OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Život malej čarodejky - 6. kapitola

23.09.2015 (09:00) • majka587 • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 752×

Vošli sme do preplnenej sály.  Dievčatá sa začali štuchať a ukazovať mojim smerom. Áno, som tu nová, ale to predsa aj iní, nie? Prečo sa tak na nás pozerajú?!

„Moc na takéto akcie nechodím a ak áno, tak sám!“  zasmial sa vedľa mňa Dam.

„A čo tu potom robievaš?“ Ako tu môže prežiť sám? Nechápala som.

„Normálne, bavím sa s kamarátmi a ich dámami. Alebo rozbíjam hubu Dávidovi.“ Mykol plecami.

„No... tak... to je veľmi... znepokojujúce,“ dostala som zo seba.

Zasmial sa a už aj ma ťahal naprieč všetkou tou prečančanou sálou.

„Ahoj Dam!“ A už ho oblápal jeho kamarát. Pozrel na mňa. „Dam, koho si to sem doviedol? Prváčka?“ vyzvedal.

„Nie, bude chodiť do triedy s nami!“ odpovedal mu Dam.

 „Ako sa voláš?“ chcel vedieť.

„A ty?“ nedala som sa.

Zasmial sa. „Sebastián“ podal mi ruku.

„Nataša.“ Usmiala som sa na neho.  „Tak, budeme tu len tak stáť? Alebo čo?“ chcela som vedieť.

„Nie, samozrejme, že nie!“ zvolal Sebastián a už aj ma ťahal k stolu, ktorý bol už skoro poobsadzovaný. Posadili ma vedľa dievčaťa z hnedo-hrdzavými vlasmi.

„Nataša!“ predstavila som sa jej.

„Sofia!“ Usmiala sa na mňa. „Ideš do prváku?“ opýtala sa ma milo.

„Nie, ja budem chodiť do triedy s Damom,“ odpovedala som a sklopila zrak.

„Jeeej! Tak to budeme chodiť do triedy spolu!“ zavýskala, až sa pár ľudí otočilo našim smerom. Zasmiala som sa.

Niekto sa nado mnou zohol. Hneď som vedela o koho ide.

„Stále si si to nerozmyslela? So spodinou sa tu rozpráva iba Damián.“ Na Sofiu sa pozrel pohŕdavo.

Aj keď som ju vlastne ani nepoznala , postavila som sa zo stoličky a poriadnu mu strelila. Sofia zhíkla a vlastne nie len Sofia.

„Ja najlepšie viem, kto je a kto nie je spodina! A ty ňou rozhodne si! Drž sa od Sofie a aj odo mňa ďalej! Počuješ!“ Celá som sa triasla.

„Vypadni, Dávid! Dámy ťa tu nechcú!“ vstúpil medzi nás Sebastián.

„Ja tu vidím len jednu a to s poriadnou ranou! Ale dobre. Tak neskôr, Nataša!“ A odpochodoval za svojimi kumpánmi.

„Ste v poriadku?“ pýtal sa nás oboch Damián.

„Ja som v pohode. Škoda, že som mu nedala radšej do vajec!“ hnevala som sa na seba.

Otočila som sa na ostatných a tí vybuchli do obrovského smiechu.  Usmiala som sa taktiež a sadla si opäť k Sofii.

„Ďakujem!“ pípla.

„Za takéto veci sa neďakuje, to je predsa samozrejmosť!“  Usmiala som sa na ňu. Objala ma.

„Študenti posadajte si!“ zreval učiteľ na pódiu.

Študenti sa usadili. Naproti nám si sadol Dávid s jeho nohsledmi.  Usmial sa na mňa. Fuj, naznačila som perami. Rozosmial sa.

Odvrátila som od neho tvár a sústredila sa na učiteľa.  Blá, blá a ešte raz blá! Nakoniec som ho proste odignorovala. To isté aj Damián. Keď to mučenie skončilo rozoznela sa hudba.

Opýtala som sa Dama, či ide tancovať. Nechcel, to isté aj Sebastián. Pokrčila som ramenami a otočila sa na Sofiu. Tá ma už aj ťahala na parket. Naskákali sme sa, nasmiali a hlavne nablbli. Pesnička sa skončila a nastal slaďák.

Otočili sme sa na odchod, keď nás zastavili čiesi ruky. Mňa si do náruče pritiahol Dávid a Sofiu akýsi jeho kamarát.

„Pusť ma!“ Mračila som sa na neho.

„Nie, najskôr si so mnou zatancuješ!“ Pritisol si ma ešte bližšie a začal so mnou tancovať.

Aj keď som si to nechcela priznať, bolo mi pri ňom príjemne.  A to ma poriadne hnevalo.

„Smiem dámu poprosiť o tanec?“ ozvalo sa za Dávidovým chrbtom. Stál tam Damián.

„Bude mi potešením!“  povedala som rýchlo.

Dávid sa mi uklonil, pobozkal mi ruku a opustil nás. Ešte som ponad Damove plece zaznamenala, že aj Sofia je už v bezpečí. Dam si ma pritiahol k sebe a začal so mnou tancovať.

„Bože, on si nedá pokoj!“ posťažovala som sa Damovi.

„On nikdy!“ Zamračil sa Dam.

„Dal si si dole motýlika!“ pokarhala som ho.

„Na môj vkus bol až moc natesno.“ Zasmial sa Dam.

„Nebojíš sa, že ťa príde skontrolovať mama?“ vysmievala som sa mu.

„Nestraš!“ Pre istotu sa okolo nás poobzeral. Vybuchla som do smiechu.

„Povedal som ti, že ti to pristane?“ opýtal sa ma.

„Áno, keď si sa hádal s otcom.“ Usmiala som sa a trochu som sa aj začervenala.

„To je možné...“ zaškeril sa.

Asi fakt nemá rád motýliky, pomyslela som si.

Po skončení piesne si ideme všetci štyria sadnúť a už sa na parket nevraciame. Smejem sa a je mi dobre.  Zisťujem, že Sofia so Sebastiánom spolu chodia. A sú fakt sladkí!

Sofia a ja sa po plese vyberieme chodbami do ubytovne pre študentov a presnejšie do dievčenskej časti.  Tá sa ešte delí podľa toho, či ste temný alebo svetlý. Ja a Sofia sme spolu medzi svetlými.

Sofia je na izbe sama a ja som sa jej tam hneď votrela. Prezliekli sme sa a vybaľujeme si veci, ktoré nám doniesli do izieb počas plesu. Ja som si ich musela presunúť z inej izby do Sofiinej. Ale bolo to v pohode.

Sofia mi prezradila, že k nej už nové študentky na jej žiadosť nedávajú. Boli  z toho len problémy.  Nevypytovala som sa jej na podrobnosti. Vedela som, že to muselo  byť niečo o čom nechce hovoriť.

Osprchovali sme sa v dievčenských sprchách, vošli do izieb a išli spať. Druhý deň nás čaká prvý deň školy a ja sa naň veľmi teším.  Bude to iné ako doma, vo svete ľudí, ale na počudovanie som sa nebála.

Mama mi rozprávala o tom, ako to na hodinách prebieha a ak si nebudem vedieť dať rady, Sofia alebo Damián mi pomôžu, tým som si bola istá a vlastne ani Sebastián by asi nezostal pozadu. Vyzerá ako fajn chlap.

„Mala by si sa prestať prehadzovať a konečne spať, inak ťa k tomu prinútim tou lampou! Nechcem vyzerať ako mŕtvola, a tak ja vyzerám vždy, keď sa nevyspím!“  Po pól hodine môjho prehadzovania na spôsob kapra zvolala Sofia.

„Keď ja som taká nedočkavá!“ posťažovala som sa.

„Tak si uvedom, že keď zaspíš , hneď bude aj ráno,“ poradila mi.

Znovu som sa prehodila: „Nepomáha!“

„Tak si spomeň na toho debila Dávida a spi!“ zaskučala.

„Idem sa poprechádzať po škole!“ navrhla som nakoniec.

„To je predsa zakázané!“ vypískla Sofia.

„Dám si pozor!“ uistila som ju. 

Sebastián:

Sofia:

P.S.: Prosím o komentáre. Ani neviem či píšem niečo, čo sa vám vlastne páči. :/

Autor: majka587, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život malej čarodejky - 6. kapitola: