OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Stratení v čase - Kapitola 10.



Stratení v čase - Kapitola 10.Kamufláž

Kapitola 10.

Za vysokým mužom sa zabuchli dvere. Ozvena sa na chvíľu zlovestne šírila potemnenou chodbou, ale nikto tomu zvuku nevenoval nejakú extra veľkú pozornosť. Zdalo sa, že v malej miestnosti sa všetky oči sústredili na neho. Naprázdno prehltol a v duchu sa sám seba pýtal, prečo sa ešte stále tváril, že počúva túto bandu zbabelcov, o ktorých ani nikto netušil, že vôbec žijú, nieto ešte to, ako vyzerajú. Jedna vec bola ochraňovať svoj život a svoje záujmy, už druhou a celkom odlišnou záležitosťou bolo skrývať sa ako potkan niekde v tieni a tváriť sa, že vám patrí svet. Pretože nikomu z týchto usmrkancov sa pri nohách nikto klaňať nebude. Nie s ich terajším prístupom.

„Sme radi, že si sa k nám mohol konečne pridať,“ skonštatovala postaršia blondínka, ktorá bola jediným zástupcom ženského pokolenia v ich malej skupinke.

„Vieš, je dosť ťažké tváriť sa pred ostatnými ako ti záleží na ich osude a potom sa len tak z času na čas vypariť bez toho, aby mali tušenie, kam sa chystáš. Takže som musel improvizovať, ale o tom už iste všetci viete,“ skonštatoval sucho a doslova sa zvalil na jednu z voľných stoličiek.

Po pravde netušil, prečo ešte stále pokračovali v tejto fraške. Všetci si boli vedomí toho, že každý len predstieral svoj záujem. A to všetko len pre to, aby získavali informácie o tom druhom tak, aby ich mohli použiť vo svoj prospech. Ctižiadostivosť vždy považoval za dobrú vlastnosť – ale to len dovtedy, kým nezačala hraničiť s posadnutosťou. Vtedy sa začínal sám seba spýtať, či všetky výhody, ktoré získal, prevýšia aj nevýhody.

Odpoveď bola jasná.

Jednoznačne vydrží, keď sa dostal takto ďaleko. Stačilo mu len chytiť to naivné dievčatko a dostať z nej informácie, ktoré nemala právo nechávať si pre seba. Hlavne kvôli tomu, že nemala ani to najmenšie tušenie, čo sa jej vlastne dostalo do rúk.

Muž po jeho pravici, starší a zavalitý muž s plešatou hlavou, si odfrkol. „Ty si si vždy myslel, že máš v rukách viac moci ako my ostatní. Každý z nás vedie svoje vlastné mesto, ale nezabúdaj, že o dôležitých záležitostiach rozhodujeme spolu. Preto sú tieto stretnutia povinné.“

Očami opäť prebehol skupinku piatich ľudí. Seba nikdy nepovažoval za jedného z nich. Možno kvôli tomu, že v skutočnosti nebol ten, za koho sa vydával. Alebo možno pre to, že mal vyššie ciele ako títo sebci, ktorí len túžili po pocite moci. Keby mohol, hneď na mieste by ich zabil. Prsty pravej ruky ho svrbeli od túžby siahnuť po zbrani, ktorú mal ukrytú na členku. V duchu sám seba zahriakol.

Hoci by nesmierne rád ukončil ich biednu existenciu, ešte to nemohol urobiť. Stále mu chýbali informácie, ktoré mala v hlave Cassie. Tak trochu ho mrzelo, že ju musel do tohto všetkého zatiahnuť – na rozdiel od svojho brata túžil po iných veciach než po otročení ľudí a čítanie ich myslí. Lenže kvôli svojej matke sa Cassie dostala do tejto situácie a po dobrom alebo po zlom mu prezradí to, čo potrebuje vedieť. A potom bude mať v rukách všetku moc. Pri tej predstave sa usmial.

„Bez nášho vedomia si vyhlásil loveckú sezónu po nejakom malom dievčatku a vojakovi, ktorý sa rozhodol pre útek. Máme na práci dôležitejšie veci než naháňať sa za fantómami,“ pokračoval plešivec, keď sa nikto nemal k odpovedi.

Zaškeril sa. „Spravujem svoju časť územia a mám nárok a právo na to, aby som sa mohol rozhodovať sám v čase núdze. Útek tohto dievčatka, ako si ju nazval, ma môže ohroziť. Potrebujem ju chytiť. Ja sa tiež nepýtam, ako vy riešite svoje problémy. Jeden z vás chemickými zbraňami potlačil povstanie. Myslíte si, že kvôli faktu, že neexistuje nijaký oficiálny rozkaz, sa o tom nedozviem?“

Miestnosťou sa ozval šum a sám sa musel veľmi premáhať, aby sa triumfálne neusmial. Vedel, že týchto kvázi mocných vodcov v podstate držal v pästi. Sám celkom nechápal, prečo sa jeho brat rozhodol moc rozdeliť po tom, čo sám získal prvý stroj času. Ani prečo si vybral práve tieto osoby. Kým mohol a pamätal si všetko, čo sa deje, neustále mu opakoval, aké je dôležité, aby ani jednému z nich neveril.

Bolo ich dokopy šesť, každý pochádzal z iného kútu sveta a uzavreli medzi sebou niečo ako alianciu za lepší život. Všetci pochádzali z nie práve bohatých rodín a väčšinu života prežili ukrývajúc sa medzi spodinou. Kedykoľvek sa jeden z nich mohol rozhodnúť, že chce vládnuť sám a všetkých pozabíjať. Tak, ako sa rozhodol aj on. Brat ho požiadal, aby mu pomohol. On urobil ešte viac. Možno z neho v tom procese urobil idiota, čo si nepamätá ani vlastné meno, ale ako on sám vždy tvrdil, účel svätí prostriedky.

Lenže títo paranoidní blázni mali voči nemu výhodu – nikto okrem nich nevedel, kde majú svoju základňu, kde ukrývajú svoj stroj času. Existovalo len niekoľko osôb, ktoré vedelo, kde sa tie stroje času nachádzali. V súčasnej dobe voľne žila len jediná a to bola Cassie. Mala tú smolu, že jej matka bola príliš tvrdohlavá na to, aby mu niečo prezradila. Človek by si myslel, že štyri roky sú dosť dlhá doba na to, aby dobre zvážila výhody spolupráce s jeho ľuďmi.

Bohužiaľ Yvonne Mooreová asi nebola až taká bystrá ako by sa zdalo.

„To nemení nič na fakte, že si v priebehu dvadsiatich štyroch hodín vydal dva rozdielne rozkazy, ktoré nás mohli ohroziť.“

Pobavene si odkašlal. „Ako by pokus o chytenie potenciálneho informátora mohol ohroziť vaše zadky. Hayley Wrightovú sa všetci pokúšate lapiť už dlhé roky. Každý z vás si myslí, že o tom ostatní nevedia. Ja sa svojim lovom netajím. Tá žena má niečo, čo chcem. A skutočne to nebude jej očarujúca spoločnosť. Čo sa týka Cassie a toho vojaka, mám na to iné dôvody. Ten vojak bol očividne jeden z Odolných a celé roky sa skrýval na základni. Len bohvie, čo všetko sa tam dozvedel a čo z toho prezradil Cassie predtým, než jej pomohol utiecť. Teraz sú obaja niekde tam vonku a sú voľní. A mohlo by sa im podariť pridať sa ku skupine utečencov. Možno už vedie totožnosť ich vodcu a po tej všetci pátrame už niekoľko rokov.“

V duchu sa zasmial nad svojimi slovami. Veľmi dobre vedel, kto je ich kvázi vodcom a poznal toho človeka na veľmi osobnej úrovni. Lenže to im na nos vešať nemienil. Nebolo to niečo, čo potrebovali vedieť. A takisto im mohlo byť jedno, čo robil vo svojom voľnom čase.

„Zdanlivo máš odpovede na všetky otázky. Ale to aj tak nemení nič na fakte, že si s nami nekonzultoval svoje rozhodnutia. Preto sme sa celé roky dokázali vyhýbať priamym konfliktom a odhaleniu. Nikto netuší kto sme, nepozná našu identitu a tak to musí ostať. Preto musíme byť všetci opatrní,“ skonštatovala žena a znela, akoby poučovala nejakého malého chlapca v škole a nie dospelého muža, ktorý by ich mohol bez mihnutia oka všetkých zabiť.

„Ste zbabelci, ktorí sa skrývajú vo svojich pevnostiach a veríte tomu, že ľudia nepoznajú miesto, kde žijete. Celé roky ovládate tento svet a myslíte si, že akýkoľvek povstalec je len malým mravčekom, ktorého stačí zašliapnuť. Dovoľte mi pripomenúť, čo sa stalo s mojim bratom, keď nebol opatrný.“

Všetci stíchli, akoby si v duchu predstavovali príbeh, ktorý si vymyslel, aby mu dôverovali. Bolo až príliš jednoduché kontaktovať ich s hroznou správou, že jeho brat padol do zajatia a povstalci ho umučili takmer k smrti. Prežil, ale nedokázal hovoriť, bol takmer slepý a dokonca aj dýchanie mu spôsobovalo bolesť. Sám dokonca zašiel až tak ďaleko, že im ukázal, v akom stave sa jeho brat nachádzal.

Čo na tom, že si svoje zranenia spôsobil sám, keď sa zbláznil. Cestovanie v čase a ovplyvňovanie minulosti bolo nebezpečné, ale nikdy sa nedotklo toho, kto všetko inicioval. Takže jeho brat, hoci nebol Odolný, nemusel premýšľať nad dôsledkami zmien času, pretože sa ho nedotýkali.

A tak trochu si myslel, že bude imúnny voči tomu celému procesu.

Zaškeril sa nad tou naivitou. Ako správny brat cítil povinnosť, že by mu mal dokázať opak – a to prostredníctvom toho jediného, čo urobiť mohol. Stále mal v živej pamäti okamih, keď sa po prvý raz vybral do minulosti. Keby sám seba nepoznal, povedal by, že bol očarený tými farbami, ktoré ho takmer pohltili. Najkrajšie kulisy, aké by si ktokoľvek dokázala predstaviť pri takejto veľkolepej udalosti. Pre neho samotného ostávalo záhadou, ako je možné, že človek dokáže cestovať naprieč časom do iných období, aby tam mohol zmeniť isté udalosti len pre to, aby z toho mal profit on sám.

Napĺňalo ho to neuveriteľným pocitom, ktorý mu takmer celý život chýbal – bol dôležitý a mal v rukách moc, o ktorej sa mnohým ani len nesnívalo.

Mávnutím ruky dokázal všetko zmeniť podľa seba. Nedokázal sa toho nabažiť. Aj preto jeho brat skončil ako šialenec zatvorený cele, v ktorej nedokázal ublížiť ani sebe, ani nikomu inému. Niečo v jeho duši, alebo v tom, čo z nej ostalo, sa trápilo osudom jedinej osoby, ktorá mu bola dostatočne blízka na to, aby ho dotyčný skutočne poznal. Prečo by mu však malo záležať na vlastnom bratovi, keď výmenou za to dokázal ovládnuť všetko a všetkých? Moc bola opojnou drogou, ktorej nikdy nemal dosť. Aj preto siahol hlboko do hĺbok toho, čím bol kedysi a vymyslel ten príbeh o napadnutí Odolných. Keby svet bol taký, ako kedysi, získal by za svoj výkon nejedno ocenenie.

„Dobre,“ ozval sa nakoniec plešavec. On a tá žena ako jediní prejavili túžbu skutočne s ním hovoriť. Ostatní tam len tak sedeli a prizerali sa. „Možno máš pravdu. Ale nebudeme ti tolerovať takéto zásahy bez toho, aby si sa s nami predtým o nich poradil. Sme Aristokrati a prežijeme všetko a všetkých. Ale ak nebudem spolupracovať, náš spôsob života skončí. A to by nikto z nás nechcel.“

V tomto s ním musel súhlasiť. Ale to bolo asi jediné, čo mohol urobiť. Jeho brat ho pred rokmi doslova vytrhol z jeho života a priviedol ho sem v márnej snahe presvedčiť ho, aby mu pomohol zrealizovať jeho plán. Ako prvý Aristokrat, alebo skôr cestovateľ v čase, cítil, že by mal mať väčšie postavenie než ostatní. Lenže stále ostával problém, že zvyšných päť vodcov bolo príliš nedôverčivých na to, aby mu čo i len náznakom prezradili, kde žijú. Nechcel ovládnuť ich stroje času a získať tak viac moci. Nie, chcel ich zničiť a potom sa ľuďom predstaviť ako záchranca, ktorého budú naveky uctievať ako svojho kráľa. Chcel ukončiť túto šarádu a prestať ovplyvňovať čas.

Bol by kráľom a on... by bol jeho bratom. Lenže kto si už len pamätá na bratov mocných panovníkov? Nikto. A on takto skončiť nechcel. Ako zabudnutá súčasť dejín, človek, ktorý si žil svojim životom bez toho, aby po sebe niečo zanechal. Takže zradil vlastného brata a rozhodol sa, že ostatní si budú pamätať len jeho – ako človeka, ktorý ako jediný dokáže ovládať čas. Neskrýval by sa, ako to teraz robili ostatní Aristokrati. Vyžíval by sa v tom, že sa ho ostatní obávajú a podlizujú sa mu. Možno by im občas splnil nejaké to drobné želanie.

Usmial sa. „Ak ste už skončili s touto veľmi nudnou prednáškou, rád by som sa vzdialil. Mám nejaké záležitosti, ktoré musím zariadiť.“

Ostatní prikývli. „Stretneme sa o dva týždne – to isté miesto, ten istý čas.“

Kývol im ešte na pozdrav, v duchu sa čudoval, kde sa v ňom ešte berú posledné pozostatky slušnosti, a bez obzretia sa vybral ku dverám, ktorými predtým vošiel. Zabuchol ich za sebou, čím prilákal pozornosť svojho spoločníka.

Vďaka lekárskym zákrokom vyzeral úplne inak než predtým – teraz bolo priemerný. Mal črty tváre, ktoré sa dali ľahko pomýliť s kýmkoľvek iným a zaručovali mu, že ľahko zapadne do davu. Akoby bol len tieň. To boli kvality, ktoré zaručovali bezpečnosť akémukoľvek nájomnému vrahovi. A on bol rád, že tento muž bol jeho... poskok. Nechcel by ho za nepriateľa.

„Niečo nové?“

Pokrčil ramenami a pokračoval po zarastenej chodbe smerom von. Paranoja týchto ľudí ich priviedla až na miesto hlboko v Rozvalinách, ktoré bolo na území nikoho. Neutrálna pôda. Ostatní si mysleli, že to bol múdry krok. Pre neho to zase predstavovalo výhodu, pretože sa aspoň mohol vyskytovať v blízkosti tohto miesta bez toho, aby to niekomu prišlo podozrivé, hlavne keď zobral to úvahy terajší spôsob svojho života.

„Stále to isté. Ale dobré správy sú, že tí hlupáci vôbec netušia, čo sa na nich chystá.“

Jeho spoločník sa zachechtal. Keby ho nepoznal tak dobre, ten zlovestný zvuk by ho asi vydesil. „Sú fakt naivní, keď si nespočítali, že čokoľvek sa snažíš urobiť, je len pre tvoje vlastné dobro.“

„Na ich obranu musím povedať, že stále veria zásadám kódexu, ktorý vytvoril môj brat,“ skonštatoval a šúchal si bradu. V duchu si urobil mentálnu poznámku o zvážení zmeny výzoru. Už ho nebavilo pôsobiť na ostatných ako nejaký tulák.

„Ten kódex skutočne existuje? Myslel som si, že je to len mýtus,“ zamumlal muž.

Sám pre seba sa zasmial. „Poviem ti to takto – väčšina vecí v tomto svete je považovaná za mýty. Bohužiaľ kódex skutočne existuje a títo blázni sa ho držia. Môj brat bol veľmi špecifický v tom, čo všetko nemôžeme urobiť. Ako navzájom sa otvorene napadnúť alebo sa pokúšať prebrať moc a tak podobne. Osobne mi to pripomína nejaké zvrátené desatoro a obaja vieme, že ja som nikdy nebol extra pobožný človek.“

„No nie, ty si skôr bol bezbožný bastard.“

Na chvíľu nechal vo vzduchu znieť ozvenu tých slov. Kedysi, keď sa snažil predstierať, že je dobrý človek, by sa ho podobné slová dotkli. Teraz ich vítal a považoval ich skôr za poklonu. Ukázalo mu to, že jeho spoločník nežil v ilúzii o jeho charaktere a očakával, že každou chvíľou môže ľutovať svoje rozhodnutie robiť mu ochrancu. Bola to nebezpečná úloha.

„Ako dopadla naša malá pasca?“

Jeho malý tieň sa trochu zamrvil, keď kráčal po jeho boku. Akoby ho prepadla nervozita. „Pasca klapla, ale nikto sa do nej nechytil.“

„Čo tým myslíš?“ povedal pokojne, hoci vnútorne cítil vzdúvajúci sa hnev. Prečo si len myslel, že táto časť jeho plánu by mohla byť jednoduchá?

„To, čo som povedal. Správa o tom, že hľadáme Hayley, sa veľmi rýchlo rozšírila a dostala sa až k jej bratovi. Lenže problém je v tom, že keď sme sem dorazili, nikoho sme nenašli. Takže sa buď neukázali, alebo odišli skôr, než sme sem dorazili. Osobne by som sa prikláňal k druhej možnosti, pretože Hayley si s bratom bola veľmi blízka a veľmi pochybujem, že by sa Gabriel len tak vzdal príležitosti nájsť ju.“

„Ako si tým môžeš byť istý?“ Hlas mal plný pochybností. Citové väzby pre neho nič neznamenali, takže bolo ťažké si predstaviť, že by kvôli nim niekto riskoval život.

„Poznám ho príliš dobre. Viem, ako zareaguje na vzniknutú situáciu. Problém je v tom, že tentoraz nás zaskočil rýchlosťou, s ktorou dokázal reagovať.“

Zavrčal. „A bude to len horšie. Nezabúdaj na to, kto sa k nemu rozhodol pridať.“

„Hej, je trochu znepokojujúce, ako sa spolčili. Mám taký pocit, že aj ten pes bude problém.“

„Nebodaj sa obávaš toho ich maličkého odboja?“

„Nie,“ povedal rezolútne. „Ale ani ty nie si taký idot, aby si sa necítil ohrozený ľuďmi, ktorí nemajú čo stratiť. Tí sú väčšinou najnebezpečnejší.“

Vtom ho doslova prepadla spásonosná myšlienka. Spôsob, ako von z tejto neriešiteľnej situácie, v ktorej sa len donekonečna naháňajú bez toho, aby mal ktokoľvek šancu skutočne chytiť toho druhého. „Čoskoro budú mať čo stratiť. Muž a žena nechaní napospas osudu... Páni, z toho vykúka romanca.“ Musel sa zasmiať, keď mu v hlave skrsol nový nápad. Nič nebolo stratené, práve naopak. Všetko sa ešte len začalo.

„Čo plánuješ? Novú pascu?“

Zastavil pred dverami, ktoré viedli von z budovy, a obzrel sa na svojho dlhoročného priateľa. Automaticky mu položil ruku na rameno. „Nie, priateľu. My nič neurobíme. Budeme čakať, kým k nám oni sami prídu.“

Nedal mu možnosť nejako reagovať. Len sa uškrnul predstave toho, ako sa bude Gabriel tváriť, keď sa dozvie pravdu. A Cassie... to malé dievča bolo príliš sladké a nevinné na to, aby dokázalo prežiť v tomto svinstve. Už sa tešil na to, ako si užije ich trápenie. Ale medzitým sa bude musieť obrniť všetkou trpezlivosťou, ktorá mu ešte ostala.

S tou nie práve vábnou predstavou vykročil vpred a vyšiel z budovy starého divadla do prítmia divoko rastúceho lesa. Odrazu sa cítil unavený vlastným predstieraním. Aké oslobodzujúce by bolo, keby mohol konečne urobiť to, po čom najviac túžil bez toho, aby sa musel skrývať za nikoho iného? Ale kým tak bude môcť urobiť, bude musieť dať Cassie a Gabrielovi čas, by sa navzájom spoznali. A potom, keď im bude záležať na tom druhom, udrie plnou silou.

Citové mučenie bolo najlepším objavom ľudstva, nech si už Aristokrati mysleli čokoľvek.

Kapitola 9. ¦¦ Kapitola 11.


A máme za sebou prvé guľatiny! Nemôžem uveriť, že som sa pomaly dostala až k tomuto číslu. A za to vďačím vám, verným čitateľom a vašemu nadšeniu pre túto moju zlátaninu.

Ako zatiaľ hodnotíte príbeh? Máte nejakú predstavu, ako sa to bude vyvíjať ďalej?

Túto kapitolu by som rada venovala týmto skvelým osôbkam: Blacky, Fluffy, PrincessCaroline, mima33 a sistrm Mills. Ďakujem za podporu a vašu ochotu čakať na pokračovania. Dodávate mi nádej, že možno ešte nie som stratený prípad. :D

Vaša Lili ;)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Stratení v čase - Kapitola 10.:

4. Fluffy admin
01.08.2014 [9:54]

FluffyJá vím, já vím. Jsem nejpomalejší čtenář na světě. Emoticon Ale pořád jsem tady! Emoticon

Lili, tohle bylo naprosto perfektní! Konečně jsme se dozvěděli něco o Aristokratech, a já před tebou musím prostě smeknout. To, jak to máš vymyšlené, promyšlené a vůbec... to je naprosto skvělé! Emoticon

Bezejmenný parchant, co chce dostat Gabriela a Cassie... proč mě napadl Russell? Emoticon Asi jsem se svým tipem mimo, ale já ho tam prostě vidím. Emoticon A i kdyby to nebyl on - to, co udělal vlastnímu bratrovi. To, jak baží po moci... z toho nebude nikdy nic dobrého. Emoticon

Výborná práce,moc se těším na další. Emoticon Snad se k ní brzy dostanu. Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon

3. MillieFarglot admin
13.07.2014 [21:34]

MillieFarglotFajn, sistrm. Kým som sa zorientovala, bola som na konci kapitoly, ale to je v pohode. Prečítala som si to dvakrát. Emoticon
Milión otázok a ani jedna odpoveď. Kde je Hayley? A kto je ten sviniar, ktorý sa pretvára? Ale aspoň sa snaží o celkom dobrú vec.
No nič, ja sa teším na pokračovanie a snáď sa už dočkám nejakých odpovedí. Emoticon Emoticon

2. PrincessCaroline přispěvatel
09.07.2014 [18:03]

PrincessCarolineJOOOOOOO a už viem aj niečo o Aristokratoch Emoticon Musím priznať, že chvíľu som sa v tom tápala, ale konečne tomu chápem. Takže Hayley je jedna z tých, ktorá vie polohu o ostatných strojoch a matka Cassie bola Aristokratkou?? Emoticon
Vole, to asi Cassie len tak nepredýcha Emoticon Predpokladám, že Cassie má v hlave súradnice o ostatných strojoch času Emoticon
A kto je ten so zmenenou tvárou? A kto je Still? Hmm? Dúfam,že sa triafam aspoň trochu správne Emoticon
Ďakujem za venovanie, píš a hybaj už na fb!! Emoticon

1. Blacky
09.07.2014 [8:30]

Jééé, Emoticon ďakujem za venovanie Emoticon Na začiatku som bola kúsok mimo. To sa musím priznať. Takže náš nemý má brata a pekného bastarda? No to bude ešte zaujímavé. Pekne sa to zauzľuje a ja sa teším na vyvrcholenie "romance" ako to nazval Bezmenný. JA si proste neviem pomôcť zastávam názor(LÁSKA HÝBE SVETOM) Emoticon A milujem príbehy, kde sa láska rozvíja pomaly a systematicky. TAkmer nebadane...

No a ja som s napätím očakávala príchod Gabiho sestry do príbehu a ty nám to takto prekazíš. Plánuješ ju vlastne zakomponovať do príbehu? či je mŕtva a on sa to chudák dozvie?

Alebo stihli aj s Ňou zdrhnúť pred tým, než sa tam objavili aristokrati? skutočne teraz musím čakať sedem dní kým dostanem aspoŇ na jednu otázku odpoveď?
Emoticon


No a stratený prípad určite nie si. JA by som future písať nevedela Emoticon A tebe to ide jedna báseň

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!