OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 8.



Zúfalá - Kapitola 8.Rodina na pohľadanie

Kapitola 8.

Adam očakával, čo sa stane. Stál tam v spoločnosti Jareda, Nataly a Sam. Ostatní sa im snažili dať priestor. Alebo sa len proste zabávali ďalej. Na tej párty ich aj tak bolo sotva zopár. V duchu neustále rozoberal situáciu, v ktorej sa ocitli. Mal podozrenie, že Sam nevie, kto je priateľom jej kamarátky.

Keby to čo i len tušila, určite by sa tu neukazovala. Jared zase nevedel koho považuje jeho priateľka za kamarátku. Veľmi bizarná situácia. On sám netušil, čo by mal robiť. Nataly stále otvárala a zatvárala ústa. Akoby ju prepadli stovky otázok, no na žiadnu by asi nedostala uspokojujúcu odpoveď.

„Čože?“ vyhŕkla Nataly napokon.

To bolo znamenie pre Jareda a Sam, že by na seba mali prestať zazerať. Netušil, čo všetko sa medzi nimi u dialo, ale asi toho nebolo málo. Jared mal výčitky svedomia. Sam zase bola ukrivdená. To si dokázal vysvetliť podľa toho, aké slová používali, keď hovorili o tom druhom. No to bolo všetko. Vlastne ani nevedel, či by mal vedieť podrobnosti.

Sam rozhodila rukami, čím upútala jeho pozornosť. „Nechaj ma hádať – nič ti o mne nepovedal. Nepriznal sa k tomu, že má sestru. A teraz si myslíš, že si vymýšľam.“

Nataly švihla pohľadom medzi súrodencami. „No, to nie, ale... on predsa hovoril o sestre... ale...“ Sústredila sa na Jareda. „Nehovoril si, že tvoja sestra je ešte len dieťa?“

Sam sa priblížila k Jaredovi. „Takže ty si jej hovoril o sestre? Takže takto to je? Máte novú rodinu a na tú starú ste proste zabudli?“

„To nie je pravda!“ ohradil sa Jared. „To, že sme posunuli vpred neznamená, že sme na vás zabudli. To vy ste sa vykašlali na nás. Toľkokrát sme sa pokúšali kontaktovať vás, ale vy ste odmietli! Neodpovedali ste na listy, nezdvíhali ste telefón. A potom nám nejaký chlapík oznámil, že vás ani nepozná. A pritom s vami žil v jednom byte!“

Adam si v mysli vybavil obraz obytného domu, pred ktorým Sam vysadil. Najskôr si myslel, že len nechce, aby videli, kde býva. Ale potom sa suverénne vybrala k jedným dverám, otvorila ich a vošla dnu. Nie ako hosť, ale ako niekto, kto to miesto považuje za domov. To veľmi nešlo dokopy s Jaredovými slovami o tom, že mali byt v centre mesta. V skutočnosti bývali v jednej z najhorších štvrtí.

Tým pádom na tom finančne nemohli byť až tak dobre.

Potriasol hlavou.

Na to bude čas neskôr.

„Keby ste sa na nás nevykašlali, vedeli by ste, prečo to tak je!“

Hoci na seba obaja kričali, ich hlasy sa aspoň neniesli do diaľky. Na to sa okolo nich vznášala príliš hlasná hudba. Aj keď to vyzeralo skôr tak, že boli zatvorení v malej bubline, v ktorej im všetci dali pokoj. Preto tu ostali len oni štyria. Ostatní sa radšej vyparili.

„My sme sa vykašlali na vás? Kedy sa z našej rodiny stali dva rozdielny tímy, ktoré sa nenávidia?“

„To ste z nás urobili vy!“ obvinil ju Jared.

Sam sa mykla. Akoby ju udrel. Doteraz ju ešte nikdy nevidel tak živo na niečo reagovať. Keď ju predtým stretol na oslave svojho otca, pôsobila nezaujato. Akoby sa jej nemohlo dotknúť čokoľvek, čo sa deje okolo nej. No teraz to pôsobilo inak. V duchu zanadával, keď si uvedomil, o čom vlastne premýšľa.

Analyzoval jej správanie.

Snažil sa ju pochopiť.

Všetko to robil len preto, že to bola sestra jeho najlepšieho priateľa. Pritom predtým ju bez problémov odsúdil ako ďalšiu ženu, ktorá sa ponúka na predaj. Predsudky nezmizli. Len sa ich snažil chvíľkovo umlčať. Aj to len kvôli Jaredovi. Pravdepodobne by sa mal hanbiť sám za seba. Nebolo správne súdiť niekoho na základe konania niekoho úplne iného.

Nemal by predstierať, že niekoho pozná, hoci ho videl prvýkrát v živote.

Na chvíľu prestal vnímať dianie v miestnosti. Preto ho prekvapilo, že keď zodvihol pohľad, stál tesne za Sam jeden zo spolužiakov Nataly. Zabudol, ako sa volal. Ale jeho meno mu bolo úplne ukradnuté. Podišiel totiž k Sam a bez okolkov ju pohladil po zadku. Adam očakával, že stuhne, otočí sa a udrie ho. Alebo ho aspoň okríkne. No ona tam len tak stála a... dovoľovala mu robiť to, čo robil. Hladil ju a ona neprotestovala.

Akoby bola zvyknutá na to, že sa jej dotýkajú neznámi ľudia.

Skôr, ako stihol vyštartovať, vrhol sa vpred Jared. Chytil dotyčného za lem trička a vytiahol ho viac do stredu. Zblízka sa mu díval do tváre. Určite musel minimálne škrípať zubami.

„Čo si myslíš, že robíš?“ okríkol ho. Hlas sa mu triasol sotva potlačovanou zlosťou.

Dotyčný zodvihol ruky. „Hej, pokoj, kamoš. Len som sa chcel potešiť.“

Sam ešte stále nereagovala.

Len tam stála.

Čo bolo snáď ešte horšie, než možnosť, ktorá by zahrňovala jej krik a škriabanie nechtov.

„Ak sa chceš potešiť, daj si ďalšie pivo. Inak ti moja päsť pohladí ciferník. Čo hovoríš na takéto potešenie?“

Chalan mal aspoň toľko zdravého rozumu, aby zodvihol ruky v nevinnom geste.

„Hej, pokoj, keby som vedel, že je zadaná, aby by som sa k nej nepriblížil. Chápem, je tvoja.“

„Nech ťa pri nej viac nevidím, inak budeš mesiace sŕkať kura slamkou.“

Potom ho od seba Jared znechutene odhodil. Akoby nebol hodný ani len toho, aby si o neho u trel topánky. Adam zvedavo pozoroval Sam. Nedala najavo žiadnu emóciu. Len tam stála. Pripravená prijať svoj osud. Jared zodvihol ruku. Akoby ju chcel utešiť. Ale nakoniec sa ovládol. Na sestre mu záležalo. To bolo jasné. Inak by nereagoval tak prudko.

Lenže ani očividná obrana jej nepoškvrnenosti nestačila na to, aby sa preniesli cez minulosť.

Sam mu nepoďakovala. Len tam naďalej stála.

Jareda to najskôr pobúrilo.

Do stredu skupiny sa vtedy postavila Nataly. Zodvihnuté ruky mierila na hrude súrodencov. Akoby sa obávala, že sa na seba vrhnú. Hoci Jared zatínal päste, nezaútočil by. Poznal ho dosť dobre na to, aby vedel, že na ženu by sa ani nezahnal. Určite by ju neudrel. A Sam... Tá pôsobila takmer apaticky. Nevnímala tú situáciu. Nie úplne. Pôsobila ako niekto, komu je ukradnuté, čo sa s ním deje.

Alebo mal príliš divokú fantáziu.

Aj tým sa to dalo vysvetliť.

„Mohli by ste mi, vy dvaja, povedať, čo sa tu vlastne deje? Ste súrodenci? Prečo sa potom správate akoby ste boli v prítomnosti osoby, ktorú nenávidíte? Čo sa stalo!“ Potom sa Nataly zadíval na Jareda. „A prečo si mi, preboha, nepovedal o svojej rodine viac? Ja som ti prezradila všetko!“ vytkla mu.

Na Jareda pocit viny zafungoval efektívnejšie ako vedro studenej vody.

Sklonil hlavu a telo mu opadlo.

Už predtým ho videl konať rovnako. Vždy si myslel, že to bolo kvôli jeho vštepeným zásadám. Keď ho upozornil, že robí niečo, čo je nesprávne, vždy vycúval. Možno ho poháňal pocit viny. To by dávalo ešte lepší zmysel.

„Nataly, nemohla by si...“

Vtedy sa do rozhovoru zamiešala Sam. „Ale áno, Jared, povedz nám, prečo si jej nepovedal o svojej rodine?“

Adam sa takmer zasmial.

Naozaj mu chcela vyčítať to, čo ona sama robila?

Jared ju však nevnímal. Sústreďoval sa na Nataly.

„Tak? Povieš mi to? Alebo by som mala poprosiť Sam?“

Vtedy sa Jared zlomil. „Nie je veľmi o čom hovoriť,“ začal opatrne. „Boli sme rodina. A mysleli sme si, že aj šťastná. Potom sa naši rodičia rozviedli. Sam zverili do opatery matke, pretože bola maloletá. Ja som už bol dospelý. Odišiel som s otcom, aby nebol sám. A potom sme sa... proste... odcudzili. Naposledy som videl Sam, keď sme s otcom odchádzali. Nechcel som ti o nej hovoriť, pretože...“

„Pretože si na nás chcel zabudnúť,“ dokončila za neho Sam.

Hlas mala dutý.

Jared sa na ňu zadíval. „To nie je pravda. Si moja sestra! Nikdy by som na teba nedokázal zabudnúť. Rovnako ani otec. Prešli sme si peklom. Všetci.“

Adam sa sústredil na Sam. Bol zvedavý, či prijme tú ponuku na zmier.

On by to neurobil.

„Prešli sme si peklom,“ zašepkala Sam. „To si vystihol veľmi dobre. Peklo. Čo ste nám sami postavili.“ Zodvihla hlavu a pohľad zavŕtala do brata. „Tvrdil si, že nech sa stane čokoľvek, budeš tu pre mňa. Pomôžeš mi. Podržíš ma. Tvrdil si, že by si ma nikdy neopustil. Len sa sťahuješ na inú adresu. Aby sme všetci mohli zabudnúť na to, čo sa stalo. Môžem ti písať. Volať. Keď budem niečo potrebovať, mám prísť za tebou. Lebo ja som tvoja malá sestrička.“ Adam mal pocit, že sa rozhovorila len preto, lebo ju Jared vyprovokoval. „Ako dlho som však ňou ostala? Ani nie týždeň.“

Jared skrivil tvár. Rovnako by to dopadlo, keby ho udrela.

„Sam, ty tomu nerozumieš... keby si ma len nechala...“

Sam pokrútila hlavou. „Tristošesťdesiat sedem.“

Adam sa zamračil. A nebol jediný. Rovnako zareagovala aj Nataly a Jared.

„Čože?“ spýtal sa jeden z nich.

„Tristošesťdesiat sedem. Toľko listov som ti poslala,“ prehovorila pomaly. „Najskôr som ti písala každý deň. Len krátke lístočky. O tom, ako mi chýbaš. O tom, ako sa mám. Po nejakom čase som písala dva listy týždenne. Aby som ti mohla poslať niečo dlhšie. Obsiahlejšie. Lenže odpoveď prišla len jedna.

Odkaz na otrhanom papieri. Bez pozdravu. Len oznámenie, že ste v poriadku prišli. Tak som písala raz za mesiac. Listy boli dlhé. Posielala som hrubé obálky. Musela som dokonca číslovať strany, aby si sa v tom vyznal. Písala som ti o škole. O priateľoch. O tom, ako sa náš život mení. Aké je to ťažké. Ja som ťa potrebovala. Prosila som ťa o pomoc. Stačilo len, aby si mi zavolal! Potrebovala som len vedieť, že žiješ a si v poriadku. Potrebovala som vedieť, že aspoň niečo ostáva rovnaké. Ale bola som naivná.“

Zhlboka sa nadýchla. „Lenže ani vtedy som to nevzdala. Hoci listy som posielala náhodne. Nie pravidelne. Len keď som sa potrebovala vyrozprávať. Mohla som predstierať, že ma niekto počúva.“

Žalostne sa zasmiala. „Naposledy som ti napísala krátko pred šestnástymi narodeninami. Prvý list po dlhej dobre. Bol hrubý. Vyzeral takmer ako balík. Posledný pokus o nadviazanie kontaktu. Prosba o pomoc. Spoveď. Nazvi to ako chceš. Lenže odpoveď neprišla. Odpoveď nikdy neprišla! A vtedy by mi stačilo hlúpe ahoj!“ Rozhodila rukami. Očakával, že bude mať v očiach slzy. Nataly sa už kotúľali po lícach. Lenže ona ostávala chladná. „A teraz mi opäť povedz, že tomu nerozumiem.“

Jared natiahol za sestrou ruku. Lenže potom ju spustil späť k telu.

Asi pochopil, že to nemá zmysel.

„Ja viem, že som to pokašlal,“ začal pomaly. „Ver mi, ja to viem. Otec to tiež vie. Keby sme mohli, na listy by sme odpisovali. Lenže to nešlo. Spočiatku. Keď sa to zmenilo, začali sme písať my. Volať. Lenže listy sa vracali naspäť. Dokonca ste si odpojili telefón. Možno sme to pokazili, ale vy ste nám nedali šancu napraviť to.“

Prekvapivo sa Sam zasmiala. „A ty máš ešte odvahu toto mi povedať. Vyčítať mi to.“ Pokrútila hlavou. „Ani jeden z mojich listov si neotvoril,“ obvinila ho.

Zamračil sa. „To nie je pravda!“ ohradil sa, hoci nie zvlášť presvedčivo.

„Ani jeden z nich si neotvoril,“ trvala na svojom, „pretože ak by si to urobil, vedel by si, prečo sa listy vrátili neotvorené. Nepýtal by si sa, prečo sme si dali odpojiť telefón. Proste by si to vedel. Ale ty si tie listy nečítal.“

Tentoraz v hlase mala jasnú emóciu.

A tá bola ešte horšia ako hnev.

Sklamanie.

„Ja viem, pokašlal som to,“ povedal napokon Jared. „Ale aj ty si vinná.“

Adam očakával, že sa voči tomu Sam ohradí. Ale neurobila to. Zadíval sa jej do tváre. Opäť sa vrátila predchádzajúca strnulosť. Dutosť. Akoby nebola schopná nič cítiť. Pokojne dovolila Jaredovi, aby do nej kopal. Predtým sa ním nechala vyprovokovať. Keby sa to nestalo, asi by mu nič z toho nepovedala. Podľa všetkého nebola práve osobou, ktorá sa nejakým spôsobom obraňuje.

Miesto toho, aby Sam pokračovala v rozhovore s Jaredom, zadívala sa na Nataly.

„A toto je dôvod, pre ktorý o mojej existencii nevieš.“

Nataly vyzerala, akoby ju udrela. „To všetko je ale minulosť!“ ohradila sa takmer až príliš divoko. „Ste predsa rodina. Mali by ste držať spolu. Nech sa stalo čokoľvek. Vaši rodičia sa rozviedli. Ale to neznamená, že vy dvaja spolu nemôžete vychádzať!“

Sam sa na ňu zamračila. „Mohli sme spolu vychádzať. Ale on to neumožnil.“

Vtedy sa Nataly zadívala na svojho priateľa.

Jared naprázdno prehltol.

„Jared Paul White-Reed, nikdy som si nemyslela, že sa za teba budem musieť hanbiť!“ Rozhodila rukami. „Mali by ste to napraviť! Vysvetliť si to! Veď ste súrodenci! Vieš, čo by iní dali za to, keby mali mladšiu sestru?!“

Adam sa zarazil. Prekvapilo ho, že o tom Nataly tak otvorene hovorí.

Hlavne to, že vlastne hovorí o sebe, aby v Jaredovi prebudila pocit viny.

„White-Reed?“ ozvala sa Sam. „Ty si si nechal obe mená...“

Jared pokrčil plecami. „Naši sa rozdiveli, ale stále sú to moji rodičia. Nebolo by fér, aby som sa nechal premenovať len kvôli tomu, že už spolu nežijú. Môj otec je stále mojím otcom. Rovnako mi ostala aj matka.“

„Máš zvláštny spôsob, ako ukazuješ rodine svoju lojalitu.“

Vtedy medzi nimi nastalo ticho. Adam sa pozeral na všetkých troch. On sám nemal potrebu hovoriť. Snažil sa urovnať si myšlienky. Ničomu nerozumel. Ale v tom určite nebol sám. Podľa všetkého ani Jared netušil, o čom presne jeho sestra hovorí. Pravdepodobne by to však našiel v tých listoch, ktoré tak dokonale spočítala. To vypovedalo o jej zúfalstve. Možno o rovnakom, ktoré ju mohlo priviesť k jej súčasnému zamestnaniu.

A prečo o tom zase premýšľa?

Nakoniec opäť prehovorila Nataly: „Teraz máte možnosť si to vysvetliť!“ trvala na svojom. Očividne chcela, aby jej najlepšia kamarátka a jej priateľ spolu vychádzali. „Jared, začni teda ty!“ vyzvala ho.

Jared narovnal plecia. „Ja by som aj chcel všetko vysvetliť. Ver mi, že áno. Nič by ma nepotešilo viac ako mať opäť svoju sestru späť,“ priznal a podľa všetkého dúfal, že sa to Sam nejako dotkne. „Lenže príbeh, ktorý by som mal rozprávať, nie je len môj.“

„Svoj príbeh si môžeš nechať pre seba,“ zabrblala Sam.

„Môžem ti povedať časť toho, čo sa stalo. Ten zvyšok by ti ale mal porozprávať otec.“

Sam pokrútila hlavou. „A nenaruším vašej novej rodine poobedňajšiu siestu?“ nadhodila zvedavo. Jared podivným spôsobom stuhol. „Povedala by som, že prídem. Len aby nikto nemohol povedať, že som neprejavila aspoň snahu. Ale najskôr mi odpovedz na jediné – vedia o tom, že existujeme?“

„Sam, to nie je...“

„Tak vedia o tom?“ naliehala Sam.

Jared sklonil hlavu. „Lucy vie, že otec už bol ženatý. Vie o tom, že už predtým, ako sa s ňou oženil, mal rodinu. Vie aj o tom, že ja nie som jeho jediné dieťa. Ale to je všetko. A Amelie...“ Adam doslova videl, ako jeho priateľ váhal. „Amelie je príliš malá na to, aby podobným veciam rozumela. Takže sme jej nič nepovedali.“

Vtedy Sam ustúpila asi o krok dozadu. Nebol to veľký priestor, ale stačilo to na to, aby vyjadrila svoj postoj. Jared opäť pôsobil, akoby ho udrela. Nemohol sa mu čudovať. Dávala najavo, že s ním nechce mať nič spoločné. Vlastne sa jej ani nečudoval. Podľa všetkého toho prežila dosť na niekoľko životov.

Keby jej začal prejavovať sympatie?

„Takže máte svoju dokonalú rodinu. Otec si našiel ženu a oženil sa. Odkáž mu, že mu gratulujem, keď už sa neobťažoval pozvať nás. Snáď mu bude táto žena vernejšia ako tá predtým. A tvoja malá sestra... Nuž, môžeš sa opäť hrať na veľkého a starostlivého brata. Tentokrát to možno bude bez chyby. Nacvičené by si to mal mať. A veľký brat je predsa to, čo každá poriadna sestra potrebuje, však?“

Jared akoby ju nepočul. Natiahol za ňou ruku. „Sam, ako si vedela, že mama a otec...“

Sam však potriasla hlavou. „Nepýtaj sa na otázky, na ktoré nechceš poznať odpoveď.“ Vtedy sa otočila k Nataly. „Všetko najlepšie k narodeninám. Dúfam, že sa ti darčeky budú páčiť,“ povedala potichu a Nataly vtlačila do ruky akúsi darčekovú taštičku. „Prepáč, že som vám pokazila zábavu. Ale už odchádzam. Tak si zatancujte aj bezo mňa.“

Nataly ju zastavila, keď sa otočila na odchod. „Nemusíš odchádzať. Ostaň. Zabav sa s nami.“

Usmiala sa. „Prepáč, ale musím ísť. Čaká na mňa Liz.“

Jared spozornel. „Liz?“ Jeho hlas znel takmer neveriacky.

Sam sa vyklonila spoza Nataly, aby na neho videla. „Áno, Liz. Tvoja kedysi najmladšia sestra. Teraz už vlastne prostredná však,“ podpichla ho. „Určite si ju pamätáš. Mala tri roky, keď ste sa videli naposledy. Odvtedy od teba nepočula jediné slovo. Ja dúfam, že na teba už zabudla. Bude to tak pre ňu lepšie. Aspoň jej nebude chýbať niekto, komu na nej očividne nikdy nezáležalo.“

Skôr, ako stihol ktokoľvek niečo povedať, otočila sa a vykročila k dverám.

Nikto z nich sa ju nesnažil zastaviť.

Kapitola 7. ¦ Kapitola 9.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 8.:

6. LiliDarknight webmaster
10.05.2017 [12:01]

LiliDarknightPerla, s tou priepasťou si to vystihla. Medzi nimi je doslova Grand Canyon. Uvidíme, či sa im nakoniec podarí postaviť si k sebe most. Príležitosť na to budú mať, o to sa nemusíš báť. Emoticon
Adam nemohol Jaredovi nič povedať. Pretože to nemá v povahe. Ja viem, že sa na neho kvôli jeho predsudkom pozeráte cez prsty, ale on naozaj nie je taký zlý. Len toho veľa prežil, rovnako ako Sam.
Som rada, že sa ti kapitola páčila. Ďakujem za komentár. Emoticon

SunShines, hej, keby bolo keby, tak by Sam nikdy neprišla o brata a otca a teraz by boli všetci šťastní. Ale tak život, bohužiaľ, nefunguje. Emoticon Neboj sa, Jared nám ešte prezradí, prečo tie listy neotvoril. A som rada, že Adam dostáva druhú šancu. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

Pioggia, ďakujem za komentár. Emoticon

Nicky, som rada, že sa ti príbeh páči a ďakujem za komentár. Emoticon

Blacky, netvrdila by som, že Sam a jej reakcia (alebo ich absencia) má čokoľvek spoločné s vyspelosťou, skôr ide o jej pošramotenú psychiku, ktorá sa ešte o slovo prihlási. Emoticon
Jared nie je detinský, teda, urobil veľa hlúpostí, ale svoje dôvody na to mal. A čo by to bol za príbeh, keby ste sa o všetkom dozvedeli už na začiatku. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

5. Blacky
09.05.2017 [15:11]

wau tak toto bola naloz. Neviem co si mam mysliet o obvineniach jej brata ale ona mala pravdu ze ak by listy cital vedel by co sa deje. Ja neviem myslim ze nech uz podla neho urobila ona cokolvek stale tie listy otvorit mal. Rovno ti vravim ze za jeho obmedzenost a detinskost ho nemam rada.

Mam rada teatralizmus sama som sa parkrat tak zachovala priznavam Emoticon a preto ak by som bola na jej mieste vsetko by som vykricala.
Jasne ze jej zachovanie je omnoho vyspelejsie spravnejsie . neni mu povinna vysvetlovat ani hovno. Deculo blbe nech sa v tom vykupe.

Ano tato kapitola bola rovnako smutna ako deprimujuca a uplne rozculujuca.
Vystavila ma vsetky nepekne emocie a bojujem so slovnikom vulgarizmov aby som ti to tu nepospinila Emoticon

4. Nicky
09.05.2017 [12:11]

Páni zhltla jsem to jedním dechem Emoticon

3. Pioggia
09.05.2017 [7:43]

Wow Emoticon Nemám slov... Proste wow Emoticon Emoticon Emoticon

2. SunShines
08.05.2017 [15:29]

Uf, táto kapitola bola taká, povedala by som, srdce lámajúca. Emoticon Tá bolesť, ktorú bolo cítiť v slovách Sam, keď si už nedokázala nechať ten štít, ktorý si nasadzuje pred svetom. A to, že to všetko mohlo dopadnúť úplne inak, keby...keby bolo keby. Veľmi ma zaujíma prečo Adam nie len že na tie listy nepodpísal, ale ich dokonca ani nečítal a aj to, čo sa vlastne v tom období stalo na oboch stranách.
Ale musím povedať, že Adamov postoj sa mi veľmi páčil, že ani raz pred Jaredom nevytiahol to, čo o Sam vie a že si pripúšťa aj inú možnosť ako to, že to robí, len tak, lebo chce.
Nedočkavo sa teším na ďalšiu kapitolu! Emoticon

1. Perla přispěvatel
08.05.2017 [15:23]

PerlaNemám akosi slov... Emoticon Emoticon Emoticon

Medzi Jaredom a Sam je obrovská priepasť, ktorá sa len tak zaceliť nedá. Chápem ich oboch, obviňovať toho druhého je predsa najjednoduchšie. Súhlasím so Sam, že ak by si prečítal jej listy, všetko by bolo iné. Vedel by, ako na tom sú s financiami, nezabudol by na Liz... dá sa zabudnúť na malé dieťatko? Emoticon

Adam by mohol povedať o tom, že vie, kde býva. Aby si aspoň Jared uvedomil, že sa nemá tak dokonalo, ako si vždy myslel. Nemyslím si ale, že návšteva by teraz bolo pre Sam to najelpšie, hlavne, keď pôjde za Liz a mala by sa tváriť aspoň trochu normálne.

Drahá, mám toľko otázok a toľko smútku po tejto kapitole... je mi všetkých ľúto a nedokážem si rpedstaviť, čo musela urobiť ich mama, že boli nútení presťahovať sa a žiť v takých podmienkach. Doktorka sa predsa len tak nespustí... alebo?

Každopádne, časť bola dokonalá, úplne ma vyžmíkala, a pritom mám pocit, že to bude ešte horšie, neviem prečo. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!