OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Smrtiaci pohľad - Kapitola 17.



Smrtiaci pohľad - Kapitola 17.Pátranie pokračuje

Kapitola 17.

Raven sa cítila, akoby prepadla skrz obláčik nádejí a tvrdo dopadla na podložku reality. Tak veľmi sa upla k tomu, že konečne získa odpovede, až zabudla zvážiť aj ostatné možnosti. Hel bola všelijaká, ale jedno jej uprieť nemohla – hovorila pravdu. Aspoň teraz, keď sa s ňou rozprávala.

Prezradila jej všetko, čo vedela, a nebolo toho práve najviac. Raven to spočiatku nahnevalo, ale teraz, keď bola sama s Loganom, to na ňu všetko doľahlo. Potrebovala sa vyhrabať z toho svinstva, ktoré predstavovalo jej život, ale bez pomoci to nedokáže. A tú nikde nenachádzala.

Kto by jej mohol dať odpoveď?

Niekto mŕtvy?

Nevedela ich len tak na povel priviesť k sebe, nehovorila s nimi. Dokonca ich ani celkom nevidela, ak nerátala svoje sny. Pravda bola v nedohľadne. Možno bola naveky odsúdená na nevedomosť.

Sama z celého druhu, o ktorom nikto nič nevie. Ani žena, ktorá ho vlastne nevedomky pomohla zničiť. Znechutene si odfrkla. Vzápätí sa jej oči opäť zaliali slzami. Správala sa ako troska. Pravdepodobne ňou aj bola.

„Čo budeš robiť teraz?“ vtlačila sa jej do podvedomia otravná otázka.

Trvalo jej niekoľko sekúnd, kým sa odtiahla od Loganovej hrejivej hrude, aby sa mu mohla zadívať do čí. Svoje momentálne rozpoloženie sa ani nesnažila zakrývať. Bolo by o zbytočné, vzhľadom na mokré fľaky, ktoré zdobili jeho tričko.

„Nič. Hel mi prezradila, čo vedela. A ja netuším, ako komunikovať s Bludičkami.“ Zbabelec by malo byť jej nové stredné meno. Prišla až sem, no odvaha ju opustila v ten moment, keď sa rozpustil hnev.

„Ani to neskúsiš?“

Rozhodila rukami. „Veľmi rada si nechám poradiť.“

Vyzeralo to, že sa Logan zamyslel. Raven to oceňovala, ale vedela, že to nikam nevedie. Opakom ruky si drsne utrela oči a odstúpila od neho. Nechcelo sa jej. V jeho náručí sa aspoň na chvíľu cítila úplne normálne. Bezpečne.

Nemôže ho však využívať ako osobného plyšového medvedíka.

Hoci, ako sa tak na neho pozerala, ten medvedík by bol v skutočnosti veľmi tvrdý a chudý. Vôbec nie mäkký a poddajný. No o to lepšie sa k nemu túlilo. Dokázal by ju ochrániť. Možno aj pred ňou samotnou.

„Nájdeme niekoho, kto by o tebe mohol vedieť viac.“

Raven si povzdychla. „A koho? Moji rodičia ma našli v parku. Moja matka je momentálne naložená v liehu a pochybujem, že by vedela viac, ako otec. Členovia rodiny si zase myslia, že som chorá a možno vážne som. Hlavne, keď verím týmto nezmyslom.“ Zodvihla ruku, aby za stavila jeho protesty. „Jediná bytosť, ktorá o mne mala vedieť dostatočne veľa, mi vlastne nič nepovedala. Nie, Logan, vážne nie je spôsob, ako sa dozvedieť viac.“

Prebodával ju vševediacim pohľadom. Musela sa odvrátiť. „Takže to len ak vzdáš?“

„Vzdať sa by predpokladalo, že som sa do niečoho pustila. Ja som chvíľkovo dovolila hnevu, aby ma ovládol. Inak by som za tvojou matkou nikdy neprišla.“

Odstúpila od neho. V duchu sa snažila prísť na to, ako sa sem dosala. Nejako sa... preniesla. Lenže si nedokázala spomenúť, ako sa jej to podarilo. Nepredpokladala, že by jej Logan s tým vedel pomôcť. Jej vnútro opäť ovládol zmätok. A... beznádej.

Bolo oveľa jednoduchšie, keď ničomu z tohto neverila. Liečenie by bolo jednoduché. No a jednoduché riešenia boli niekedy najlepšie. Čo na tom, že v istom svetle vyzerala ako slaboch, ktorý všetko vzdáva. Hel jej povedala, že sa starala o mŕtve duše nadprirodzených stvorení.

V ich existenciu nikdy neverila.

Bolo nepravdepodobné, že by v takom hnusnom svete mohlo žiť niečo skutočne krásne. Navyše... stále tu bol Mark. Jeho tvár sa zjavila v jej mysli ako na veľkoplošnej obrazovke. Jeho úprimné oči, šibalský úsmev i starosťou zvraštené obočie.

Keby mal nejaké schopnosti, určite by sa to niekedy dozvedela. Lenže on bol bolestne obyčajný. A ona ho zabila pohľadom. To bola jej schopnosť? Zadívať sa na niekoho a proste ho o brať o život? Ako prekliaty zlodej?

To, že sa trasie, si uvedomila až vtedy, keď ju Logan chytil za ruku. „Zistíme pravdu.“

Odolávala nutkaniu vytrhnúť sa mu. „A ako by si to chcel dokázať? No hovor! Som otvorená možnostiam.“ Otvorene si ho doberala.

„Musíme nájsť spôsob, ako sa rozprávať s Bludičkou.“

Raven bezmocne rozhodila rukami. „A ako by si to chcel urobiť? Počul si svoju matku, musela by som nejaký prízrak priviesť späť do života. Ale ak ti to neuniklo, ja životy beriem, nevraciam ich. A vážne pochybujem, že niekde v knižnici nájdeme nejaký Návod na vzkriesenie mŕtvych v piatich jednoduchých krokoch.“ Vážne znela ako zatrpknutá stará dievka?

Logan na ňu zodvihol obočie. „No, prehľadávať knižnicu by bolo iste únavné. Našťastie poznám niekoho, kto má všetky police s knihami bezpečne ukryté v hlave.“

„Páni a to ja som si myslela, že poznám divných ľudí,“ odvetila a vyvrátila pri tom oči do stropu.

Nemala tušenia, prečo to robila. Vlastné správanie jej už naozaj nedávalo zmysel. Akoby sa v jej vnútri niečo ukrývalo a tá nezanedbateľná časť sa práve teraz predierala na povrch. A preberala kontrolu nad celým telom.

„Tak poď,“ vyzval ju Logan a snažil sa zakryť vlastné pobúrenie.

Raven, keďže nemala nič iné v pláne, ho nakoniec nasledovala. Myšlienky jej v hlave lietali ako splašené netopiere po zasvietení svetla. Možno ak dostane trošku priestoru, podarí sa jej prísť s nejakým riešením. Alebo sa opäť zahrabe do sebaľútosti. Hoci táto časť jej osobnosti jej bola momentálne viac ako len trochu cudzia.

S odstupom času sa pozerala na vlastné správanie a len nechápavo krútila hlavou. Pôsobila ako troska a vystupovala ako depresiou postihnutá chudinka. Bohužiaľ, bez ohľadu na to, ako veľmi sa bránila návratu k tej rutine, vedela, že k nej má sklony. Kto by bol dobre naladený v prítomnosti smrti? Asi len málokto.

Po ceste von z miestnosti schmatla zo stola náhrdelník, ktorý tam predtým Hel nechala. Z nejakého dôvodu h potrebovala mať stále pri sebe. Skutočne sa upokojila, keď ho zovrela v prstoch. Čo bolo šialené, doteraz ani netušila, že existuje. Lenže stále si nebola istá, na čo všetko mal slúžiť. Možno bol nejako spätý s tým, čo teraz prežíva.

Neotvorili sa jej snáď oči, keď jej ho otec dal?

Pokrútila hlavou a sústredila sa na jednotlivé kroky. Nerada by zaparkovala niekde v stene. No nemusela sa namáhať. Predpokladala, že Logan ju vezme niekam do mesta, možno na druhý kontinent.

Vážne nerátala s tým, že len prejdú skrz chodbu a vojdú do inej miestnosti. Keď sa poobzerala, zistila, že tam už bola. Letmý pohľad na posteľ ju uistil v tom, že Logan išiel za svojím bratom. Vedel snáď on, kde nájdu toho múdreho človeka.

„Vediem ti návštevu,“ začal Logan opatrne.

Jeho brat zodvihol obočie. Zadíval sa na Raven a nahodil úsmev, ktorý nejednu ženu dokáže dostať do kolien. Bohužiaľ bol príliš unavený na to, aby zabral. V jeho prítomnosti Raven pocítila divné nutkanie, ale rýchlo to zatlačila do úzadia. Zaoberať sa tým divným pocitom môže aj neskôr.

„A kto je táto kráska?“ Viac očarujúco sa ani nemohol správať.

Raven zahliadla, ako Logan prevrátil očami. „Mace, toto je Raven. Raven, môj brat Mace. Väčšinou sa správa normálne,“ predstavil ich suchým tónom.

Raven sa usmiala a kývla hlavou, ale nijako inak nereagovala. Na druhej strane, taký Mace zhasol rýchlo a definitívne ako oheň poliaty poriadnou dávkou vody. Na tvár nahodil niečo, čo až priveľmi pripomínalo vážny výraz jeho brata.

Odkašlal si. „Takže ty si tá, ktorá počechrala fasádu našej skvelej mamičke.“

„Za to sa nebudem ospravedlňovať,“ bránila sa okamžite Raven a počastovala Logana i jeho brata nasrdeným pohľadom. Obaja na to zareagovali zodvihnutím rúk.

Neboli náhodou dvojčatá?

„To ani nečakám,“ upokojoval ju Mace. „Hel je starostlivá matka a všetci ju milujeme, ale niekedy je dosť ťažké s ňou vyjsť. Ako bohyňa má viac ako len božský komplex a rada predstiera, že riadi svet. No v skutočnosti väčšinu času ani nemá potuchy, čo a prečo robí. Potom to nemá dopadnúť zle, že.“

Raven musela uznať, že sa jej Mace začína páčiť. Mal peknú tváričku a hoci ju často používal na očarovávanie žien každého veku, v skutočnosti mal aj niečo v hlave. Možno táto návšteva nebude márna. Minimálne sa jej podarí trochu upokojiť.

Zachmúril sa. „Ale hádam, že ste sem nepriši, aby ste sa spýtali, ako sa mi darí.“

Pokrútila hlavou. „Je síce fajn vedieť, že ťa dali dokopy a nevyzeráš ako tá krvavá hromádka, ktorú sme našli v tom dome, ale neprišli sme ti popriať skoré uzdravenie.“ Uvedomovala si, že zase bľabotala, ale zastaviť sa nedokázala.

Logan to ocení úsmevom. „Dúfali sme, že by si nám mohol dať viac odpovedí ako matka.“

Mace sa zasmial. „Vzhľadom na to, ako často odpovedá na otázky, si viem predstaviť, že som vám už povedal viac ako ona.“

„Asi budeš prekvapený, ale Raven skutočne dostala nejaké odpovede. Nebolo ich veľa, ale aspoň niečo.“

Raven mala pocit, že by sa mala začať červenať. Hlavne potom, ako sa Mace rozosmial.

„Tak to gratulujem, si úspešnejšia ako väčšina ľudí, ktorí za ňou chodia. Dávaj si ale pozor, aby sa to o tebe nerozkríklo. Niekto by ťa mohol začať zneužívať, aby dostal od Hel presne to, čo potrebuje.“

Takéto lichôtky sa jej nepočúvali najlepšie. Začala sa ošívať a mala problém udržiavať očný kontakt. Iste, komplimenty dostala už aj predtým, ale tie boli skôr spoločenského charakteru. Alebo od Marka. Necítila sa síce nepríjemne z toho, ako o nej Mace hovoril v jej prítomnosti, ale nebolo jej to prirodzené.

Čo najskôr by mala zmeniť tému.

Podišla k nemu a podala mu náhrdelník. „Vieš, čo je toto?“ Pohľadom vyzvala Logana, aby mlčal. Chcela sa uistiť, že jej Hel skutočne neklamala.

Mace polohlasne zapískal. „Páni, o tomto som veľa čítal, ale netušil som, že nejaký existuje.“ Chvíľu si prezeral nielen prívesok, ale celý náhrdelník. Pôsobil úplne fascinovane. „Tieto prívesky boli v minulosti veľmi frekventované. Ale to bolo dávno predtým, ako som sa narodil. Teraz používane na ochranu maximálne revolvery.“

Raven sa jeho vtipu nezasmiala. Miesto toho bola ešte nedočkavejšia. „Vieš mi povedať, na čo slúži?“

„Podľa toho, aká moc z neho vyžaruje, by som povedala, že je dielom nejakej mocnej čarodejnice. Runa na prívesku indikuje, že ide predovšetkým o ochranný talizman. Eihwaz síce predstavuje tis a v mnohých prípadoch skôr runu smrti, ale nie nutne. Ten, kto ho daroval, naň zoslal veľmi mocné kúzlo, ktoré ešte nebolo celkom vyčerpané. Hádam že by dokázal zaistiť niečie prežitie. Za predpokladu, že by ho dotyčná osoba aj nosila.“

Musela uznať, že Mace skutočne vedel, o čom hovorí. Znel pri tom tak trochu ako namyslený profesor, ale aspoň potvrdil, že Hel predsa len nebude až taká zlá. Povedala jej pravdu. Hoci si niečo nechala aj pre seba.

„To je všetko?“ vyzvala ho Raven, nabudená predstavou, že by sa na ňu konečne mohlo usmiať šťastie.

Mace chvíľku váhal s odpoveďou. „Mám pocit, že to, čo som ti povedal, si už vedela.“

Nie, všetko, chcela dodať, ale miesto toho povedala: „Páni, ty vieš čítať myšlienky?“ Myslela to skôr ako vtip, ale podľa jeho výrazu si domyslela, že to zobral vážne.

„Neviem, čo všetko ti povedal môj brat, ale ja žiadne schopnosti nemám. Som latentný. Vo väčšine prípadov pripomínam smrteľníka viac ako člena tejto rodiny.“ Zodvihol ruku. Pravdepodobne odrádzal Logana od komentárov.

Raven sa na neho zadívala. Čo bolo samo o sebe nebezpečné. Netušila, v čom spočívali jej vlastné schopnosti. Pri Loganovi už nemusela byť opatrná. Zdalo sa, že sa o jeho vnútri dozvedela všetko, čo mohla. Ale Mace, na druhej strane, bol čerstvým materiálom. Odolať nutkaniu zadívať sa mu do očí, bolo nemožné.

Nakoniec podľahla.

Nebolo to ako čítanie myšlienok. Skôr ako nejasný zhluk pocitov vypovedajúcich o duši danej osoby. Teraz dokonca ešte niečím umocnené. Možno tým, že konečne sama sebe priznala, že sa nezbláznila a jej nadania boli skutočné.

Mace bol veľmi komplikovaný. Vedela, že mu práve narušuje súkromie, ale nevedela si pomôcť. Keď raz začala, neprestala, až kým nevedela o tom človeku všetko. Nevenovala pozornosť maličkostiam, zamerala sa na obrovskú vinu, ktorú v sebe Mace nosil. Ťažkú ako nákova, obrovskú ako nekonečno vesmíru. On totiž svojej rodine klamal. Nedokázala vidieť všetko, ale hádala, že možno nebude až taký bezmocný, ako sa prezentuje.

Potriasla hlavu a odvrátila pohľad, aby sa dokázala zbaviť chute jeho duše na jazyku. „Nie si až taký bezmocný, ako sa zdá.“ To bolo všetko, čo povedala. Ale to, ako sa odvrátil, jej napovedalo, že mala pravdu. Dôvod, prečo to všetko robil, jej unikal.

„S čím ti ešte môžem pomôcť?“ rýchlo zmenil tému. Bolo to príliš okaté, ale nevyzeralo to, že Logan niečo namietal. Ako ho poznala, konfrontuje brata neskôr a osamote.

„Vieš niečo o bytostiach, ktoré sa starajú o duše mŕtvych bytostí s magickými schopnosťami?“

Raven uznávala, že to bol výstrel naslepo, ale opäť sa jej začínalo zmocňovať zúfalstvo z nedostatku informácií. Temnota v jej duši sa začínala preskupovať. Musí pochopiť, kým a čím je, aby s ňou mohla bojovať. Nechcela sa vrátiť späť do stavu, keď sa bála vlastného tieňa.

Mace si pošúchal bradu v geste hlbokého premýšľania. „Rád by som ti pomohol, ale veľa o nich neviem. Mohol by som ťa nudiť rozprávaním o tom, ako vôbec vznikol svet a potreba smrtonosov, ktorí zaručovali kolobeh celého života. Lenže o tých, ktorí mali na starosti magické bytosti, ti toho veľa nepoviem. Informácie o nich sú len útržkovité a veľmi strohé. Akoby sa niekto postaral, že ostanú naveky anonymné.“

Veľmi sa snažila nevyzerať akoby ju práve kopol do žalúdka. „Takže je to tak, akoby niekto vytrhol strany z kníh?“

„Nie,“ pokrútil hlavou, „skôr akoby tie knihy niekto prepísal. Predstav si situáciu, že v jednom odseku začneš s opisom ďalšej magickej bytosti, ale v nasledujúcom už hovoríš o niečom celkom inom. Je to zvláštne.“

„Ako kúzlo,“ zamumlala Raven. Súviselo to s tým, že všetci zabudli nielen na ňu, ale aj na všetkých jej druhu? Rovnako, ako Logan zabudol na jej sestru Maarit.

Lenže... prečo by niekto niečo také robil.

„Teoreticky by to bolo možné, lenže by muselo ísť o skutočne veľmi mocné kúzlo,“ zamumlal Mace, čím upútal jej pozornosť. „Ale niečo mi hovorí, že sa nepýtaš len v mene nejakého akademického záujmu.“ Zamračil sa. „Ten prívesok, tie otázky, matkina paranoja... ty asi budeš jedna z nich.“

Na chvíľu nebola schopná odpovedať. Skutočne skvelá dedukcia. Alebo možno naozaj vedel čítať myšlienky. Čo by bolo nanajvýš neslušné – nepožiadal o dovolenie.

Potriasla hlavou.

„Neviem to s istotou, ale dávalo by to zmysel. Lenže nikto nemá odpovede, ktoré potrebujem.“

Preskočil pohľadom na svojho brata. „Čo povedala matka?“

Logan si nervózne odkašlal. „Nemala dostatok odpovedí, ale tvrdila, že niekto mŕtvy by Raven dokázal odpovedať. Lenže my nevieme, ako niekoho takého priviesť späť. Zvlášť, ak ide o nejakú Bludičku.“

Raven kmitala pohľadom medzi bratmi. Naozaj sa snažila veľmi nedúfať, že jej skutočne pomôžu, ale nebola z ocele. Opäť sa do nej vkrádala nádej. Nikdy sa nepoučí. Bez ohľadu na to, koľkokrát padne na hlavu a rozbije si kolená, aj tak bude prepadať šialeným predstavám.

A potom ju sklamanie bude bolieť o to viac.

„Dokážeš predpovedať budúcnosť?“ Raven trvalo pomerne dlhú chvíľu, kým si uvedomila, že tá otázka patrila jej.

„Čože?“ spýtala sa, hoci to bolo skôr prekvapením, než faktom, že skutočne nerozumela. Vzápätí dodala: „Ja predpovedám smrť. To je všetko, čo viem.“

Nebola žiadna veštica s naleštenou sklenenou guľou položenou na stole, v ktorej elektrónková hlava odpovedá na jej otázky. Nikdy nedokázala predpovedať výherné čísla do športky. Maximálne to, či niekto zomrie alebo nie. A ani nad tým nemala žiadnu nadvládu.

Pripomínalo jej to epileptické záchvaty. Mohla byť v pokoji ako veľmi chcela, no aj tak sa nejako stalo, že ju nejaká vízia prepadla. O jej priebehu nevedela nič. Len o jej výsledku.

„Dokážeš si to nejako vyvolať?“

Zamračila sa na Logana, pretože odpoveď aj tak poznal. „Nemám to na povel. Vízie prichádzajú, keď sa im zachce. Väčšinou, keď niekto umiera, alebo už je mŕtvy. Vy dvaja ste výnimkami.“

Ak to aj Macea prekvapilo, nič nepovedal. „Tvrdíš, že vidíš smrť a nemáš nad tým nijakú moc Vlastne ťa ovládajú tvoje vlastné schopnosti. To sa niekedy stáva. Ale... skúšala si niekedy vidieť nejakú určitú smrť?“

„Ako to myslíš?“ Raven bola tou myšlienkou viac zmätená než pobúrená.

Na chvíľu sa odmlčal. Akoby hľadal spôsob, ako to všetko čo najlepšie sformulovať. „Ten náhrdelník je tvoj, to som vycítil. A takisto si myslím, že vieš, kto ti ho dal. Nech to bol ktokoľvek, asi patril k tvojmu druhu. A oprav sa, ak sa mýlim, ale tá osoba je asi mŕtva.“

Keď si uvedomila, že čaká na jej pritakanie, splašene vyhŕkla: „Áno, je mŕtva.“

„Tak prečo sa nepokúsiť vidieť moment, keď zomrela? V súčasnosti nenachádzaš odpovede, pretože ich nikto nepozná. Možno ich ale nájdeš v minulosti.“

Jeho slová rezonovali vzduchom. Tvorili obrovskú šípku ukazujúci správnym smerom. Pravdepodobne to bude ďalší výstrel naslepo, ale lepšie ako sedieť na zadku a nič nerobiť.

„Si génius!“ skríkla nakoniec a vďačne sa na neho usmiala.

Zodvihol ruky dlaňami otočenými jej smerom. „Snažím sa pomôcť, nemusíš čičíkať moje ego. Robím to z nezištných dôvodov. A tak trochu sa aj nudím.“

Nekomentovala jeho odpoveď. Len prijala náhrdelník, ktorý mu predtým sama vložila do ruky. Netušila, čo by mala robiť. V spomienke videla Maarit, ako si privoláva víziu. Nech v nej videla čokoľvek, postarala sa o to, aby to Raven všetko prežila.

Mala teoretickú predstavu o tom, čo by mala urobiť.

Lenže ten nápev si nedokázala nijako vybaviť. A aj keby to dokázala, nepoznala slová. Nemala skutočnú vieru, s ktorou by vyzvala bohov, aby jej dovolili nahliadnuť do minulosti. Na čo je dobré vedieť postup, keď ho nedokázala nijako aplikovať na to, čo bude robiť?

Pokrútila hlavou. Snažila sa zahnať pochybnosti, ale nedarilo sa jej. Ako námesačná prešla na opačnú stranu miestnosti a posadila sa na koberec. Logana a Macea si nevšímala. V rukách pevne zvierala prívesok. Zavrela oči a predstavila si Maarit, jej detsky inteligentnú tvár, milý úsmev i sladký hlások. Snažila sa vybaviť si vnútrajšok chatrče. Presné rozloženie nábytku.

Maarit.

Kde si?

Maarit.

Nakoniec, keď dokázal uchopiť jasnú spomienku, sa na ňu sústredila a ostatné zatlačila do úzadia. Ako pri meditácii. Vyskúšala to ako jeden zo spôsobov, ako sa upokojiť a zbaviť sa vízií vo svojej hlave.

Neúspešné.

Rovnako, ako teraz.

Zo snahy prepadnúť sa do minulosti sa čoskoro stal boj o sebakontrolu. Mala chuť vyskočiť na nohy a zmlátiť tých dvoch idiotov. Snažili sa síce šepkať, čo zapríčinilo, že im nerozumela, ale liezlo jej to na nervy snáď ešte viac.

Nakoniec to nevydržala. „Mohli by ste sklapnúť? Nemôžem sa sústrediť, keď rapocete ako staré baby niekde na trhu! Chcem ísť za svojou sestrou!“

Päsťami si u drela do stehien. Chvíľková bolesť sa čoskoro rozpustila vo svetle celkom inej bolesti. Nepočula, čo jej Logan odpovedá. Miesto toho sa snažila zabrániť vlastnému žalúdku, aby sa rozlúčil so svojím obsahom. Bránila sa tomu násilnému prechodu. Ale boj prehrala.

O niekoľko sekúnd neskôr sa prepadla kamsi do temnoty.

Očakávala, že sa ocitne opäť v tele tej istej ženy, svojej matky. Ale nestalo sa tak. Dokonca ani nebola schopná vidieť, kde presne je. Oči otvorila dokorán, ale vracala sa k nej len temnota. Tlmené hlasy boli ako ostré hroty šípov prepichujúce jej hlavu.

Roztrasené prostredie sa akoby menilo, hoci si to nedokázala overiť. To, čo predtým bolo jasné ako najostrejšia fotka, teraz predstavovalo nejasný zhluk emócií a bolesti. Cítila, akoby jej nejaká šialená bytosť zabárala tesáky aj pazúry do duše. Trhalo ju to na kusy, ale nedokázala sa pustiť.

Zrazu rozoznala útržok rozhovoru.

Netušila, komu patrili hlasy, ktoré jej tak ostro vnikali do uší.

„Čo si teraz počneme? Jedna dcéra je mŕtva a tá druhá spí a nechce sa prebudiť...“

Roztrasené slová vyslovila žena. Jej matka? Hádala, že by to tak mohlo byť. Nevidela ju. Obklopovala ju kvapalná temnota. Akoby sa ponorila pod hladinu a zabudla sa vynoriť. Ostala len bolesť. Cítia, ako ju niečo ťahalo späť.

„Postaráme sa o ňu.“ Tentokrát mužský bas, ale rovnako plný utrpenia. „Nikto o nich nevie. Všetci zabudli. Maarit povedala, že sa jej malá sestra raz prebudí. Dovtedy ju musíme strážiť.“

Potom šum, ako keď je slabý signál na rádiu. Keď sa o chvíľu vyjasnil, počula inú časť rozhovoru:

„Prečo si sem priviedol tú bosorku! Nikdy ti neodpustím! Nikdy!“

Prepadla sa na iné miesto. Hlasy utíchli, premenili sa na bzučanie včiel. Vykríkla. Od neviditeľných stien sa k nej vrátila ozvena. Tak veľmi to bolelo. Chcela, aby to prestalo. Ale nedokázala to zastaviť.

V tme sa objavilo svetielko. Malé, modré – ako plamienok dohasínajúcej sviečky. Natiahla k nemu ruku. Teda, domnievala sa, že to urobila. Nájdeš ma. Hlas. Veľmi známy, veľmi smutný. Viem, že to dokážeš. Hrial ju svojou láskavosťou, zraňoval tou konečnosťou. Akoby jej odtikával čas. Čoskoro bude neskoro.

Spomenula si.

Maarit? Kde si?

Odpoveď neprišla. Ja viem, že ma nájdeš. Niečo sa jej obtrelo o ucho. Po chrbte jej prebehol mráz. Telo jej stravovala bolesť. Strach ju prikryl ako dobre padnúci plášť. Stačilo tak málo. Zovrieť prsy okolo jej prítomnosti a nepustiť ju. Ale nezmohla sa ani na toľko.

Ohlušujúce prasknutie hrozilo, že jej roztrhá ušné bubienky. Dusila sa vlastným výkrikom. Odrážal sa od stien. Bolestná temnota, chladná noc. Menila sa na letný deň. Až príliš horúci. Cítila, ako ju všetko pálilo. Vyskočila. Vedela, že bola späť, ale nedokázala sa toho striasť.

Prerušila krik.

S hrmotom dopadla späť na koberec. Na pere zacítila vlhkosť. S námahou zodvihla ruku. Pootvorila oči. Rubínová krv. Tiekla jej z nosu? Opäť vykríkla. Všetko ju neznesiteľne bolelo. Prečo to nechce prestať? Prstami sa pokúsila vyškrabať von ten uhlík, čo ju spaľoval. Zacítila drsnosť papiera. Kreslila?

Tak veľmi chcela vstať. Ale jej vôľa zlyhávala. Pretekala jej pomedzi prsty.

Jej vedomie nasledovalo.

Čo sa práve stalo?

Kapitola 16. ¦¦ Kapitola 18.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Smrtiaci pohľad - Kapitola 17.:

5. LiliDarknight webmaster
11.02.2016 [19:56]

LiliDarknightValeriee, ďakujem za komentár a to, čo sa stane s Raven, bude čiastočne vysvetlené v ďalšej kapitole. Emoticon Emoticon

Blacky, tiež ďakujem za komentár. Emoticon Macea som si aj ja veľmi obľúbila (ak som to už písala, rada to zopakujem), takže sa am ešte bude vyskytovať. Možno aj často a možno stihne aj vysvetliť, čo a prečo skrýva. Emoticon Emoticon
Ja viem, že to ide veľmi pomaly, ale skutočne sa niekam dostávame. A to ešte ani neviete, proti komu vlastne bojujú. Emoticon

4. Blacky přispěvatel
11.02.2016 [16:32]

BlackyČítala som včera a chcela zanechať komentár dnes ráno, keďže som klasicky, čítala až o pól dvanástej, v postieľke. NO mali ste údržbu ešte o pól siedmej.

V každom prípade, si pánom šokujúcich a na nervy lezúcich koncov. Prisahám. Emoticon

Dúfam, že bude okej. Alebo, ak nie, tak sa aspoň časom z toho vylíže.

Mace je láska a ak by bol skutočný, ukradla by som si ho a nikdy nevrátila. Emoticon Myslím, že to musí byť fakt veľké, ak to tají. Momentálne ma nenapadá nič. Super zmysel pre humor a mega múdra hlavička so sexy telom asi nie je schopnosť. Skôr ťažko vymakané zásluhy, za tvrdú prácu, na sebe.

Otázkou zostáva, prečo to tají. Že by nechcel pokračovať vtradicií a chcel robiť to, čo ho baví a nie to, čo by mal?

Teším sa na druhú, zrejme sa to skutočne Raven podarilo, len neviem, či to nebude problém, ak ju doslova dostala medzi živých a ona bude musieť časom naspäť. RAven nevie ani ako ovládať schopnosti bez toho, aby neskončila v bezvedomí, ako pomôže sestre na večnosť?

Viac , viac, omnoho viac MAcea, prosím. Emoticon

Píš, zlatíčko. Ja moc čakám.

3. Valeriee přispěvatel
11.02.2016 [15:24]

ValerieeTakže Raven zase o něco pokročila Emoticon Mace něco skrývá. Raven už slyšela Maarit, teď jí jen najít. Akorát jsem myslela, že Raven z tamtoho světa zmizela i s tělem a ono tam teda zůstal a přemístila se jen duše? Chápu to správně? Jinak děkuju za kapču Emoticon Emoticon Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
10.02.2016 [18:32]

LiliDarknightninik, ja ďakujem za komentár Emoticon

10.02.2016 [18:00]

ninikJen tak dál Emoticon Emoticon Díky za pokračování Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!