OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Smrtiaci pohľad - Kapitola 35.



Smrtiaci pohľad - Kapitola 35.A život išiel ďalej


Kapitola 35.

Tvrdiť, že sa ich život vrátil do normálneho stavu, by bolo klamstvo. To by neskôr mohli tvrdiť, že slnko zapadá na východe a sneženie na Aljaške je len optickou ilúziou. No bez ohľadu na ich pochybnosti, museli ísť vpred. Hoci sa nikomu z nich nechcelo.

Logan si povzdychol a porozhliadol sa okolo seba. Liek na nepokoj pre neho vždy bola povinnosť. Ale už nikdy viac. Smrtonosti sa triasli pod náporom toho, čo by malo prísť. Nad ich hlavami visel obrovský meč, ktorý tam držal len silou ich vôle. A tá každým dňom slabla. Pokus o vraždu vášho vodcu s vami proste zamáva. Logan sa snažil nepripúšťať si to, ale nebol veľmi úspešný. Nič ho nedokázalo rozptýliť.

Akoby v sne skontroloval zoznam svojich dnešných obetí. Nejakým spôsobom sa ho nedokázalo dotknúť, že išlo o pomerne mladých ľudí, ktorí zomreli následkom záhadného útoku.

Keď dorazil na miesto, udrela ho do nosa mágia. Bolo jasné, že to má na svedomí ich nový známy. Netušil, prečo sa doteraz skrýval a odrazu ako šialený začal ničiť všetko okolo seba. Pravdepodobne to malo nejaký dôvod, pre neho pravdepodobne aj logický, lenže on ho nedokázal odhadnúť.

Miesto toho sa vrhol do svojho poslania.

Pre tých mladých to bola všetko len hra. Neuvedomili si, že pri nohách im ležia ich vlastné mŕtve telá. Zabávali sa, akoby to všetko bolo len pokračovaním párty, z ktorej pár minút pred svojou smrťou odišli.

Nevysvetlil im, čo sa stalo.

Miesto toho ich len odviedol tam, kam teraz patria. Podľa výrazu v ich priesvitných tvárach tesne pred tým, než ich pohltila večnosť, niektorým došlo, že toto nebude hra. Lenže na tom už nedokázali nič zmeniť.

Bohužiaľ ich smrť nebola ojedinelým úkazom.

Za posledné dni to vyzeralo, akoby niekto vypustil šialené zviera. To pobehovalo okolo a zabíjalo všetko a všetkých. Kým sa s Raven nevybrali na Ásgard, neuvedomil si, že to všetko má na svedomí nestabilná mágia. Teraz ešte viac zošalela. Nemalo to byť skôr naopak?

Veď návratom Raveniných príbuzných sa situácia mala zlepšiť, nie zhoršiť.

Lenže svetová mágia sa nezaujímala o to, čo si ktokoľvek myslel.

Takže len odpratával ďalších a ďalších mŕtvych.

Keď konečne skončil, neodkázal už cítiť ani výčitky svedomia. Povinnosť si stále ctil, ale nezískavala si už jeho plnú pozornosť. Po návrate domov proste vypol. Nevenoval pozornosť nikomu a ničomu.

Cestou po nových chodbách sa snažil nájsť pracovňu svojej matky. Po tom útoku strávili dlhé dni plánovaním svojho postupu. Zhodli sa na tom, že by bolo úžasné prinútiť kúzlom ovplyvnený dom, aby zmenil svoj vzhľad a polohu. Logan stále zastával názor, že by sa mali presúvať aspoň raz za mesiac.

Prevencia je najlepšia obrana.

„Och, už som sa začínala báť,“ vyhŕkla na neho Hel hneď, ako sa objavil na prahu. O sekundu neskôr ho už stískala v pevnom objatí. Smrť Macea ňou otriasla viac, ako si ktokoľvek myslel.

„Zhoršuje sa to,“ povedal potichu.

Hel sa zamračila. „Tie výboje mágie sú také náhodné. Nikto ich nedokáže predvídať. Dokonca ani veštice. To ma veľmi znepokojuje. Nech je za tým ktokoľvek, je rozzúrený. Nepremýšľa. A vôbec ho netrápi, že by ľudia mohli začať pátrať po nadprirodzených príčinách. Vždy sa medzi nimi nájde niekto s dostatočnou dávkou fantázie.“

Logan s ňou nemohol nesúhlasiť. Lenže rovnako ako ona, ani on nemal nič viac len teórie. Tušili, že to súvisí s tým, kto na nich zaútočil. Lenže jeho identitu pozná len Maarit, Ravenina sestra. A tú nikto nedokázal nájsť. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažili.

„Čo Mace?“ Jeho brat sa stal veľmi bolestivou témou.

„To, čo vždy. Len sedí pri okne, premýšľa a nereaguje. Dnes sa na mňa prvýkrát pozrel akoby ma aj videl.“

Objal matku ešte silnejšie. Trápilo ho vidieť Macea v takom stave. Jeho bezstarostný braček, ktorý by urobil čokoľvek, aby sa vzoprel povinnosti, teraz vyzeral ako mŕtvola. S nikým sa nerozprával, nereagoval. Okrem tých prvých momentov, keď ho Raven priviedla späť, neodrážala jeho tvár žiadnu emóciu.

Rovnako by mohol byť aj na opačnom konci sveta. Jeho myseľ tam už bola.

„Daj tomu čas,“ pošepol neisto. Škoda, že tomu sám neveril.

„Už je to niekoľko týždňov. Nezlepší sa to.“ Hel vyslovila to, čoho sa všetci obávali. Pobyt v záhrobí, akokoľvek krátky, ho naveky poznačil. Bol oveľa viac mŕtvy ako v momente, keď ho ten zamaskovaný útočník skutočne zabil.

Logan sa odtiahol od matky. Keď v jej očiach zbadal slzy, rozrušilo ho to. Taká silná bytosť... Všetko dlhé roky zakrývala hnevom, no teraz už to nedokázala. Mace im možno mizol pred očami, ale ak niečo neurobia, rovnaký osud čaká aj na Hel. A to by znamenalo ich porážku. Na všetkých čakala smrť. Ravenina predpoveď sa nezmenila. Na niečo také neexistoval dátum spotreby.

„Ešte stále chce ísť hľadať Maarit?“

Po prvýkrát sa Hel usmiala. „On to už robí, Logan. Keď si preč, len tak sa niekam premiestni. Bez toho, aby použil mapu. Možno toho vie viac, než v skutočnosti prezrádza. Nedokážem mu to zakázať. Sú to jediné momenty, keď aspoň trochu javí známky života.“

„Myslíš si, že ak by si mu to zakázala, pokúsil by sa o niečo?“

Logan nevedel pochopiť, ako sa všetko mohlo tak veľmi zmeniť. Jedna jeho časť v skutočnosti neverila, že sa rozprávajú o jeho bratovi. Akoby sa ocitol v nejakej alternatívnej realite, kde sa všetkým prevrátili priority. Tým pádom by nebolo zvláštne, že po smrti túžil človek plný životného optimizmu.

„Mám pocit, že ak by Mace vedel, že mu to pomôže, už dávno by sme ho našli obeseného na lustri.“

Tými tichými slovami Hel strhla jeho pozornosť na seba. Svojim prehlásením dokázala znížiť teplotu v miestnosti. Po chrbte mu prebehol mráz. Chcel sa prebudiť. Lenže to nebude možné.

„Dáme to do poriadku. Mace je silný. Zvládne to“ Už nedokázal určiť, či presviedča ju alebo sám seba.

Rozlúčil sa s matkou a zamieril do inej časti domu. Tentokrát po ceste nikoho nestretol, nakoľko tým smerom nikto radšej nezamieril. Odfrkol si, keď si spomenul na predsudky takmer všetkých obyvateľov.

Na druhej strane, bol za to niekedy vďačný. Aspoň mohol premýšľať a pokojne mohol byť smutný bez toho, aby to musel komukoľvek nejako vysvetľovať. Trápil sa kvôli Maceovi. Najviac ho však rozčuľovala vlastná bezmocnosť.

Keď však otvoril dvere do rozsiahlej miestnosti s policami plných kníh a zariadením bežnej herne, prinútil sa na tvár nasadiť uvoľnený úsmev. Nie preto, že by chcel predstierať. Skutočne to tak cítil.

Vo vzduchu sa vznášali rozrušené hlasy. Už nestíchli, keď sa ukázal za rohom. Dôverovali mu, za čo bol vďačný. Niekedy. Tentokrát nad tým nepremýšľal. Len podišiel k Raven a zozadu ju objal. Bradu si položil na jej hlavu.

Dlaň položila na jeho predlaktie. „Vitaj doma. Aký bol deň v práci?“

Jej slovám, akoby vystrihnutým z idylického amerického filmu šesťdesiatych rokov, sa musel zasmiať. Miesto odpovede ju len pobozkal na spánok. Ona ho nabíjala potrebnou energiou, ktorá mu dovolila dostať sa úspešne do ďalšieho dňa.

Povinnosť už neriadila jeho život. Všetko sa točilo práve okolo Raven. Stala sa stredobodom jeho vesmíru. Nosenie duší do večnosti už nepredstavovalo viac ako prácu. Konečne dokázal zanechať aj frašku v ľudskom svete. Peňazí mali dosť. A kontakt s ľudskosťou už viac nestrácal.

„Dlhý,“ prinútil sa nakoniec odpovedať. „Čo ty? Pokročili ste?“

Hmatateľne cíti jej sklamanie. „Snažíme sa zistiť, čo musíme robiť, aby sme zastavili mágiu pred zničením sveta, ale odpoveď sme nenašli. Pravdu pozná len Maarit a tú nevieme nájsť.“

„Zdá sa, že ju hľadajú už všetci,“ zavtipkoval opatrne. Odpoveďou mu bolo ťaživé ticho.

Odkašlal si a odtiahol sa. Podišiel dopredu, aby sa Raven mohol zadívať do očí. Klopila pred ním pohľad. Nevedel, či je dostatočne pripravený na ďalšiu krízu. Táto by ho mohla stáť aj život. A tým by sa naplnila Ravenina predtucha.

„Raven?“

Nedopovedala hneď. Chytila ho za ruku a potiahla za sebou smerom k jednej z pohoviek. Keď ho objali mäkké vankúše, pritiahol si ju do lona. Možno nevidel jej oči, ale mohol ju objímať. Domnieval sa tiež, že ju poznal dostatočne dobre na to, aby dokázal emócie prečítať aj z jej hlasu.

„Bola som za Maceom.“

Tie štyri slová ho prinútili prižmúriť oči. „Raven...“

Nedovolila mu pokračovať. „Ja viem, čo si povedal. Nemám tam chodiť kvôli pocitu viny. Ale ja si nedokážem pomôcť. Tak veľmi sa zmenil. Niekedy si dokonca myslím, že by mu bolo lepšie, ak by som ho späť nepriviedla.“ Akokoľvek kruto zneli jej slová, v duchu s nimi súhlasil. „Dnes sa so mnou rozprával.“

To ho prinútilo stuhnúť na kameň. „A čo ti... povedal?“ Snažil sa nedať najavo prílišnú radosť. Mohlo ísť len o Maceov pokus prinútiť ich, aby mu dali pokoj.

„Najskôr ma ignoroval, ako hocikedy predtým. Ja som nevedela, čo povedať. Tak som sa rozlúčila a chcela odísť. Keď so už bola skoro pri dverách, začal rozprávať o mieste, ktoré stále vidí v hlave. Honosné sídlo, ktoré je opustené. Vysoký hrad s dvojitou vežou, veľkou knižnicou a miestnosťou, v ktorej je niekto uväznený.“ V jej hlase zaznievala neuveriteľná nádej. „Vraj v snoch vidí niekoho, ako ukazuje na mapu. Stále na to isté miesto.“

Logan ju pohladil po krátkych vlasoch. Občas s tým účesom vyzerala až detsky zraniteľne. Rovnako ako teraz, hoci ju vlastne nevidel. Predstaviť si to však dokázal. Vedel, ako veľmi jej záležalo na splnení sľubu, ktorý dala Maarit a jej matke. Len sa obával, aby si nevypestovala nový druh posadnutosti.

Odkašlal si. „Myslí si, že našiel Maarit.“ Nemal potrebu sa pýtať.

„Neviem, či ju našiel. Hoci by bolo skvelé, keby sa niekomu konečne podarilo urobiť nejaký pokrok.“ Vedel, že dlhé hodiny strávili kreslením miesta, ktoré im Raven opísala. Podľa všetkého ten hrad vôbec neexistoval. Alebo len o ňom nikde neboli žiadne zmienky. „Mal taký mŕtvy pohľad, Logan. Nikdy som nevidela nikoho takého zničeného.“

Začínala znieť, akoby sa ospravedlňovala. Zodvihol obočie, hoci to nemohla vidieť.

„Prečo mám pocit, že to, čo mi povieš, sa mi nebude páčiť?“

Začul, ako naprázdno prehltla. „Pretože sa ti to naozaj nebude páčiť,“ prisvedčila. „Poslala som ho hľadať to miesto.“

„Čo?!“ vykríkol.

Otočila sa k nemu. „Pst,“ upozornila ho. „Neposlala som ho tam samého, Logan. Za ním išli moji príbuzní a takisto niektorí smrtonosi. Všetci chceme vidieť Macea takého, aký bol kedysi. Teraz ľudí desí, nerozosmieva.“ Opäť sklonila hlavu. „Ale keď som ho videla hovoriť o tých snoch... bol ako posadnutý. Celkom ožil. A tak som si myslela...“

Povzdychol si a dokončil za ňu: „... že ak mu dáš nejaký cieľ, vrátiš ho tým späť do života.“

Na chvíľu obaja stíchli. Logan sa zaoberal tou teóriou. Nepomohlo presviedčanie ani prosenie, dokonca sa mu aj vyhrážali, ale Mace ostával rovnako mlčanlivý. Nereagoval ani na zápas, na ktorý ho potajme zobral.

Privítal sa s priateľmi, ignoroval svojich súperov z ringu, ale inak sa tváril, akoby tam nebol. Nejeden z nich premýšľal nad tým, koho Mace stratil. Uhrali to historkou o mŕtvej snúbenici. Bolo to kruté klamstvo, ale len sotva mohli niekomu povedať úplnú pravdu o tom, že na niekoľko hodín prišiel o dušu a skutočne zomrel.

Mace vlastne prišiel sám o seba.

„Možno to pomôže,“ pošepol nakoniec Logan. „A ak nie, aspoň bude tráviť trochu času aj mimo tento dom. Desí ma tým, ako nič nerobí a len tak sedí.“

Očakával, že si Raven opäť začne sypať popol na hlavu. Miesto toho pošepla: „Zaujímalo by ma, prečo chceli, aby som ho priviedla späť.“

O tomto mu ešte nehovorila. „Myslíš si, že to malo svoj dôvod?“

„Pri mojom druhu? Mám pocit, že oni nič nerobia len kvôli tomu, že by ich to bavilo. Všetko musí mať nejaký vyšší cieľ.“

„Takže ešte má nejakú úlohu,“ skonštatoval Logan. Nevedel sa rozhodnúť, či sa mu zvuk tých slov pozdáva alebo nie. „Hádam, že ak by si chcela poznať túto odpoveď, asi by ti ju nedali.“

Krútením hlavy podporila jeho tvrdenie. „Nemyslím si, že mi až tak dôverujú. Iste, považujú ma za jednu z nich. Učia ma používať schopnosti a spoločne sa delíme o to isté poslanie, ale na druhej strane viem, že mi mnohé zatajujú. Možno je to kvôli tomu, že som sa odmietla vykašľať na svoju rodinu.“

Logan si pamätal tie dlhé dni, ktoré trávili v nepretržitej hádke. Raven za rodinu nepovažovala bytosti s rovnakými schopnosťami, ktoré pomohla zachrániť. Pre ňu boli najdôležitejší ľudia, ktorí ju vychovali a dali jej domov.

Tým naštvala ostatných. Ľudí považovali len za slabochov. Nakoniec to dopadlo v prospech Raven. Dala im ultimátum. Buď budú akceptovať tých, ktorých miluje, alebo sa môžu rozlúčiť s jej pomocou.

A odrazu bolo všetko možné.

„Mimochodom, tá večera dnes večer stále platí?“

Raven sa za smiala. „Blázniš? Ak by sme sa neukázali, moja mama by asi dostala infarkt.“

Z neznámeho dôvodu si Logana neuveriteľne obľúbila a trvala na tom, že ich musia čo najčastejšie navštevovať. Jej manžel nad tým len prevracal očami, ale nezdalo sa, že by mal nejaké námietky. Hoci ho často sledoval podozrivo vševediacim pohľadom.

No bola to len Loganova predstavivosť.

Rodičia Raven boli plnohodnotní ľudia, rovnako ako celá ich rodina. Raven považovala víziu o smrti svojho strýka len za náhodu. Logan si bol istý, že v ich svete nič také neexistuje, ale kto je on, aby súdil ostatných za kostlivcov v skriniach.

Pritúlil sa k nej, keď zacítil, že sa chce odtiahnuť. „Čo budeme robiť?“ Čakalo na nich toľko veľa, väčšinu ešte ani nepochopili. Pripadalo mu divné len tak sedieť a užívať si také vymoženosti ako pokojná večera s budúcimi svokrovcami.

Raven pokrčila plecami. „To, čo budeme môcť. Moje vízie sú stále nepredvídateľné, ale aspoň nie sú také časté. Stále nedokážem presunúť nejaký predmet z jednej strany miestnosti na druhý. Teda, viem to, keď niekomu hrozí nebezpečenstvo.“ Následne zvážnela a v jej slovách neostal ani náznak nonšalantnosti. „S mágiou, ktorá sa uvoľnila pri návrate mojich príbuzných, vo svete povstal ešte väčší chaos. Prírodné katastrofy sa vyostrujú. Pri poslednom zemetrasení zomrelo viac ako sto ľudí.“

„To nie je naša vina.“

„Nie,“ súhlasila, „ale rozčuľuje ma, že o tom vieme tak málo. Nie je možné, aby mala Maarit všetky odpovede.“ A tú sa im nedarilo nájsť.

„On a a ten chlapík, ktorý na nás zaútočil.“

Raven zaškrípala zubami. „A o ňom nevieme ani len to, ako sa volá. Je to len ten šialenec, ktorý chce ovládnuť svet. Čo mi príde dlhé aj ako len prezývka. Pravdepodobne má otcovský komplex.“

To bola minimálne zaujímavá teória. Ale príliš ťažká na to, aby ju vyriešili za jediný večer. Nie, že by sa o to nepokúšali. No hľadať nejakého človeka, či už bol smrteľný alebo nadaný mágiou, o ktorom netušili ani len to, ako vyzeral...

Keď o tom teraz rozmýšľal, bolo to proste nemožné.

„Myslím, že dnes si premýšľala už dostatočne dlho. Mali by sme sa ísť pripraviť na tú večeru.“

Tentokrát mu zoskočila z lona. Otočila sa na neho a venovala mu široký úsmev. „Máš pravdu.“

S tým sa rozlúčili s ostatnými. Nezdalo sa, že by si vôbec niekto z nich všimol ich odchod. Tým lepšie pre nich. Aspoň im nikto nebude volať a otravovať ich. Logan chápal, že spať dlhé stáročia by jednému dokonale dokázalo zmeniť perspektívu. No pochopiť a vyriešiť všetko za jediný večer? To boli predsavzatia šialenca. A od tých je najlepšie držať sa čo najďalej.

Na svete bol nedostatok magických bytostí, ktoré by využili prebytočnú mágiu. Navyše tú božskú nedokázal ovládnuť len tak niekto. Ak ich nepriateľ veril tomu, že by to dokázal... mohlo to znamenať jeho šialenstvo alebo božský pôvod. Ťažko povedať, čo ho desilo viac.

Prinútil sa prestať nad tým premýšľať. Možno ho čakala smrť za nejakým rohom. Pravdepodobne jeho brat už nikdy nebude taký, ako kedysi. A stále existovala možnosť, že boj s neznámym zloduchom prehrajú a jemu sa podarí ovládnuť svet. Ale nič z toho by nedokázal nijako vyriešiť alebo ovplyvniť za jediný večer. Tak prečo by si ho nemal užiť? Hlavne, ak ho strávi s Raven po boku?

Usmial sa na ňu, keď ju pristihol, ako sa na neho pozerá ponad ich spoločnú posteľ. Bolo logické, že žili na relatívne bezpečnom mieste. Čo im nebránilo snívať o vlastnom domove, ktorý si vytvoria v ten moment, keď tento cirkus nejako skrotia.

Práve vo chvíli, keď otvárala ústa, aby sa ho niečo spýtala, jej zazvonil mobil. Podľa výrazu v jej tvári, keď uvidela meno volajúceho na displeji, to muselo byť dôležité. Mierne jej kývol hlavou, ak by si nebola istá tým, čo urobiť.

„Našli ste niečo?“

Podľa tej otázky vedel hneď určiť, kto jej volá a kvôli čomu. Podišiel k Raven a objal ju okolo pliec. Hovor automaticky presmerovala na reproduktor a viac sa k nemu pritisla. Hľadala oporu. To jediné jej momentálne mohol ponúknuť.

„Sme na mieste, ktoré si niekoľkokrát opisovala.“ Ten mužský hlas mu bol vzdialene známy.

Raven zalapala po dychu. „A čo? Našli ste Maarit? Jej matku? Alebo jeho? Stalo sa niečo? Tak hovor! Rýchlo!“

„Nikto tu nebol, ako si hovorila. Žiadne stráže, žiadny personál. Potom sme našli vežu.“

„No a? Čo tam? Tak pokračuj!“ súrila ho, keď sa nemal k odpovedi.

Smutne si povzdychol. Jeho dych zarachotil v reproduktore. „Prehľadali sme všetky miestnosti. Ale nikoho sme nenašli. Reťaze akoby niekto holými rukami roztrhal. V knižnici sme našli len tú nemú ženskú.“

Objal Raven o niečo silnejšie. „Čože? Ako to, že ta bola len ona? Veď... veď... veď!“

Odkašlal si. „Pýtali sme sa jej a nakoniec napísala, že Maarit je preč.“

„Ako preč? Odniesol ju ten bastard niekam? Len tak ju presunul, aby sme ju nenašli?“

Na dlhé minúty zavládlo ticho. Logan počul len ozvenu zrýchleného dýchania. Vo vzduchu sa vznášalo čosi ťaživé. Vedel, že nech sa zdráhal povedať jej čokoľvek, nebolo to dobré. Muselo to byť priam tragické. Len dúfal, že sa nepripravoval na oznámenie niečej smrti.

„Tak hovor už konečne!“

Podľa pukania v telefóne to vyzeralo tak, akoby to chcel povedať niekto iný. Vzápätí sa ozval ženský hlas. „Tá žena tvrdí, že Maarit odtiaľto pred niekoľkými dňami utiekla.“

„Ale prečo by potom...“ Raven nakoniec nedokončila.

„Je mi to ľúto,“ skonštatovala čo najvecnejšie žena na druhej strane. „Budete sa ale musieť vrátiť. Nech odtiaľto odišla z akéhokoľvek dôvodu, nechce, aby ju niekto našiel. To nám neustále opakuje aj jej matka.“

Vtedy mu Raven skryla tvár do hrude a začala plakať. A on tam len stál a objímal ju. Nech si hovorili čo chceli, Maarit neodišla. Ona doslova utiekla. Prečo práve teraz, to si nedokázal predstaviť. No pochyboval, že ju niekto dokáže teraz nájsť.

Takto uteká len niekto, kto chce zabudnúť na vlastnú minulosť.

Čo také vykonala, že tomu už nedokáže viac čeliť?

 

Epilóg

„Prečo si sa odtiaľto nikdy nepokúsila odísť?“

„Pretože som prišla o schopnosti.“

Nahlas si odfrkla. Kiež by o ne prišla.

Kiež by.

Kapitola 34.


A zazvonil koniec... a veď sami veľmi dobre viete, ako to pokračuje.

Bez ohľadu na to, ako veľmi ste túžili po ďalších odpovediach, v tomto príbehu ich nenájdete. Raven našla to, čo hľadala a Logan sa na tej ceste s ňou všeličomu priučil. Nútiť ich ďalej všetko riešiť samých, by bolo kruté. Navyše pre mňa je ich príbeh skutočne uzavretý.

Lenže čo s načatou zápletkou? Stále nevieme, kto je zloduch. Ostáva nám ďalší pár postáv, ktoré ešte majú čo povedať.

Možno to niektorí  z vás tušili a možno to niekomu ani nezišlo na um, ale tento príbeh bude mať druhú sériu. Jej názor bude Smrtiaci dotyk a hlavnou hrdinkou bude Maarit. Ona sama má ešte čo povedať a má toho veľa, čo musí vyriešiť. A po jej boku sa možno objaví Mace. A možno niekto iný. No obaja sa našli v situácii, keď sú ešte len na začiatku cesty.

Tento príbeh bol výzvou. V niektorých častiach skôr stagnoval akoby sa niekam posúval, ale všetko malo svoj čas a svoj dôvod. Zhruba od polovice som si bola istá tým, že bude druhá séria, takže som aspoň písala s istým zámerom. Mala by som si nacvičiť aj písanie takýchto príbehov. Mám rada výzvy a keď už samotné písanie nie je až takou výzvou (samozrejme, ak nerátam postavy, ktoré sú stále niečím nové), musím si nájsť niečo iné. Napríklad aj napísanie krátkej série bez toho, aby sa všetko vyriešilo len v jednej časti príbehu.

No a čo čísla? Tento príbeh má dokopy necelých 101 000 slov na 215 stranách vo Worde. Je jedným z tých rozsiahlejších, ale opisuje veľký svet. Prvú kapitolu som zverejnila presne 22. 11. 2015  a posledná vyšla o celých 203 dní neskôr. Raven a Logan mi skutočne prirástli k srdcu, nakoľko oni ako postavy nie sú až také nerealistické. Skôr naopak. Veľmi mi pripomínajú skutočných ľudí.

K poslednej kapitole patria aj posledné venovania. Takže táto kapitola bola pre Blacky, Valeriee, PrincessCaroline, ninik, Lucie, just-Es, Phobos a pre všetkých, ktorí príbeh čítali a nekomentovali alebo to po ceste so mnou vzdali. Vaše hlasy v Naj poviedke mi však často dokazovali, že niektorí len proste nemáte čas na komentovanie. Alebo možno chuť.

Každé prečítanie ma poteší, každý komentár posunie ďalej. Vaša chuť čítať môj príbeh niekedy zatienila aj moje odhodlanie dopísať ho. Ale vďaka vám som to zvládla a za to nikdy nebudem môcť dostatočne poďakovať.

Za to všetko vám posielam aspoň virtuálne objatie.

Vaša Lili :-*

 

A ešte naposledy - ako sa vám príbeh páčil? Potešilo vás pokračovanie príbehu alebo ste skôr sklamaní?



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Smrtiaci pohľad - Kapitola 35.:

6. MillieFarglot admin
12.09.2016 [17:29]

MillieFarglotSistrm, toto s tým koncom nemyslíš vážne, to čo toto? Čakala som nejaký väčší happy end, kde by žili všetci šťastne až na veky. Ach, toľko otázok, ze ich je viac ako niekde v polovici príbehu.
Preco Maarit utiekla až potom a neodišla s ňou? Preco ju chce Mace nájsť? Teda ak som to nepriehladla. A kto je ten muž? Myslím ze to bude niekto, koho poznajú, ked sa tak skrýval... Či? Emoticon
Idem sa vrhnúť na pokračovanie, lebo mi to nedá spať. Emoticon
A príbeh sa mi páčil, obdivujem ťa, ako dokážeš vytvoriť úplne iný a nový svet. Emoticon Emoticon

5. PrincessCaroline přispěvatel
04.08.2016 [22:04]

PrincessCarolineAkože vážne som nedočítala poslednú kapitolu? Čo mi hrabe? Emoticon
Lily k veľa veciam som sa už vyjadrila počas príbehu, ale aj tak ti musím zatlieskať pretože ma to chytilo od začiatku. Hoci tie tvoje zamotané pasáže, samé otázniky na konci na to si človek musí zvyknúť Emoticon Téma skvelá, spracovanie mňam a tak sa teším na Maarit a ďalších. Pretože toho tam je ešte ku*va veľa, čo nám musíš ozrejmiť Emoticon

4. LiliDarknight webmaster
13.06.2016 [13:02]

LiliDarknightBlacky, som rada, že sa ti príbeh páči a zo všetkého najviac ďakujem za tvoje komentáre a aj teórie, hoci niekedy boli trošku šialené. Ale niekedy mi pomohli v pokračovaniach Emoticon
Logan a Raven boli skvelé postavy, naozaj som si ich obľúbila, ale prišiel čas predstaviť trochu viac aj Macea a Maarit - aj tých mám rada. Emoticon
Ďakuje za komentár Emoticon Emoticon

3. Blacky
13.06.2016 [8:27]

KOniec? Prekvapenie ako sviňa, to ti vravím. Ale máš to ty v rukách, že?

Bol to super príbeh a ako verná proste nemôžem byť spokojnejšia pokračovaním. Vždy, keď končí moje obľúbené dielo, či už kniha alebo poviedka, vždy je mi smutno za hrdinami. A tu máme pokráčko a ešte tam budú ústrednými postavami Maarinka a Môjho srdca šampión.

Dúfam, že môžeme čakať znova do nedele? A kto z nich bude prinášať smrť? možno Macík, lebo bol na sekundičku na druhej strane? nO špekulujem... tak to nechám tak.

ZA Logim a RAvinkou mi bude smutno, ale rátam s tým, že sa tam objavia. to je fantastické na pokračovacích sériach, prvé, milované postavy sa tam mihajú. a to preto som tam spkojná. tak nesklam.
Emoticon

Dokonalé dielo. Nasadila si sama sebe vysokú laďku. Teraz budeme očakávať výbuchy a lietajúce končatiny. Emoticon
Emoticon

pá pri ďalšej. Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
12.06.2016 [21:26]

LiliDarknightValeriee, som rada, že sa ti príbeh páčil. Ďakujem za komentár a aj za e-maily, v niečom mi skutočne pomohli Emoticon
Raven a Logan v pokračovaní určite budú, ale nechcela som ten príbeh písať z ich pohľadu. Neviem, ako by nakoniec vyzeral ich vzťah a je pravda, že aj Maarit a Mace majú svoje úlohy, ktoré by ako vedľajšie postavy nemohli veľmi plniť Emoticon Emoticon

1. Valeriee
12.06.2016 [21:11]

No, já bych teda klidně dala pokračování s Raven a Loganem Emoticon Emoticon Emoticon Ale rozhodně ani Maarit není špatná, zvlášť, když se v ní objeví Mace, kterého jsem si tak nějak oblíbila, přestože to byla jedna z vedlejšího postav (asi to je tím, že je to prostě druhý bratr:) Maarit bude určitě zajímavá, už jen z důvodu náznaku na konci, který jsi zanechala, abys čtenářky navnadila. I Mace bude očividně čelit vlastním démonům poté, co prošel změnou (většina lidí tomu říká smrt, ale v tomhle případě to měla zpáteční jízdenku:) Samozřejmě, že chci vědět, co Maarit udělala!!! Moc a moc se mi celý příběh líbil a rozhodně se budu těšit na pokračování Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!