OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 11.

17.05.2017 (11:00) • LiliDarknight • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1067×

Kapitola 11.

Sam sa porozhliadla po miestnosti, v ktorej sa ocitla. Keďže nechodila často práve na takýto druh akcií, nevedela, čo by mala očakávať. Myslela si, že ich niekam odvezú. Namiesto toho sa nachádzali priamo v sídelnej budove. Podľa všetkého to bolo všetko možné, na čo si majitelia spomenuli. Dávali svojim klientom pocit bezpečia a hlavne intimity.

To isté neurobili pre svojich zamestnancov, či už stálych alebo občasných.

Takže Sam skončila navlečená v niečom, čo ani nepripomínalo negližé. Nemalo to dosť látky dokonca ani na zvodnú spodnú bielizeň. Nešlo o jej nepohodlie. Alebo nebodaj hanblivosť. Stratila schopnosť cítiť rozpaky. Teraz by však čokoľvek dala za normálne oblečenie. Bola jej zima. Hoci miestnosť bola navrhnutá tak, aby navodzovala dojem tepla. Asi preto tam bolo toľko pohoviek v tmavých odtieňoch modrej a fialovej. Jej osobne to pripadalo ako jeden veľký gýč.

Spoločne s Ginou a ďalšími dvoma dievčatami čakali usadené v kreslách pri stole. Sam netušila, ako dlho tam budú musieť sedieť. Prepadla ju istá nedočkavosť. Čím skôr sa to začne, tým skôr dostane svoje peniaze. Očividne to však nebolo také jednoduché, ako si myslela.

Nakoniec sa dvojkrídlové dvere otvorili a dnu vošlo niekoľko mužov. Dokonca aj tri ženy. Napriek tomu, že tento prominentný klub bitkárov si získal tú najhoršiu povesť, nikto z nich nevyzeral desivo alebo násilne. Čo bolo ešte horšie. Ak boli nenápadní, o to horšie sa odhadovali ich reakcie.

Sam nezaujato prebehla očami po všetkých. Hádala, ktorí z nich si ju vyberú.

Akoby na tom záležalo.

Proti svojej vôli sa však na jedného z nich sústredila viac, než plánovala. Tú tvár by spoznala kdekoľvek. Za posledných viac ako šesť rokov robila spoločnosť veľa ľuďom. Videla ich postele, obývačky, pracovne. Zažila na vlastnej kože ich zvrátené chúťky. A všetko to pre trpela.

Stával sa z nich zástup rozmazaných tvárí. Nepamätala si o nich nič. Ona bola len nástroj, ktorý používali na naplnenie túžob. Avšak jedna tvár jej napriek tomu ostávala vypálená na vnútornej strane viečok.

Daniel Gates.

Pochybovala, že to bolo jeho pravé meno. Napriek tomu si ho však pamätala. Spoločne s každým okamihom, ktorý s ním prežila. Poslednýkrát, čo niečo pri sexe cítila. Pretože tak to bolo lepšie. Nemusela sa trápiť. Neplakala. Netrpela. Aspoň toľko ju naučil, hoci to asi neplánoval.

Áno, pamätala si každý detail. Ako by aj mohla zabudnúť. Na muža, ktorý kúpil jej panenstvo, bude spomínať do konca života. A podľa toho, ako sa usmial pri pohľade na ňu, aj on spomínal. V krátkom ojedinelom okamihu zatúžila utiecť odtiaľ. Spomienky na tú noc boli príliš temné. Napriek tomu ostala sedieť. Toto je práca. Nič viac a nič menej. Musí si zachovať profesionalitu.

Mala len niekoľko sekúnd na to, aby sa pripravila na jeho príchod.

Na tvári mal široký úsmev, keď k nej konečne prikročil. Za ním poslušne cupitala akási žena. Podľa oblečenia skôr pôsobila ako žienka domáca. Lenže zdanie môže klamať. Toto je miesto, kde sa z ľudí po zotmení stávajú monštrá. Pretože napriek všetkému sú práve ľudia najväčšími obludami. A tí, od ktorých by to spoločnosť čakala najmenej, sú najhorší.

„Teba by som tu nečakal,“ zapriadol sladko, keď sa zastavil tesne pred ňou.

Neodpovedala mu. Ani jedna z nich tu nebola preto, aby sa s niekým rozprávala.

„Kto je táto lahodná jednohubka?“ spýtala sa žena. Jej hlas akoby ani nepatril k jej vonkajšiemu vzhľadu.

Daniel sa po nej natiahol a vytiahol Sam na nohy. Hodnotiacim pohľadom skúmal jej telo. Len tam stála. Nič nerobila. Nereagovala. Skĺzla k svojmu typickému správaniu. Nevyzeralo, že by si to všimol. Stačilo, aby v správnym moment zastonala. Nikomu z nich predsa nešlo o to, aby si to užila ona. Čo by nebolo možné, ani keby sa snažili. Sex sa pre ňu stal tým istým, čím sa pre obyčajných ľudí stalo varenie kávy alebo kosenie trávnika. Proste niečo, čo je súčasť života. Stereotyp.

„Toto, moja drahá,“ povedal a potisol Sam dopredu, aby si ju tá žena mohla obzrieť, „som stvoril. Toto stvorenie... Naposledy sme sa videli pred pár rokmi. Bol som jej prvý. Očividne som bol úspešný. Pozri, kam si to dotiahla.“

Nebola to otázka. Aj keby bola, nikoho z nich by odpoveď nezaujímala.

„Zoberme si túto,“ zapriadla žena.

Sam si uvedomila, že tam nebola len preto, aby toho muža s prevádzala. Ona sa mala stať súčasťou takzvanej zábavy. Nie, že by to predstavovalo nejaký rozdiel. Muži alebo ženy, na tom nikomu z nich nezáležalo. Nikto sa ich nepýtal, či im to vyhovuje. Ona by nevedela odpovedať.

Na začiatku bolo divné nechať sa hladiť inou ženou.

Dovoliť jej dotýkať sa jej istým spôsobom.

Za ten čas vedela len toľko, že muži neboli až takí vnímaví. Ak sa príliš nesnažila predstierať orgazmus, ani si to nevšimli. Ak však prišli páriky, aby ozvláštnili svoj sexuálny život, musela Sam načrieť hlboko do svojich hereckých schopností. Ženy mali tendenciu skôr ju usvedčiť z klamstva alebo predstierania.

Jej vnímanie si opäť získal muž pred ňou. Potlačil ju smerom k jednej zo stále voľných pohoviek. Podľa výkrikov a vzdychov, ktoré sa vznášali v povetrí, sa ostatní začali zabávať. Exhibicionizmus bol veľmi vítanou kvalitou. Či už išlo o zamestnancov alebo zákazníkov.

Keď bola Sam takmer na mieste, cítila, ako ju niekto sotil dopredu. Tvárou dopadla na mäkký matrac. Nejaké prsty ju pohladili po chrbte. Následne ju rovnako prudko otočili tvárou k stropu. Na ramene pocítila ostré bodnutie, keď sa jej do kože zahryzli niečie nechty. Zodvihla pohľad.

Nad ňou sa skláňala tá žena.

Kým kráčali, stihla sa vyzliecť. Teraz pred ňou stála v podobnom úbore, aký mala na sebe Sam. Muž si sadol do kresla hneď vedľa. Okrem toho, že bol úplne nahý, sa na ňom nič nezmenilo. Podľa všetkého sa plánoval len pozerať. Lenže to už Sam cítila, ako sa jej štíhle prsty ovíjajú okolo hrdla.

Mierny tlak ju prinútil opäť sa sústrediť na tú ženu. Na tvári mala masku potešenia. Na druhej strane, ona nemohla byť viac nezaujatá. Keď ju jeden muž škrtil prvýkrát, na chvíľu ju prepadla panika. Teraz však vedela, že skôr alebo neskôr jej dopraje ďalší dúšok vzduchu.

Privrela oči.

Dýchala rýchlo.

Plytko.

Začínalo sa jej točiť v hlave.

Avšak v momente, keď bola schopná opäť zhlboka nasať do pľúc vzduch, zacítila opäť bodnutie bolesti. Žena sa k nej sklonila a uhryzla ju. Vtedy si Sam uvedomila, aký typ ľudí má pred sebou. Týmto nezáležalo na potešení iných. V deň, keď si Daniel kúpil jej panenstvo, tiež neprišla žiadna neha. Niektorých totiž vzrušovalo, keď mohli ostatným ubližovať. Tým lepšie pre ňu.

Nemusí predstierať, že si to užíva. Im na tom nezáleží.

Dôležitý je ich vlastný sebecký pôžitok. Čo je poznávacia črta všetkých ľudí.

***

Sam ešte stále sedela v prednáškovej miestnosti. Bolo pre ňu nesmierne náročné sústrediť sa. Stále myslela na to, čo sa stalo tesne predtým, než vošla dnu. Keď jej spadol šál. Nezáležalo jej ani tak na to, že niekto videl tie rany. Radšej ich však neukazovala. Pretože to v ostatných vyvolávalo chuť klásť jej nepríjemné otázky. A jej odpovede by sa im nemuseli páčiť.

Z nejakého dôvodu však úplne znervóznela, keď ju takto videl Adam. Čo bolo viac ako nelogické. Nemali medzi sebou žiadny druh vzťahu. Neboli ani len priatelia. Opäť sa však opakovalo to isté, čo predtým – mala pocit, že sa musí chrániť pred jeho otázkami. Reagovala prudko. Dokonca sa s ním bola ochotná hádať. To sa jej veľmi nestávalo.

V duchu to pripisovala svojej vlastnej nervozite. Dnes ide na pravidelné vyšetrenia k lekárke. Ako teória to mohlo byť pravdepodobné, ale sama tomu neverila. V Adamovi bolo niečo... netušila čo. Prebúdzal ju však z apatie. Za normálnych okolností by bola povoľná, dovolila by mu kričať na ňu. Jej jedinou reakciou by bolo prikývnutie alebo žmurknutie. Lenže ona s ním normálne komunikovala. Dokonca mala tendenciu reagovať naozaj emotívne. A to sa jej nepozdávalo.

Keď sa prednáška konečne skončila, vybral sa von z budovy. Neskôr sa mala dostaviť na vyšetrenie ku gynekologičke. Sestrička ju objednala na presnú hodinu. Bude trvať aspoň hodinu, kým príde na rad. Lenže pochybovala, že by sa dokázala sústrediť na to, čo hovorí prednášajúci. Navyše je tam toľko ľudí, že si len sotva všimne, ak tam nebude.

Pomalým krokom sa vybrala von. V duchu sa čudovala, že sa Nataly neukázala. Podľa Adamovej čulosti usudzovala, že to na večierku príliš neprehnali. Netušila, prečo teda neprišla. Chcela veriť, že sa necítila dobre. Lenže niečo jej našepkávalo, že to má niečo spoločné s jej bratom. A hlavné tým, že Nataly nemala príliš v láske klamárov.

Asi preto sa so Sam nerozprávala.

Ráno jej dokonca poslala správu, či sa stretnú v škole. Neodpovedala. Tak sa na to vykašlala. Ona prvý krok urobila. Ak chce byť Nataly nahnevaná, nech to urobí. Jej to bolo úplne ukradnuté. Nedokázala sa však oklamať. Nataly bola jej priateľka. Nechcela o ňu prísť. Nemala však toľko bojovnosti, aby s tým niečo urobila. Na to bola príliš pasívna.

Na súkromnú gynekologickú kliniku dorazila o niekoľko minút neskôr. Bola v dobrej štvrti a poplatky za vyšetrenia tu boli poriadne vysoké. Keby agentúra, pre ktorú pracovala, nepreplácala tieto vyšetrenie, išla by len do štátnej nemocnice a dúfala by, že ju príliš neošklbú.

Vo vnútri klimatizovanej a vkusne zariadenej čakárne sa posadila na jednu zo stoličiek. Miestnosť nebola veľká, nakoľko všetky stretnutia boli vopred naplánované. Okrem nej tam sedela ešte jedna tehotná žena. Na Sam to vždy zapôsobilo ako pripomienka. Keďže sa vždy starala o Liz, bola jej v podstate mamou, bola už dosť skoro pripravená na vlastné dieťa. V čase, keď jej kamarátky zo školy snívali skôr o prvých bozkoch alebo štúdiu, ona cítila, že by dokázala byť matkou.

Túžila po rodine a po deťoch.

Lenže okolnosti sa menia.

Teraz bolo tehotenstvo to posledné, čo v živote potrebovala. No napriek tomu sa neubránila bodnutiu závisti. Aby zahnala nebezpečné myšlienky, siahla po letákoch pripravených na stolíku. Akoby sa jej vlastný osud chcel vysmiať, ten prvý bol venovaný plánovanému rodičovstvu. Hodila ho naspäť, akoby ju pohrýzol.

Miesto toho sa vybrala na bezpečnejší výlet do zákutí vlastných spomienok. Keď prišla do ordinácie prvýkrát, bola nesmierne vystrašená. Nie snáď kvôli tomu, že jej bolo nepríjemné obchytkávanie. Vtedy však bola dohnaná agentúrou, aby sem zašla. Pretože nemala urobené povinné vyšetrenia. A navyše jednému z klientov praskol kondóm.

Myšlienka, že by mohla otehotnieť, ju vtedy vydesila. Ak by sa to stalo, na potrat by určite nešla. Nedokázala by to. A to by ju vyradilo z práce na niekoľko mesiacov. Vtedy ju doktorka ubezpečila, že sa nemá čoho báť. Urobila jej odbery, vyšetrenia a potom jej podstrčila nejakú tabletku.

Sam niekoľkokrát zopakovala, aby ju neužívala pravidelne. Vraj je to nebezpečné. Ani sa tomu nečudovala. Po jej užití jej bolo hrozne zle. Niekoľko dní bola schopná len mátožne sa potácať, vracala a nálady sa jej menili rýchlejšie ako hormónmi posadnutej tehuľke. V hlave jej búšilo, akoby sa tam usadili domorodci.

Odvtedy pravidelne užívala antikoncepciu a takisto chodila na prehliadky, ktoré agentúra neskôr zaviedla ako povinnosť. Nikto nechcel, aby im po meste pobehovali prenášači pohlavných chorôb.

Zo spomínania ju vytrhlo až zatrasenie. Prekvapene zodvihla hlavu. Vedľa nej stála usmievajúca sa sestrička. Dvere vedúce do prípravnej miestnosti boli otvorené. Podľa všetkého ju volala, ale Sam nepočula.

„Môžete sa ísť pripraviť,“ povedala akoby v odozve na jej myšlienky.

Sam sa mierne usmiala a nasledovala ju dovnútra. Tam si zložila veci. Prezliekla sa do pripravenej košele. Bola to jedna z tých, ktoré odhaľovali celú zadnú stranu jej tela. V zime to predstavovalo isté nepohodlie. Nikto predsa nechcel, aby mu fúkalo na zadok.

V nasledujúcich minútach sa vrátila sestrička. Spoločne prešli niekoľko bezpečnostných otázok týkajúcich sa jej sexuálneho života. Podľa zvukov šíriacich sa z otvorených spojovacích dvier sa budúca mamička práve rozplývala nad dokonalosťou svojej budúcej dcéry. Snažila sa blokovať to ochkanie a achkanie.

Stroho uviedla počet partnerov a častosť pohlavného styku. Pri oboch uviedla len približný počet. Neviedla si špeciálnu evidenciu. Sestrička nijako nereagovala, len zapisovala. Hoci bolo jasné, že nie je práve nadšená. Niekoľkokrát sa jej snažila dohovoriť. Sam si ale nemohla dať poradiť. Nešlo len o jej život.

Nakoniec jej sestrička odobrala krv. Potom ju prinútila ľahnúť si. Vraj aby neomdlela. Keď potom prešla až k doktorke, všetko robila automaticky. Nevnímala. Nedávala pozor. Nebolo to potrebné. Keď sa však začala vypytovať na rany na vnútornej strane stehien, nemohla viac predstierať nezaujatosť. Značky od zubov tej ženy z predchádzajúceho večera. Sam prezradila toľko, koľko mohla – takže ju ubezpečila, že sa všetko udialo s jej súhlasom.

Ona predsa vedela, kde Sam pracuje.

„Mali by ste zmeniť zamestnanie,“ pripomenula jej gynekologička, krútiac pri tom hlavou.

Sam neodpovedala. Čo by jej asi tak mala povedať? A klamať nechcela, Ako sa jej priznala doktorka prvýkrát, keď sa stretli, Sam bola vo veku jej dcéry. Takže tým pádom mala nutkanie správať sa voči nej zodpovednejšie než tomu bolo pri iných pacientkach. Sam to ani v najmenšom nelichotilo.

Vyšetrenie prebehlo rovnako rýchlo, ako Sam očakávala. Všetko vlastne dopadlo rovnako dobre, ako vždy. Nebola tehotná. Nemala žiadnu infekciu. Neprebudila sa u nej rakovina. O prípadných chorobách ju informujú výsledky rozboru krvi a výteru. Tie jej prídu poštou o niekoľko dní.

Doktorka jej tiež pripomenula, že výsledky má odovzdať svojmu zamestnávateľovi. Kvôli mlčanlivosti a iným predpisom nemohla výsledky posielať ona sama. Ale mohla niekomu oznámiť, že tam bola na vyšetrení. Ak by neodovzdala potrebné papiere, dostala by sa do problému.

Nakoniec opäť preberali jej antikoncepciu. Či nemala problémy. Akékoľvek. Sam odpovedala bez toho, aby o tom musela rozmýšľať. Nakoniec sa išla prezliecť. Dôkladne sa zahalila. Košeľu hodila do koša. Potichu sa rozlúčila. Podľa všetkého tam už mali ďalšiu pacientku. Prešla cez prázdnu čakáreň. Čoskoro už vychádzala von.

Nadýchla sa chladného čerstvého vzduchu. Skôr, ako si stihla naplánovať, čo bude robiť, kým bude musieť ísť na ďalšiu prednášku, všimla si dvojicu kráčajúcu jej smerom. Normálne by tomu nevenovala pozornosť. Ale upútali ju výrazne farebné vlasy toho dievčaťa.

Jej šťastie sa rozhodlo vyplaziť jej jazyk.

Smerovali k nej Nataly a Jared. Podľa toho, ako sa držali za ruky, nemal včerajší výstup na ich vzťah zhubný vplyv. To im rozhodne priala. Zvažovala, či by nemala utiecť. Lenže nedostala príležitosť. Nataly si ju veľmi rýchlo všimla. Zamávala na ňu. Teoreticky by mohla byť nevychovaná a odísť. Ale radšej ostala stáť na mieste.

„Sam!“ skríkla Nataly nadšene. „Čo tu robíš?“

Sam sa otočila. Ešte stále stála pred budovou. Nad hlavou mala tabuľu, ktorá jasne oznamovala, čo sa nachádzalo vnútri. Pravdepodobnosť, že tam bola kvôli nákupu zeleniny, bola naozaj mizivá. No nič z toho nepovedala. Miesto toho pokrčila plecami a odvetila:

„Vyšetrenie.“

Nastalo trápne ticho. Presne to asi Nataly nechcela, aby sa stalo. Preto jej položila tú nezmyselnú otázku. Jared bol doslova drevený. Sam nebola o nič lepšia. Nataly tekala pohľadom z jedného na druhého. Očividne sa nemienila vzdať.

„Práve sme rozmýšľali, že ideme na kávu. Pridaj sa k nám.“

Nebola to otázka. „Nataly, nemyslím si, že by...“

Nenechala ju však dohovoriť. „Nechcem počuť výhovorky. Obe veľmi dobre vieme, že máš čas. Ďalšia prednáška nám začína až takmer o hodinu. Ak sa chceš len tak prechádzať po okolí, pokojne môžeš. No nebolo by ti lepšie v teple a s hrnčekom obľúbenej čokolády?“

Áno, Nataly ju poznala tak dobre, aby ju dokázala vydierať ponukou obľúbeného nápoja. Sam pri tom škrípala zubami. Kedysi by dala čokoľvek za to, keby sa takto mohla stretnúť s bratom. Keby sa Nataly pokúšala o to isté tak pred štyrmi rokmi, asi by bozkávala zem, po ktorej chodí. Teraz? Cítila len nevrlosť. V duchu sa samej seba pýtala, či chce riskovať, že príde aj o Nataly.

Odpoveď už poznala.

„Tak dobre. Ale neočakávaj zázraky,“ odvetila potichu.

„Vy dvaja by ste sa mali porozprávať.“

Sam zovrela pery. „Ak chceš, aby som išla s vami len preto, lebo chceš, aby sme sa rozprávali, nevyjde ti to. Bude to chcieť viac ako len jeden pohár horúcej čokolády.“ To, že povedala viac, ako mala, si uvedomila v momente, keď sa Jaredovi zodvihol jeden kútik úst.

Rada by predstierala, že klamala.

Opak bol však pravdou.

Napriek všetkému nemala v povahe ubližovať ostatným. Ona bola mučeník, nie mučiteľ. No aj keby to tak nebolo... Jared bol jej brat. Na nejakej úrovni chcela, aby sa všetko medzi nimi urovnalo. Hoci bolo veľmi pravdepodobné, že je už neskoro.

Kapitola 10. ¦ Kapitola 12.

Autor: LiliDarknight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 11.: