zaujali všakovaké šperky, ktoré ju obvešiavali.

Očividne netrpela nedostatkom.

Žila si viac ako dobre.

„Prečo si prišla, Sally?“ Ani sa vo svojom hlase nesnažila zakryť nepriateľstvo.

Žena sa tvárila akoby bola na nejakom večierku. Žiarivo sa usmievala a naivne klipkala mihalnicami. Určite si o sebe myslela, aká je krásna a zvodná. Sam by jej najradšej tú umelú tvár rozbila. Na svete bolo len veľmi málo ľudí, ktorí v nej dokázali prebudiť skutočné emócie.

Teta Sally držala prvenstvo.

„Prišla som navštíviť svoju drahú rodinu. Tak sa to predsa robí!“ vyhŕkla afektovane.

Sam sa zhlboka nadýchla. „Ty nikdy nechodíš len tak nadarmo. Spomenieš si na nás len keď niečo potrebuješ. A ak si neprišla splatiť svoje dlhy – tam sú dvere.“

Sally sa zasmiala. Toľko drzosti v sebe mala. „Aká si zábavná, žabka.“ Podišla k nej. Len sila stisku, v ktorom jej na chvíľu zovrela bradu, vypovedala o jej skutočnom rozpoložení. „Už pôjdem. Čakajú na mňa. Aj tak už mám, po čo som sem prišla.“

Ostala pokojná až do momentu, kým nepočula naštartovanie motora auta na druhej strane dverí. Hneď potom zamkla dvere. Rukami si pretrela tvár. Potom sa sústredila na matku. Vyzerala byť duchom neprítomná. Podľa všetkého však nebola opitá, keďže bola schopná vyjsť z izby a otvoriť dvere. Jeden z výnimočne príčetných momentov. A ona ho vyplytvá na svoju nepodarenú sestru.

Sam pokľakla pred matkou. „Mama, čo tu chcela teta Sally?“

Najskôr si myslela, že ju ani nepočula. Ale potom na ňu konečne zaostrila pohľad. „Potrebovala pomoc. Bola zúfalá. Nevedela, na koho sa obrátiť. Tak prišla za nami. Nemohla som ju odmietnuť. Aj ona by mi pomohla, keby mohla.“ Jej hlas bol tichý a plechový.

Akoby recitovala naučené frázy.

Sam si frustrovane povzdychla. „Chcela peniaze, však.“

„Ale ona ich potrebuje! Má nejaké problémy. Niekto ju vydiera. Čo som mala robiť? Je to moja sestra. Som povinná jej pomôcť. Je od teba kruté, že mi to vyčítaš.“

A presne toto nechcela, aby sa stalo.

„Koľko si jej dala?“

Vtedy sa jej matka strhla. „Nebolo toho veľa. Len to, čo som našla.“

„Koľko teda?“

Zdalo sa, akoby v hlave počítala. „Asi tisíc?“

Sam zavrela oči a zaklonila hlavu. Tisíc dolárov. Jej mzda z posledného večera. Takže boli v jej izbe. Matka musela byť tak veľmi pri zmysloch, aby si spomenula, že Sam musela mať pri sebe hotovosť Za byt platili na ruku. Takže keď zajtra príde majiteľ, nemá mu čo dať. Dobrá správa nebola ani to, že nenašli všetko. To, čo ešte mala v zásuvke, stačiť nebude. V duchu počítala, čo jej ešte ostalo na účte. Veľa toho nebolo.

Tá predstava sa jej nepáčila.

Nemalo však zmysel byť kvôli tomu nahnevaná na matku.

Bola len príliš naivná, pokiaľ išlo o jej mladšiu sestru.

„Nabudúce mi zavolaj, keď sa tu objaví,“ povedala jej potichu. No aj tak vedela, že to neurobí. Nie preto, že si to nezapamätá. Ak chcela, mala pamäť lepšiu ako slon. Lenže ona odmietala priznať, že by potrebovala ochranu pred vlastnými príbuznými.

Vychovali ju tak. Keď niekto žiada o pomoc, bude mu poskytnutá.

Bohužiaľ sa už nikto z nich neobťažoval urobiť to isté pre ne.

„Zobrala si si lieky?“ spýtala sa miesto toho matky.

Odpoveď poznala. Bola príliš vnímavá a málo veselá. Keď si zobrala tabletky, všetko jej pripadalo ako žart. Teraz bola melancholická. Nastal takmer nepravdepodobný moment – jej matka bola triezva a neovplyvnená účinkami narkotík. Takže teraz cíti nepredstaviteľnú bolesť.

Zodvihla sa a prešla do kuchyne, kde držala matkine lieky.

Mala ich niekoľko a nie vždy ich užívala tak, ako mala. Preto Sam ukrývala svoju škatuľku pod matracom. Aby sa k nim nedostala a nepojedla ich. Teoreticky jej nemohli ublížiť, ale na čo zbytočne riskovať. Zvuk dopadnutia malých pastiliek do nádoby ju zvláštne upokojil. Napustila aj pohár vody. Takto vyzbrojená sa vrátila k matke.

Do dlane jej vložila dennú dávku. Do druhej dostala pohár. Trvalo jej asi dve sekundy, kým to všetko prehltla. Pravdepodobne musela naozaj veľmi trpieť. Zvláštne bolo, že jej matka si tie lieky odmietala zobrať sama. Keď jej ich niekto podal, bez námietok ich zjedla. Sama však skrinku v kuchyni neotvorila.

Žila v presvedčení, že musí trpieť.

Potom matke pomohla uložiť sa do postele. Jej priateľ bol v nedohľadne. Nezaujímalo ju, kde sa práve nachádzal. Bola rada, že ho nemusí aspoň na chvíľu vidieť. Matku prikryla až po bradu. Podľa jej privretých viečok už tabletky začínali účinkovať. Nebude trvať dlho a prestane ju všetko bolieť. Aspoň na chvíľku.

Keď už bola na odchode, začula, ako šepká: „Si dobrá dcéra, Sammy. Prepáč, že ti to neviem vrátiť inak.“ Nezastavila sa, aby jej odpovedala.

Jaj matka mala lepšie aj horšie obdobia. V tých lepších jej skladala komplimenty. Tie sa však stávali vzácnosťou. Postupom času bola jej bolesť taká obrovská, že nevydržala nepiť. Keď však jej úsudok ovládal alkohol, bývala skôr agresívna. Nie fyzicky, ale skôr psychicky. Vtedy prichádzali urážky a niekedy aj vyhrážanie. Čokoľvek, čo by zabezpečilo, aby Sam ostala bývať v tom byte.

Sam sa vybrala do svojej izby. Tam si rýchlo napravila poprehadzované veci. Obálka zmizla, ale ako očakávala, stále jej ostávalo trochu peňazí. Tie ukryla ešte svedomitejšie. Potom sa posadila na posteľ. Myseľ mala prázdnu.

Vedela, že by mala ísť za Liz a upokojiť ju, že Sally už odišla. Lenže na to teraz nemala silu. Dokázala zízať do steny a premýšľať o dávnych časoch. Nie o tých, keď Sally mala rada. Pretože si o nej už aj ako malé dievča myslela, že je zlá. Spomínala na deň, keď matka prestala svojej sestre hovoriť nie.

Vtedy prišla akurát zo školy. Nerada tam chodila. Vždy sa našiel niekto, kto sa jej pýtal na rozchod rodičov. Buď to boli učiteľky, alebo školská poradkyňa. Niekedy aj spolužiaci. Nenormálne jej tým liezli na nevy. Najlepšie by urobili, keby to nechali tak. Nezabudla by síce na to, ale konečne by mala čas vyrovnať sa s tým.

Navyše jej tým pripomínali, že ubehlo už šesť mesiacov, odkedy naposledy videla brata.

Prekvapilo ju, keď vošla do obývačky a tam videla sedieť tetu Sally a svoju matku. Podľa všetkého popíjali kávu a na stole mali rozložené papiere. Odkedy už nebývali s otcom, Sally získala nevídanú odvahu. Kým žili v jednej domácnosti, neodvážila sa poslať ani vianočnú pohľadnicu. Vedela totiž, že Samin otec ju veľmi rýchlo prekukol. Ale keďže tu už nebol, mala Sally voľné pole pôsobnosti.

„Och, ahoj, žabka,“ pozdravila ju matka poplašene

„Ahojte,“ odzdravila a ani sa nesnažila predstierať prívetivosť.

„Utekaj do izby, potom po teba prídem. Musíme tu so Sally niečo dôležité prebrať,“ požiadala ju matka.

Sam viac ako ochotne prijala. Aspoň nemusela predstierať, aká je rada, že tetu vidí. Nakoniec sa musela premáhať, aby z obývačky neutiekla. Našťastie boli ich byt dostatočne veľký. Keď však bola tesne pred dverami do izby, začula zvýšené hlasy. Podľa všetkého sa hádali.

To v Sam prebudilo zvedavosť. Ony dve sa nikdy nehádali. Matka bola k Sally až príliš tolerantná. A keďže ju Sam nemala rada, jasné, že chcela vedieť, čím si to dokonalá Sally pokazila. Namiesto toho, aby Sam išla do izby, kde by sa venovala úlohám, vrátila sa späť. Išla po špičkách, keďže sa tam akýkoľvek zvuk veľmi rýchlo šíril.

„Sally, už som povedala nie. Toto je príliš nebezpečné. Ak sa toho pokazí veľa naraz, ja skončím na ulici a ty vo väzení. A s tým nechcem mať nič spoločné.“ Matkin hlas znel rezolútne.

Lenže Sally sa nedala odbiť. Sam začula šuchotanie papierov. „No tak, Amanda, aspoň sa na to pozri. Sama si mi hovorila, že by som so svojim životom mala niečo urobiť. Nájsť si zamestnanie. A sama vieš, koľkokrát som išla na pohovory, aby na to miesto nakoniec najali chlapa. Ženy šéfkuchárky nie sú populárne!“

„Ja viem, že to nie je jednoduché, ale môžeš predsa robiť aj niečo iné,“ podarila jej Samina matka.

„Snívala som o tom od detstva, čo nevieš?“ obvinila Sally sestru. Sam ju aj preto nemala rada. Prebúdzala v ostatných pocit viny, aby dosiahla svoje ciele. „Vždy som chcela variť. A ak si spomínaš, ide mi to celkom dobre. Bola som najlepšia v kurze! Lenže ani to nestačí.“

Sam začula cinkanie. Pravdepodobne si jedna z nich odpila z kávy.

„Ale otvoriť si vlastnú reštauráciu?“

„To mi neveríš? Ja viem, že to nebude jednoduché, ale ja to dokážem. Pozri sa,“ opäť nasledovalo šuchotanie papierov, „všetko som veľmi dobre premyslela. Každý detail. Už som našla aj priestory. Potrebujem len tvoju pomoc s financovaním.“

Sam si vtedy pospájala útržkovité informácie. Konečne jej ich rozhovor začínal dávať zmysel.

„Lenže ide o starú budovu. Len rekonštrukcia bude drahá. A náklady na rozjazd? Potom je tu aj tá lokalita. Ty chceš otvoriť reštauráciu s talianskou kuchyňou v mieste, kde sú ľudia zvyknutí na jedenie hamburgerov. Nebudeš mať zákazníkov!“

V duchu musela s matkou súhlasiť. Ten plán nebol logický.

„To vyrieši dobrá reklama,“ oponovala Sally. „Ak bude ľuďom chutiť – a ja viem, že bude –, tak prídu aj z väčšej diaľky. Ver mi, ten podnik bude zlatá baňa!“

„Hej, ale odo mňa chceš, aby som na krku mala všetky riziká.“

To Sam prekvapilo.

„Ja viem, že od teba žiadam veľa, ale nemohla by si mi veriť? Vždy si hovorila, aby som išla za svojimi snami. A keď to chcem naozaj urobiť, tak mi neveríš? Čo ty si to za sestru.“

Samina matka sa sprudka nadýchla. Tak prudko by nereagovala ani na to, keby jej dala facku.

„Zhodnotila si všetky riziká? Úplne všetky?“

Šuchotanie papiera. Akoby niekto niečo hľadal. „Keby som nepreskúmala všetky možnosti, nebola by som tu, Amanda. Ja viem, že žiadam veľa, ale ja som schopná ten úvere splácať. Bude to fungovať, neboj sa.“

Potom už nič nepovedali. Po čase to Sam prestalo baviť. Nakoniec zaliezla do svojej izby.

To, ako sa ich rozhovor skončil, sa dozvedala až oveľa neskôr. V čase, keď sa dostavili prvé následky. Čo bolo asi o rok. Jej matka vtedy podpísala papiere k úveru. Ich byt poskytla ako zábezpeku. Samu seba určila ako ručiteľa. Trvalo ešte niekoľko týždňov, kým úver schválili.

A potom to všetko išlo dolu kopcom.

Teta Sally zabudla totiž svojej sestre povedať to najdôležitejšie – v prípade neschopnosti splácať toho, kto úver dostane, príde na rad osoba, ktorá sa za neho zaručí. Nie je to príliš známa informácia. Akoby o tom nikto neuvažoval. Však ide iba o podpísanie papierov, však? V skutočnosti je to komplikovanejšie.

Teta Sally nesplácala úver. Ako osoba, ktorá vyhlásila osobný bankrot, toho nemala byť údajne schopná. Banka si toho veľa nepreverila. Napríklad nikto z nich sa nezaujímal o to, ako použila peniaze, ktoré jej zverili. Na kúpu nehnuteľnosti a otvorenie reštaurácie to určite nebolo. Napokon, bol tu ešte ručiteľ. Čo na tom, že nevedel o svojich povinnostiach. To ho neospravedlňuje. A že niekto zadržiaval listy, ktoré banka posielala?

Veľmi nedôveryhodná výhovorka.

Teta Sally uviedla adresu svojho bytu ako miesto, kam mali posielať korešpondenciu. Tam neotvorené listy hádzala rovno do smetí. Potom sa nemal nikto čudovať, že o pár mesiacov im na dvere zaklopal exekútor. Suma, ktorú dlžili banke, bola naozaj horibilná. Tak ich na oplátku obrali o domov. Matka neskončila vo väzení len vďaka Liz. Vďaka jej nízkemu veku boli ochotní sa s matkou dohodnúť.

Presťahovali sa do menšieho bytu s najnižším nájmom, aký dokázali nájsť. Za predpokladu, že by boli priaznivé podmienky, mala ich matka splácať dlhy pätnásť rokov. Čo na tom, že chlapík, čo kúpil ich byt, zaň zaplatiť trikrát vyššiu sumu, než od neho žiadal exekútor.

Aj tak to nestačilo.

Pretože ich drahá teta Sally sa zabudla zmieniť o tom, že peniaze si požičiavala aj z iných bánk. Toľko k rodine, na ktorú sa človek môže vždy obrátiť. Nepomohli im vtedy, keď ich Sally použila ako rohožku. Keď ich matka prišla o prácu, otočili sa im chrbtom úplne. Teraz bola Sam vďačná za toho, že ich nechávali na pokoji. Ďalších, čo potrebujú pomoc, by asi nezvládla.

Potrasením hlavy sa vrátila z výletu.

Poobzerala sa okolo seba. To miesto bolo mizerné. Väčšinou mali problém s myšami. Niekedy s plošticami. Inokedy s hlučnými susedmi. Častokrát boli svedkami policajných razií. Minimálne raz do mesiaca im niekto v uniforme klopal na dvere, pretože niekoho hľadali. Ale napriek všetkému to bolo miesto, kde žili.

Nepršalo im na hlavu a bolo tam teplo.

Navyše to bolo lacné.

Lenže ak zajtra nezaplatí nájom na najbližšie tri mesiace, budú sa musieť odsťahovať. O niekoľko dní na to musí ísť zaplatiť ďalšiu splátku banke. Potom tu boli matkine lieky. Účty za elektrinu a vodu. Náklady na stravu. Lizina škola. Mala pocit, akoby mala hlavu veľkú ako melón.

V niektorých momentoch toho mala skutočne dosť. Aspoň na sekundu túžila nechať v tom matku samú. Mala by sa predsa o nich postarať bez ohľadu na jej stav. Lenže potom si vždy uvedomila, že by to proste nebolo fér. Kvôli bolesti nebola schopná vykonávať ani vlastné zamestnanie. Nedokázala sa postarať ani o samu seba. Nieto ešte o niekoho iného. A stále tu bola Liz.

Tá ju potrebovala zo všetkých najviac.

Čo na tom, že s ňou nemohla tráviť toľko času, koľko potrebovala.

S povzdychom si z vrecka vybrala mobil. Nemala v ňom uložených veľa kontaktov. Na chvíľku čakala, že ju niekto zháňal. Možno jej písala Nataly. Dúfala márne. Ona nezaujímala nikoho. A tak je to lepšie. Miesto zamýšľania sa nad tým, čo nikdy mať nebude, našla v zozname kontaktov Ginu. Síce jej povedala, že chce mať na niekoľko dní voľno, ale jej plány sa len veľmi ojedinele vyplnia.

Gina pracovala až v dvoch spoločnostiach. Jedna bola trochu viac na úrovni, cez tú pracovala aj Sam. Tá druhá bola... trošku povoľnejšia v dodržovaní pravidiel. A to bolo ešte mierne označenie. Nestarali sa o to, čo klienti urobia so zamestnancami. Stačilo, že sa vrátia ešte živí. V prípade takých stretnutí nešlo o žiadnu konverzáciu. O slušné spôsoby. O predstieranie. Tam išlo len o sex. V rôznych polohách. Úchylky všetkých druhov.

Ale bola to práca.

Najlepšie platená.

Momentálne jej jediná šanca zohnať dozajtra dostatok peňazí.

Keď Gina nakoniec prijala hovor, Sam zo srdca padol jeden kameň. „ Ahoj, Gina, potrebujem na dnes večer prácu. Je to naliehavé. Máš niečo?“

Gina sa zasmiala. „Voláš akurát včas. Práve sa mi ozvali naši obľúbení bitkári. Jedno miesto je ešte voľné. Berieš?“

„O pol hodiny ťa budem čakať pred bytom,“ povedala odhodlane a bez zaváhania.

Bitkári. Tí, čo si užívali bolesť a zúfalstvo druhých. Vzrušovalo ich. Mal by sa jej zdvíhať žalúdok. Lenže toho už dávno nebola schopná. Neznepokojovala ju predstava toho, čo s ňou urobia. Išlo len o výmenu. Oni dostanú jej telo, ona peniaze. Nič jednoduchšie neexistovalo. Ju to naozaj nič nestálo. Vlastnou dôstojnosťou zaplatila už v ten prvý večer v bare Anjeli.

Kapitola 8. ¦ Kapitola 10.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 9.:

5. LiliDarknight webmaster
13.05.2017 [13:43]

LiliDarknightBlacky, to je v tom, že stále je na svete veľa ľudí, ktorí dokážu úplne naivne veriť vlastným príbuzným aj po tom, čo ich opakovane zničili. To je aj prípad Amandy, Saminej mamy. Emoticon
Ale ja som predsa nikde nenapísala, že Jared tie listy vyhodil. Emoticon Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

SunShines, nemôžem ti sľúbiť, že sa Sam nič nestane. Emoticon
Neboj sa, Jared to ešte vysvetlí, len bude asi ešte trvať, kým mu Sam dá slovo a kým on sám prekoná morálne zábrany. Alebo si jednoducho prečíta tie listy a všetko vyrieši. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

4. SunShines
11.05.2017 [20:59]

Veľmi ma zaujíma, čo bolo s Jaredom, keď si neprečítal listy od Sam, lebo nič z toho nemuselo dopadnúť takto. A na jednej strane síce rozumiem, že ich matka chcela pomôcť sestre, aj že je naivná a príliš jej verí, ale zobrať peniaze od svojej dcéry, ktorá ich zarába na to, aby im zaplatila byt a všetko potrebné...To mi už príde priveľa. Aj keď ťa sestra je milión krát horšia, takto využívať jej naivitu a dobrotu. Ale som zvedavá, čo jej vlastne je, keďže nemôže pracovať a má také veľké bolesti.
A dúfam, že Sam sa nič nestane.
A teším sa na ďalšiu kapitoluuuu!

3. Blacky
11.05.2017 [14:10]

Ha, presne toto sa stalo mojim rodicom, oni samozrejme vedeli ze ak budu rucit su v riziku a dopadli tak ako Amanda obabrani. Nastastie to nebola tska palka aby im banka vzala dom. Emoticon

Sam to ma tazke a jej mamu by dom zmlatila ale zasa rozumiem rodine a este surodencovi sa tazko povie nie Emoticon
Bolo by fajn ak jej brat lidty nezahofil a dal di tu nsmahu ziskat odpovede aspon teraz lepsie neskor ako nikdy.

2. LiliDarknight webmaster
11.05.2017 [11:20]

LiliDarknightPerla, nuž, všetci máme v rodine nejakú čiernu ovcu alebo skôr nejakého diabla v prevleku. Len Sam ich má v rodokmeni niekoľko, no. Chúďa, so jej navalila. Emoticon
Ale jej matku by som ešte neodsudzovala. Iste, neurobila nič, aby Sam pomohla, ale jej dôvody sa ešte dozvieme. Možno ťa prekvapia (a tak medzi nami, náznaky sú aj v tejto kapitole Emoticon ).
Som rada, že sa ti kapitola páčila a ďakujem za komentár. Emoticon

1. Perla přispěvatel
11.05.2017 [10:59]

PerlaKeď ja noazaj netuším, čo na to povedať. Sam má tak sprostú rodinu a tá "teta" is such a bitch. Emoticon Emoticon EmoticonJasné, že rodina je vždy na prvom mieste medzi tými, čo ťa dostanú do problémov!

Te hypotéky mi vôbec nenapadli, hoci po tom, čo som si to prečítala, som si tú situáciu dokázala úplne predstaviť, nakoľko som sa s tým stretla aj ja.

Neviem, je mi ľúto aj jej matky, ale na druhej strane... za svoju sprostosť zaplatila, tak prečo sa trochu nedať dohromady? Čo netuší, čo všetko robí jej dcéra? Čo musí znášať, len aby im zabezpečila aký taký život? A ona dá aj ich posledné peniaze diablovi??? Emoticon Emoticon Tú Sally by mal niekto nenápadne vyhodiť cez balkón, minimálne zo šiesteho poschodia. A na betón, najlepšie. Emoticon
Kapitola bola skvelá, hlavne nám znova čo to objasnila. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!