OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » V srdci tigra - Kapitola 16.



V srdci tigra - Kapitola 16.Do náručia osudu

Kapitola 16.

Phoebe sa pohodlne usadila do mäkkej sedačky pri okne s vedomím, že už o pár minút sa bude za to preklínať. Ak existovala na svete jediná vec, ktorej sa desila viac ako toho, že stratí Braxa, bolo to práve lietanie. A aj napriek tomu dobrovoľne a bez výrazných protestov nastúpila a odvtedy si neprestala nervózne žmoliť okraj košele. V snahe zabudnúť aspoň na pár minút do čoho sa to zase dostala, sa obzerala okolo seba.

Bez najmenšej výčitky skúmavo sledovala každý, aj ten najmenší, pohyb vo svojom okolí. V súkromnom lietadle samotnej kráľovnej, kde nebolo prekvapivé nájsť aj posteľ, ich bolo desať a jeden pilot. Pričom len šiesti budú priamo riskovať svoje životy za menej ako dvadsaťštyri hodín. Štyria vlkolaci z Finovej svorky, ktorí odmietli len tak odísť, boli s nimi a slúžili ako záloha. Brax sa ich snažil presvedčiť, dokonca niekoľkokrát, ale odmietli len tak utiecť z boja, hlavne ak to ich vodca sľúbil.

Phoebe si nebola istá, ale mala pocit, že to tí vlkolaci robili z vďačnosti. Nikdy sa na to nespýtala, možno sa bála odpovede, ale niečo sa medzi nimi muselo stať, že ich to tak spojilo. A pochybovala, že za to mohla len skutočnosť, že Brax nejakú tú chvíľu prebýval pod Finovou strechou. A tak sa nakoniec stalo, že boli s nimi, oboznámení s priebehom útoku a v prípade núdze boli schopní zasiahnuť a zachrániť tak niekomu krk. Hoci to nikto z nich nepovedal, Brax sa cítil istejšie, keď vedel, že ich má v prípade núdze poruke.

Keď jej mysľou prebehlo Braxovo meno nasledované jeho napätou tvárou, ktorá sa nad ňou skláňala v zajatí túžby, mimovoľne sa zachvela. Kútikom oka pozerala jeho smerom a s rozladením si všimla, že Ellen okolo neho tancuje akoby jej za to platili, hoci sa jej Brax snažil všemožne uniknúť. Doslova ho uháňala.

Od toho pamätného dňa, keď ju takmer zadusila pred zrakmi ostatných, si od nej držal odstup, hoci ona akoby to nechcela pochopiť. Phoebe síce bola za kráľovnou, ale veľa toho nezmenila – skutočnosť, že jej ani jedna neverí, nebola novinkou. Lenže ani kvôli osobným sporom ju nemohla vynechať z celej záležitosti, alebo ju potrestať, a tak všetko ohroziť. Keby ju nemali, nemuseli by vyhrať a čo horšie – všetci tam mohli zomrieť. Tak Phoebe len sklonila hlavu a uspokojila sa s tým, že podľa kráľovninho tajného rozkazu sa jej Ellen nesmela ani dotknúť. Pochybovala však, že by ju to skutočne zastavilo, keby sa ju rozhodla zabiť. Na druhej strane bola Ellen stále prostriedkom, ako dokončiť túto akciu úspechom.

S povzdychom sa odvrátila a ešte viac sa zavŕtala do sedačky v snahe splynúť s ňou. Hoci letela len párkrát, dokázala by to spočítať na prstoch jednej ruky, Sondag a ostatní poznali jej problémy, preto ju nechali osamote. Nenávidela svoju slabosť, no nevedela sa jej striasť. Vlastne ani nevedela, prečo to v nej vyvolávalo také návaly. Nech sa snažila akokoľvek, vždy ju bolela hlava, mala závrate a potila sa akoby bola minimálne na Sahare a nie na palube klimatizovaného súkromného lietadla, kde mala väčšie pohodlie ako v najlepšom hoteli.

Inokedy by sa pre skutočnosť, že ju vedome odstavujú na druhú koľaj a nevšímajú si ju, cítila viac ako zle, ale tentoraz to chápala. Nie každý dokázal vydržať v jej prítomnosti, keď bola taká podráždená. Jedine Joe ju mohol držať v náručí a dodával jej tak pocit bezpečia, ktorý potrebovala. On vydržal jej tirády, nech boli akokoľvek neznesiteľné a ochotne jej podával stále novú a novú vodu, aby si mohla zapiť tabletky na bolesť hlavy. Nie, že by pomáhali, ale snažila sa tak utlmiť dostatočne na to, aby mohla zaspať. Takmer vždy sa jej to podarilo až vtedy, keď pristávali.

Dnes sa jej strach zdal ešte neznesiteľnejší a absurdnejší než kedykoľvek predtým. Ešte ani nenaštartovali motory a ona si už musela odťahovať látku tesne objímajúcu jej spotené telo. V hlave sa jej točilo, akoby bola na svojom súkromnom kolotoči a len pomyslenie na kvapku vody ju nútilo zadržiavať vlny nevoľnosti. Tušila, že za to môže skutočnosť, kam sa vybrali. Mohli mať dokonalý plán a aj tak bola dosť veľká pravdepodobnosť, že sa niečo pokazí. Brax bol v najväčšom ohrození a Phoebe desilo len samotné pomyslenie, že by ho už nikdy nemusela vidieť inde ako v snoch. Prišla by oňho tak či tak, aj keby si vybral život s Ellen, ale aspoň by vedela, že je šťastný a hlavne zdravý.

„Tak tu si sa ukryla?“ ozval sa odrazu vedľa nej povedomý hlas. Ani sa nemusela otočiť od okienka, aby vedela, kto je to. V duchu sa modlila, aby sa mýlila.

S povzdychom sa otočila a prinútila sa na Braxa usmiať. „Žiadne skrývanie, iba som chcela mať svoj pokoj.“ A potichu trpieť, dodala si sama pre seba. Keď videla, ako dobre vyzerá v obyčajných rifliach, tmavom tričku a ešte tmavšej mikine, cítila sa ešte horšie.

„Nebude ti vadiť, ak sa pridám?“

Áno, bude. „Nie, pokojne si sadni.“

Hlúpa, hlúpa, hlúpa!

V duchu sa častovala nie práve lichotivými menami, keď si Brax s úsmevom sadal oproti nej. Boli sami v zadnej časti lietadla, ostatní sa usadili vpredu, no nerobilo jej problém počuť každé slovíčko ich rozhovoru. Aj napriek tomu, že jej zmysli boli do značnej miery otupené. Čo sa dalo čakať po piatich tabletkách na spanie, ktoré už v sebe mala. Tá dávka by poslala bežného človeka minimálne na tri dni do kómy. Ale ona nebola obyčajná. Na ňu to pôsobilo len veľmi málo.

Ostrú bolesť v hlave, akoby jej niekto do mozgu opakovane zabodával do biela rozžiarené ostrie dýky, vystriedalo niečo tlmenejšie, čo pripomínalo len údery do hlavy od profesionálneho boxera. Prekliaty strach z lietania. Nemala problém bojovať s niekoľkonásobnou prevahou, ale vedomie, že sa odlepí od zeme a bude sa vznášať nad morom, ju pripravovala o zdravý rozum.

„Je poriadna úľava môcť sa niekde zašiť.“

Phoebe sa len horko-ťažko sústreďovala na to, čo hovorí. „Problémy v raji?“

„Problémy?“ spýtal sa s odporom. „To by som zvládol, ale ona je neznesiteľná. Viem, že som predtým s ňou žil niekoľko rokov, ale ona sa až príliš zmenila. Nie je to tá žena, ktorú som poznal. A ak by som mal byť úprimný, to, čo sa z nej stalo, ma desí.“

Ešte predtým, než stihla odpovedať, sa lietadlo pohlo. Privrela oči a automaticky natiahla ruku k okienku, aby ho zatiahla. So žalúdkom snáď až v krku sa spýtala na prvú vec, ktorá jej napadla:

„Tak prečo si potom stále s ňou?“ Napriek svoju rozpoloženiu nebola natoľko mimo, aby v jej hlase neznel náznak výčitky.

„Nie je to moja vina,“ zašomral Brax. Náhle rozprával až priveľmi ticho. Phoebe sa nechcelo uvažovať nad tým prečo to tak je. Potrebovala presvedčiť svoje raňajky, že im lepšie bude tam, kde sú. „Ellen je možno moja žena, ale to neznamená, že s ňou chcem byť. Odkedy som spoznal teba, Phoebe, netúžim po ničom inom iba držať ťa v náručí. Ale ty mi to nechceš dovoliť.“

Phoebe zalapala po dychu. „Vyčítaš mi snáď, že viem, kedy mám odísť z miestnosti, v ktorej ma nikto nechce?“

„Nič ti nevyčítam. Bože, veď na to ani nemám právo. To posledné, čo by som chcel, je raniť ťa alebo ťa do niečoho nútiť.“

Phoebe v zúfalej snahe odpútať sa od nevoľnosti vytiahla roletku na okne. Len jedným očkom pozrela na vzďaľujúcu sa škvrnu, ktorá predstavovala súkromný hangár, a zatresla ten nepotrebný kus plastu naspäť. Zaťala zuby a ruky zovrela do pästí tak silno, až hrozilo, že si nechty vrazí pod kožu.

„Pozri, viem, že som to pokašlal a nečakám, že mi len tak odpustíš, ale ver mi aspoň v tomto jednom – skutočnosť, že Eilidh je stále živá, ma prekvapil možno ešte viac ako teba. No stále viac a viac si uvedomujem, že to nebolo milé ani pekné prekvapenie. Príliš sa zmenila. Je krvilačná takmer ešte viac ako môj brat a to ma desí. Neviem si predstaviť, čo sa to z nej stalo.“

„Stále je to tvoja žena,“ vytisla pomedzi zuby, stále sa obávajúc, že by sa mohla zoznámiť so svojimi toastami ešte raz.

Brax polohlasne zavrčal. „Stále mi to vyhadzuješ na oči a pritom odmietaš uveriť, že jediná žena, s ktorou chcem žiť, si ty. Je to frustrujúce.“

„Tak prečo sa na ňu neustále vešiaš?“

„Ja sa na nikoho nevešiam! Ona ma prenasleduje. A keďže ty sa so mnou odmietaš rozprávať, nepriamo ju v tom povzbudzuješ. Vďaka nej som sa naučil pravý význam slovného spojenia uhať ako lovnú zver.“

„Hádam mi len nechceš nahovoriť, že sa bojíš vlastnej ženy?“

Brax si povzdychol. „Pozri, možno je to pre teba ťažko pochopiteľné, ale to, čo som kedysi k Eilidh cítil, je dávno preč. Stále je to moja žena a matka mojich detí, ale neviaže ma k nej žiadny cit, či už láska alebo nenávisť. Mám o ňu starosť a chcem, aby bola šťastná. Ale to neznamená, že s ňou chcem byť. To isté chceš aj ty pre svoju priateľku Lucu alebo kohokoľvek, na kom ti záleží. A tiež za tým nehľadám skrytý motív.“

„Takže nakoniec som ja tá vinná?“ Phoebe vedela, že by si teraz mala zahryznúť do jazyka, pretože z nej hovorila jej nevoľnosť, ale nevedela sa zastaviť.

„To som nikdy nepovedal a nemám dôvod si niečo také myslieť,“ ozval sa potichu a v jeho hlase bola len únava. Akoby mal toho všetkého akurát tak dosť. „Len ti chcem vysvetliť, ako to medzi nami je a...“ Nedokončil. Phoebe mala stále zatvorené oči, snažila sa, aby sa svet okolo nej netočil tak rýchlo.

„A čo? Dúfal si, že ti skočím okolo krku a budem ti ďakovať za to šťastie, že by si si vybral mňa bez ohľadu na to, že by okolo teba tvoja žena tancovala nahá? To ma naozaj nepoznáš.“

Brax si povzdychol. „Viem, že som to pokašlal, ale ty sa správaš, akoby som niekoho zabil. Prečo sa vlastne snažím? Očividne ma ty vo svojom živote nechceš.“

Phoebe začula šušťanie látky a šokovane otvorila oči. Brax práve vstával zo sedadla a so sklonenou hlavou vykročil smerom odkiaľ prišiel. Nemohla mu to dovoliť. Nie kvôli vlastnej hlúposti a slabosti. Kým si to stihla premyslieť, vrhla sa jeho smerom a chytila ho za ruku. Snažila sa pri tom ignorovať ostré krútenie všetkého okolo a tupé búšenie v hlave. Ťažko sa jej premýšľalo, ale jeho slovám by porozumela aj keby bola napoly mŕtva.

Poznanie, že ju chce, len ju a nikoho iného, jej dávalo pocit, akoby mohla lietať aj bez tohto otrasného kovového prostriedku. Bála sa mu bezhranične veriť, ešte stále si pamätala na príšerný pocit opustenosti, keď v náručí zovrel Ellen, ženu, ktorá by ju najradšej videla mŕtvu. A kvôli svojmu terajšiemu rozpoloženiu vyzerá, že to, čo jej Brax povedal, pre ňu nemá nijakú cenu.

„Nie, prosím, nechoď.“

Otočil sa a v očiach mal bolesť. „Prečo by som mal ostávať? Dala si mi najavo svoj názor. Očividne som si to, čo si povedala kráľovnej, vysvetlil úplne inak než som mal.“

Phoebe zalapala po dychu a musela sa posadiť. A nielen preto, lebo hrozilo, že sa povracia. „Ty... ty si to počul?“

Jemne kývol a čupol si pred ňu. Tvár jej zobral do dlaní. „Každé slovo.“

„Ja... je toho na mňa trochu veľa.“

Brax sa usmial a opäť sa posadil vedľa nej. Phoebe si trochu vydýchla. Aspoň bude s ňou a ešte pri okne, ktoré by ju stále lákalo, aby sa cezeň pozrela. Akoby mohla zabudnúť, že je na palube lietadla a nesedí v aute.

„Keď sa toto skončí, budeme mať dosť času všetko to medzi nami vyriešiť.“

„A... čo Ellen?“

Tesne predtým, ako zavrela oči, si všimla, ako sa zamračil. „Eilidh? Bude sa musieť zmieriť s tým, že to medzi nami skončilo.“

Phoebe sa mimovoľne otriasla, keď jej mysľou prebehli slová, ktoré jej Ellen doslova zavrčala do tváre. Nie, tá žena nie je z tých, ktorí by sa len tak vzdávali a navyše bez boja. Ale nemienila si kaziť túto pokojnú a po dlhom čase krásnu chvíľu myslením na jej otrasné správanie a možnosť, že hrá na dve strany a mení ich podľa toho, ako jej to vyhovuje. Teraz si len priala schúliť sa v náručí muža, ktorý s ňou chcel ostať, zaspať, a tak utiecť neutíchajúcej vlne nevoľnosti.

Zašmátrala vo vrecku riflí, no tabletky necítila. Vtom si spomenula, že ich dala Sondagovi, lebo by bola v pokušení všetky ich zjesť. Celé tridsať tabletové balenie. Je dosť možné, že prehltnutie takej dávky by nemusela prežiť ani ona. Keby nebola s Braxom, netrápili by ju také obavy.

„Sondag?“ zvýšila trochu hlas.

Pootvorila oči a videla, ako sa k nej pomaly prikradol. Bez slova jej podal jednu nie práve lákavo vyzerajúcu kapsulu, ktorú mala vždy problém prehltnúť. Teda, aspoň od toho času, čo niečo také vôbec vynašli. Predtým si s nimi hlavu lámať nemusela – na cestovanie nepoužívali lietadlá, a tak jej nebývalo zle. Vďačne ju prijala a zapila pohárom vody, ktorý bol ešte stále položený na sklápacom stolíku na sedadle vedľa. V momente, keď sa jej ten malý zázrak kĺzal hrdlom, Sondag odišiel. Stále nechápala, čo sa mu stalo. Nemali možnosť osamote sa o tom porozprávať, ale pochybovala, že by sa jeho správanie zmenilo natrvalo. Skôr to vyzeralo ako prechodný stav.

„Je ti zle?“ spýtal sa s obavami Brax. Chvíľku zaváhala, ale nakoniec si uvedomila, že nie je dôvod zapierať. Musel vidieť jej takmer zelenú tvár. Len nemo prikývla.

Odrazu na čele pocítila jeho ruku. Tá starostlivosť ju tešila i miatla zároveň. „Máš snáď svoje dní?“

Ležérnosť, s akou sa na to spýtal, do iste miery zjemnila intímnosť tej otázky. Ale aj napriek tomu sa začervenala.

„Nie... len mi je zle z lietania.“

V tom momente bola v jeho náručí, jeho pery mala vo vlasoch. „Tak prečo sa tu skrývaš a nikomu si to nepovedala?“

Jeho rozhorčeniu sa musela zasmiať. „Všetci okrem teba a Ellen o tom vedia. Keď mi je takto zle, nie som najlepšia spoločníčka a radšej sa stránim ostatných, aby som nepovedala niečo, čo by ma potom mohlo mrzieť.“

Tvárou mu prebehla vlna pochopenia. „Preto si sa tak správala.“

Nevedela presne, čo má na mysli, ale prikývla. Neschopná odolávať teplu jeho objatia sa k nemu ešte viac pritúlila. Cítila, že ju priťahuje k sebe. Keď nenarazila na žiadnu prekážku, uvedomila si, že opierku musel zodvihnúť, hoci nemala ani najmenšej potuchy, kedy sa mu to podarilo. Nechcelo sa jej už viac premýšľať.

Nechala sa prikryť jeho mikinou a vdychujúc jeho miernu korenistú vôňu premýšľala, či sa niekedy vo svojom živote cítila viac v bezpečí. Dokonca ani pri Joeovi ten pocit nebol taký intenzívny, a to si boli veľmi blízki. No vedela, v čom bol vždy rozdiel – nikdy neboli partnermi, právoplatnými druhmi. Brax bol jej druhá polovička. Pri tom pomyslení sa mierne usmiala. A hoci to považovala za nemožné, začala driemať. Možno to malo spoločné niečo s veľkými rukami, ktoré ju jemne hladili po chrbte a perami, ktoré si razili cestičku cez jej vlasy a čelo. Bolo to silnejšie ako ona. Proste sa tomu poddala a o chvíľu si ospalo uvedomila, že cesta k spánku možno nevedie cez veľké množstvo anestetík, ale cez dotyk niekoho blízkeho a... milovaného.

Kapitola 15. ¦¦ Kapitola 17.


Rada by som upozornila, že hoci to tak možno vyzerá, ešte ani zďaleka sa neblížime do finále. :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek V srdci tigra - Kapitola 16.:

4. mima33 admin
09.05.2013 [11:39]

mima33Prepáč, že komentujem až teraz, ale žiaľ sa mi skôr nedalo Emoticon
Je to skvelé a som rada, že Brax konečne povedal Phoebe pravdu o svojich citoch. Len ma teraz trápi, čo na to povie Ellen. Myslím, že jej reakcia bude pre Phoebe dosť zlá. Ale aj tak sa ešte stále neviem zbaviť pocitu, že Ellen je na strane Braxovho brata a všetko len hrá. Neverím jej Emoticon
Skvelá kapitola a teším sa na ďalšiu Emoticon Emoticon

3. mea
06.05.2013 [18:32]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Mišička
06.05.2013 [17:52]

Ach to bolo super pekne..... A to dufam ze to nie je este koniec je tu vela nezodpovedaných otazok Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 05.05.2013 [22:30]

To bola taká nádherna kapitola. Konečne sa porozprávali, aj keď by som bola viac rada keby mu povedala všetko čo o Ellen vie. Emoticon Taktiež by ma zaujímalo prečo sa Sondag teraz správa k Phoebe inak. Mohla by byť nejakákapitola aj z jeho strany, strašne by som mu chcela vidieť do hlavy. Emoticon Teším sa na pokračovanie. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!