OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Smrtiaci pohľad - Kapitola 16.



Smrtiaci pohľad - Kapitola 16.Uľavenie zlému svedomiu?

Kapitola 16.

Logan sa namiesto ďalšieho hľadania odpovedí proste vybral domov. Prestával rozumieť všetkému a všetkým. Navyše mal nevysvetliteľné nutkanie stretnúť sa s matkou, hoci vedel, že mu opäť nič neprezradí. Najlepšie by bolo, keby našiel Raven a spoločne sa pokúsili prinútiť Hel rozprávať.

Jeho názor na Raven sa nezmenil ani vo svetle rečí toho šialeného veštca. Nech bola kýmkoľvek, bol rozhodnutý pomôcť jej. Akoby v sebe mala magnet, ktorý ho priťahoval. Rád trávil čas v jej prítomnosti.

Telo sa mu mierne zachvelo. Silou vôle sa prinútil sústrediť sa na o proroctvo. Nepáčili sa mu slová o konci a temnote. Očividne si však jeho podvedomie myslelo, že stretnutie s matkou bolo dôležitejšie.

Keď sa premiestnil k nej do pracovne, nerozumel tomu. Ale hneď sa to zmenilo, keď sotva o dve minúty neskôr poctila jeho matku svojou návštevou veľmi naštvaná Raven. Netušil, čo ho zarazilo viac – jej nálada, alebo fakt, že sa tam premiestnila, čo znamenalo objavenie ďalších schopností.

Alebo len prijatie tých starých?

Nestihol ani nič povedať. Raven sa ujala slova. Znela... inak. „Čo keby si mi konečne povedala pravdu, Hel? Nebavia ma tvoje reči o tom, aká som nebezpečná a mám sa ti vyhýbať.“

„Myslíš si, že som si to len vymyslela? Ja som to myslela vážne,“ odpovedala Hel.

Logan si pomyslel, že vzhľadom na divnú situáciu to zvládla ešte celkom pokojne. Netúžil nejako zasahovať do rozhovoru, všetko by asi len pokazil. Takže sa posadil k otcovi na krátku pohovku a založil si ruky na hrudi. K dokonalému zážitku mu chýbal už len popkorn.

Raven pristúpila bližšie k Hel. „Chcem odpovede.“

„A prečo by som ti ich mala dať?“

Logan nikdy nemal dôvod báť sa Raven, skôr mal o ňu obavy. Vždy pôsobila tak krehko. Zamyslená, dokonca občas až zničená. Pri spôsobe, ako sa teraz takmer až zákerne usmiala, sa mu však zježili všetky chlpy.

Niečo mu hovorilo, že tentoraz do nedopadne dobe.

Došla jej trpezlivosť. Nezastavil ju, aby ochránil matku. Možno bolo načase, aby jej niekto počechral fasádu. Len netušil, či to bude môcť ospravedlniť pred vlastným svedomím. Povinnosť, hlboko zakorenená v ňom, ho zase nútila postaviť sa a Raven odtiaľ vyhodiť.

Odmietal podľahnúť.

Odrazu Raven niečo hodila po Hel. Keby to bol nôž, nestihol by zareagovať. Prekvapene si uvedomil, že to bol náhrdelník. Nevidel ho poriadne, ale hádal, že to bol ten istý, ktorý Raven dal jej otec. Ale čo s tým mala spoločné jeho matka?

„Čo je toto?“ dožadovala sa Raven nahnevane. Podľa chvejúcich sa prstov bolo jasné, že sa sotva ovláda. Znepokojnie v jeho duši sa zakorenilo hlbšie.

Hel sa slabučko usmiala. „Nemyslela som si, že sa s tým ešte niekedy stretnem. Skjald-borg.“

Logan sa zamračil a nebol jediný. „Skús jazyk, ktorému by som aj rozumela,“ zavrčala Raven. Logan len žasol. Toto nebola ona, ale nemala snáď nárok byť nahnevaná? Rozhodne áno.

„V takmer doslovnom preklade je to vlastne prívesok ochrany. Používal sa kedysi dávno, keď ľudia verili na mágiu. Ten, kto ho vyrobil a daroval s čistým úmyslom, prepožičal talizmanu obrovskú moc. Na prívesku je vyrytá runa Eihwaz.“ Hel sa na chvíľu zamyslela. „Niekomu zachránil život.“

Raven nebola tým vysvetlením ohúrená. „Mala som ho na krku ako batoľa.“

Logan čakával, že jeho matka stíchne, hodí Raven prívesok na hlavu a odpochoduje z miestnosti s dôstojnosťou kráľovnej. Ale očividne nepoznal svoju matku tak dobre, ako si myslel. Namiesto toho sa totiž priblížila k Raven a vyzerala takmer neisto.

„To by vysvetľovalo, ako je možné, že si ako jediná prežila.“ Zamumlané slová neboli určené vlastne nikomu, predstavovali len trochu hlasnejšie vyslovenú úvahu.

Raven to však tak nevnímala. Logan takmer vyskočil na nohy, aby ju objal. Neurobil to a otočil sa na otca. Ten vyzeral rovnako zaujatý rozhovorom. Očividne o ničom z tohto nemal ani potuchy. Prečo ho však po toľkých rokoch prekvapovalo, že mala Hel tajnosti? Nemala ich snáď stále?

„Čo ten prívesok znamená?“ súrila Raven netrpezlivo.

Hel si povzdychla, akoby už odpovedala predtým. Ale nakoniec predsa len prehovorila: „Runa vyrytá v prívesku je známa ako runa smrti, alebo tis. Avšak v tomto prevedení slúži ako ochranné znamenie. Nech ti ho dal ktokoľvek, zachránil ti ním život.“

Na dlhú chvíľu v miestnosti zavládlo ticho. Od takmer holých stien sa hrozivo odrážalo. Logan si prezeral obe ženy. Premeriavali sa navzájom zvedavým, v Raveninom prípade skôr naštvaným, pohľadom.

Vo vzduchu sa vznášala ťaživá atmosféra a miestami sa mu zdalo, akoby m do uší doľahlo duté pukanie pripomínajúce výbuchy. Akoby Ravenin hnev spôsoboval také silné napätie, ktoré nakoniec muselo nejako vyvrcholiť. Nerozumel tomu, kde sa to berie.

Hádal, že to nedopadne dobre.

„Kto som?“ vypálila Raven otázku.

Logan šľahol pohľadom po matke. Tá sa zasmiala. „Ak o nevieš ty, ja ti len sotva poradím.“

Raven prižmúrila oči. „Kto som?“

„Nie som tá správna osoba, ktorej by si sa mala pýtať.“

To bola jednoznačne nesprávna odpoveď. Vedel to Logan, dokonca si to uvedomila aj Hel. Minimálne v ten moment, keď sa Raven pohla smerom k nej a zodvihla ruky. Na tvári mala odhodlaný výraz. Bolo celkom možné, že by sa niekdajšiu bohyňu pokúsila aj zaškrtiť.

„Mojim rodičom si povedala, že zničím svet. Tým pádom si o mne musela vedieť dosť veľa. Vieš vôbec, čo tvoje reči spôsobili?“ Každým slovom zvyšovala hlas. „Tak tušíš to vôbec?!“

Hel sa roztriasla. „Myslíš si, že si to nevyčítam? Mojim zámerom nebolo spôsobiť smrť, ale zabrániť jej. Norny predpovedajú osud a ten je väčšinou nemenný len kvôli tomu, že o ňom dotyčná osoba nevie. V tvojej budúcnosti toho videli veľa, ale domnievali sa, že by si mohla zničiť svet. Povedala som to tvojim rodičom, aby ti pomohli sa tomu vyhnúť!“

„Tak to gratulujem, namiesto toho si vyvolala davovú psychózu v dedinčanoch, ktorí sa postarali o zničenie celého druhu!“

Logan poznal svoju matku veľmi dlho. Ale ešte nikdy ju nevidel takto sa triasť. Dokonca jej po líci stiekla slza. Buď si nacvičila kvalitné divadlo, alebo jej to všetko bolo úprimne ľúto.

Nech to už bolo čokoľvek, Raven nevyzerala, že by si to všimla. Bola príliš zaneprázdnená tým, aby udržala samú seba na uzde. Nechýbalo veľa, aby sa na niekoho vrhla. Zvláštne, vždy pôsobila mierumilovne.

„Myslíš, že mi to nie je ľúto? Iste, ja som chladnokrvná, nemám srdce, je mi jedno, koho zabijem, aby som dosiahla svoje, však? Ale nie je to tak! Neuvedomila som si, čo to vyvolá v ostatných. Naivne som si myslela, že som práve zachránila svet. Miesto toho som pomohla ho zničiť.“ Teraz skutočne zafňukala. Ako malé dievčatko. „Keď som si to uvedomila, bolo už príliš neskoro. Celý tvoj druh bol preč a nikto si na vás nespomínal. Dokonca ani môj vlastný syn, ktorý sa s jednou z vás často hrával.“

Teraz už Logan nedokázal predstierať, že tam nie je. Vyskočil n nohy a zamieril k matke. „O čom to hovoríš? Chceš povedať, že ten šialenec hovoril pravdu, keď ma vyzval, aby som našiel Raveninu sestru?“

Hel sa na neho zamračila. „Nevie síce, o kom hovoríš, ale je pravdou, že kedysi si mal jednu... kamarátku. Netuším, čia dcéra to bola. Myslím, že sa volala Maarit. Básnil si o nej zakaždým, keď som za tebou prišla. V tom čase si vyrastal ako obyčajný smrteľník v dome svojho otca. Bolo pre teba príliš nebezpečné ukazovať sa v mojom svete.“ Neveriacky pokrútila hlavou. „Bola od teba mladšia, ale aj tak ste spolu trávili veľa času. Hoci som vedela, kým je, snažila som sa nezasahovať. Ale jedného dňa, keď som prišla, si o nej mlčal. Spýtala som sa, či ste sa pohádali. Predstieral si, že nevieš, o kom hovorím. Keď rovnako reagoval aj tvoj otec, uvedomila som si, že skutočne neviete. Zabudli ste. Rovnako ako všetci ostatní.“

Logan pozrel na otca. Tváril sa rovnako, ako sa on sám cítil. Totálny zmätok ovládol jeho myseľ. Koľko toho sám o sebe nevedel? Na čo všetko ešte zabudol? Mal kamarátku, s ktorou trávil každý deň, a predsa si nedokázal spomenúť ani to, ako vlastne vyzerala.

Na Raveninej tvári zahliadol krátku bolesť, ale nevenoval tomu pozornosť. Ona o svojej minulosti nevedela vôbec nič. Len teraz sa dozvedela, že je adoptovaná. V súčasnosti nežil nikto, kto by jej dokázal dopovedať zvyšok. Alebo áno?

„To je také dojímavé, až mi z toho trhá srdiečko,“ odsekla Raven a v očiach jej blýskalo. „Kto som? A teraz sa snaž odpovedať správne, inak mi dôjde trpezlivosť.“ Pri každom ďalšom slove vyzerala nebezpečnejšie.

Hel akoby sa to ani nedotklo. Len si povzdychla. „Nie je toho veľa, čo by som ti mohla povedať.“

„Ale vieš toho dostatočne na to, aby si sa mi mohla niekoľkokrát vyhrážať, však.“ Logan zodvihol obočie. Kde sa to v Raven zobralo?

„Môžem ti povedať, kto si. Ako vás volali a prečo ste vznikli. Možno ako ste dopadli. Ale to, ako fungujú tvoje schopnosti neviem. Dokonca ani len netuším, čo všetko dokážeš urobiť.“

To Logana prekvapilo a nereagoval tak sám. Vyzeralo to, že ani otec tomu nemôže veriť. Raven sa snažila udržiavať nečitateľnú masku, ale príliš sa jej nedarilo. Bola rada, že sa niečo dozvie a jasne to prezrádzala nedočkavosť v jej očiach. Prečo sa však Hel rozhodla rozprávať práve teraz, ostávalo záhadou.

Doteraz sa stále vyhovárala, že nepoznala všetky odpovede.

V tento moment akoby na tom nezáležalo.

„Tak hovor,“ pobádala ju Raven.

Zhlboka sa nadýchla. „Smrť bola vždy súčasťou života,“ začala Hel pomaly. „Každý mal svoju úlohu a keď ju naplnil, pobral sa na večnosť. Tí, ktorí zomreli v boji, však neskončili niekde v podsvetí. Ich duše valkýry odniesli do Vallhaly, kde mohli hodovať a zabávať sa až do konca sveta.“

Logan toto všetko dávno poznal. Týkalo sa to aj jeho minulosti. Preto tým nebol prekvapený. Raven, na druhej strane, nevyzerala byť ohúrená.

„Chápem, zabi čo najviac ľudí a dostaneš za to odmenu. Nechápem, prečo ma to prekvapuje, vždy to tak fungovalo.“

Hel sa na tom pousmiala, ale nekomentovala to. „Lenže ak by všetci išli do Vallhaly, čoskoro by bola preplnená. Takže muselo byť aj miesto, kam odchádzali tí ostatní. Pre nich bol určený Helhaim, svet, ktorému som ako bohyňa vládla. Sem prichádzali duše všetkých tých, ktorí nemali čas mávať mečom.“

Raven prevrátila očami. „Skutočne krásna rozprávka, no ako to súvisí so mnou?“

„Odpoveď na to poznáš asi aj sama.“ No napriek tomu pokračovala: „Ako sa svet rozrastal, pribúdalo v ňom ľudí. V priebehu storočí ubúdalo bojovníkov, takže Vallhala bola stále prázdnejšia, až ju nakoniec uzavreli a všetci mŕtvi putovali len do večnosti. Alebo akokoľvek to chceš volať. O to som sa nestarala len ja a moje deti, ale aj smrtky, bohovia a bohyne smrti, veštice a ďalší iní, ktorí mali zaistiť kolobeh života.“ Logan mal pocit, akoby sa vrátil do školy. „Ty si však iná.“

„No nehovor, mne vyčítaš to isté, čo robíte vy?“

Pokrútila hlavou. „Nie, ty nie si ako my. Vieš, kedysi ľudia ovládali silnú mágiu. V každej rodine bola čarodejnica, veštica alebo inak nadaná bytosť. No takisto zomierali, hoci menej často. Tieto duše nepatrili celkom do Vallhaly, ale ani do Helheimu. Navyše boli príliš mocné na to, aby nám dovolili odviesť ich. Držali sa života. To nebolo správne.“ Hel sa zadívala Raven priamo do očí. Teoreticky by ju niečo také malo znepokojiť, ale vyzerala, že jej na tom nezáleží. „Takže ste vznikli vy.“

„Hej, takže som hračka prírody a odpoveďou na vašu neschopnosť. Paráda.“

Logan sa zasmial. Ignorovali ho. „V podstate máš pravdu a nebudem to popierať. Proste sme neboli dostatočne mocní na to, aby sme sa so všetkým vyrovnali. Tak ste prišli vy. Netuším, ako sa voláte, alebo čo dokážete. Na rozdiel od nás ste žili medzi ľuďmi a tí si váš do určitej miery vážili, ale prevažne sa vás báli. Volali vás bani.“ Zamračila sa. „Vrahovia.“

„Obvinená z decimovania magickej populácie. To je úspech,“ poznamenala sucho, čím priamo reagovala na výčitku, ktorú sa Hel rozhodla nevysloviť. „Nezdá sa, že by sme pobehovali po okolí a na počkanie zabíjali upírov. Len sme sa starali o ich už mŕtve pozostatky.“

Netušil, ako na to prišla. Včera neverila ani len tomu, že skutočne vidí budúcnosť. A teraz len tak hádzala obvinenia po jeho matke. Navyše také, ktoré sa ukazovali byť pravdivými. Svedčal o tom výraz v jej tvári. Akoby žuvala citrón.

„Nikto vám nerozumel a vy ste sa im to nesnažili vysvetľovať.“

Raven sa zasmiala. „Ale áno, snažili, ale vy ste nikdy nepočúvali. Báli ste sa nás. A pritom sme len zachraňovali tie vaše magické zadky pred zatratením vo svete Prízrakov. Ale to sa najskôr nepočíta.“

„Bolo pochopiteľné, že sa vás ľudia báli.“

„Predovšetkým to bolo nezmyselné. Nikomu sme neubližovali.“

Logan mal pocit, akoby Raven posadol nejaký zlý duch.

„Keď ste prišli, začali magické bytosti umierať.“

Odfrkla si. „Keď sme prišli, ako si to pekne pomenovala, tak sme zachránili ich duše. Tie bytosti zomierali bez ohľadu na to, či sme tam boli alebo nie. Sama si odpovedaj na otázku – zničili ste celý náš druh pred niekoľkými storočiami. Chceš mi povedať, že odvtedy nezomrela jediná čarodejnica, žiadnemu upírovi neprebodli srdce kolom a ani jediného vlkolaka netrafili striebornou guľkou?“

Na to Hel neodpovedala. Logan o tom nevedel dostatočne veľa, ale veľmi dobre si uvedomoval, že na také obvinenie neexistovala odmietavá odpoveď. Nesmrteľné bytosti občas zomierali. Tak, ako ostatní.

„Tak?“ opäť zaútočila Raven. „Odpovede sa nedočkám?“

Hel zodvihla bradu. „Povedala som ti všetko, čo som vedela, viac toho neviem.“

„No a že si mi toho prezradila ohromne veľa. Takmer nič! A to si sa tvária ako najmúdrejšia na svete a pritom vieš ešte menej ako ja. Vysvetlíš mi aspoň, prečo si sa rozhodla rozprávať sa so mnou?“

„Možno som usúdila, že si tie odpovede zaslúžiš.“

Raven sa päť rozosmiala. Logan k nej podvedome pristúpil. „Myslíš, že týmto drobným trikom uľavíš vlastnému svedomiu? Tak to si na veľkom omyle.“ Každé slovo bolo ostré ako britva. „Nevieš kto som, ako nás volali, ani to, aké mám schopnosti. A tie by vraj mali zničiť svet. Strašíš tým ľudí, ale sama o tom nič nevieš. Nesieš zodpovednosť za vyhubenie jednej rasy. Kvôli strachu o vlastný zadok. Dúfaš snáď, že pár viet rozhovoru ti pomôže pokojne spávať?!“

Tentokrát sa Logan už nezastavil. Rovno zastúpil Raven cestu. Bola skutočne rozzúrená, prsty sa jej mykali. Akoby si prestavovala, že ich zviera okolo Helinho krku. Nezáležalo mu na tom, že sa bude cítiť jeho konaním zradená. Snažil sa jej len zabrániť v niečom, čo by neskôr mohla skutočne ľutovať.

„Myslíš si, že si to nevyčítam?“ Helin hlas znel takmer plechovo.

„Určite sa kvôli tomu trápiš a v noci sa zadýchaná budíš. Ty si žiješ, zatiaľ čo ostatní ako ja ťa už nikdy nebudú ohrozovať. Ani nikoho z tvojej rodiny.“

Na to takisto neprišla odpoveď. Logan stál matke chrbtom, takže nedokázal odhadnúť, čo sa v nej odohráva. Mal k dispozícii len veľmi nahnevane pôsobiacu stranu Raven. Navyše ho prebodávala nie práve lichotivým pohľadom. Pravdepodobne si to zaslúžil.

„Povedz mi aj zvyšok.“

Tá výzva niekoho prinútila prudko sa nadýchnuť. „Prezradila som ti všetko, čo viem. Nikdy som nepredstierala, že je toho veľa.“

„Radšej si mala povedať, že nevieš nič.“

Počul krok. Hel sa chystala na odchod? „Možno som mala klamať, to by si odo mňa očakávala. Pravdou však je, že o vás nikto veľa nevedel. Ak chceš, hľadaj niečo v knižnici, pýtaj sa mojich synov. Pokús sa ma mučiť. Ale nemôžem ti povedať niečo, čo neviem. Najlepšie by ti odpovedal niekto tvojho vlastného druhu.“

„Ale to nie je možné, však?“ podpichla ju Raven. Logan ju spražil neveriacim pohľadom.

Keď sa jeho matka zasmiala prudko sa k nej otočil. „Vyčítaš mi tu dnes všeličo, no samú seba nepočúvaš. Ty a tvoj druh ste vodili duše magických bytostí do sveta mŕtvych celé desaťročia. Po tom ako ste zo sveta zmizli, to nerobil nikto.“

„Vďaka za pripomienku?“

Hel pokrútila hlavou. „Vieš, čo sa stane s dušou čarodejnice, ktorá po smrti ostala uväznená vo svete ľudí?“

„Pochybujem, že sa reinkarnovala ako krava.“

Logan netušil, kde sa to v Raven bralo, ale začínalo ho to baviť. „Nie. Niečo oveľa horšie. Určite si o tom počula nejaké šialené historky. O duši, ktorá bola uväznené vo svete. Nedokáže nájsť pokoj. Je smädná, ale ničoho sa nenapije a rovnako je to aj s jedlom.“ Zodvihla obočie. „Veď vieš, volajú ich prízraky.“

Raven nebola jediná, ktorá nechápala, kam tým Hel mieri. „Stanú sa z nich duchovia čo otravujú slušných ľudí?“

„Nie,“ pokrútia hlavou, „stanú sa z nich Bludičky. A iste poznáš niekoho, kto s nimi trávi veľa času.“

„Prečo by to robili?“

Hel neveriacky zagúľala očami. „Bludičky sú duše nadprirodzených bytostí, ktoré boli uväznené v tomto svete. Žiadny človek nemá dostatočne silnú dušu na to, aby to vydržala. Bludičky naveky hľadajú spôsob, ako odčiniť svoje hriechy, aby sa mohli dostať do večnosti. A prečo by sa držali tak blízko niekoho ako si ty?“

Raven si povzdychla. Logan po nej šibol pohľadom práv včas, aby si všimol, ako si rukami pretiera tvár. „Dúfajú, že im pomôžem.“

„Výborná odpoveď, získavaš desať bodov,“ odvetila Hel. „Prízraky, alebo Bludičky, alebo akokoľvek ich budeme volať, však majú istú... výhodu. Keďže neboli prenesené do sveta mŕtvych, tak trochu stále žijú. A je ich možné priviesť späť. Volaj to vzkriesenie, ak chceš,“ pokračovala už pokojne. „Som si istá, že na svete nájdeš aspoň jeden Prízrak, ktorý kedysi býval taký, ako ty. Nájdi ho, priveď späť a spýtaj sa na ho na všetko, čo chceš vedieť. Viac ti pomôcť nedokážem.“

Na potvrdenie svojich slov sa skutočne otočila a vypochodovala z miestnosti. Vo svojom odchode spomalila len na chvíľu, aby na stôl položila náhrdelník, ktorý dovtedy zvierala v rukách. Hneď za ňou vykročil Loganov otec.. O niekoľko sekúnd osameli.

Logan sa zadíval na Raven. Nevedel, čo očakával. Možno sa tak trochu obával, že ho napadne. Nie, že by mu mohla nejako ublížiť, ale aby tým nezranila samú seba. No ona nijako nereagovala. Minúty pomaly tikali. Atmosféra v miestnosti neustále hustla. Dokonca sa obával, že vo svojej nehybnosti napokon zaspala.

Ale ten názor vyvrátia ona sama, keď sa začala mierne chvieť. Najskôr si myslel, že je to predzvesť nejakého agresívneho útoku, možno sa o ňu dokonca pokúšal záchvat amoku. Bol pripravený zadržať ju. Lenže vo svojich výpočtoch sa prerátal.

Nebol to hnev, ktorý ju ovládol.

Ale smútok, možno bezmocnosť.

Pretože jej o niekoľko sekúnd neskôr začali po lícach stekať slzy. Nezastaviteľne rýchlo. Keď nasledovali vzlyky, nezaváhal. Nedokázal jej ponúknuť žiadne prázdne frázy o tom, ako bude všetko v poriadku. Namiesto toho jej ponúkol jedinú útechu, ktorú mohol.

Bez zaváhania ju mocnej objal. Mieru jej zúfalstva odhaľovala len sila, s akou ho zovrela.

Kapitola 15. ¦¦ Kapitola 17.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Smrtiaci pohľad - Kapitola 16.:

6. LiliDarknight webmaster
11.09.2016 [18:12]

LiliDarknightMillie, som rada, že si sa príbeh rozhodla čítať a ešte si od neho neutiekla. To mi veľmi lichotí Emoticon
Neviem, čo ti mám na komentár napísať. Hoci som ten príbeh napísala, nie je pre mňa až taký živý a nie všetky detaily si pamätám presne, takže radšej nebudem nič komentovať a zhodnotím to jedinou vetou - dozvieš sa v ďalších kapitolách. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
ďakujem za komentár Emoticon

5. MillieFarglot admin
11.09.2016 [16:40]

MillieFarglotČakala som od Hel, že toho bude vedieť viac, vzhľadom k tomu, ako ju obviňovala a snažila sa držať od synov. Chápem, že jej na nich veľmi záleží, ale bola si predsa vedomá toho, čo spôsobila, či? Rozhovor s ňou a poskytnutie informácii by bolo to najmenej, čo mohla pre ňu urobiť, aby jej aspoň trochu pomohla. Emoticon
Maarit mi je ľúto. A zrejme predpokladám správne, že práve ju si Raven vyberie, aby ju priviedla späť a zistila o ich druhu viac? Emoticon A do čerta s komentármi v administrácii, kvôli ktorým už mám zospoilerovaných dosť vecí.
Logana mám rada, mám pocit, že u teba nebola hlavná postava chlap, ktorú by som nemala rada. Páči sa mi na ňom, že rovnako ako chce pomôcť Raven, tak sa stará aj o rodinu.

Som zvedavá, ako to bude pokračovať a či medzi Raven (ale sa mi skôr páči meno Rayen Emoticon ) a Loganom. Už teraz je medzi nimi taká zvláštna chémia, hlavne z jeho strany. Emoticon

Emoticon Emoticon Emoticon

4. LiliDarknight webmaster
07.02.2016 [21:00]

LiliDarknightBlacky, v prvom rade ďakujem za komentár. Emoticon
Je pravda, že ta veľa priamej reči som v kapitole už dávno nenapísala, navyše to bolo trochu divné, lebo som to písala z pohľadu Logana, ale asi to nebolo až také zlé. Emoticon Emoticon
Neboj sa, romantika bude (možno) Emoticon

Valeriee, ďakujem za komentár a vážne netuším, koľko kapitol bude. Ale hádam, že minimálne desať. Emoticon

ninik, ja ďakujem za podporu a za komentár. Emoticon

07.02.2016 [20:14]

ninikDíky aspoň za to malé nahlédnutí a těším se na další díl Emoticon Emoticon Emoticon

2. Valeriee přispěvatel
07.02.2016 [12:42]

ValerieeSkvěle jsem si početla Emoticon Emoticon Emoticon Kolik plánuješ kapitol?

1. Blacky přispěvatel
07.02.2016 [10:45]

BlackyOkej. Aspoň niečo.

Bola to živá kapitola. Toľko priamej reči v tvojich dielach si nepamätám. Ale do situácie sa hodila. Nemyslím, že by bolo vhodné zbytočne obkecávať. Iba by to kazilo zážitok z prestrelky.

Takže predsa jej sestra. Ach chudák Logy. Zaujímalo by ma, prečo všetci zabudli. Ako je možné, že len tak zabudneš? Bola to kliadba alebo nevyhnútnosť?

Ako je Logan spriazený s Raven? stále nad tým musím uvažovať. No áno, moja romantická nátura nepustí. Zabi ma.
Emoticon

Mohla by ich akosi spojiť práve jej sestra, keď vložila kúsok seba do toho medailonu? alebo priamo do RAven? Trošku z jej osudu, čo sudičky uvyli?
Možno mal Logan byť s ňou a Ona nechcela aby bol sám a tak podvedome splietla jeho život s Raven?

Och, to je taká presladenosť, že to môže len moja chorá hlava vytvoriť. Emoticon (inšpiruj sa) Emoticon

Vieš, mám rada tvoje konfrontačné kapitoly, vždy znamenajú zlom v príbehu.

teším sa na ďalšiu.

A inak Dve? Dve v priebehu pár dní? No nejde ťa nemilovať. Emoticon Emoticon

Píš, píš. Ja čekám. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!