OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 6. kapitola

11.02.2014 (18:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 903×

 Jeho poznámka ma vyviedla z miery ešte viac. Potom odstúpil a nechal ma samú s mojim prednesom. Chvíľu som sa pozerala na ľudí, ako na mňa spýtavo hľadia. Do riti aj s tebou Nathaniel, čo mám robiť?! Mala som pocit, že začnem hystericky jačať. Zachytila som Amandu, ako mi nenápadne ukazuje, aby som sa prebrala.

„Dobrý deň, moje meno je Lana Adamsová,“ ozvala som sa a vyčarila najväčší úsmev, ktorý som zvládla. Zabijem ťa Nathaniel! Keď bolo v hale ticho, začala som panikáriť. V mysli som si dala pár faciek, čo ma prebudilo a usmiala som sa na nich.

„Chcela by som, aby ste vedeli, že toto je vaša šanca dokázať, že máte naviac. V našej škole máte možnosť rozvíjať svoje schopnosti, tu sa ambicióznosť víta. Nie je to len o tom, že zaplatíte poplatky za školu a máte istotu, že pôjdete ďalej. Je to skúška ohňom, kde zistíte či máte na to, aby ste si vytvorili žiarivú budúcnosť. Všetci, ktorí odídu z tejto školy, budú úspešní.“ Pozrela som na Nathaniela, ktorí sa len povzbudivo usmial. „Úspešnosť si nemôžete kúpiť, ale úspešní budete, len ak pôjdete za svojimi snami. Táto škola vás naučí, ako bojovať a nevzdať sa. Hovorím z vlastnej skúsenosti.“ Začula som v dave tichý smiech. Hlas sa mi prestal triasť a bola som úplne v tranze. Bez toho, aby som sa pozrela do papiera, som im odrapotala celý prednes. Bol to úžasný pocit, keď sa na vás ľudia pozerajú a vy sa môžete predviesť.

„Po tomto oficiálnom otvorení, si môžete prezrieť školu so mnou a mojimi spolužiakmi. Budem vás očakávať pri hlavnom vchode.“ Na konci ma zaznel potlesk a ja som zo seba prestala chápať. Ten úžasný pocit, ktorý som cítila bol na nezaplatenie. Zišla som dozadu, kde na mňa vyskočila Amanda a gratulovala mi, skoro som sa neudržala. Vôbec som si neuvedomila, že sa mi trasú nohy.

„Bola si naozaj dobrá,“ hovorila unesene a Miranda jej položila ruku na plece.

„Desíš ju,“ povedala jej a ja som sa zasmiala.

„To je v poriadku. Vydesená k smrti som bola tam hore.“

„Nate asi vedel, čo robí,“ prehodila Miranda a vytiahla telefón.

„Ja vždy viem, čo robím,“ ozval sa a objavil sa za mnou. „Vedel som, že to budeš vedieť porozprávať lepšie ako ja.“ Bola som trochu v rozpakoch.

„To bolo podlé,“ obvinila som ho, no potom som sa usmiala, „ale ďakujem.“ Tiež sa usmial. Vtom ho zavolala riaditeľka a ja som vykročila medzi študentov. Za chvíľu som mala predsa urobiť prehliadku školy. Postavila som sa ku dverám a čakala na ľudí. Na konci prednesu som im predsa povedala, že ich budem čakať na prehliadku. Po chvíli sa zoskupila početná skupina pri mne a tak som polovicu posunula Lizzie, ktorá mi sľúbila pomoc.

„Lana,“ ozval sa pri mne známy hlas a otočila som sa. Eric obišiel pár dievčat a oprel sa o rám dverí. Prekvapene som na neho zízala. Čo tu ten robí?

„Téda, nevedel som, že chodíš na takú prestížnu školu,“ povedal s úsmevom.

„Čo tu do čerta robíš?“ spýtala som sa vydesene a snažila sa upokojiť. Bol z toho zrejme zmätený.

„No, povedal som si, že sa pôjdem pozrieť dnes na túto školu a urobím si deň voľna. Rozhodne som nečakal, že tu stretnem teba.“ Zbadala som Nathaniela, ako mieri k nám.

„Nevieš, kde pracujem.“ povedala som mu potichu a zabodla mu výhražne prst do hrudi. Trochu ho cuklo a chytil mi ruku.

„Fajn,“ povedal s úsmevom.

„Nechcela si už vyraziť?“ zaznel pri mne rezervovaný Nathanielov hlas až som sa strhla. Obaja na seba chvíľu ticho pozerali.

„Som Nathaniel,“ predstavil sa formálne a podal mu ruku. Tým Erica donútil, aby pustil tú moju.

„Eric,“ predstavil sa a krátko si potriasli ruky. Prečo som mala pocit, že medzi nimi lietajú blesky?

„Tak vyrazíme,“ povedal Nathaniel a zľahka do mňa štuchol, aby som sa pohla.

„Ideš s nami?“ spýtala som sa ho zarazene a ostatných som nechala za sebou.

„Jasné, chcem si vypočuť tvoju prehliadku,“ zazubil a Ericovu prítomnosť ignoroval. Začala som im teda rozprávať o histórii školy a ukazovala som im vybrané miestnosti. Keď sme zastali v počítačovej miestnosti, boli tam už dve dievčatá, ktoré na nich čakali so súťažou. Všetci sa tam nahrnuli. Eric si to nevšímal a zamieril k nám.

„Je to tu naozaj pekné,“ poznamenal sucho a ja som len pokrčila plecami. Naozaj to bol nepríjemný pocit, rozprávať sa s ním, keď mi za chrbtom stál Nathaniel.

„Odkiaľ sa vy dvaja vlastne poznáte?“ spýtal sa so záujmom a pozrel na Erica. Na neho som pozrela tiež.

„Z mesta,“ prehodil nezúčastnene a sledoval ľudí v triede.

„Z mesta?“ zopakoval to po ňom Nathaniel a pobavene pozrel na mňa.

„Prečo ťa to tak prekvapuje?“ spýtala som sa namosúrene.

„Prekvapuje ma, že vice sa chodí zabávať do mesta. Myslel som si, že si taká myšička, čo je zahrabaná v knihách.“

„Máš divné predstavy,“ zamrmlala som podráždene a počkala kým v triede skončia. Potom sme sa pohli ďalej a ukazovala im ďalšie zákutia obrovskej školy. Prechádzali sme práve cez nádvorie, keď začalo jemne popŕchať. Kým sme prišli do haly, bola som vážne dosť vytočená z tej situácie medzi nimi dvoma a bola som rada, že prehliadku mám za sebou. Šla som si zobrať minerálku a šla na dvor, prevetrať si trochu hlavu.

„Je to tu naozaj veľmi pekné,“ ozval sa Eric za mnou a skoro mi vypadla fľaša z ruky.

„Nemôžeš ma takto desiť,“ zaprotestovala som a otočila sa k nemu. Našťastie nikde som nevidela prezidenta.

„Prečo tam pracuješ, keď chodíš na túto školu ?“

„Nemôžeš si nájsť iné otázky?“ odbila som ho naštvane. Ospravedlňujúco sa usmial a pokrčil plecami.

„Zvedavosť.“

„Pracujem, aby som si ju dokázala zaplatiť,“ povedala som potichu načo len sklonil hlavu.

„Tak teda prepáč. Budem sa ti to snažiť zajtra vynahradiť,“ povedal veselo a chytil ma za ruku.

„Aké zajtra?“ ozvalo sa za Ericom a spoza jeho pleca vykukol vyškerený Adam. Vzdychla som si. Posledného kreténa som tu potrebovala. Adam obišiel Erica, akoby bol len vzduch a objal ma okolo pliec.

„Kam mi ty už len chceš utekať? A s kým?“ spýtal sa pokojne a pozrel na Erica. Obaja sa zrazu napli, akoby do seba každú chvíľu mali skočiť. Bola som tak zmätená z ich postojov, že to prerástlo do podráždenosti.

„No určite, s takýmto hovnom nikam nepôjdeš,“ zaškrípal zubami Adam a Eric vyzeral, že mu každú chvíľu napáli do ksichtu.

„Neviem koho nazývaš hovnom, ale jedno z teba môžem spraviť,“ zavrčal Eric a pristúpil o krok bližšie.

„Ubolené ego sa ozvalo. Chceš si zopakovať ten pocit, keď padáš na hubu?“ provokoval ho posmešne Adam. Zacítila som vo vzduchu silné napätie. Vymanila som sa z jeho zovretia a chytila Adama za kravatu.

„Neviem, čo sa tu deje, ale ak sa tu budeš vyhrážať, fakt ti ublížim,“ povedala som výhražne a potiahla ho od Erica.

„Zajtra mi to vysvetlíš,“ povedala som Ericovi a zaťahala Adama tak, aby sa uškrtil. Nazúrene som s ním vletela do haly a pustila ho pri stene.

„Zbláznil si sa?“ vybehla som na neho až sa pár ľudí okolo otočilo. Adam bojoval za uvoľnenie kravaty. Jedným švihom som mu ju uvoľnila.

„Prestaň sa hrať na retardovaného. Dobre viem, že kravaty si viazať vieš,“ zasyčala som na neho naštvane. Adam prevrátil očami a oprel sa o stenu.

„Amanda?“ spýtal sa rezignovane.

„To je jedno. Ešte raz ma naštvi, ešte raz a prisahám, že to budeš ľutovať do konca života,“ vyhrážala som sa šialene a pichala mu prstom do hrude. Muselo to bolieť pretože mňa to bolelo, no Adam sa ani nepohol.

„Ale no tak, naozaj by si šla s niekým ako on von?“ spýtal sa ľahostajne a ležérne si prehrabol vlasy.

„Tebe môže byť úplne u riti, s kým ja pôjdem von. Jedna vec, keď sa doťahujeme my dvaja, čo mi pripomína, že som na teba neuveriteľne naštvaná za včerajšok,“ penila som so zaťatými päsťami a zarazila sa, „načo sa vlastne s tebou rozprávam.“ Otočila som sa na päte a zamiešala sa do davu. Potrebovala som sa od neho dostať skôr než mu ublížim. Zahliadla som Nathaniela, ako mi kýva. Keď však zbadal môj výraz, zvážnel a šiel za mnou.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa pokojne.

„Kroť toho dementného Adama pred tým, než mu naozaj ublížim,“ zasyčala som a šla od neho preč. Celú akciu som sa držala mimo všetkých známych tvárí. Prečo vždy, keď už to ide k lepšiemu, to musí niekto pokaziť? Prečo ten idiot proste nezostane s Amandou a nedá mi pokoj? A ako ma vôbec môže chcieť, keď mi rozpráva také chujoviny? Keď sme skončili, zverbovala som ľudí do upratovania a ihneď nato zmizla. Stihla som sa otočiť domov a zjesť pár jogurtov a pretelefonovať hodinu s Leou kým som šla do práce. Sľúbila som jej, že budúci víkend môže u mňa prespať. V ten deň sme ťahali do 4 rána a vstala som až v sobotu na obed. Konečne som dočítala knihu a pustila sa do eseje. Mala som pri sebe telefón a čakala na Ericov hovor, no nevolal. Bola som z toho mrzutá, esej sa mi ťažko písala a nakoniec som to zabalila. Bola som nakoniec rada, že som si nevypýtala jeho číslo. Určite by som teraz bola vo vytržení mu zavolať a vynadať mu. Napísala som Lei správu a šla si zbaliť veci. Sedela som v poloprázdnom metre a neprítomne pozerala do okna. Mrzelo ma, že nezavolal. Kvôli nemu som sa tešila na víkend. Nie, opravujem sa. Nasralo ma, že nezavolal. S týmto úžasným poznaním som sa cítila ešte lepšie. Je úplne jedno či sú bohatí, alebo nie, aj tak sú to všetci idioti. Keď som vošla do Cosmopolisu, otvorila som ústa od prekvapenia. Vo vnútri to vyzeralo úplne inak. Kreslá so stolíkmi boli odpratané, všade boli vysoké stolíky a pri bare sedela Barbara s nátačkami a rozprávala sa s Gisele.

„No poď! Netvár sa tak prekvapene. Včera som ti hovorila, že tu dnes máme akciu,“ volala na mňa a kývala mi Barb.

„Čo to bude za akciu?“ spýtala som sa zvedavo pretože som zbadala nejakých chlapov, ako stavajú osvetlenie.

„Nejaká afterpárty,“ kývla rukou a ťahala ma do šatne. Bolo tam už desať dievčat, ktoré sa navzájom obskakovali a robili si vlasy. Spoznala som Dianu a pár spoločníčok aj Elle. Ostatné som ešte nevidela.

„Tu si sadni a ja si urobím niečo s vlasmi,“ rapotala Barbara a usadila ma na stoličku. Učesala mi vlasy a začala ich žehliť.

„Vy ste tu všetci vyštudovali maskérstvo a kaderníctvo?“ spýtala som sa ironicky, keď som sledovala niektoré dievčatá.

„Pár ich je tu takých, ale to sa naučíš postupom času sama. Inak tie dve blondíny sú Katie a Riley a tá s tými kučerami je Adriene. Všetko sú to čašníčky a barmanky, s ktorými budeš mať niekedy smeny. A tie dve, čo sa obliekajú sú spoločníčky Tereza s Veronicou,“ predstavovala mi ich kým mi žehlila vlasy. Zvedavo som si ich prezerala kým ma Barbara nezačala maľovať.

„Fajn,“ zamrmlala spokojne a vyhnala ma z kresla, „nájdi si číslo, ktoré ti bude sedieť. Doniesli nám uniformy na túto akciu. Všetky budeme rovnaké, aby nás vedeli rozoznať.“ Prišla som k šatníku a vyhrabala svoje číslo. Keď som sa spokojne otočila, vedľa mňa stála Gisele už oblečená a mne skoro spadla sánka. Vyzerala úžasne aj s tými natočenými vlasmi.

„Deje sa niečo? Mám zle make up?“ zadivila sa, keď som na ňu zízala.

„Nie,“ strhla som sa a zažmurkala, „ len si vtom veľmi pekná,“ pripustila som a možno som aj trochu závidela. Gisele sa zasmiala.

„Obleč sa a aj ty budeš taká pekná,“ povedala pobavene a šla pomôcť Barbare s vlasmi. Obliekla som sa do vzorovaných siloniek a zapla bielu košeľu. Keď som si zapínala čiernu, nadýchanú sukňu s vysokým pásom, cítila som na sebe nejaký pohľad. Zodvihla som zrak a všimla si, ako na mňa Elle pozerá. Trochu zaskočená som sa upravila a pozrela do zrkadla. Nevedela som, čo ma v jej pohľade tak zarazilo. Žeby som jej vadila? Nemohla som prísť na to, čo som jej urobila. Prestala som to riešiť, keď sa ku mne dovalila Barbara a začala sa krútiť pred zrkadlom.

„To je žúžo, zbožňujem tieto akcie,“ nadchýnala sa a zopla mi vzadu vlasy s nejakou mašlou.

„Vyzeráš ako nezbedná študentka,“ chichotala sa a to isté urobila aj Elle. Tá prevrátila očami a sadla si na sedačku. Barbara mala kučeravé vlasy a keď tak lietala po šatni, pripomínala mi baletku.

„Nemáš chlapca?“ spýtala som sa jej pobavene.

„Nie, prečo?“ zarazila sa zvedavo a visela na mne modrými očami.

„Tak dnes určite nejakého zbalíš. Myslím, že žiadny ti neodolá,“ polichotila som jej načo sa nafúkla od šťastia ako balón a znovu lietala po šatni. Tento krát už v topánkach. Čakala som, kedy si vyvrtne členok, no očividne sa v nich cítila istejšie, ako ja. Zaregistrovala som, že keď pozorujem Barbaru, mám lepšiu náladu. Tá rozdávala dobrú náladu na počkanie. Callie nás zavolala von a my sme sa zoradili pri bare a dostali sme podnosy plné drinkov. Dostali sme príkazy, aby sme ich rozdávali prichádzajúcim a zbierali prázdne poháre. Tessa nám nalievala pri bare, aby sme mali dobrú náladu. Najprv som sa tomu vzpierala, no po dvoch pohárikoch som chodila so širokým úsmevom a bola som taká priateľská, že som sa nevedela dočkať, kedy to už začne. O pár minút sa roztvorili dvere a my sme sa postavili k dverám. Ľudia sa do vnútra hrnuli a brali si poháre. Niektorých som poznala z novín, bolo tam plno celebrít a neskutočne dobre vyzerajúcich mužov. Všetky sme sa usmievali a lietali medzi stolíkmi. Cítila som sa neuveriteľne dobre, keď po mne muži hádzali pohľady. Keby ma videli tí kreténi zo školy. Asi by im padla sánka na zem. Neskôr začal hrať nejaký DJ a svetlá sa stíšili.

„Daj si,“ podstrčila mi Tessa na bare jeden pohár, keď som jej priniesla poháre.

„Chceš, aby som sa dnes plazila po koberci,“ namietla som a vyložila poháre.

„Ale no tak, musíš sa vedieť baviť,“ podpichla ma a strčila mi pohár do ruky. Len som vzdychla a rýchlo to vypila. Trochu ma to popálilo v hrdle, ale musím uznať, že na rozdiel od fľaše, čo sme si raz kúpili s Leou cez prázdniny, toto sa dalo piť aj bez nealka.

„Už nech ťa tu nevidím,“ pohrozila mi pobavene Tessa a začala zbierať poháre. S dobrou náladou som sa odrazila od baru a začala sa preplietať medzi ľuďmi.

„Slečna,“ oslovil ma nejaký mužský hlas a ja som sa otočila. Za mnou stál mladý muž v čiernom obleku a mal neuveriteľne okúzľujúci úsmev.

„Mohol by som vás poprosiť dva poháre vína?“ Prikývla som a šla k baru. Vybavila som objednávku a šla naspäť. Uvidela som ho však vzadu pri boxoch a tak som zamierila k nim. Sedel sám v kresle a zložila som mu poháre.

„Nech sa páči,“ povedal a ukázal na kreslo vedľa. Ostala som v rozpakoch a poobzerala sa okolo. Nikde som nikoho nevidela tak to asi muselo byť na mňa.

„Nemôžem, musím pracovať,“ pokúšala som slabo vyhovoriť, hoci by sa mi viac páčilo sedieť tu s ním. To tá vodka!

„Aspoň na chvíľu,“ poprosil ma a ja som si poslušne sadla vedľa neho. Boli sme v prítmi takže ak by ma niekto hľadal, videla by som ich skôr, ako oni mňa. Teda, ak by som zaostrila. Zodvihol pohár a naznačil mi, aby som to urobila aj ja. Pokrútila som hlavou.

„Nie som plnoletá, piť nemôžem,“ odriekla som monotónne vetu, ktorú som využívala v tejto práci snáď dennodenne. Prečo sa mi tak zle vyslovovala? Pobavene sa na mňa usmial.

„Jeden pohár ti nezaškodí. Objednal som ho kvôli tebe,“ povedal a zobral aj ten druhý.

„Fajn,“ pripustila som a zobrala si od neho pohár.

„Na peknú čašníčku,“ zamrmlal a keď si odpíjal, pozeral mi do očí. Upila som si z vína a zakuckala sa. Zasmial sa a pobúchal po chrbte.

„Opatrne,“ povedal a utrel mi prstom pery. Jeden dotyk so mnou zalomcoval tak, že som myslela, že mi preskočilo. Čo to do pekla robíš? Ale, keď on je taký jebavý! Lana! Zdalo sa mi, že vo mne sa bije všetko od rozumu až po nohavičky. Chvíľu sme nevinne debatovali kým som nedopila pohár. Bolo mi dosť teplo aj bez prichádzajúceho alkoholu. Nemala by si miešať! Oviala som sa nejakým papierom na stole, aby som sa schladila, no on ma stále pozoroval. Vlastne som si uvedomila, že sme sa ani nepredstavili. Kým som otvorila ústa, nahol sa ku mne a zobral si medzi prsty prameň mojich vlasov. Bol tak blízko až som onemela. Bez ďalšieho upozornenia ma začal bozkávať. Ani na chvíľu ma nenapadlo, že je to nemiestne. Takého chlapa možno už nestretneš. Obliala ma horúčava a bola som rada, že pohár som už položila pretože ma zachvátila slabosť. Jeho pery prešli na môj krk, keď zrazu hudba nestíchla a DJ nespustil predslov. Strhla som sa a vzpriamila. Prekvapene sa na mňa pozrel a potom si oblizol pery. Mal ich červené od môjho rúžu. Spustila som smiech a postavila sa.

„Musím ísť robiť, prepáč,“ povedala som a chcela odísť, keď ma chytil za ruku.

„Budem ťa tu ešte čakať,“ zapriadol a pobozkal ma na ruku. Len som mu venovala úsmev a utekala do šatne. Z obrovského úsmevu som si stierala rozmazaný rúž a smiala sa na tom, že som ho nechala s červenými ústami. Začala som si stierať otlačky na krku, keď do vnútra vbehla Barbara s rozcuchanými vlasmi. Zbadala ma a začala pišťať.

„Lana ty dračica!“ Sadla si vedľa mňa a snažila sa skrotiť trochu vlasy.

„Kto to bol?“ spýtala sa ma lišiacky. Pokrčila som natešene plecami.

„Ja neviem, jeho meno nepoznám,“ rozprávala som sa trochu nezrozumiteľne a mazala si otlačky z krku. Barbara sa začala smiať a upravila si make up.

„Ja som ti hovorila, že tieto akcie zbožňujem,“ prehodila a postavila sa.

„Ani sa nedivím, že nemáš chlapca,“ zafrflala som sarkasticky začo som si vyslúžila buchnát do pleca.

„Nebuď zlá,“ zamrnčala naoko ublížene a znovu sa zaškerila. Jej oči sa leskli od vodky a bola som si istá, že je spitá viac ako ja. Vyšli sme von a zbadali čierne vrecia naložené na vozíku.

„Nechce sa ti to ísť vyhodiť?“ spýtala sa ma Callie, ktorá prebehla okolo. Len som prikývla a tlačila som to k zadným dverám. Trochu čerstvého vzduchu mi nezaškodí. Nechala som si otvorené dvere a otvorila smetiak. Hádzala som ťažké vrecia do vnútra a nebolo to práve najľahšie na podpätkoch. Posledný bol ťažší tak som sa napriahla a keď mi vyletel z rúk do smetiaka, stratila som rovnováhu a spadla rovno na zadok. Na zem padla mašľa a vlasy mi spadli do tváre. Zaúpela som nad bolesťou a zodvihla mašľu.

„Si v poriadku?“ ozval sa pri mne hlas a predo mnou sa objavila ruka. Videla som len kanady a čierne kapsáče. Chytila som ju a vytiahla sa hore.

„Fajn, díky,“ zamumlala som a oprášila si sukňu. Vlasy som si dala za ucho a pozrela na svoje dlane. Mala som ich trochu oškreté.

„Vice?“ ozvalo sa prekvapene a ja som zamrela od šoku.

„Nathaniel?“ vypískla som a nemohla som nájsť kyslík v pľúcach. Stál tam predo mnou v kanadách a v bunde v celej svojej kráse.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 6. kapitola: